Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113235584
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113235584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: A. G. X SK, s.r.o.,
so sídlom v S., V. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3, proti žalovanému: P.O.S. spol. s r.o. v likvidácii, so
sídlom v S., Y. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Hlavná 119, v konaní o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.3.2015, č.k. 35Cb/69/2014-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny žaloby.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o zaplatenie sumy 40.803,03
eur s príslušenstvom nepripustil; žalobu zamietol; uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v sume 255,22 eur, na účet JUDr. Ing. Dezidera X., advokáta, so sídlom v S., Z. 119, do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil,
že právny úkon žalovaného zo dňa 24.6.2013 označený ako výpoveď zo zmluvy o nájme obchodných
priestorov č. 263a/2009/KE (a s tým súvisiacich zmlúv) je neplatný právny úkon a zaviazal ho na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že daný právny úkon sa prieči dobrým mravom, keďže
bol vykonaný účelovo so zámerom formálneho naplnenia zákonného výpovedného dôvodu podľa ust. §

9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1.12.2009 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou P.
B. s.r.o. ako nájomcom Zmluvu o nájme obchodných priestorov č. XXXa/XXXX/KE (ďalej len Zmluva o
nájme) na dobu určitú do 1.12.2019, na základe ktorej prenechal prenajímateľ nájomcovi za podmienok
v nej dohodnutých do užívania obchodné nebytové priestory a parkovacie miesta nachádzajúce sa

v obchodnom centre „F. S.“ na I. ulici v S.. V nadväznosti na Zmluvu o združení č. 1/2012 zo dňa
10.1.2012 uzatvorenej medzi žalovaným a P. B. s.r.o., uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným
ako nadobúdateľom a P. B. s.r.o. ako prevádzajúcim dňa 1.11.2012 Dohodu o prevode práv a povinností
vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme obchodných priestorov č. XXXa/XXXX/KE, na základe ktorej žalovanýako nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia nájomcu v zmysle Zmluvy o nájme obchodných
priestorov č. 263a/2009/KE uzatvorenej dňa 1.12.2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 28.5.2012 a Dohody
o paušálnom poplatku na vedľajšie náklady zo dňa 31.12.2010. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný

listom zo dňa 24.6.2013 vypovedal Zmluvu o nájme zo zákonného dôvodu vymedzeného v ust. § 9 ods.
3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb., nakoľko dňa 30.6.2013 mu zaniklo oprávnenie na výkon živnosti: kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod).

Z výpisu z príslušného živnostenského registra zistil, že u žalovaného zaniklo oprávnenie na
činnosť: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) dňa 30.6.2013 a z výpisu z príslušného obchodného registra
mal za preukázané, že je žalovaný od 27.11.2014 v likvidácii.

Súd prvého stupňa vzťah účastníkov konania právne posúdil podľa zák. č. 116/1990 Zb. a po vykonaní
dokazovania žalobu zamietol vychádzajúc z následovného:

Z čl. 2 písm. a) Zmluvy o nájme je zrejmé, že účelom nájmu bolo z hľadiska jeho predmetu prenajatie
priestorov výhradne za účelom prevádzkovania predajne športových potrieb, bicyklov, oblečenia a obuvi.
Táto činnosť je viazaná práve na živnosť definovanú ako kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, na ktorú oprávnenie žalovaný k 30.6.2013 stratil
tým, že došlo k jej zrušeniu.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podnikateľskom prostredí, bolo
i oprávnením žalovaného, aby z tohto prostredia vystúpil, resp. svoju podnikateľskú činnosť obmedzil,
pričom je v zásade nepodstatné, z akých dôvodov tak urobil. Na základe uvedeného mu preto vznikol

nárok zmluvu vypovedať z dôvodov zákonných, vymedzených v ust. § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990
Zb.. O žalobcom tvrdenej účelovosti zániku oprávnenia žalovaným nesvedčí ani skutočnosť, že od
27.11.2014 je žalovaný v likvidácii. Za daného stavu tak súd prvého stupňa dospel k záveru, že výpoveď
žalovaného zo dňa 24.6.2013 zo zmluvy o nájme obchodných priestorov č. XXXa/XXXX/KE (a s tým
súvisiacich zmlúv) je platná, pričom vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné tento právny úkon

posúdiť ani ako absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi ani v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu

úspešnému žalovanému. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní dňa 9.3.2015) 2 x
á 61,84 eur, 1 x 64,53 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 2
x režijný paušál á 8,04 eur, 1 x 8,39 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, plus 20% DPH,
t.j. spolu 255,22 eur.

Proti rozsudku - všetkým jeho výrokom podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p..

Namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku (v tejto súvislosti poukázal na viaceré
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 236/06, IV.ÚS 150/2003), čím bolo v konečnom
dôsledku porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na
spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Opakovane zdôraznil, že výpoveď žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku, keď k zániku predmetnej živnosti nedošlo z objektívnych dôvodov, t.j. z dôvodu stratyspôsobilosti vykonávať túto voľnú živnosť, ale z dôvodu dobrovoľného zrušenia tejto podnikateľskej
činnosti, ktoré konanie žalovaného nemožno klasifikovať inak, ako konanie špekulatívne a účelové,
t.j. konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého úmyslom a cieľom bolo jedine vyhnúť sa záväzkom,

ku ktorým sa žalovaný ako nájomca nebytových priestorov zaviazal. Konanie odporcu teda nie je
poctivým konaním, resp. spravodlivým, pričom v podmienkach právneho štátu nemožno takému konaniu
poskytnúť právnu ochranu. O účelovosti a špekulatívnosti konania žalovaného svedčí podľa názoru
odvolateľa aj skutočnosť, že žalovaným došlo k zrušeniu jedine tej živnosti, na podklade ktorej užíval
predmetný nebytový priestor v OC F..

