Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010828
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116010828.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému L.. G. S., nar. XX.XX.XXXX v H.
H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138
písm.h) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 8. augusta 2017 odvolanie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

30. septembra 2016, sp. zn. 8T/28/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. septembra 2016, sp. zn. 8T/28/2016 bol obžalovaný
L.. G. S. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Trenčín zo dňa 6.6.2016 pod sp.zn. 2Pv 663/15/3309-35 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h) Tr.zák., ktorý mal
spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 24.07.2015 v čase o 10.00 hodine na ceste II/516 v H.
H. na ulici Z. pred domom číslo X v smere na H. H. odparkoval osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
Partner, evidenčné číslo vozidla TN-XXXCB, ktorého majiteľom sú Technické služby mesta, so sídlom
SNP 157/71, Trenčianske Teplice, IČO: 00 350 672 bez toho, aby ho riadne zabezpečil proti pohybu,
keďže toto vozidlo následne samovoľne prešlo z miesta odparkovania, t. j. z pravej strany na ľavú stranu

cesty II/516, kde narazilo svojou prednou časťou do poškodeného P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S.Z.XXX/XX,H.H.,ktorývtomčasestálpripravejprednejbočnejčastivozidlazn.Fuso,evidenčnéčíslo
vozidla: TN-XXXEP, ktorého majiteľom je Mesto Trenčianske Teplice, so sídlom M. R. Štefánika 611/2,
Trenčianske Teplice, IČO: 00 312 088, čím došlo k zraneniu poškodeného, ktorý utrpel zlomeninu hornej
časti píšťaly vľavo s posunom trieštivá vpáčením, v dôsledku čoho mal od 24.07.2015 do 08.09.2015,
teda 47 dní ľavú dolnú končatinu fixovanú vysokou sadrou a toto ho výrazne obmedzovalo v celkovej

hygiene, obliekaní, príprave, zaobstaraní si stravy a bol odkázaný na pomoc druhej osoby, teda celková
doba obmedzenia na bežnom spôsobe života trvala 78 dní, z toho 47 dní závažne,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so

sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO: 30 807 484, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
včas podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného prokurátorka pre nesprávnosť výrokov
o oslobodení obžalovaného L.. G. S., t. j. výrokov o vine, treste i náhrade škody. Prokurátorka v

písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že samosudca Okresného súdu Trenčín oslobodil
obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je podľa neho trestným činom, pričom svojerozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov vyplynuli dva rôzne opisy priebehu nehodového
deja a to jeden, ktorý svojou výpoveďou popísal obžalovaný a druhý, uvedený svedkom - poškodeným P.
T.. Tieto dva priebehy nehodového deja sa podstatne líšia najmä v tom, či svedok - poškodený P. T. sa do

koridoru pohybu vozidla Peugeot dostal v dôsledku toho, že sa snažil zabrániť nárazu vozidla Peugeot
do stojaceho vozidla Fuso, alebo sa svedok - poškodený P. T. nachádzal v koridore pohybu vozidla
Peugeot a po rozpoznaní pohybu vozidla Peugeot už nemal dostatok času opustiť nebezpečný koridor.
Vzhľadom na tento zásadný rozpor medzi výpoveďami obžalovaného a poškodeného samosudca
vyhodnotil tieto výpovede jednotlivo i vo vzájomnom súhrne s ostatnými na hlavnom pojednávaní

vykonanými dôkazmi. V konečnom dôsledku aj po aplikácii zásady „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ sa súd priklonil k verzii obžalovaného, teda že poškodený P. T. sa do koridoru pohybu
vozidla Peugeot dostal v dôsledku toho, že sa snažil zabrániť nárazu vozidla Peugeot do stojaceho
vozidla Fuso. Poškodený, podľa názoru samosudcu, svojim konaním najskôr ohrozil a následne aj
spoluzavinil zjavne závažnejší následok ako ten, ktorý hrozil. Súd po zohľadnení charakteru a rozsahu
spoluzavinenia poškodeného dospel k záveru, že príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a

