Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201526
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616201526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - U. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, D. M., v zastúpení právne - JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o.,
so sídlom v Dolnom Kubíne, P. Q. XXXX, proti žalovanému - Roľnícke družstvo Dovalovo, so sídlom
Dovalovo 515, Liptovský Hrádok, IČO: 00 633 437, v zastúpení právne - JUDr. Jiří Martaus, advokát
so sídlom D. P., ul. X. P. XXX/XX, o neplatnosť nájomnej zmluvy, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/51/2016-56 zo dňa 8.6.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa dňa 2.3.2016 domáhal žalobca
určenia neplatnosti zmluvy o nájme pozemku, uzatvorenej dňa 20.12.2006 medzi žalovaným a B. O.,
bytom T. XXX, ktorej predmetom je nájom nehnuteľností označených ako parcela č. 958, 1210, 1178 a
1361 v spoločnej výmere 10130 m2. Žalobcovi uložil súd zároveň povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 223,74 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
JUDr. Jiřího Martausa, so sídlom v D. P., ul. X. P. XXX/XX.

2. Keďže žalovaný namietal existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v konaní OS Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 6C/63/2012, v ktorom bola prejudiciálne riešená platnosť nájomnej zmluvy z 20.12.2006,
prvoinštančný súd sa zaoberal existenciou prekážky veci rozsúdenej (res iudikate) z pohľadu § 159
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.6.2016 - pozn. odvolacieho súdu).
Súd konštatuje, že predmetom konania Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/63/2012 nebolo
plnenie, ale určenie, že žalobca je oprávnený užívať nehnuteľnosti uvedené v rozsudku, pričom súd

skúmal ďalej aj naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na takomto určení. Predmetom
tohto konania nebolo určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2006. Právoplatný rozsudok o
žalobe na určenie, že tu právo alebo právny vzťah je alebo nie, vytvára prekážku veci rozsúdenej vtedy,
ak vychádza z rovnakého skutkového základu vo vzťahu k novej žalobe na určenie. Už len samotné
vymedzenie požadovaného určenia v konaní sp. zn. 6C/63/2012 a v konaní sp. zn. 8C/51/2016 s petitmi
túto požiadavku nenapĺňa. V konaní sp. zn. 6C/63/2012 bolo posudzované oprávnenie B. O. uzatvoriť
nájomnú zmluvu z 20.12.2006 v čase, keď vlastníčka nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností

už nežila a B. O. nemala nadobudnutie týchto nehnuteľností potvrdené dedičským rozhodnutím. Žiadne
iné skutkové okolnosti týkajúce sa (ne)platnosti tejto nájomnej zmluvy predmetom uvedeného konania
ako vyplýva aj z dôvodov rozsudku, neboli.3. V súdenej veci žalobca kúpnou zmluvou z 15.12.2011, ktorej vklad bol povolený v konaní sp. zn.
V 3853/2011 Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš dňa 2.1.2012 nadobudol
výlučné vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz. T. E-KN parc. č. 958, orná pôda o výmere 7975 m2

a spoluvlastnícky podiel 1/2 k pozemku E-KN parc. č. 1210, orná pôda o výmere 3632 m2, vstúpil
podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka do právneho postavenia prenajímateľa. Tým je daný jeho
naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočívajúci v nadobudnutí právnej istoty v tom, či
je oprávnený vykonávať práva a povinnosti prenajímateľa týchto pozemkov vo vzťahu k žalovanému
(napríklad aj, či mal oprávnenie podľa § 680 ods. 3 Obč. zák. nájomnú zmluvu vypovedať, právo prijímať

nájomné a pod.). Vo vzťahu k ďalším pozemkom tvoriacim predmet zmluvy o nájme nehnuteľností z
20.12.2006 (parc. č. 1178 a 1361) súd bez ohľadu na neexistenciu (spolu)vlastníckeho práva žalobcu k
nehnuteľnostiam vidí naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tom, že zmluva obsahuje len
uvedenie celkovej výmery (všetkých) prenajímaných nehnuteľností 10130 m2 a celkovej výšky ročného
nájomného 200 Sk za jeden hektár prenajatých pozemkov. Bez požadovaného určenia je neisté právne
postavenie žalobcu aj vo vzťahu k otázke výšky a spôsobu platenia nájomného, ktorá nie je určená len

vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.

