Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314219419
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314219419.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: I. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, Q. - A., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 654,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10. 02. 2016 č. k. 9C/258/2014-95 a dopĺňajúcemu rozsudku
zo dňa 15.02.2017 č. k. 9C/258/2014-128, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok 26,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 436,- Eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 19.09.2014
do zaplatenia a nahradiť trovy konania - trovy právneho zastúpenia 156,14 Eur k rukám zástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 218,- Eur s 8,05% úrokom z
omeškaniaročnezosumy218,-Eurs8,05%úrokomzomeškaniaod04.10.2014dozaplateniazamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
39,- Eur.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 451, 2 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela 19.11.2009 zmluvu o úvere, ktorou
jej bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, splatný v 12-tich mesačných splátkach po 78,- Eur, so
splatnosťou prvej splátky 11.12.2009. Žalovaná úver zaplatila, poslednú splátku uhradila 22. 09. 2010
a celkove zaplatila 936,- Eur. So žalovaným uzatvorila aj druhú zmluvu o úvere dňa 05. 09. 2011,

ktorou jej bol poskytnutý úver 218,- Eur a zaviazala sa ho splácať v 12-tich splátkach po 39,-Eur so
splatnosťou prvej splátky 08. 10. 2011. Súd konštatoval, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými. V zmluvách
uvedený účel úveru - povolanie - nezodpovedá skutočnosti, pretože jednak žalobkyňa uvádzala, že
peniaze potrebovala pre osobnú potrebu a potrebu svojej rodiny a tiež preto, že v čase čerpania úverubola starobnou dôchodkyňou, čo vylučuje čerpanie úveru za účelom podnikania. Podľa názoru súdu
žalovaný len účelovo označil, že úver bol čerpaný na povolanie, aby sa zmluvné vzťahy spravovali pre
spotrebiteľa nevýhodnejšími podmienkami. Ďalej konštatoval, že vzťah, ktorý vznikol medzi stranami

sporu je absolútnym obchodom v zmysle § 276 Obchodného zákonníka, avšak právny režim sa spravuje
Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a č. 129/2010 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho
zákonníka všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa - výhodnejšie. Prvá zmluva bola uzatvorená za
účinnostizákona258/2001Z.z.,druházákonač.129/2010ospotrebiteľskýchúveroch.Keďžežalobkyňa
vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako podnikateľ, zmluvy boli vyhotovené na formulári s obsahom a

zmluvnými podmienkami vopred pripravenými, vrátane úverových zmluvných podmienok, bez možnosti
meniť text a podmienky zmluvy. Ide o typové zmluvy, v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah
a podmienky zmluvy. Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. mal za účel zosúladiť slovenské
zmluvné právo s európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky
zákonník účinný od 13. 04. 2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasledujúce a v §

879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzatvorené pred dňom jeho účinnosti, zosúladiť
s ustanoveniami § 53 a § 54 do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 4
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote sú neplatné. S
poukazom na uvedené je potrebné považovať úverové zmluvy za zmluvy spotrebiteľské spravujúce
sa ustanoveniami zákona o spotrebiteľoch a subsidiárne ustanoveniami Občianskeho zákonníka podľa

ktorého sa následne posudzuje aj premlčanie.

1.2. Súd skúmal ďalej náležitosti zmlúv a zmluvné dojednanie. K zmluve uzatvorenej 19. 11. 2009
konštatoval, že neobsahuje obligatórne údaje, ktoré musí obsahovať, predovšetkým RPMN, ročnú
úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu RPMN, termíny splátok, listiny úrokov a poplatkov a absencia týchto

náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. Keďže žalobkyňa zaplatila 936,- Eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 500,- Eur, na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 436,- Eur, ktoré žalobkyni priznal.