následkom nebol po zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní preukázaný.
S uvedeným záverom súdu však nie je možné sa stotožniť. V predmetnej trestnej veci existovali dve
verzie, akým spôsobom došlo k udalosti zo dňa 24.07.2015. Jedna - verzia obžalovaného L.. G. S. - ktorú
uviedol aj pri svojom výsluchu v priebehu hlavného pojednávania a druhá - verzia poškodeného P. T. -
ktorú vyjadril zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní. Na otázku prokurátora

prečo udalosť hlásili s odstupom času a nevolali ani sanitku poškodený uviedol, že obžalovaný uviedol
poškodenému, že nič sa nikam nebude volať, že všetko sa vybaví, že nie je treba volať políciu ani
sanitku. Poškodený neskôr udalosť oznámil, lebo mal podozrenie, že sa s vecou nič nerobí a chcú to
ututlať. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že poškodený P. T. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní
pred súdom usvedčoval obžalovaného L.. G. S., že sa jeho vozidlo dalo do pohybu a on už nemal čas na

vzniknutú situáciu zareagovať iným spôsobom, než zareagoval, a teda, inštinktívne oprel ruky o kapotu
a snažil sa vozidlo zastaviť. Poškodený sa k incidentu zo dňa 24.07.2015 podrobne vyjadril, pričom
vierohodnosť jeho výpovede nebola ničím podstatne znížená. Vo vzťahu k výpovedi svedka O. N. je
potrebné priznať, že vznikli určité rozpory pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom
konaní, avšak rovnako je potrebné konštatovať, že na súde tiež vypovedal, že on sa autu uhol, ale

poškodený už nie, lebo nemohol, keďže bol blízko a auto ho zachytilo. Odborné vyjadrenie Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline číslo 117/2016, o ktoré okresný súd taktiež oprel svoje
rozhodnutie a ktoré bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní, rovnako pracovalo s dvoma priebehmi
nehodového deja. V prípade, že priebeh nehodového deja bol v súlade s výpoveďou obžalovaného L..
G. S., potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť dvoch skutočností, a to

skutočnosť, že vodič L.. G. S. nezabezpečil vozidlo Peugeot proti samovoľnému pohybu a skutočnosť,
že svedok P. T. sa snažil vozidlo zastaviť a vošiel do nebezpečného koridoru pohybu vozidla. Čiže je
možné konštatovať, že súd si osvojil viac verziu uvedenú v tomto priebehu nehodového deja. Avšak
podľa doc. ID., ktorý predmetné odborné vyjadrenie vypracovali, v prípade, že priebeh nehodového
deja bol v súlade s výpoveďou svedka poškodeného P. T., potom technickou príčinou predmetnej

dopravnej nehody bola skutočnosť, že vodič L.. G. S. nezabezpečil dostatočne vozidlo Peugeot proti
samovoľnému pohybu, pričom svedok P. T. po rozpoznaní nebezpečenstva už nemal dostatok času
na zabránenie nárazu vozidla Peugeot do poškodeného. A práve tento priebeh nehodového deja
prisvedčuje aj výpovedi samotného poškodeného a čiastočne aj výpovedi svedka O. N., pričom priebeh
nehodového deja uvádzaného obžalovaným, nie je podporený žiadnym ďalším reálnym dôkazom,

prípadne ďalšou svedeckou výpoveďou. Z ustanovenia § 24 odsek 2 Zákona o cestnej premávke o.
i. vyplýva, že vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je
povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
poškodený P. T. konal v rozpore s ustanovením § 3 odsek 2 písmeno a) Zákona o cestnej premávke,

v zmysle ktorého účastník cestnej premávky (teda aj chodec) je povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä svojim schopnostiam. Uvedené možno brať do úvahy, ak je osvojený
nehodový priebeh podľa verzie obžalovaného L.. G. S.. Nemožno však prehliadnuť ani druhú verziu
nehodového deja, podľa ktorej došlo zo strany obžalovaného L.. G. S. k nezabezpečeniu vozidla proti