4. Súd ďalej pristúpil k vecnému prieskumu žalobcom tvrdených dôvodov neplatnosti nájomnej zmluvy.
Prvý dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy z 20.12.2006 podľa žalobcu je nedostatočná identifikácia
prenajímateľky B. O., pretože nie je označená dátumom narodenia. V tejto nájomnej zmluve je

prenajímateľka (právna predchodkyňa žalobcu v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti E-KN parc. č. 958 a
C-KN parc. č. 1210) označená menom, priezviskom, adresou bydliska T. XXX a tam uvedeným číslom
občianskeho preukazu. Výpoveďou samotného žalobcu bolo preukázané, že v obci T. iná osoba s
menom B. O. nežije, na adrese T. XXX žije len jedna osoba s menom B. O.. Navyše vo výpovedi B. O.
(vypočutá ako svedkyňa) potvrdila, že je zmluvnou stranou tejto zmluvy. Súd zároveň dodal, že žiaden

právny predpis neustanovuje, ktoré údaje sú obligatórne pre dostatočnú identifikáciu zmluvnej strany v
prípade nájmu pozemkov.

5. Ďalší dôvod, má podľa žalobcu spočívať v neúplnom, neurčitom a nezrozumiteľnom vymedzení
predmetu nájmu. Je pravdou podľa súdu, že v článku II. tejto zmluvy je predmet nájmu identifikovaný

len uvedením parcelných čísiel 958, 1210, 1178, 1361 a ich celkovou výmerou spolu 10130 m2. Dal
za pravdu žalobcovi, že nejde o označenie nehnuteľností v úplnom súlade so zákonom o katastri
nehnuteľností (podľa ktorého by mali byť nehnuteľnosti označené údajom o katastrálnom území,
parcelnom čísle, druhu, výmere pozemku, zápise na liste vlastníctva). Na druhej strane, ako vyplýva
najmä z výpovede svedkyne O., ako pôvodná zmluvná strana nemala pochybnosť o predmete ňou

uzavretej zmluvy. Túto pochybnosť nadobudol až žalobca po zistení, že nehnuteľnosti, ktoré od B.
O. kúpil (pozemok E-KN parc. č. 958 v celosti a pozemok C-KN parc. č. 1210 v 1) a na ktorých
chce hospodáriť, sú v nájme žalovaného. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, nemožno ignorovať
ustanovenie § 35 Občianskeho zákonníka ods. 2, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Nehnuteľnosti ako predmet nájmu sú identifikované
parcelným číslom a celkovou výmerou. Svedkyňa B. O. potvrdila, že bola vlastníčkou nehnuteľností
len v katastrálnom území T., ktoré odovzdala do nájmu žalovanému, jej vôľou nemohlo byť prenajatie
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach iných obcí (napr. Liptovská Porúbka, Hybe
alebo Vavrišovo podľa tvrdenia žalobcu). Takýto výklad článku II. ods. 1 zmluvy nie je v rozpore s

jazykovým vyjadrením v zmluve uvedeným. Dokonca aj žalobca vo výpovedi potvrdil, že od B. O.
kupoval za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác nehnuteľnosti, ktoré ležia v katastrálnom
územíobceT.,pretoževinýchkatastrálnychúzemiachtátopozemkynevlastnila amalakozamestnanec
žalovaného v čase ich kúpy vedomosť aj o tom, že na nehnuteľnostiach hospodári žalovaný. Ak by
žalobca nekúpil pozemky tvoriace predmet nájomnej zmluvy, potom by nemal naliehavý právny záujem

