Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201989
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716201989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci navrhovateľa Š. Š., I..

XX.X.XXXX, Z. O., K. Č.. XXX proti odporcom: 1/ Š. V. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. Š. Č.. XXX, 2/ K. M., I..
XX.X.XXXX, Z. S. XX, Q.Ű.G.S. XXXX, X., obaja právne zastúpení: JUDr. Jana Murárová, advokátka,
Ul. 1. mája 220/19, Poprad, o zapretie otcovstva s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2016 domáhal zapretia otcovstva. Navrhol, aby
súd rozhodol, že nie je prirodzeným otcom odporcu 1/ Š. Š., I.. XX.X.XXXX z matky K. L.. G..

Návrhodôvodnilnasledujúcimiskutočnosťami.DňaXX.X.XXXXsazmanželstvasodporkyňou2/narodil
syn - odporca 1/. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad, pričom v
tom čase maloletý syn Š. bol zverený do jeho starostlivosti. Odporca 1/ s ním žil v spoločnej domácnosti
až do 16.6.2014, od roku 2005 aj s priateľkou navrhovateľa W. Q., ktorá sa o neho vzorne starala a
vzťahyboliveľmidobré.Prirodzenámatkaonehozáujemnejavilaavýživnénanehoplatilanepravidelne.
Dňa 16.6.2014 odporca 1/ bez vysvetlenia odišiel k svojej matke do I.. Navrhovateľ neskôr zistil, že
býva na internáte a pokračuje v štúdiu na K. F. O. N.. Pri rozhovore s odporcom 1/ sa navrhovateľ

dozvedel, že v čase, keď ešte býval s ním, starší syn a jeho brat L. mu povedal, že navrhovateľ nie je
jeho prirodzeným otcom. To ho zrejme viedlo až k odchodu zo spoločnej domácnosti a navrhovateľ má
dôvod predpokladať, že jeho matka - odporkyňa 2 mu túto skutočnosť taktiež potvrdila. V snahe zistiť
pravdu sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR so žiadosťou o udelenie súhlasu na vykonanie krvnej
skúšky, pričom mu bolo oznámené, že takýto súhlas sa neudeľuje a je výlučným oprávnením dotknutých
osôb v tejto záležitosti konať.

2. Odporcovia sa k podanému návrhu vyjadrili písomným podaním zo dňa 11. mája 2016. Uviedli, že
návrh žiadajú v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko odporca 1/ pochádza z intímneho styku navrhovateľa
a odporkyne 2/, ktorí v čase jeho splodenia boli manželmi a intímne sa stýkali. Odporca 1/ považuje
navrhovateľa za svojho biologického otca, vykazuje aj jeho dedično - biologické črty. Navrhovateľ v
návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali, že je otcom dieťaťa, ktoré sa
narodilo jeho manželke. Tieto skutočnosti je povinný preukázať podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine v
aktuálnom znení. Tieto doposiaľ nepreukázal a ani nie je schopný preukázať a požiadali o pripojenie

spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/642/02 z rozvodového konania navrhovateľa a odporkyne 2/, z obsahu
ktorého vyplýva, že dôvodom podania návrhu na rozvod odporkyňou 2/ bolo správanie sa navrhovateľa
v manželstve - stupňujúca sa agresivita, fyzické napádanie, neprimerané trestanie vlastných detí,
neprispievanie na spoločnú domácnosť, známosti s inými ženami. Od 31.5.2001 z týchto dôvodovnavrhovateľ a odporkyňa 2/ nežili intímnym životom. Odporca 1/ sa narodil XX.X.XXXX a citovaným
rozsudkom bol zverený do výchovnej starostlivosti otca na základe záverov znaleckého dokazovania.
Odporca 1/ zo spoločnej domácnosti odišiel, keď nadobudol plnoletosť. Rozhodol sa takto sám, aj pod

tlakom agresívneho správania otca vo vzťahu k nemu. Svoj život s otcom považuje za ťažký. Pri odchode
za matkou mu oznámil SMS správou, že odchádza zo spoločnej domácnosti a má sa zamyslieť nad
svojím správaním a dať si pozor na to, s kým žije. Odporca 1/ si nerozumel ani s priateľkou otca, pomery
u otca boli dlhodobo zlé, situácie mentálne zvládal veľmi zle. To, že odporca 1/ sa v konaní pred tunajším
súdom pod sp. zn. 11C/297/2015 domáhal určenia výživného na dospelé dieťa a následne tento návrh

zobral späť, nie je a ani nemôže byť dôkazom toho, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu
1/ alebo odporca 1/ ho za svojho biologického otca nepovažuje. Odporca 1/ sa takto slobodne rozhodol
na základe postoja otca, ktorý nebol schopný toto spracovať a preto sa rozhodol, že na svoje štúdium
si bude zarábať sám. Podľa zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu 1/ a odporkyne 2/, prednesom právneho

zástupcu odporcov a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

4. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že tento návrh podal preto, lebo keď syn Š. bol ešte u neho, syn L.
zastavil Š. pri kostole vo O. a tvrdil mu, že nie je jeho otcom, preto by mal od neho odísť a vrátiť sa naspäť
ku mame. Š. prišiel domov stresovaný a plačúci. Toto sa vyvíjalo asi 3 - 4 roky, teda aj táto udalosť sa

stala pred cca 5-6 rokmi. Keď sa stretol s L. ešte asi dvakrát v reštaurácii, keď bol tento na Slovensku na
dovolenke, otvorene mu v reštaurácii povedal, že či si uvedomuje koho doma chová. Nevenoval tomu
veľmi pozornosť, nakoľko mali rozpory s exmanželkou. Asi pred 3 - 4 rokmi dostal ďalší telefonát od
L. E. I., kde mu jasne vysvetlil, kde jeho mama bola a s kým, nakoľko Š. naďalej nie je jeho syn a že ho
zbytočne chová, aby určil presne, kto je jeho otcom. Veľmi ho to psychicky zobralo, keďže sa od 6 rokov