1.3. V časti žaloby o zaplatenie sumy 218,- Eur žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd

dospel k záveru, že nárok žalobkyne za premlčaný. Vychádzal z účelovosti tvrdenia žalobkyne, že o
bezdôvodnom obohatení sa dozvedela náhodne až v roku 2014, pretože masívna kampaň o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prebiehala v sledovanom období i voči nej a takmer vo
všetkých médiách v tlači, a to najmenej od roku 2009, a preto je nepochybné, že poznatky o spornom
obohatení jej museli byť známe už skôr. Naviac, žalobkyňa si od žalovaného zobrala aj ďalšie úvery a

poznala podmienky, za ktorých jej žalovaný úver poskytuje. Súd konštatoval, že dvojročná subjektívna
premlčacia lehota začala plynúť 07.09.2012, uplynula 07.09.2014, preto pokiaľ žalobkyňa podala žalobu
14.11.2014 učinila tak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, a preto keďže nebolo preukázané, že
žalovaný pri uzatváraní do zmluvy RPMN resp. ďalšie obligatórne náležitosti úverovej zmluvy úmyselne
neuviedol, s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor, žalobu v tejto časti zamietol.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému za 8 úkonov právnej služby (2 x prevzatie, príprava zastúpenia,
podanie žaloby, 2 x vyjadrenie k vyjadreniu, účasť na pojednávaní 09.12.2015, dňa 10.02.2016, 7 x
31,54 Eur a 1 x 38,18 Eur v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., 3 x 8,04 Eur + 8,39 Eur + 2 x 8,58

Eur + 20 % DPH spolu 287,74 Eur za stratu času za 16 polhodín 14,30 Eur, z ktorej sumy si uplatňuje 40
%, t. j. 109,82 ako cestovné Košice - Levice a späť na pojednávaní 10.02.2016, z ktorej sumy 168,85 40
% je 59,08 Eura. Takto vyčíslená výška trov právnej služby činí 468,46 Eur, keď žalobkyňa bola úspešná
v pomere 33,27 Eur, preto jej odmena predstavuje 156,14 Eur. Neúspešného žalovaného zaviazala na
zaplateniesúdnehopoplatku39,-europodľa§282zákonač.71/1992Zb.,keďžežalobkyňajezozákona

oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

2. Rozsudok vo vyhovujúcej časti a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok napadol v zákonnej
lehote odvolaním žalovaný namietajúci nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na spornosť
možnosti prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, keď zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou,

nakoľko žalobkyňa do právneho vzťahu vstúpila na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné
prostriedky boli použité na výkon povolania. Argumentácia súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti
zmluvných podmienok je nepostačujúca a v rozpore s § 157 ods. 4 OSP, rozhodnutie je vágne, a
preto neprípustné. Poukázal tiež na nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť vzmysle § 157 ods. 2 OSP, keď súd nevysvetlil, prečo rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok,
z čoho vyvodil neplatnosť celej zmluvy. V danom prípade nemožno neplatnosť právneho úkonu žiadať,
keďže podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná len

táto časť. V deň uzatvorenia zmluvy nebol účinný žiadny právny predpis, ktorý by určoval maximálne
prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda možno vychádzať z § 53 ods. 6
OZ, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úver v
obdobných prípadoch. Na základe uvedeného žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že zmluva o úvere má všetky znaky
spotrebiteľskej zmluvy, ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo v obchodných prípadoch
uzatvára bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Posúdenie zmluvy z čisto

formálneho hľadiska ako požaduje žalovaný, by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej
strany, ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy pravidelne a svojím nepoctivým konaním sa snaží
využiť nevedomosť spotrebiteľa. Tvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky slúžili na výkon
zamestnania sú zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných
úverov snaha označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť

políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov na zamestnanie alebo povolanie, aby došlo k
vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/100/2013, rozhodnutie Ústavného súdu
SR II.ÚS /329/2013-15 z 02.06.2013, ktorý aplikáciu Obchodného zákonníka konštatoval, že vzhľadom
na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a má znaky spotrebiteľskej zmluvy

bolo potrebné záväzkovo právny vzťah posudzovať podľa zákona spotrebiteľského a tiež § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Ncdo/14/2014 z 21. 04.
2015. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť, nestotožnila sa s odvolaním žalovaného, pretože rozsudok
je dostatočne odôvodnený a súladný s judikatúrou. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za
vyjadrenie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362
ods. 1) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP viazaný dôvodmi odvolania a rozsahom odvolania a
skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné a čiastočne je dôvodné vo výroku
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

