Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112205150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/ D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., 3/ T. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., všetci právne zastúpení Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so
sídlom V. C. X., L., proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO:
00 321 796, o uloženie povinnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
14C/31/2012-457 zo dňa 27. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobou sa domáhali uložiť žalovanému povinnosť odstrániť
a trvalo zamurovať okenné otvory v počte 12 kusov, odstrániť 4 kusy vzduchových ventilátorov
orientovaných na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, zabezpečiť ako hlavný vchod do dvoch
jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. s. 1 bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle

právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988. Zdržať sa prenechania do užívania kultúrneho
domu tretej osobe prenájmom, výpožičkou za účelom konania a organizovania podujatí tak, aby
hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq nepresiahla stanovené hodnoty alebo alternatívne uložiť
žalovanému vykonať potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov nehnuteľnosti kultúrneho domu
trvalým odhlučnením a doložiť žalobcom vykonanie trvalého odhlučnenia akustické merania vykonaných
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva SR (ďalej len RÚVZ).

2. Predchádzajúcim rozsudkom č. k. 14C/31/2012-367 zo dňa 05.11.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina, č. k. 7Co/15/2016-431 zo dňa 20.04.2016 bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu nad prípustnú mieru, a to vo
večernom aj nočnom čase. Konštatoval, že vo vzťahu k tejto uloženej povinnosti z ďalšieho dokazovania
ani nových skutočností prednesenými stranami nezistil, že by v období po vyhlásení predchádzajúceho
rozsudku dochádzalo žalovaným k porušovaniu uloženej povinnosti a rušenie žalobcov hlukom nad
mieru primeranú okolnostiam stanovenými právnymi predpismi. Zaoberal sa, či ide o vážne ohrozenie

žalobcov vznikom škody a či navrhované opatrenia sú vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej
škody. Žalobcovia tvrdili hroziacu škodu, a to zníženie trhovej ceny ich nehnuteľnosti o 6 až 8 %, ako
aj zdravotný stav žalobcov v rade 2/ a 3/, ktorí trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zníženie hodnoty
nehnuteľností preukazovali vyjadrením sa spoločnosti WFG firemný servis, s.r.o., z ktorého vyplývalo,že trhová hodnota nehnuteľností žalobcov je vplyvom možného hluku zo susedného kultúrneho domu
znížená na úrovni 6 až 8 % z trhovej ceny s poukazom na to, že uvedená skutočnosť má rôznu hodnotu
pre každého potencionálneho kupujúceho. V danom prípade sa však nejedná o bezprostredne hroziacu

škodu, ale škodu, ktorá už bola spôsobená, resp. vznikla bezprostredným susedstvom nehnuteľností
žalobcovsostavboukultúrnehodomu,vktoromsaorganizujúkultúrneaspoločenskéakcie.Tedažaloba
v tomto rozsahu nemá splnený predpoklad na jej vyhovenie. Prípadná škoda znížením trhovej hodnoty
vznikla nie v súvislosti s obťažovaním hlukom z kultúrneho domu, ale samotnou existenciou stavby
kultúrneho domu, ktorej prevádzka je obvykle spojená s vykonávaním rôznych spoločenských udalostí

a podujatí. Jedná sa o subjektívne vyjadrenie hodnoty, kde určitej skupine prípadných záujemcov
o stavby žalobcov by nevyhovovalo susedstvo so s tavbou kultúrneho domu, pre iného záujemcu
by to mohla byť výhoda. Vo vzťahu k tvrdenej škode o znížení hodnoty nehnuteľnosti nemal vôbec
preukázané, či by k nadmerným emisiám hluku nedochádzalo aj po vykonaní stavebných úprav a
či by vôbec vzhľadom na existenciu susedstva došlo k odvráteniu škody. Nebolo preukázané, akoby
trhovú cenu nehnuteľností žalobcov ovplyvnilo zamurovanie okenných otvorov a ventilátorov, prípadne

zákaz prenechania nehnuteľností do užívania iným osobám alebo uloženie povinnosti vykonať stavebné
úpravy s doložením akustických meraní, teda príčinnú súvislosť so škodou. Naviac bolo preukázané, že
prestavba nehnuteľností žalobcov v rade 2/ a 3/ (Stavebným povolením zo dňa 17.4.1965 bola povolená
prístavba J. B., obývacej izby, kuchyne, chodby, pivnice, kúpeľne a špajze k rodinnému domu) bola
vykonaná až po výstavbe kultúrneho domu na základe povolenia č. výst. 71/57 zo dňa 23.02.1957, teda

už v tomto období žalobcovia museli akceptovať bežnú činnosť kultúrneho domu, a to aj realizovaním
kultúrnych podujatí, spoločenských akcií a podobne.