na požadovanom určení jej neplatnosti. Prenajímateľka B. O. aj žalovaný sa až do roku 2011, kedy došlo
k odpredaju pozemkov parc. č. 958 a 1210 spravovali touto zmluvou, plnili povinnosti z nej vyplývajúce.
Prenajímateľka sa zaviazala predmet nájmu odovzdať, nájomca sa zaviazal platiť nájomné. Ak by B. O.
nevedela, v ktorom katastrálnom území sa predmet nájmu nachádza, nemohla by splniť svoj záväzok
predmet nájmu nájomcovi odovzdať a nemohla by realizovať svoje právo na nájomné, ktoré jej žalovaný

vyplácal a ktoré aj preberala. Rovnako nebolo sporné, že po kúpe nehnuteľností poštové poukážky
na vyplácanie nájomného B. O. odovzdávala žalobcovi vo vedomí, že vstúpil do jej práv a povinností
prenajímateľky. Na základe týchto dôkazov súd ustálil, že v zmluve o nájme pozemkov z 20.12.2006 v
článku II. nie je síce predmet nájmu identifikovaný vyčerpávajúcim spôsobom, na druhej strane uvedenieparcelných čísiel a celkovej výmery nehnuteľností je pre vymedzenie predmetu nájmu postačujúcim,
čím je zachovaná aj písomná forma tohto právneho úkonu (je možno zistiť čo je jeho predmetom).

6. V zmysle žalobcom použitej citácie z rozhodnutia Najvyššieho súdu v tam prejednávanom prípade
nebolo možné vôbec zistiť čo je predmetom neurčitého právneho úkonu, keďže v zmluvách nebola
uvedená špecifikácia nehnuteľností ani podľa katastrálneho územia, ani podľa listov vlastníctva, ani
podľa parcelných čísiel, ani kultúr a ani výmer. V aktuálnom súdnom konaní sú nehnuteľnosti v nájomnej

zmluve označené výmerou a parcelnými číslami.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 v spojení s § 149 ods.
1 posledná veta O. s. p. (v znení účinnom do 30.6.2016). Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia z 30.6.2016,

za zastúpenie na dvoch pojednávaniach konaných v dňoch 30.6.2016 a 8.6.2016, za jeden úkon 66
eur x 3 úkony, celkovo 198 eur. Za každý úkon právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 1/100 výpočtového základu, čo je za jeden úkon právnej
služby 8,58 eur a za tri úkony právnej služby 25,74 eur. Súčet týchto súm predstavuje 223,74 eur.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáha sa zrušenia rozsudku, žiada vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmeniť tak, že jeho
žalobe odvolací súd vyhovie v celom rozsahu a prizná mu aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

9. Odvolateľ argumentoval prioritne tým, že predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti, pozemok parc. č.
1210, parc. č. 958, parc. č. 1178/1 a parc. č. 1361 bez uvedenia katastrálneho územia, obce, čísla listu
vlastníctva, veľkosti spoluvlastníckeho podielu, druhu pozemku, jeho výmery, pričom v predmete tejto
zmluvy sú uvedené len parcelné čísla. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy
a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Judikatúra súdov vychádza zo

zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní tejto formy neplatné podľa § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé čo je ich predmetom,
neznamená však, že by určitosť predmetu takého právneho úkonu bola daná len vtedy, ak je tento
predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachytáva. Svoje odvolacie tvrdenia opiera
aj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/240/2009 z 25.3.2010 potvrdzujúci rozhodnutie

odvolacieho Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/25/2008 z 18.9.2008. Z dotknutého rozhodnutia aj
cituje najmä, že „absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon, pri takomto právnom
úkonenemožnozistiť,čojejehopredmetom“.Vpreskúmavanýchzmluváchchýbašpecifikáciapredmetu
nájmu nehnuteľnosti, čo spôsobuje ich neurčitosť a tým ich absolútnu neplatnosť. Ide o právne úkony,
pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týka, pretože nie je určito (konkrétne) vyjadrená

(uvedená), tak sa jedná o absolútne neplatné právne úkony.