5. Predmetom konania bola žaloba podaná na súde prvej inštancie 22. 09. 2014, ktorou sa žalobkyňa

domáhala zaplatenia sumy 436,- Eur s príslušenstvom a žaloba podaná 14.11.2014, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 218,- Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 9C/289/2014-68 zo
dňa 14. 12. 2015 obe konania spojil na spoločné konanie. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o úvere z
19.11.2009 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, odplata označená ako „príslušný
poplatok“ bola dohodnutá sumou 436,- Eur. Úver sa zaviazala splácať v 12-tich mesačných splátkach,

počnúc dňom 11. 12. 2009. Úver uhradila v celosti. Zmluva neobsahovala podstatné náležitosti a to
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku a počet, termíny splátok istiny
a ďalšie, preto je bezúročná a bez poplatkov a žalovanému, ktorému uhradila celkovo 936,- euro vzniklo
nad rozsah výšky poskytnutého úveru bezdôvodné obohatenie v sume 436,- Eur, ktorého zaplatenia
sa domáhala podanou žalobou. Ďalšou zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným 05.09.2011 jej

boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 250,- Eur za odplatu 218,- Eur, taktiež označená ako
“príslušný poplatok“. Aj táto zmluva je pre absenciu podstatných náležitostí bezúročná a bez poplatkov,
preto sa domáhala vrátenia sumy 218,- Eur titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia. Súd
prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel čiastočne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 436,- Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Predmetom prieskumu

odvolacím súdom je vyhovujúca časť rozsudku a výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok; proti
zamietajúcej časti odvolanie nebolo podané, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,

teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,pričom
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav

veciavyvodilznehosprávnyprávnyzáver,pretonapadnutýrozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecne
správny potvrdil, nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného, že zmluva o úvere uzatvorená 19.
11. 2009 (ktorá je predmetom prieskumu odvolacím súdom) nie je spotrebiteľská, resp. je sporné,
či je spotrebiteľská, keď v nej bol označený účel poskytnutia úveru povolanie dodáva, že dôkazné
bremeno preukázania, že úver bol poskytnutý žalobkyni na účel označený v zmluve zaťažovalo
žalovaného. Žalovaný túto skutočnosť jednak nepreukázal a navyše, je logické, ak bola žalobkyňa v

čase poskytnutia úveru starobnou dôchodkyňou (čo vyplýva z porovnania dátumu uzatvorenia zmluvy
2009 a dátumu narodenia žalobkyne 30. 06. 1946) a mala vek 63 rokov, nemohla brať úver na
podnikanie, keďže žalovaný nepreukázal ani to, že v čase poskytnutia úveru vykonávala podnikateľskú
činnosť či už vo forme živnosti alebo obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu preto odvolací
súd námietku žalovaného, že žalobkyni nie je možné prisúdiť právny status spotrebiteľky považoval

za právne irelevantnú. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody - námietky žalovaného o neprijateľnosti
zmluvných podmienok, o neplatnosti časti zmluvy, primeranosti výšky odplaty, odvolací súd sa nimi
nezaoberal, pretože neboli predmetom skutkového posúdenia ani právnych záverov súdu prvej inštancie
v preskúmavanom rozhodnutí. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd žalobe vyhovel z dôvodu, že
úverová zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. h/, j/, k/, teda nie je v nej uvedená

RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN, termíny splátok, istiny úroku a poplatkov,
a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu uhradeného
úveru a poplatkov, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné odvolanie žalovaného vo výroku o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za žalobu. V danej veci predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa ako
spotrebiteľ domáhala ochrany svojich práv. Žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992
Zb.osúdnychpoplatkochoslobodenáodplateniasúdnychpoplatkov,pretovzniklapoplatkovápovinnosť
žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd

jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť
žalovaný alebo odporca ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danej veci bola žalobkyňa úspešná do
sumy 436,- Eur, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 26,- Eur. V časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 218,- Eur bola žaloba zamietnutá, preto z tejto sumy žalovaný, ktorý bol
úspešný v tejto časti, povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemá.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388
CSP zmenil, keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie ani jeho zrušenie a rozsudok vo vyhovujúcej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).