vzorne oňho staral, od odchodu manželky z ich rodinného domu. Keď odchádzal ráno do školy na K. F.,
pýtal od neho ešte 50,- eur na knihy a vzápätí večer o 18-tej mu volal, keď odchádzal zo školy, že sa už
domov nikdy nevráti. Celý prípad vznikol z jedného dôvodu. Pred 3 rokmi zavolal Š. a povedal mu, že
chce penzión prepísať na neho. Vzápätí ho začala navštevovať po 10 rokoch dcéra M., ktorá dovtedy
nechodila, navštevovala ho s vnúčatami, kde mal z toho nesmiernu radosť. Keďže sa L., ktorý je v I. pri

exmanželke a M., ktorá býva v B., dozvedeli, že chce prepísať penzión na Š., reakcia bola taká, že keď
M. bola u neho na návšteve, tak nahrávala na mobil ich rozhovory a všetko toto posielala exmanželke
do I.. Preto ten spor nastal, čo sa týka M. F. L., že penzión chcel prepísať na Š.. Počas štúdia v N. na K.
F. dostal zo sociálnej poisťovne potvrdenie, že má nárok na rodinné prídavky. Osobne za ním zašiel do
N., kde mu toto potvrdenie odovzdal a z účtu mu posielal pravidelne každý mesiac rodinné prídavky na

jeho účet. Po jeho odchode do I. po roku sa mu ozval, že chce s ním rozprávať. Stretli sa v obchodnom
dome a po dohode asi za 2 dni ho doma navštívil. Stále mu rozprával, že má dvere u neho otvorené.
Pobral si nejaké osobné veci s tým, že mu sľúbil, že po Vianociach, keď sa vráti od exmanželky, vráti sa
k nemu domov. Ale vzápätí mu navrhovateľ povedal, že či mu mama rozprávala, že podal na súd návrh
ohľadom zapretia otcovstva. Š. bol z toho veľmi prekvapený, lebo o ničom nevedel a vraj mu mama nič

o tom nerozprávala. Preto žiada, aby bola dokázaná DNA, už či bude kladná alebo záporná, chce sa
dozvedieť iba pravdu, kto koho podvádzal.
Na otázku právnej zástupkyne odporcov navrhovateľ uviedol, že o skutočnostiach, ktoré spochybnili, že
by mal byť otcom Š., sa dozvedel 5-6 rokov pred podaním návrhu.

5. Odporkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že navrhovateľ je otcom ich syna Š.. Navrhla, aby bol vypočutý
syn L. Š. a dcéra M. Š., L.. Š..

6. Odporca 1/ pri výsluchu uviedol, že súhlasí s mamou, že navrhovateľ je jeho biologický otec. Tiež je
pravdou aj to, že ho vtedy, teda asi 7 rokov dozadu, zastavil brat L. a povedal mu, že navrhovateľ nie

je jeho otec. Lenže brat je taký, že keď si vypije, tak rozpráva takéto somariny a potom si nepamätá,
že takéto niečo vôbec povedal. Otec to vedel už pred tými 7 rokmi, ale návrh podal až teraz. Myslí si,
že otec podal tento návrh kvôli tomu, aby mu nemusel platiť výživné, lebo je ešte študent. Minulý rok v
januári mali súd ohľadne výživného proti otcovi a tam sa vyjadril, že neuvidí ani cent, kým nebude mať
na papieri, že je jeho synom. Potom 3 mesiace na to podal návrh na zapretie otcovstva.

7. Právna zástupkyňa odporcov v rámci svojho prednesu uviedla, že žiadajú návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázala na novelizované ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Vzniesli preto
námietku, že otec už pred 8 rokmi sa dozvedel skutočnosť, ktorá mohla spôsobiť pochybnosť, avšak sútoho názoru, že nešlo ani o takú dôvodnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala podanie takéhoto návrhu.
Z tohto dôvodu žiadali návrh zamietnuť a nenavrhli vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie. V konaní
11C/297/2015 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, ale nie preto, že by

sa vzdal svojho nároku, ale z dôvodu, že nechce, aby mu otec platil, keď tvrdí, že nie je jeho otcom, lebo
v tomto konaní navrhovateľ uviedol, že nie je otcom odporcu 1/ a že podá návrh.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa 2/ boli manželia, preto v zmysle
právnej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky je navrhovateľ otcom odporcu 1/, narodeného

dňa XX.XX.XXXX, zapísaným v jeho rodnom liste.
Navrhovateľ uviedol sám pri výsluchu a následne na otázku právnej zástupkyne odporcov, že o
skutočnostiach, ktoré spochybnili, že by mal byť otcom Š. sa dozvedel 5-6 rokov pred podaním návrhu.
Touto skutočnosťou mala byť informácia od syna L. - brata odporcu 1/, že navrhovateľ nie je otcom
odporcu 1/, ktorú mal povedať aj samotnému odporcovi 1/.

9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

11. Citované ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine upravuje možnosť manžela matky zaprieť
otcovstvo v subjektívnej lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne

spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Nakoľko samotný navrhovateľ
potvrdil, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel 5-6 rokov pred podaním návrhu, súd návrh zamietol
ako podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

12. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v

konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

13. Nakoľko odporcovia si uplatnili náhradu trov konania, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa
citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal navrhovateľa zaplatiť úspešným odporcom náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.