3. Nepochyboval o tom, že neprimeraný hluk môže poškodiť zdravie žalobcov a túto skutočnosť mal
preukázanú aj vyjadrením odborného lekára. Nikomu však nemožno zakázať produkovať „primerané

emisie hluku spojené s obvyklou činnosťou“, teda organizovanie kultúrnych, spoločenských aktivít,
teda na účel, ktorému má prevádzka obecného kultúrneho domu slúžiť. V tejto súvislosti poukázal
na právoplatne uložený zákaz žalovanému obťažovať žalobcov hlukom spôsobeným prevádzkou
kultúrneho domu nad primeranú mieru. Žalovanému nemožno zakázať činnosť, na ktorú je oprávnený, a
ktorú nevykonáva v rozpore so zákonom, teda neporušuje žiadne povinnosti. K zhoršeniu zdravotného

stavu žalobcov sa dá predchádzať aj ich činnosťou, napr. návštevou detí žijúcich v inej lokalite. Má za to,
že postačuje zamedzenie rušenia nadmerným hlukom a je primeraná právoplatne uležaná povinnosť.

4. Poukázal na to, že sa jednalo o stavebné úpravy, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie,
ktoré musí byť možné vykonať či už z hľadiska predpisov pre bezpečnosť zdravia, účel využívania

stavby. Žalobcovia nepreukázali, či vôbec je možné zamurovať okenné otvory, ventilačné prieduchy,
pričom súdom navrhovaný odborný posudok nepredložili ani nenavrhli jeho vykonanie v zmysle CSP.
O prípadných úpravách sa naopak rozhoduje v stavebnom konaní, kde môžu vznášať pripomienky
všetky oprávnené osoby, nielen tie, pre potreby ktorých by mala byť vykonaná takáto úprava. Je
povinnosťou žalovaného vykonať vhodné úpravy tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu a porušeniu

zákazu uloženého súdom. Je na jeho vôli, aké úpravy vykoná. K predloženiu akustických meraní o
odhlučnení je potrebné konštatovať, že žalobcovia nie sú orgánom s právomocou kontroly, žalovaný
nemá vo vzťahu k nim žiadne povinnosti, a teda takéto povinnosti mu nemožno ukladať. Rovnako súd
nemôže nariadiť zamurovať prieduchy - otvory ventilácie, pretože bez zhotovenia iného odvetrania by
znefunkčnil jestvujúce vetrania a spôsobil ďalekosiahlejšie škody na zdraví osôb nachádzajúcich sa v

budove kultúrneho domu. Žalobcovia nevyhnutnosť a primeranosť nimi navrhovaných povinností vôbec
nepreukázali, preukázali len možnosť hrozby vzniku škody nadmerným hlukom v čase pred uložením
zákazu. Uloženie povinnosti vlastníkovi stavby užívať túto v zmysle kolaudačného rozhodnutia je v
právomoci stavebného úradu. Ak je stavba užívaná v rozpore s kolaudačným povolením, je príslušným
orgánomštátunanápravustavebnýúrad.Samotnúskutočnosťužívaniastavbyvrozporeskolaudačným

rozhodnutím však preukázanú nemal. Podľa predloženého kolaudačného rozhodnutia nie je riešená
zmena vstupu do pôvodných priestorov „starej sály“. Žalobcovia nepreukázali, že by užívaním hlavného
chodu im hrozila vážna ujma, a to ani pri extenzívnom výklade ukladanej povinnosti, aby súd zakázal
využívať pôvodný vchod pred starou sálou na vstup budovy, teda že využívaním schodiska vznikal hluk
(mimo prípadného zdržiavania sa ľudí na schodisku a pred ním). Zdržiavanie ľudí sa na schodisku

alebo v jeho okolí je v rámci organizovanej akcie povinný zvládnuť organizátor. Pokiaľ by žalobcami
navrhované úpravy mali byť z dôvodu, že stavba žalovaného nezodpovedá základným požiadavkám na
stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, príslušným úradom s právomocou
je miestne príslušný stavebný úrad. Žalobcovia však takéto skutočnosti nepreukázali a tvrdili opak.5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď úspech v konaní bol na oboch
stranách rovnaký, čiastočne bolo žalobe vyhovené (skorším rozsudkom) a čiastočne bola zamietnutá.

Preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Tvrdili, že nie je pravdou,
že v budove kultúrneho domu sa v období po vyhlásení prvého rozsudku nekonali žiadne rozsiahlejšie
akcie. Tieto sa konali aj v nočných hodinách, a to konkrétne dňa 22.01.2016 školský ples, v dňoch

22.04.2016 až 23.04.2016 hodová zábava. Počas vyššie uvedených akcií bol produkovaný nadmerný
hluk, z ktorého dôvodu žalobkyňa v rade 3/ musela byť prevezená k dcére. K prevozu žalobkyne v rade
3/ nedošlo na základe dohody a nie je zrejmé, z akého dôvodu súd považuje za normálne a správne, že
chorá a imobilná žalobkyňa v rade 3/ bude pravidelne prevážaná z miesta na miesto. V tejto súvislosti
poukázali na vyjadrenie RÚVZ zo dňa 06.08.2015, kde konštatoval, že ide o dlhodobý problém a z
meraní možno vyvodiť záver, že pri každej podobnej akcii konanej v tomto kultúrnom dome budú v

referenčnom intervale noc prekročené hodnoty hluku, a preto nie sú potrebné ďalšie merania. V žiadnom
prípadesažalovanýnezdržaltakéhokonaniaajnapriekpovinnostizdržaťsarušeniahlukomuloženejmu
právoplatným rozsudkom a pri vyššie uvedených podujatiach sa ich celá rodina nevyspala, a to práve v
dôsledku nadmerného hluku. Prirovnanie s udiarňou, ktoré uviedol súd nie je namieste, jednak že dym z
udiarne sa nerekuperuje, ale je iba možnosť čistiť ho filtrom. Ďalšia vec je, že ak si niekto postaví udiareň

je logické, že ju bude používať, načo by ju inak staval, ale základným predpokladom je, že udiareň
bude používať tak, aby nikoho dymom neobťažoval nad mieru primeranú pomerom. Nechápu, prečo
súd daný prípad porovnáva s nemocnicou a s kostolom. Ďalej poukazovali aj na výroky súdu prvého
stupňa počas pojednávania 27.09.2016, keď sa žalobca v rade 1/ snažil preukázať, že novoosadené
okná na kultúrnom dome majú menší vonkajší rám a sú osadené z vnútornej strany objektu kultúrneho

domu, takže staré pôvodné okná, ktoré sa otvárali taktiež dovnútra a tieto ostali naďalej osadené sa
nemôžu otvoriť, pretože ich krídlo je väčšie. Sudca videl, že bude jednoznačne preukázané klamstvo
žalovaného, zasiahol a začal kričať na celú miestnosť, že žalobca v rade 1/ zneužíva súdny systém,
čo je v hlbokom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň v krátkom odôvodnení po vyhlásení
rozsudku odporúča žalobcom, že je akceptovateľné, aby predali svoje nehnuteľnosti, keď sa im nepáči

tam, kde bývajú a majú sa presťahovať tam, kde im to bude vyhovovať ohľadom nadmerného hluku. Súd
bagatelizoval stanovisko spoločnosti ohľadne hodnoty ich nehnuteľností. Nemajú absolútny problém so
samotnou stavbou kultúrneho domu, pokiaľ zo strany žalovaného bude využívaný v súlade so zákonom
a budú pritom dodržiavané právne predpisy. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zrazu začal zaoberať
iba technickou škodou, ktorá by mohla vzniknúť vibráciami spôsobovanými hlukom. Odôvodnenie

rozhodnutia, že škoda už vznikla je zrejmé, aby sa súd nemusel zaoberať už hroziacou škodou. Pokiaľ
však bude existovať 12 kusov okien orientovaných na ich nehnuteľnosti, tak ku škode na majetku -
zníženie hodnoty nehnuteľností v prípade ich možného budúceho predaja dôjde a práve v tomto vidia
hrozbu vážnej škody, ktorá ešte nenastala. Je nepochybné, že táto škoda by im vznikla až samotným
predajom ich nehnuteľností, avšak za súčasného stavu, keď predaj nezvažujú, im táto škoda hrozí do

budúcnosti. Nepopierajú, že prevádzka kultúrneho domu je obvykle spojená s vykonávaním rôznych
kultúrnych spoločenských udalostí a podujatí a súhlasia s nimi, ak produkujú hluk, ktorý neprekračuje
maximálne povolené hodnoty. Súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že k rodinnému domu, ktorý bol
postavený v roku 1934, a teda už v čase výstavby kultúrneho domu existoval, čo preukázali listinnými
dôkazmi, bola v roku 1965 vykonaná len prestavba, ktorá spočívala v prístavbe obývacej izby, kuchyne,

chodby, pivnice, kúpeľne a špajze. Súdnou praxou je preukázané, že pokiaľ aj boli uložené povinnosti
niečoho sa zdržať, nie vždy boli tieto aj povinným akceptované. Žalovaný sám uvádza, že chce kultúrny
dom aj naďalej využívať, a to jednak počas dňa ako i noci. Že si z uložených povinností nerobí ťažkú
hlavu svedčia aj akcie po vyhlásení prvostupňového rozsudku (22.01.2016 a 22.04.2016). Počas týchto
dní boli opätovne obťažovaní nadmerným hlukom a kto si zoberie na zodpovednosť a svedomie, že