10. Argumentácia Okresného súdu Liptovský Mikuláš k rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.3.2010 č.k.
4Cdo 240/2009, že v tomto prípade nebolo vôbec možné zistiť, čo je predmetom neurčitého právneho
úkonu, keďže v zmluvách nebola uvedená špecifikácia nehnuteľnosti, ani podľa katastrálneho územia,

ani podľa listov vlastníctva, ani podľa parcelných čísiel, ani kultúr, ani výmer (v konaní pred OS Liptovský
Mikuláš č.k. 8C/51/2016 sú nehnuteľnosti v nájomných zmluvách označené výmerou a parcelnými
číslami) podľa odvolateľa neobstojí, keďže požiadavka špecifikácie nehnuteľnosti, t.j. predmetu nájmu
je splnená v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR iba vtedy, ak obsahuje spoločne
údaje o katastrálnom území, liste vlastníctva, parcelných čísiel, kultúre a výmere pozemku. Údaj o

výmerepritomjevZmluveurčenýibaspoločnezavšetkyprenajaténehnuteľnosti,niezakaždúosobitne.
Predmetom nájmu sú pozemky poľnohospodárske. Poukázal aj na druhom pojednávaní na § 14 ods.
1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako zákon
č. 504/2003), „zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa

uzatvára písomnou formou“, pričom § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 upravuje, čo sa rozumie pozemkom
na účely tohto zákona. „Pozemok na účely tohto zákona“ je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou
pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.
júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, alebo časť tohto pozemku;ustanoveniaosobitnéhopredpisutýmniesúdotknuté.Vtomtoprípadesúpredmetomnapadnutejzmluvy
pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou. Zákon č. 504/2003 je lex specialis voči Občianskemu
zákonníku, vyžaduje, aby zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov mala písomnú formu. Z toho

je zrejmé, že Okresný súd Liptovský Mikuláš sa podľa názoru odvolateľa odklonil od ustálenej súdnej
praxe Najvyššieho súdu SR a ČR. Odvolateľ poukazuje aj na rozsiahlu judikatúr v ktorej Ústavný súd
SR zdôrazňuje povinnosť súdov rozhodovať v obdobných veciach rovnako a tým zachovávať právnu
istotu a predvídateľnosť práva, pričom ak sa súd odkloní od rozhodnutia v obdobnej veci, musí tento
odklon dostatočne odôvodniť. Odvolateľ cituje aj závery z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré podľa

jeho názoru sa dotýkajú aj konkrétne súdenej veci (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
110/07, IV.ÚS 14/07, III.ÚS 192/06 a ďalšie).

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.
Zdôraznil, že ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvujúce povinnosť interpretovať
právne úkony vyjadrené slovami „najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil“, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom, je v citovanej podobe vyjadrené od 1.1.1992, vyše 20 rokov konštantne.
Jej neaplikovanie pri interpretácii právneho úkonu súdom by preto bolo možné považovať za postup
odchyľujúci sa od pilierov súkromného práva demokratického právneho poriadku Slovenskej republiky
akomateriálnehoprávnehoštátu.Žalobcomprezentovanýpohľadnaplatnosťzmluvyonájmepozemkov
medzi žalobcom a B. O. na dobu určitú, je založený na lipnutí jazykového prejavu právneho úkonu,

čo možno považovať za názor nemajúci oporu v objektívnom práve. Žalovaný poukazuje aj na výklad
právneho úkonu z pohľadu ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. B. O. bola vlastníčkou
nehnuteľností výlučne v katastrálnom území T., tie aj odovzdala do nájmu žalovanému a za užívanie
týchto pozemkov poberala od neho nájomné. Je nesporné, že jej vôľa prenajať pozemky označené
v predmetnej zmluve parcelným číslom 958, 1210, 1178, 1361 bola vôľou prenajať nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. území T..

