Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717203191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3717203191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky (manželky)
U., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 12. apríla 2017, č. k. 7Pc/9/2017-13, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky
uzavreté dňa 19.10.1991 v F. W., zapísané v knihe manželstiev P. úradu F. W., vo zväzku XX ročník

XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 18 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v F. W.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev P. úradu F. W., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z manželstva účastníkov sa narodili dve deti: S.,
nar. dňa XX.X.XXXX a U. nar. dňa X.X.XXXX. Podľa tvrdenia navrhovateľky bolo jej manželstvo s S. J.
od začiatku neusporiadané pre rozdielnosť ich povahových a charakterových vlastností, rôzny náhľad

na vedenie spôsobu manželského a rodinného života, a v dôsledku toho ju manžel neakceptoval ako
plnohodnotného partnera. Pretrvávajúce nezhody medzi účastníkmi mali za následok, že navrhovateľka
vo vzťahu k manželovi stratila dôveru a akýkoľvek citový vzťah, v dôsledku čoho v mesiaci jún 2012
opustila spoločnú domácnosť. Od uvedenej doby účastníci nežijú spolu, spoločne nehospodária, intímne
sa nestýkajú a ich vzájomná komunikácia sa obmedzuje len na nevyhnutnú mieru. Navrhovateľka pritom
navonokdeklarujesvojuneochotuvyvinúťčoilenminimálneúsilie,ktorébysmerovalokichvzájomnému
zmiereniu.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žemanželstvoúčastníkov

je hlboko a trvale rozvrátené, pričom pre odmietavý postoj navrhovateľky k možnosti obnovenia jej
manželského spolužitia neexistuje predpoklad ich vzájomného zmierenia.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Dôvodil, že navrhovateľka neuviedla pravdivé
príčiny údajného rozvratu manželstva. Pokiaľ poukazovala na to, že nezhody v manželstva pretrvávali od
samotného začiatku, zastával názor, že tieto boli bežného charakteru a dokázali ich vyriešiť bez väčších

problémov. Uviedol, že okolnosti rozpadu manželstva spočívali v tom, že navrhovateľka tolerovala
správanie ich dvoch dospievajúcich detí, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté. Zakrývala ich, neinformovala
ho pravdivo o problémoch a skutočnostiach, ktoré sa vyskytli. Problémy s deťmi s ním neriešila, tietoriešila s inými osobami. Nezvládala výchovu detí, preto utiekla pred problémami bývať najskôr ku svojej
matke a následne na byt.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že trvá na podanom návrhu.
Poukázala na to, že podaným odvolaním manžel potvrdil, že manželstvo nefungovalo.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že zotrváva na
svojom pôvodnom vyjadrení.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní manželom navrhovateľky
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2
CSP a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.

7. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na
návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahu medzi manželmi a pri

rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa
§ 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

10. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Pre posúdenie rozvratu manželstva je právne významné

zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými
zásadami a dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov.

Dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, dostatočne
preskúmal príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Navrhovateľka pevne zotrvávala na rozvode
manželstva. Dôvodila tým, že od mesiaca jún 2012 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti,
spoločne nehospodária, spolu komunikujú len v nevyhnutnej miere, intímne sa nestýkajú. K manželovi
nemá žiaden citový vzťah, a preto nie je ochotná vyvinúť ani minimálne úsilie, ktoré by smerovalo k

ich zmiereniu. Za príčinu rozvratu manželstva považovala rozdielnosť povahových a charakterových
vlastností. Dôvodila, že manžel ju neakceptoval ako plnohodnotného partnera, nebral do úvahy jej
názory, ktoré boli odlišné. V podanom odvolaní manžel navrhovateľky neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli mať rozhodný vplyv na rozhodnutie súdu. Dôvodil výlučne tým, že navrhovateľkaneuviedla skutočné príčiny rozvratu ich manželstva. Za príčiny rozvratu manželstva považoval správanie
sa navrhovateľky v tom smere, že nezvládla výchovu ich detí, problémy, ktoré vznikali neriešila s ním,
ale s inými osobami. Nespochybnil tvrdenie navrhovateľky, že od mesiaca jún 2012 nežijú v spoločnej

domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, komunikujú len v nevyhnutnej miere.

12. Za situácie, keď navrhovateľka trvala na rozvode manželstva nebolo v možnostiach súdu ďalej viesť
účastníkov k zmiereniu a odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Za danej situácie rozvod manželstva je
individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľky zásadne odmieta obnovenie

manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva
rozvodom. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel k právnemu záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel.

13. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva uvádzané manželom v jeho odvolaní nie sú

z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo
preukázané.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).