u nich vplyvom nadmerného hluku dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, resp. ohrozenia na živote.
Merania môžu byť vykonávané iba počas akcie, ktoré budú vyhodnotené až 3 - 4 dni po meraní a v
tom čase už môžu byť žalobcovia v rade 2/ a 3/ v dôsledku pôsobenia nadmerného hluku v nemocnici
pre zhoršenie zdravotného stavu. Teda je na mieste, aby bola uložená povinnosť niečo konať, ako to
vyžaduje ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Do spisu predložili dve lekárske

správy a i po vyhlásení pôvodného rozsudku došlo k porušeniu tohto zákazu, keď aj napriek tomu, že
na novej sále boli vymenené okná za nové zvukovo-izolačné, ani toto nepomohlo k tomu, aby sa počas
nočných akcií v ňom nešíril cez tieto okná do vonkajšieho okolia nadmerný hluk. Okná boli vymenené na
sklonku roku 2014 a merania boli vykonané v januári 2015 a februári 2016, avšak napriek výmene okienpreukázali obťažovanie nadmerným hlukom, a to aj priamo pod vymenenými oknami. Pokiaľ vymenili
okná z vnútornej strany a z vonkajšej strany nechali staré okno, nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že žalobcovia nevpustili niekoho zo žalovaných na ich pozemok a preto nemohli vyhodiť pôvodné okná,

nakoľko o toto nikdy neboli požiadaní. V tomto majú oporu aj v OZ, ako aj v stavebnom zákone, kedy by
boli povinní uvedené strpieť. Jediné racionálne opatrenie, aby nedošlo k vážne hroziacej škode na ich
zdraví je uznať, že je potrebné okná zamurovať a uložiť povinnosť zdržať sa používania starého vchodu
a začať používať počas obdobných akcií výlučne hlavný vchod na základe kolaudačného rozhodnutia
z roku 1988. Tvrdenie súdu o nejakej ich precitlivenosti na bežný hluk je len hypotetické, v priebehu

konania to nebolo konkrétne preukazované ani tvrdené zo strany žalovaného. Navrhovali vyhotovenie
hlukovej štúdie, súčasťou ktorej by boli navrhované opatrenia, avšak prvostupňový súd odmietol vykonať
bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Preto trvajú na jeho vykonaní. Požiadať o stanovisko stavebný úrad k
možným úpravám stavby kultúrneho domu môže iba jej vlastník, čo žalobcovia nie sú. Žalovaný sám o
toto nepožiadal, teda iba súd mohol požiadať príslušný stavebný úrad o stanovisko, či je možné takého
úpravy vykonať. Súd má k dispozícii projekt protipožiarnej bezpečnosti kultúrneho domu, v ktorom nie

je žiadna zmienka o tom, že okná na starej sále musia byť. Preto mal požiadať príslušný stavebný úrad
o jeho stanovisko. V danom prípade sa jedná o špecifický vzťah, pretože ako občania obce majú jednak
určité povinnosti voči nej, avšak aj obec má povinnosti voči nim, čo je uvedené v Zákone o obecnom
zriadení. Ako občania obce sa môžu zúčastňovať na jej samospráve, a teda majú právo vykonávať
kontrolu ohľadom riadenia obce, nakladania s majetkom, financiami a pod. Obec má vo vzťahu k svojim

obyvateľom povinnosť utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov
obce. Občania majú právo požadovať súčinnosť od obce pri ochrane svojej osoby a majetku. Pokiaľ sa
domáhali odstránenia 4 ks ventilátorov na stene kultúrneho domu, tieto spôsobujú nadmerný hluk ich
samotnou prevádzkou a počas prevádzky vytvorili na základe histogramu hluk až 65 dB v nočnej dobe,
pričom nerátajú hluk, ktorý cez ne prenikal po ich zastavení v dôsledku púšťania hudby a kriku ľudí v

priestoroch kultúrneho domu. Preto si súd mal vyžiadať k vzduchotechnike kultúrneho domu stanovisko
príslušného stavebného úradu. Samotný žalovaný vyhlásil verejné obstarávanie na zmenu trasy týchto
ventilátorov, avšak bez stavebného povolenia a predložil len projektovú dokumentáciu. O protiprávnom
postupe žalovaného žalobca v rade 1/ informoval príslušné štátne orgány, avšak nemali vedomosť, ako
vec ďalej pokračuje. Preto sa súd nevysporiadal s hroziacou škodou používaním ventilátorov, ktorých

používanie dokonca schvaľuje. Svojou žalobou nenavrhovali jej prímurovku alebo obmurovku, ako to
uvádza prvostupňový súd, ale zamurovanie, čo predstavuje úplnú výplň otvorov po oknách, teda v
rovnakej hrúbke ako pôvodný múr budovy kultúrneho domu. Alternatívny výrok navrhovali z dôvodu, že
nebude nariadené zamurovanie okien a ventilátorov a predložením výsledkov akustického merania by
bolo zabezpečené to, že pokiaľ by aj bola nejaká akcia, nemohlo by počas nej dôjsť k tomu, že by boli

obťažovaní nadmerným hlukom.