12. Žalovaný naďalej zotrvával na tom, že meritórnemu rozhodnutiu o žalobe žalobcu bránila prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, žalobca U. U. bol totiž v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš
sp. zn. 6C/63/2012, v ktorom vystupoval ako žalovaný proti žalobcovi - Roľníckemu družstvu Dovalovo,

zaviazaný zdržať sa zásahov do výkonu užívacieho práva žalovaného. Žalovaný sa v tomto konaní ako
navrhovateľ domáhal svojich práv zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov z 20.12.2006,
teda z tej istej zmluvy, ktorej platnosť napáda žalobca svojou žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, doručenej OS Liptovský Mikuláš dňa 2.3.2016. Okresný súd
Liptovský Mikuláš v právnej veci vedenej pod sp. zn. 6C/63/2016 musel pritom vyriešiť pred rozhodnutím

o návrhu hmotnoprávnu otázku platnosti právneho titulu - dotknutej zmluvy, na základe ktorej by
svedčilo žalobcovi právo nerušene predmet nájmu užívať a žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov
do výkonu užívacieho práva žalobcu. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/63/2012 súd riešil otázku
absolútnej neplatnosti tejto zmluvy ex offo bez ohľadu na to, či niektorá zo strán konania túto okolnosť
namietala. Hmotnoprávny vzťah medzi U. U. a Roľníckym družstvom Dovalovo posúdil okresný súd

ako platný záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo
dňa 20.12.2006. Takéto právoplatné a vykonateľné rozhodnutie obsahujúce posúdenie existencie práva
je v podmienkach právneho systému SR možné spochybniť jedine osobitne kvalifikovaným spôsobom
- mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Ak by totiž tomu bolo inak, bolo by možné, aby popri sebe
existovali dva právoplatné a vykonateľné rozsudky, pričom by jeden z nich zakazoval U. U. zasahovať

do výkonu užívacieho práva Roľníckeho družstva Dovalovo, plynúceho preň z predmetnej nájomnej
zmluvy poľnohospodárskych pozemkov a zároveň druhý by deklaroval, že predmetná nájomná zmluva
je neplatná. Právoplatný rozsudok o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie
je, nevytvára v zásade prekážku veci rozsúdenej pre žalobu na plnenie, vychádzajúcu z rovnakého
skutkového základu (z rovnakého skutku); túto prekážku tvoril len vo vzťahu k novej žalobe na určenie.

Naopak platí, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie
je, vychádzajúci z toho istého skutkového základu (z rovnakého skutku). Právoplatný rozsudok o žalobe
na plnenie v sebe zahrňuje kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho
vzťahu, ktorá by mala byť postavená bezpochyby určovacou žalobou a stavia teda na rovnakom

skutkovom základe (na rovnakej časti skutku), ako žaloba určovacia. V súvislosti s týmto názorom
žalovaný poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 7.1.1994 sp. zn. IV.ÚS 2/93 uverejnené v
Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu ČR, zväzok časť II., pod č. 5.13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zotrváva na dôvodoch
odvolania v celom rozsahu, dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.3.2010,
č.k. 4Cdo/240/2009 potvrdzujúci rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu Prešov z 18.9.2008, sp. zn.

13Co/25/2008, zo záverov rozhodnutia aj cituje. Zvýrazňuje aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu
SR vo viacerých nálezoch, napr. IV.ÚS 14/07 zo dňa 17.5.2007, I.ÚS 77/93, ÚS 16/95 a II. ÚS
80/99, konštatujúce, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované a za
diskriminačný považujú taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom,
pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia

prečo námietku res iudikata súd neakceptoval a jej nevyhovel, túto otázku podľa názoru žalobcu
prvoinštančný súd správne uzavrel aj vyhodnotil.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, proti rozsudku,
ktorému je odvolanie prípustné a v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania ( § 379, 380 CSP ) postupom podľa § 219 ods.3 CSP v spojení s § 378 ods.1 CSP, rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti
jeho záverov považuje za svoju povinnosť zaujať stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám
žalobcu.