samovoľnému pohybu. Podľa prokurátorky uvedené možno považovať za oveľa závažnejšie konanie,
než konanie, ktorého sa mal podľa súdu dopustiť poškodený, nakoľko vozidlo, ktoré je samovoľne v
pohybe, je v podstate neriadenou zbraňou. V priebehu prípravného konania ako aj v priebehu hlavného
pojednávania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného L.. G. S., ktorý svojevozidlo dostatočne nezabezpečil a následkom na ľudskom tele (v danom prípade zranenie, ktoré utrpel
poškodený pri reakcii na blížiace sa auto), a teda že k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve
konaním obžalovaného. Predovšetkým závermi znaleckého posudku č. 76/2015 z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu súdneho
inžinierstva, tiež výpoveďami obžalovaného a svedkov P. T., O. N., M. B. bolo jednoznačne preukázané,
že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a že ho spáchal obžalovaný, pričom
obmedzenia, ktoré boli poškodenému spôsobené možno podľa znalca charakterizovať ako závažné. Na
základe uvedeného odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne navrhla podľa § 321 odsek 1 písmeno b)

Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 8T/28/2016 zo
dňa 30.09.2016 v časti výroku o vine obžalovaného L.. G. S. a následne za použitia ustanovenia § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný L.. G. S. prostredníctvom svojej obhajkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky
uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný, vecne a právne správny, vydaný

v súlade so zásadami trestného konania, ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona a preto
žiadal, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. V rámci
trestného konania vyplynuli dva rôzne opisy priebehu nehodového deja, ktoré sú relevantné pre právne
posúdenie skutku. Podľa jeho názoru sa obžalobe nepodarilo preukázať verziu priebehu nehodového
deja, podanú poškodeným. Táto verzia nebola preukázaná žiadnym z vykonaných dôkazov, najmä

nebola preukázaná výpoveďami svedkov, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o logickú prijateľnosť výpovedí svedka N. a poškodeného, ak by aj bol pravdivý popis
nehodového deja poškodeným, s prihliadnutím na výpovede svedkov o rýchlosti pohybujúceho sa
vozidla,ktorésamalopribližovaťpomaly,rýchlosťourýchlejšiepohybujúcehosachodca,jeneuveriteľné,
že ani poškodený ani svedok N., ktorí kráčali za sebou popred vozidlo Fuso, čiže tvárou smerom k

pomaly pohybujúcemu sa vozidlu Peugeot na úseku cca 8 metrov, nevideli vozidlo blížiace sa k nim.
Vyššie uvedené dôvodné pochybnosti neboli odstránené ani znaleckým posudkom z oblasti cestnej
dopravy, ani iným dôkazom a preto je pochopiteľné, že v súlade so zásadou " v pochybnostiach v
prospech obžalovaného" a z dôvodu dôkaznej núdze na strane obžaloby si súd prvého stupňa osvojil
jeho verziu nehodového deja. Na podporu skutkových záverov súdu prvého stupňa slúži aj výpoveď

svedka B. počas prípravného konania, t.j. s krátkym časovým odstupom po udalosti, ktorý na otázku
obhajkyne, či ho kolegovia T. a N. mohli počuť, keď zakričal, odpovedal, že "určite mohli, inak by
tam neutekali." Na otázku, či ho kolegovia T. a N. videli, odpovedal, že "keby ho nevideli a nepočuli,
tak by nešli chytať to riaditeľove auto Peugeot." Ďalej na otázku, kde sa v tom čase, keď zakričal,
nachádzali, odpovedal, že "sa zrejme pohybovali na strane vodiča auta FUSO," čo je ľavá strana

vozidla na chodníku, tzn. nestáli po celú dobu na pravej strane vozidla, ako to tvrdil svedok N. a takisto
nenastupovali do vozidla z jeho pravej strany, ako to tvrdil poškodený. Na rozdiel od argumentácie
obžaloby v odôvodnení odvolania nemožno konštatovať, žeby sa jednotlivé priame aj nepriame dôkazy
vzájomne podporovali alebo dopĺňali, alebo že by skutočne vytvárali ucelený reťazec preukazujúci,
že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný, a že skutok je trestným činom. Práve naopak, verzia

nehodového deja tvrdená poškodeným nebola preukázaná žiadnym z vykonaných dôkazov. Príčinný
vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu,
preto je príčinná súvislosť objektívnou kategóriou. Samotná príčinná súvislosť s protiprávnym konaním
páchateľa a spôsobeným trestnoprávne relevantným následkom k jeho trestnej zodpovednosti nestačí,
pretože vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch (R 69/1953,