7. Ohľadne užívania vchodu podľa kolaudačného rozhodnutia z roku 1988, súd sa riadne nevysporiadal,
nevykonal žiadne dôkazy a nezaoberal sa hroziacou škodou. V rámci prípravy projektovej dokumentácie
- technickej správy, ktorou sa realizovala prístavba kultúrneho domu, je v technickej správe uvedené,

že ako hlavný vchod sa bude využívať novovybudovaný vchod v prístavbe kultúrneho domu. Pôvodný
vchod v starej časti má na základe technickej správy slúžiť ako vchod do priestorov knižnice, kabíny
premietača,kanceláriínachádzajúcichsanaprvomposchodístavby.Novásálaastarásálasúnavzájom
prepojené dvojdielnymi dverami, ktoré sú zakreslené aj v projektovej dokumentácii. Pokiaľ by stavebný
úrad v rámci kolaudácie zistil rozdiel medzi projektovou dokumentáciou, a teda aj technickou správou a

skutočným zrealizovaním stavby, vyznačil by toto s poukázaním na § 81 a) ods. 1 Stavebného zákona
do protokolu a následne kolaudačného rozhodnutia. Súd nesprávne a účelovo v prospech žalovaného
bagatelizuje hroziacu škodu v súvislosti s využívaním vchodu do budovy. Už v samotnom podaní žaloby
uvádzali, že na schodisku pred pôvodným hlavným vchodom do kultúrneho domu, sa zhromažďujú
návštevníci kultúrneho domu, kde počas večernej a nočnej doby kričia, spievajú, dokonca odtiaľto

hádzali fľaše na ich nehnuteľnosti. Aj z obhliadky je preukázané, že schodisko je orientované priamo na
okná ich obytných miestností - kuchyňa, dve spálne, obývačka. Súd nesprávne uvádza, že zdržiavanie
ľudí na schodisku majú zvládnuť organizátori akcie, keď v minulosti bola prítomná aj mestská polícia,
ktorá nedokázala zamedziť návštevníkom v tom, aby sa nezdržiavali na schodisku a nekričali tam.
Žalobkyňa v rade 3/ už v apríli 2014 utrpela v dôsledku nevyspatia sa infarkt, pretože nedokázala zaspať

pri hluku, ktorý vznikal jednak hudobnou produkciou ako i revom a krikom návštevníkov, ktorí stáli na
schodisku. Preto v danom prípade prichádza z hľadiska odvrátenia hroziacej vážnej škody do úvahy iba
opatrenie, a to zdržanie sa používania vchodu nachádzajúceho sa v starej časti kultúrneho domu. RÚVZ
vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.11.2012 uviedol, keďže sa sťažovateľ sťažuje aj na vonkajší hovornávštevníkov, ktorý súvisí s prevádzkou kultúrneho podujatia, nie je možné akceptovať vyrušenie reči
z merania. Mal sa tento brať do úvahy a zhodnotiť. Na základe toho bol vypracovaný opravný protokol
č. 70/12. Pokiaľ sa súd odvoláva na ustanovenia Stavebného zákona, poukázali na to, že využili svoje

právo a pretože majú za to, že im hrozí závažná škoda jednak na majetku, ale hlavne na živote a zdraví.
Na základe uvedeného navrhujú, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že prikáže žalovanému
odstrániť a trvalo zamurovať existujúce okenné otvory v počte 12 ks, odstrániť 4 ks vzduchových
ventilátorov orientovaných na nehnuteľnosti žalobcov, zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do jestvujúcich
dvoch sál sa využíval vchod v zmysle kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 alebo alternatívne, že

žalovaný je povinný vykonať potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov kultúrneho domu trvalým
odhlučnením a doložiť im vykonanie vyhovujúceho trvalého odhlučnenia podľa príslušných technických
noriem, výsledkami akustických meraní vykonaných RÚVZ. Ďalej, že žalovaný je povinný zdržať sa
konania prenechania do užívania kultúrneho domu tretej osobe prenájmom, výpožičkou za účelom
konania a organizovania podujatí tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq nepresiahla
stanovené hodnoty. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na rozsudok, ktorým mu bola uložená
povinnosť zdržať sa rušenia nad určenú hladinu hluku a záleží na jeho zvážení ako vlastníka kultúrneho
domu, akým spôsobom splní svoju povinnosť uloženú negatórnou žalobou. Pokiaľ ide o trhovú hodnotu
nehnuteľnosti, súd sa správne vyjadril, že prípadná škoda nie je v súvislosti s obťažovaním a hlukom