15. Súd prvej inštancie v súdenej veci skutkový stav ustálil správne, vychádzal z dôkazov, ktoré na
svoje tvrdenia predkladali strany sporu a uzavrel spor so znalosťou veci a v súlade s hmotným
právom. V dôvodoch rozhodnutia podrobne, vyčerpávajúco vyargumentoval z akých skutkových
okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov ktoré pri právnom posúdení aplikoval, dal

relevantné odpovede v rozhodnutí akými úvahami sa spravoval, a aké úvahy ho viedli k zamietnutiu
žaloby. Písomné odôvodnenie rozhodnutia po obsahovej stránke je naplnením práva strán sporu na
spravodlivé súdne konanie.

16. Je nesporne preukázané, že Zmluvu o nájme pozemkov uzatvorili dňa 20.12.2006 s odkazom na§

663 a nasl. Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 22 Z.č. 229/1991 v platnom znení a § 3 a nasl.
Nariadenia Vlády SR č. 208 / 1994 Z.z. žalovaný a B. O.. Ako sa uvádza v čl II. bod 1 zmluvy „ predmetom
zmluvy je prenájom nehnuteľností „ parcele s č. 958,1210,1178,1361 vo výmere 10 130 m2. V čl. III.
dojednali účastníci zmluvy jej účel, v čl. IV. nájomné a spôsob úhrady, v čl. V vymedzili nájom na dobu
určitú od 1.1.2007 do 1.1.2017 vrátane a zakotvili aj spôsob ukončenia nájmu. V čl. VI. prehlásil nájomca

- v aktuálnom spore žalovaný, že mu predmet zmluvy bol odovzdaný zo strany prenajímateľa v stave na
dohodnutéužívanie (zaúčelomriadnehohospodárenia-viďčl.IIIbod2zmluvy-poznámkaodvolacieho
súdu ).

17. Žalobca preukázal ( predložil listy vlastníctva ), že titulom kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2012 nadobudol

od B. O. podiely na pozemku p.č.1210 a pozemku parc. č.958, následne, že vstúpil do právneho
postavenia prenajímateľa pozemkov parc. č. 1210 a poz.parc. č.958, teda do právneho postavenia
B. O. účastníčky - pôvodnej prenajímateľky pozemkov ( zmluva o nájme pozemkov uzatvorená dňa
20.12.2006 ).

18. V zhode s názorom okresného súdu aj odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že v dotknutej
zmluve o nájme predmet nájmu bol identifikovaný s parcelnými číslami ( 958,1210,1178,1361 ) a
ich celkovou výmerou 10.130 m2, nehnuteľnosti nie sú označené v úplnom súlade so zákonom o
katastri nehnuteľností ( napr. údajom o kat. území, uvedením druhu, výmery jednotlivých parciel, číslami
listov vlastníctva na ktorých sú evidované a pod. ). Napriek tejto formálnej nedôslednosti nebolo

možné konštatovať neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu neúplného, neurčitého a nezrozumiteľného
vymedzenia predmetu nájmu - ako sa dožadoval žalobca. Dotknutá zmluva o nájme vznikla
ako prejav vôle jej zmluvných strán odovzdať predmet zmluvy ( číslami označené parcele a
súčtom ich celkovej výmery ) za účelom ich obhospodarovania ( na poľnohospodárske účely )
žalovanému ( poľnohospodársky subjekt ) na vymedzenú dobu a za dohodnuté nájomné. Zmluva

splnila aj požiadavky ust. § 14 ods.1 Z.č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ( v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy ) bola uzatvorená v písomnej forme.19. Právnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,zmenealebozánikutýchprávalebopovinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( § 34 Občianskeho zákonníka ). Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle tohto,

kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom ( § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

