Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412210946
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412210946.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava,
proti žalovaným: 1. C. K., nar. X. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, Z. L., 2. M. C., nar. XX. X. XXXX, bytom M.
XX, 3. O. C., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, o zaplatenie 8.338,40 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných
v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 19. 9. 2013 č. k. 3C 44/13-50 a o odvolaní
žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok z 12. 12. 2013 č. k. 3C 44/13-55

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 8.338,40 Eur s 9% úrokom z omeškania od 1. 12. 2012 do zaplatenia, ako aj trovy
konania vo výške 500 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že zistil, že ide o zmluvný vzťah týkajúci sa
úverovej zmluvy, a preto žalobe vyhovel. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je upravený ustanoveniami

ObchodnéhozákonníkaaObčianskehozákonníka,rovnakozákonomč.310/1992Zb.Otrováchkonania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozsudkupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanív2.a3.rade.Nesúhlasias
rozhodnutím súdu prvého stupňa a poukazujú na to, že boli len ručiteľmi z pôžičky, nemajú z poskytnutej
pôžičky žiaden úžitok, dlžnú sumu nemajú z čoho splácať, pretože sami sú zaťažení niekoľkými

exekútorskými splátkami a je ohrozená ich existencia, ako aj ich nezaopatreného dieťaťa. Žalovaná v
1. rade bola účastníčkou zmluvy o úvere, ktorý nespláca, išlo o úver pre účely prestavby rodinného
domu, ktorý vlastní, čiže využitím úveru má dokázateľný osoh. Tento úver žalovaná v 1. rade zdedila po
svojom nebohom manželovi B. K., ktorý zomrel XX. X. XXXX na základe osvedčenia o dedičstve a tým,
že dedičstvo neodmietla a má z neho značný majetkový osoh, prevzala na seba aj povinnosť splácať
spomínaný úver. Navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že súd prvého stupňa správne zistil, že
žalobca uzatvoril so žalovanými úverovú zmluvu, v ktorej sa okrem iného žalovaní v 2. a 3. rade zaviazali
splniť dlh v prípade, ak ho nesplní žalovaná v 1. rade. Žalobca od zmluvy odstúpil, vyzval žalovanú v 1.
rade ako dlžníka na splnenie dlhu, tento dlh v dodatočnej lehote splnený nebol, preto vznikla povinnosť
ručiteľov plniť veriteľovi za dlžníka. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia,

keďže rozsudok nie je preskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň súd prvého stupňa
sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, na základe zmluvy o stavebnom sporení bola so žalovanými a B. K.,
nar. X.X.XXXX uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 20.11.2007, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade a B. K. mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48
Eur. Žalovaná v 1. rade a B. K. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,19% pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 56,66 Eur
a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 41,49 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná v 1. rade a B. K.
zaviazalisplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovspravidelnýmimesačnýmisplátkamipo72,63Eur.Pokiaľ

ide o žalovaných v 2. a 3. rade, títo prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť danú pohľadávku. Po
smrti B. K. (XX.X.XXXX) je jeho právnou nástupkyňou na základe osvedčenia o dedičstve zo 14.9.2010
žalovaná v 1. rade.

Listom zo dňa 1. 10. 2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a žalobca tvrdí, že do účinnosti

odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým 8,19% úrokom a od účinnosti odstúpenia žalobca úročí
pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 9% ročne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 20.11.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nie sú pochybnosti v tom zmysle, že spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Je potrebné konštatovať, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zistiteľné, akým spôsobom a na
základe akých zásad sa súd prvého stupňa vyporiadal s nárokom uplatneným zo strany žalobcu, pokiaľ

ide o zistenie, čo konkrétne tvorí predmet konania, pričom vo veci bolo rozhodnuté bez toho, aby súd
prvého stupňa vec aj právne posúdil.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným

v § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je
naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov aj ich uvedenie má byť
zrozumiteľné. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce
dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré

odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi
odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.Pokiaľ sa súd prvého stupňa v rozsudku nevyporiadal s podstatou nároku uplatňovaného zo strany
žalobcu a tento ani právne nezdôvodnil, je rozhodnutie nepreskúmateľné, v dôsledku čoho je daný
postup podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. na zrušenie rozhodnutia z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi

konať pred súdom, keď nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Odvolací súd
so zreteľom na uvádzané rozsudok zrušil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní sa zameria na zistenie existencie právneho vzťahu medzi

účastníkmi konania s tým, že vec je potrebné aj právne posúdiť i s ohľadom na vyššie vyjadrené závery.
Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy
s tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom, ako aj Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v
dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník

odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je
pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebitelia vzdať nemohli. V tejto súvislosti
je právne významné ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd

poukázal.

Zmluvnou podmienkou je pritom aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu
obchodného práva alebo občianskeho práva a v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predstavuje garanciu pre spotrebiteľom v tom zmysle, že si nemôžu zhoršiť svoje zmluvné (a teda i

právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve a taktiež
je táto ochrana zakotvená v ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto právne predpisy zaručujú
prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom
vzťahu s dodávateľom.

Súd prvého stupňa preto musí mať nepochybne ustálený predmet konania práve so zreteľom na to, že
odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou
od začiatku zrušuje a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemôže voči žalovaným uplatňovať nároky v
podobe dohodnutých zmluvných úrokov, poplatkov, či zmluvné pokuty. Zo zrušenej zmluvy vzniká právo

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle zásad upravených § 451 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa sa tiež vyporiada s obsahom podania a námietok vedľajšieho účastníka, ktorý vo
veci predložil vyjadrenie dňa 5. 2. 2014.

Uznesením zo dňa 12.12.2013 č. k. 3C 44/13-55 súd prvého stupňa vyzval žalovaných v 2. a 3. rade,
aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
odvolanie vo výške 500 Eur.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí poukazujú opätovne na
skutočnosť, že súdny poplatok nemajú z čoho uhradiť, na tento poplatok neboli upozornení a zdôrazňujú,
že ich príjmy hraničia s chudobou. Zdôraznili, že existenciu svojich príjmových a zárobkových pomerov
dokazovali už v predchádzajúcom konaní a v dôsledku priebehu niekoľkých exekúcií sú ich účty
zablokované. Navrhli preto uznesenie prvostupňového súdu zrušiť ako neopodstatnené.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
alebo pevnou sumou.Podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, sa uhrádza súdny poplatok v rozsahu 6% najmenej 16,50 Eur, najviac
16.596,50 Eur.

Podľa poznámky k položke 1, bod 3 poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo
veci samej.

Je zrejmé, že podaním odvolania zo strany žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa

vznikla týmto účastníkom poplatková povinnosť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a výška
tohto poplatku dosahuje sumu 500 Eur.

Z obsahu spisu však plynie, že už v predchádzajúcom štádiu konania, a to konkrétne v podanom odpore
proti vydanému platobnému rozkazu žalovaní v 2. a 3. rade poukazovali na svoje nepriaznivé príjmové,
zárobkové a majetkové pomery, existenciu ktorých zdôrazňujú aj v podanom odvolaní.

Vychádzajúc z obsahu odvolania podaného proti uzneseniu je zrejmé, že žalovaní v 2. a 3. rade zároveň
žiadajú oslobodenie od súdnych poplatkov a o tejto žiadosti súd prvého stupňa nerozhodol. So zreteľom
na túto situáciu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom prvostupňový súd

predovšetkým rozhodne o žiadosti žalovaných v 2. a 3. rade o oslobodenie od súdnych poplatkov.

V konečnom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.