z kultúrneho domu, ale samotnou existenciou stavby kultúrneho domu. Žalobcovia nepreukázali,
že zníženie trhovej ceny by odvrátilo zamurovanie okenných otvorov a ventilátorov, alebo uloženie
povinnosti vykonať stavebné úpravy s doložením akustických meraní, a teda riadne nepreukázali priamu
súvislosť so škodou. Vo vzťahu k ohrozeniu zdravia žalobcov v rade 2/ a 3/ je potrebné poukázať na
to, že nikomu nemožno zakázať produkovať primerané emisie hluku. Žalobcovia nepreukázali, že po

právoplatnosti rozsudku v časti, v ktorej mu bol zákaz uložený, došlo k prekročeniu povolených limitov
hluku. Žalobcovia sa svojím konaním domáhajú, aby súd suploval právomoci príslušného stavebného
úradu. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia (replika). Opäť poukázali na vyjadrenie RÚVZ zo dňa

6.8.2015. Na to, že po vydaní pôvodného rozsudku o povinnosti zdržať sa obmedzovania nadmerným
hlukom, žalovaný prenajal priestory kultúrneho domu na školský ples v januári 2016, hodovú zábavu v
apríli 2016, pričom zo stanoviska RÚVZ SR je zrejmé, že pri takýchto akciách vždy dôjde k prekročeniu
maximálne povolenej hladiny hluku. Naposledy k tomu došlo 19.11.2016, kedy boli priestory kultúrneho
domu prenajaté súkromnej osobe na konanie rodinnej oslavy, ktorá sa mala končiť o 22:00 hod., napriek

tomu oslava za použitia reprodukovanej hudby pokračovala do 02:30 hod. a túto akciu ukončila až
privolaná hliadka polície. Taktiež prenajal priestory na konanie výchovného koncertu pre deti žiakov
Základnej školy Trnové, kedy vznikal hluk, že sa nemohli na svojich nehnuteľnostiach ani len rozprávať
a svedkom bol správca kultúrneho domu p. W.. Jediné riešenie je vo vypracovaní hlukovej štúdie, ktorú
však prvostupňový súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia nepripustil a následnom zamurovaní týchto okien

a ventilátorov aj vzhľadom na priložené podklady zvukovej nepriezvučnosti okien vs. tehly. Samotné
vyjadrenie spoločnosti WFG firemný servis, s.r.o. sa zaoberá iba vplyvom hluku na životné prostredie
žalobcov, a nie poškodenia statiky ich nehnuteľnosti. Takže pre každého potenciálneho záujemcu
je hodnota ich nehnuteľnosti na základe tohto stanoviska znížená minimálne o 6 %. Vykonanými
meraniami bolo preukázané aj prekračovanie povolených hladín hluku po výmene okien na tzv. novej

sále kultúrneho domu. Je zarážajúce vyjadrenie žalovaného o tom, že sa domáhali, aby súd suploval
právomoci príslušného stavebného úradu. Žiadali o vykonanie štátneho stavebného dohľadu na objekte
kultúrneho domu a žalovaný napriek tomu, že je vlastníkom objektu kultúrneho domu, v rozpore s §
119 ods. 3 Stavebného zákona sám sebe vykonal štátny stavebný dohľad. Predmetnými oknami a
ventilátormi sa vôbec nezaoberal. V súčasnosti žalovaný zamuroval ventilátory a tieto presunul do čelnej

strany kultúrneho domu takým spôsobom, že otvor ventilácie umiestnil do okna, ktoré je v tesnej blízkosti
ich rodinného domu. Predtým boli ventilátory cca 15 metrov od okien ich obytných miestností, teraz je
to už iba 10 metrov. Takže hluková situácia sa ešte viac pre nich zhoršila. Prvostupňový súd si mal v
konaní zabezpečiť stanovisko príslušného stavebného úradu s poukazom na § 119 ods. 3 Stavebného
zákona ohľadom možných stavebných úprav, a nie vec na pojednávaní bez vykonania navrhovaných

dôkazov zamietnuť. Na základe toho zotrvávajú na svojom odvolaní.10. Žalobcovia podaním doručeným krajskému súdu dňa 08.06.2017 doplnili svoje odvolanie, a to
predložením nového listinného dôkazu - zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii a protokol o meraní
imisií hluku č. 17/17 z meraní vykonaných dňa 21.04.2017.

11. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní v zmysle
ust. § 384 ods. 3 CSP oboznámením listinného dôkazu - zhodnotenie protokolu o hlukovej situácií a

protokolu o meraní imisií hluku č. 17/17 z meraní vykonaných dňa 21.04.2017, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobcovia pred odvolacím súdom odkázali na svoje odvolanie, v ktorom poukázali na dôvody, na
základe ktorých vidia nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako sa vyjadrili a reagovali i

na vyjadrenia žalovaného. Na týchto svojich vyjadreniach a stanoviskách zotrvávajú a sú toho názoru,
že sú naplnené predpoklady ust. § 417 ods. 2 OZ. Počas celého priebehu súdneho konania, ako aj po
vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dochádza k nerešpektovaniu rozsudku o povinnosti zdržať sa
obmedzovania žalobcom hlukom nad primeranú mieru, ktorý je už právoplatný. Odvtedy sa uskutočnili
viaceré akcie, počas ktorých došlo k rušeniu kľudu, o čom doplnili i záznam z jedného merania. Z

uvedeného vyplýva, že žalovaný nemieni rešpektovať právoplatné rozhodnutie o nerušení a zdržania
sa rušenia nadmerným hlukom. Z tohto dôvodu reálne hrozba do budúcnosti trvá a jedná sa o reálnu a
vážnu hrozbu najmä vo vzťahu k žalobcom v rade 2/ a 3/, keď môže dôjsť i k zhoršeniu ich zdravotného
stavu a ako sa vyjadril sám ich ošetrujúci lekár u žalobkyne v rade 3/ to môže viesť i k smrti. Preto majú
za to, že nimi navrhované opatrenia v odvolaní by mali zabrániť tejto hrozbe.

13. Žalovaný pred odvolacím súdom sa pridržiaval doterajších písomných i ústnych prednesov a mal za
to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ im hrozí vážna ujma. Pokiaľ ide
o hodnotu nehnuteľností, k tomuto sa už vyjadrovali pred súdom prvej inštancie s tým, že táto hodnota
nie je znížená hlukom, ale je znížená už samotnou danosťou nehnuteľností. Vo vzťahu k zdravotnému

stavu žalobcov bolo predložené vyjadrenie kardiológa, ktoré vyjadrenie je všeobecného charakteru
a vychádza zo subjektívneho vnímania žalobcov, a preto nie je možné naň prihliadať. Pokiaľ bolo
predložené nové meranie hluku z tohto vyplýva, že sa jedná o mierne prekročenie stanovených limitov,
ktoré zároveň nepredstavuje vážne ohrozenie zdravia a života. Ide o objektívne meranie a objektívnu
správu. Žalobcovia v konaní nepredložili žiaden znalecký posudok a ani nenavrhli jeho vykonanie na

preukázanie svojich tvrdení ohľadne vážnej hrozby ujmy. Žalobcovia zároveň nepreukázali primeranosť
nimi navrhovaných opatrení a ich účinnosť a efektívnosť zníženia hluku, že ide jediné možné riešenie a či
sú možné aj zo stavebno-technického hľadiska. Domnieva sa, že zamurovanie vetracích otvorov by bolo
nebezpečné, ktoré vyplýva aj z požiarno-technickej správy. Žalobcovia nenavrhli znalecké dokazovanie
a ani nepredložili súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP na stavebné úpravy, ktorého

predmetom by bola i hluková štúdia. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a
navrhuje ho potvrdiť.

14. Žalobcovia v rámci odvolacieho konania predložili listinný dôkaz, ktorý v zmysle ust. § 366 písm.
d/ CSP predstavuje dôkaz, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie, nakoľko sa jedná o hlukovú štúdiu po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, a to meranie
hluku zo dňa 21.04.2017. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 384 ods. 3 CSP doplnil dokazovanie
oboznámením listinného dôkazu, a to zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii č. 17/17 o meraní hluku
dňa 21.04.2017. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že sa vykonávalo meranie hluku na troch miestach,
označené bodmi A, B, C. Body A a C predstavujú body merania hluku na hranici pozemkov žalobcov s

kultúrnym domom vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o bod C, išlo o miesto pri vchode do kultúrneho
domu, ktoré však nebolo vyhodnocované, a to z dôvodu, že v referenčnom časovom intervale večer
i noc nemožno jednoznačne určiť zvuk, ktorý sa má na základe merania posudzovať (meraný rozdiel
hladiny posudzovaného zvuku a hluku pozadia je menší ako 3 dB). Meraním bolo zistené, že na mieste
B (na hranici pozemku rodinného domu č. X/X - žalobcov s kultúrnym domom) v referenčnom časovom

intervale večer a noc posudzované hodnoty A zvuku nevyhovovali platnej legislatíve. V zmysle platnej
legislatívy v referenčnom časovom intervale večer má byť maximálna hodnota 50 dB a nameraná bola
51,4 dB a v referenčnom časovom intervale noc má byť hodnota max. 45 dB a nameraná bola 52,8 dB.
V závere zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii, ktoré podpísal MUDr. L. B., PhD., MPH, regionálnyhygienik sa konštatuje, že mierne prekročené posudzované hodnoty A zvuku, ktoré krátkodobo pôsobia,
nepredstavujú zvýšené riziko ohrozenia zdravia alebo ohrozenia života.