Zdôraznil, že výklad § 9 ods. 3 písm. a) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov použitý
v odôvodnení rozsudku je nebezpečne extenzívny, nakoľko v súlade s týmto výkladom stráca celé
ustanovenie o výpovedi zmluvy o nájme nebytových priestorov zo strany nájomcu, ako aj ust. § 9 ods.
1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov svoj význam a má za následok zásadný zásah
do práv prenajímateľov akýchkoľvek nebytových priestorov, pričom zároveň vytvára značnú neistotu v

záväzkových vzťahoch tohto druhu.

Odvolateľ sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Odvolateľ výslovne v odvolaní uvádza, že odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku.

Podľa § 201 ods. 1 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
tozákonnevylučuje.Akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena návrhu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že proti výroku rozsudku, ktorým súd zmenu žaloby nepripustil, odvolanie
nie je prípustné, preto odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie odmietol.

Pokiaľ ide o odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby odvolací súd udáva:

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza

dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu ako
účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom; písm. b), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. f), t.j. že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto
odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a) O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi

princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými navrhovať nové
skutočnosti a nové dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného
sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a či bol z nich vyvodený správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti jednostranného úkonu žalovaného - výpovede zo zmluvy
o nájme obchodných priestorov č. 263/2009/KE zo dňa 24.6.2013 s ohľadom na jeho obsah a účel,
nakoľko sa prieči dobrým mravom, keďže bol vykonaný účelovo so zámerom formálneho naplnenia
výpovedného dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Z.z., teda neplatnosti podľa § 39 OZ.

Podľa § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 OZ, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú
na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú
sa nebytový priestor najal.

Žalobca tvrdí, že pod výraz „stratí“ nemožno subsumovať skutočnosť, ak sa podnikateľ sám rozhodne
ukončiť podnikanie v danom predmete podnikania.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Je nepochybné, že predmet nájmu bol prenajatý výhradne za účelom prevádzkovania predajne

športových potrieb, bicyklov, oblečenia a obuvi pod názvom DOKA B. a v konaní je preukázané, že
počnúc dňom 1.7.2013 stratil nájomca oprávnenie na prevádzkovanie maloobchodnej predajne, keďže
30.6.2013 mu zaniklo oprávnenie na výkon živnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Ako už bolo uvedené vyššie, účelom podnikania je dosiahnutie zisku, subjekt sa stal podnikateľom
na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia po splnení zákonom stanovených podmienok. Rovnako
dobrovoľne môže túto činnosť (podnikanie) ukončiť, ak z akýchkoľvek dôvodov nenapĺňa svoj účel
- dosiahnutie zisku. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné výraz „stratí oprávnenie“ použitý v §
9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Z.z., vykladať zužujúco v tom smere, že by malo ísť o stratu

oprávnenia len z objektívnych dôvodov (t.j. dôvodov nezávislých od vôle daného subjektu). Výklad
prezentovaný odvolateľom by v podstate znamenal vylúčenie akejkoľvek dobrovoľnosti pri ukončovaní
podnikateľskej činnosti v nadväznosti na vyššie cit. ust. zákona. Navyše podmienky „straty“ spôsobilosti
v ňom samotnom nie sú bližšie špecifikované.

O úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 39 OZ, ako zákonného dôvodu na určenie neplatnosti
právneho úkonu ide len v prípade, ak sa nerešpektujú niektoré zo spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem (t.j. súhrn etických, všeobecne zachovávaných a morálnych zásad), ktoré v historickom vývoji
osvedčili istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti (napríklad poctivosť
konania v právnom styku, nezneužívanie výkonu práva, rešpektovania rovnosti účastníkov právnych

vzťahov).

Výpoveď zo zmluvy o nájme vyššie opísanými úkonmi nie je, žalovaný využil svoje právo od zmluvy
odstúpiť, z dôvodu v zákone výslovne uvedenom.

Odvolací súd preto tak ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj dobrovoľné zrušenie živnosti je
skutočnosťou napĺňacou výpovedný dôvod podľa § 9 ods. 3 písm. a Zákona o nájme bytov a nebytových
priestorov, preto rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Preto právny úkon žalovaného (výpoveď zmluvy) nemožno vyhodnotiť ako úkon priečiaci sa dobrým
mravom a z rovnakých dôvodov ani ako výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku.

K namietanému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm.

f) O.s.p. odvolací súd udáva:

Odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadokpriznáva, pričom postupom súdu treba rozumieť nielen postup senátu (resp. predsedu senátu alebo
samosudcu) ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova ak mala za následok, že v konečnom
dôsledku spôsobila účastníkovi odňatím možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného

mu zákonom. Odňatím možnosti konať pred súdom nepochybne je aj také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré nenapĺňa atribúty podľa § 157 ods. 2 O.s.p. keďže účastník konania nemôže potom
efektívne využiť svoje právo podať odvolanie, pretože nevie na základe čoho a prečo súd rozhodol ako
rozhodol.

Podľa§157ods.2Os.p.,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.
Lenpreúplnosťodvolacísúdudáva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Je pravdou tvrdenie odvolateľa, že
súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 ÚS SR
je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.. Za porušenie

tohto práva ale rozhodne nemožno považovať to, že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa predstáv
účastníka.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že právo na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. Úspešný žalovaný si náhradu trov

odvolacieho konania uplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), ale nevyčíslil, pričom zo spisu iné trovy ako trovy
právneho zastúpenia nevyplývajú, preto mu náhrada trov nebola priznaná (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.