20. Zmluva o nájme uzatvorená dňa 20.12.2006 je dvojstranným právnym úkonom, prenajímateľka B.
O. potvrdila, že bola vlastníčkou nehnuteľností len v katastrálnom území T., ktoré odovzdala do nájmu

žalovanému, uvedené jej prejavená vôľa ( aj pred súdom ) je v súlade s jazykovým prejavom v zmluve.
Aj podľa predložených listinných dôkazov žalobcu ( odvolateľa ) ide o listy vlastníctva, je nesporné, že
kúpnou zmluvou od B. O. v roku 2012 nadobudol podiely v parc. č. 958, 1210 a tieto sa nachádzajú v
k.ú. T., že sa jedná o poľnohospodárske pozemky v užívaní ( v nájme ) žalovaného, navyše žalobca mal
ako zamestnanec žalovaného v čase ich kúpy vedomosť aj o tom, že na nehnuteľnostiach hospodári
žalovaný, čo opätovne potvrdzuje skutočne prejavenú vôľu zmluvných strán čo sledovali v zmluve ( hoc

neúplne jazykovo v zmluve zadefinovali ) odovzdať parc.č. 958, 1210 v k. ú. T. do nájmu žalovanému -
ako prenajímateľovi právnym titulom zmluvy o nájme. Navyše podľa zmluvy o nájme zo dňa 20.12.2006
sa zmluvné strany správali, žalovaný parcele užíval, platil za ne nájomné prenajímateľovi, teda cítili sa
byť(aajboli)viazanízmluvouavedeliobidvestranyzmluvy,ktoréparcele,vktoromkatastrálnomúzemí
bude žalovaný obhospodarovať na základe predmetnej zmluvy. Navyše v inom konaní vedenom pred

OS Liptovský Mikuláš sp.zn. 6C/63/2012 už bola zmluva o nájme predmetom prejudiciálneho prieskumu
platnosti / neplatnosti a riešený záväzkový vzťah vyhodnotil súd ako platný založený práve zmluvou o
nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 20.12.2006. Napokon ani žalobca netvrdil, že by parcele
č.958,1210 podiele ku ktorým od pôvodnej prenajímateľky nadobudol kúpou sa mali nachádzať inde
než v k.ú. T..

21. Správne uzavrel okresný súd, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo/240/2009 zo
dňa 25.3.2010 sú pre aktuálne súdený spor neaplikovateľné. V označenom rozhodnutí sa vychádzalo
zo skutkovej situácie, keď úplne absentovala špecifikácia nehnuteľnosti v nájomnej zmluve, v aktuálne
súdenej veci však nehnuteľnosti - pozemky v zmluve o nájme boli síce neúplne špecifikované, avšak

vykonané dokazovanie preukázalo, že podľa prejavu ich vôle vedeli zmluvné strany čo, ktoré parcele, v
ktorom kat. území boli predmetom nájmu, čo bolo účelom nájmu, zmluvu v súlade s prejavenou vôľou
dlhodobo rešpektovali, podľa nej sa správali a svoje povinnosti zakotvené v zmluve zmluvné strany voči
sebe plnili.

22.Vsúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvoinštančnéhokonaniasúdsprávnezohľadnilprincípúspechu/
neúspechu strán sporu a úspešnej strane - žalovanému priznal náhradu trov od žalobcu ( neúspešného )
v správnej a účelne vynaloženej výške.

23. Vzhľadom na súhrn všetkých horeuvedených dôvodov odvolací súd musel konštatovať
neopodstatnenosť odvolania žalobcu a z dôvodu vecnej správnosti rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil v celom rozsahu.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods.1 CSP v

aplikácii s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému - úspešnej strane v odvolacom konaní priznal voči
žalobcovi ( v odvolacom konaní neúspešný ) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.