15. Podľa § 417 ods. 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

16. Ustanovenie § 417 ods. 2 OZ je prostriedkom na poskytnutie ochrany ohrozenému proti hroziacemu
rušivému zásahu - proti škode, a to škode vážnej, ktorá ešte len hrozí. Predpokladom aplikácie tohto

ustanovenia nie je vznik škody ako majetkovej ujmy a nie je ani nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo
bezprostredného vzniku škody, ale stačí, že zatiaľ ide len o „ohrozenie“. Ak skutočne ide o ohrozenie
vážne, v dôsledku ktorého vznikne škoda v budúcnosti, je potrebné posúdiť, či vykonanie požadovaných
konkrétnych opatrení je z hľadiska citovaného ustanovenia vhodným a primeraným na odvrátenie
hroziacej škody. Preto prvoradým predpokladom ochrany podľa ust. § 417 ods. 2 OZ je preukázanie,
že žalobcom hrozí vážna ujma. Žalobe nemožno vyhovieť ak žalobcovia nepreukážu, že im hrozí vážna

škoda.

17. V preskúmavanej veci žalobcovia ako hrozbu vážnej škody považovali zníženie hodnoty ich
nehnuteľností a zároveň ohrozenie života a zdravia najmä žalobcov v rade 2/ a 3/. Žalobcovia však
neuniesli dôkazné bremeno, že škoda, ktorá im má hroziť nižšou hodnotou nehnuteľností, že táto

im bezprostredne hrozí, nakoľko hodnota nehnuteľností je daná už samotnou existenciou postavenia
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v susedstve nehnuteľnosti žalobcu. V tejto časti v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd nepopiera, že môže tu byť reálna hrozba ohrozenia zdravia žalobcov ako to vyplýva z
lekárskej správy, ktorú predložili žalobcovia do spisu. Hoci poukazujú na to, že predložili dve lekárske

správy, (čo vyplýva i zo spisu na č.l. 318 a 445), avšak porovnaním ich obsahu sa jedná o totožné
správy. Jedná sa o správu na základe subjektívnych tvrdení žalobcov, bez toho, aby lekár podávajúci
správu bol oboznámený s obsahom spisu. Správa vo všeobecnej rovine vyjadruje, že žalobcovia v rade
2/ a 3/ vzhľadom k svojim diagnózam musia mať zabezpečené životné prostredie, v ktorom nebudú
ohrozovaní nadmerným hlukom. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný od rozhodnutia súdu

prvej inštancie o povinnosti zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom takým spôsobom, že by ohrozoval
ich život alebo zdravie. Zo samotnej správy, ktorú ako dôkaz do spisu predložili žalobcovia v odvolacom
konaní (meranie hluku zo dňa 21.04.2017) vyplýva, že síce došlo k miernemu prekročeniu stanovených
limitov, avšak uvedené prekročenie krátkodobého pôsobenia, nepredstavuje zvýšené riziko ohrozenia
zdravia a ohrozenia života.

18. Nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali im hroziacu vážnu ujmu, nenaplnili základný predpoklad
vyžadujúcej ochrany v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené je nadbytočné vykonávať
dokazovanieohľadneprimeranostinavrhovanýchopatrení,akoajžalobcaminavrhovanúhlukovúštúdiu.

19. Žalobcovia pred odvolacím súdom namietali nimi predložený listinný dôkaz, a to zhodnotenie
protokolu o hlukovej situácii č. 17/17 z merania 21.04.2017, nakoľko uvedené mala vykonávať Ing.
B., ktorá v predchádzajúcich meraniach nesprávne vykonala zhodnotenie hlukovej štúdie. Na dotaz
odvolaciehosúdužalobcoviasavyjadrili,žepredmetnúskutočnosťpredsprávnymorgánomnenamietali,
ale až teraz na pojednávaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom k tomu, že zhodnotenie protokolu

o hlukovej situácii z meraní 21.04.2017 nebolo zrušené, žalobcovia jej správnosť pred príslušným
správnym orgánom nenamietali, jedná sa o listinný dôkaz, ktorý do spisu predložili samotní žalobcovia,
odvolací súd nemal dôvod pochybovať o jeho správnosti, a preto v plnom rozsahu vychádzal z jeho
záverov.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedenú situáciu prirovnával k ďalším iným
situáciám (udiareň, bitie zvonov na kostole- a pod.), na ktoré žalobcovia vo svojom odvolaní reagovali.
Nakoľko však dané prirovnania nesúvisia s predmetom konania, odvolací súd na uvedené neprihliadal.
Rovnako sa nezaoberal primeranosťou navrhovaných opatrení a časť odôvodnenia súdu prvej inštancie
ohľadnestavebnéhokonania,keďženebolvovecipreukázanýzákladnýpredpokladposkytnutiaochrany

v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ, a to, že žalobcom hrozí vážna ujma.21.Vzhľadomnanedôvodnosťodvolacíchnámietokžalobcov,akoajnazáverydoplnenéhodokazovania
pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal
proti odvolateľom - žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)