R 20/1981, R 21/1981 zbierky Trestných rozhodnutí). Požiadavka príčinného vzťahu znamená, že
určitá osoba môže byť trestná len vtedy, ak svojim konaním následok skutočne spôsobila. Ak pri
vzniku následku spolupôsobilo viac príčin (konanie páchateľa a konanie poškodeného), je potrebné
hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok,
ktorý nastal. Z odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že technickou

príčinou dopravnej nehody bola súčasná existencia dvoch skutočností, a to konania obžalovaného
a súčasne konania poškodeného. Bez existencie ktorejkoľvek z týchto skutočností by nedošlo k
zraneniu poškodeného. Vzhľadom k tomu, že poškodený vedome a úmyselne vošiel do koridoru pohybu
vozidla, pričom obžalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol predpokladať toto konanie
poškodeného, poškodený svojim konaním taktiež zapríčinil vznik následku. Konanie poškodeného, ktoré

bolo na rozdiel od konania obžalovaného vedomé a úmyselné, bolo rovnako dôležité pre vznik následku
ako konanie obžalovaného. Jeho zavinenie nezahrnovalo príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a
následkom, pretože on nemohol predvídať, že poškodený sa v čase, keď sa vozidlo Peugeot samovoľne
pohybovalo smerom k vozidlu FUSO, rozhodne vstúpiť na vozovku, vojsť do nebezpečného koridorupohybu vozidla za účelom jeho zastavenia vlastnými rukami. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný
priebeh nie je obsiahnutý v zavinení a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne ( R
20j1981, R 50j1968, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 3Tzj317 j2011 ). Zo zásady prezumpcie neviny

uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. Por. vyplýva nielen zásada "in dubio pro reo", ale aj to, že obžalovanému musí
byť vina preukázaná. Vzhľadom k tomu, že nie je možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z
dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia. Prijatý skutkový záver súd správne právne vyhodnotil, keď obžalovaného
z dôvodu absencie objektívneho znaku skutkovej podstaty trestného činu podľa § 285 písm. b) Tr. por.

spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodnením odvolania rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 24. januára 2017, na
verejnom zasadnutí dňa 8. augusta 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
(o vine a treste) i výroku o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
výpovede obžalovaného L.. G. S., svedka a poškodeného P. T., svedkov O. N. a M. B., ako aj o zistenia

a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, chirurgie a
traumatológie č. 76/2015 i odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
č. 428/2016 a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne
neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym
záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade

s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a
pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd vo svojom rozhodnutí nielen jednotlivo, ale
aj súhrnne vyhodnotil aj výpovede svedkov O. N. a M. B. na hlavnom pojednávaní a to najmä i v
súvislosti s ich výpoveďami v prípravnom konaní, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver,

že citované svedecké výpovede skôr nesvedčia pre verziu priebehu skutkového deja tak, ako o nej
vypovedalpoškodenýP.T.(okolnosť,akosapoškodenýP.T.dostaldokoridorupohybuvozidlaPeugeot),
prinajmenšom však uvedenú verziu vyplývajúcu z výpovede poškodeného P. T. minimálne spochybňujú
a potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného L.. G. Vojtáša spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa §

157 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h) Tr.zák. z dôvodu, že žalovaný skutok sa
sícestalaspáchalhoobžalovaný,avšakniejecitovaným,aleanižiadnyminýmtrestnýmčinom,keďžeje
založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2
ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania
sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia
a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne

vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, než
ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí
vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľavlastnéhovnútornéhopresvedčenia.Odvolacísúdnemôžepretovstupovaťdotohtohodnoteniadôkazov
a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom
vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického

konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátorky okresnej prokuratúry sa súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú
žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto

odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.