Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115011143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomČechom,nahlavnompojednávaníkonanomdňa20.apríla

2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. E., I.. XX.XX.XXXX O. N., G. Z. W. Č.. XXX, T.. W.F.Y., G.. Č.. O. O. O. Ú. F. Ú. B.

j e v i n n ý

- z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý spáchal tak,

ž e

- vydávajúc sa za osobu konateľa spol. X., M.. L.. T.. so sídlom N., M. X, R.: XXXXXXXX (ďalej
„spoločnosť“) R.. W. I., ktorý o tom nemal vôbec vedomosť, uzatvoril daň 13.08.2014 v Ž. v mene
spoločnosti ako zhotoviteľ E. T. X. Č.. XX/XXXX s J. N., I.. XX.XX.XXXX a M.Á. N., I.. XX.XX.XXXX,
obaja bytom V. XXX, T.. M. ako objednávateľmi, ktorej predmetom bola výstavba rodinného domu na
kľúč v obci Ž., na parcele č. XXX/X N..Ú.. Ž., kde následne v zmysle zmluvy prevzal v Ž. F. B. v hotovosti
od M. N.Í. finančné prostriedky a to dňa 04.12.2014 vo výške 7.500,- Eur na kúpu strešnej krytiny a
dňa 16.12.2014 vo výške 750,- Eur na kúpu komína, teda celkovo finančné prostriedky vo výše 8.250,-

Eur, pričom tento materiál nedodal, práce s tým súvisiace nevykonal a zverené finančné prostriedky
nevrátil, ale tieto použil na iný účel, čím týmto konaním spôsobil škodu poškodeným J. N. F. M. N. vo
výške 8.250,- Eur
t e d a

- prisvojil si cudzie peniaze, ktoré mu boli zverené a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona za prevahy priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písm. m) Tr. zákona a nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona trest

odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť poškodeným menom M. N., I..
XX.XX.XXXX F. J. N., I.. XX.XX.XXXX, obaja bývajúci v V. XXX, T.. M. z titulu náhrady škody spôsobenej
trestným činom sumu 8.250,- Eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry B. podal dňa 28.09.2015 na obžalovaného menom W. E. obžalobu pre
vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. E., poškodených M.O.
N., J. N., svedkov R.. W. I., W. I. F. R.. O. V.Č., oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými v
ďalšom texte, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný W. E. v prípravnom konaní priznal, že sumu 7.500,- Eur, ktorú prevzal od poškodených na
krytinu nepoužil na nákup tohto materiálu, ale ich použil na iné nákupy pre iných klientov a na úhradu
svojich dlhov súvisiacich s náhradou škody uloženého v rámci podmienečného odsúdenia v inej trestnej
veci. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu v obžalobe.

Uviedol, že stavbu rodinného domu pre manželov N. mal realizovať spoločne s W. I., s ktorým už aj
v minulosti realizovali dve stavby. Tento však z tohto projektu nakoniec odišiel, preto stavbu realizoval
on sám. Zdôraznil, že projektová dokumentácia nezodpovedala skutočnému realizačnému stavu, zle
bol urobený výkaz výmer a jednotlivé položky v ňom uvedené nezodpovedali skutočnosti. Preto došlo k
zmenám už pri základových prácach, do ktorých musel investovať vlastné finančné prostriedky. Priznal,

že túto skutočnosť neuviedol poškodeným, pretože sa domnieval, že sa mu to vráti späť pri ďalších
prácach, resp. etapách stavby, ktoré pre nich vykonával. Obžalovaný nepoprel, že prevzal sumu 7.500,-
Eur na nákup strešnej krytiny a 750,- Eur na nákup komína od poškodených, ale z týchto peňazí použil
na strešnú fóliu sumu cca 1.200,- Eur - 1.300,- Eur, 1.000,- Eur dal zálohu za krytinu a zvyšné peniaze
použil na úhradu faktúr z predchádzajúcich etáp tejto stavby. Obžalovaný taktiež nepopieral, že po celý

čas vystupoval pred poškodenými ako konateľ spoločnosti X., M.. L.. T.. R.. W. I., pričom na vysvetlenie
uviedol, že to robil preto, lebo bol v tom čase v podmienke a nemohol si vybaviť živnosť. Rozpor medzi
svojou výpoveďou v prípravnom konaní, v ktorej sa priznal, že sumu 7.500,- Eur nepoužil na nákup
materiálu pre poškodených a svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že prevzaté
peniaze použil na vyplatenie faktúr z predchádzajúcich etáp predmetnej stavby obžalovaný vysvetľoval

tým, že v čase výsluchu pred vyšetrovateľom mal chaos s peniazmi. Obžalovaný tiež zdôraznil, že už
pri základových prácach bol v mínuse asi 2.500,- Eur až 3.000,- Eur a celkovo zo svojich finančných
prostriedkov musel použiť cca 5.000,- Eur. Kategoricky poprel akýkoľvek úmysel prisvojiť si cudzie
financie, pričom dával do pozornosti, že v stavebníctve sa veľa krát používali finančné prostriedky z
jednej stavby na vykrytie nákladov na inej stavbe.

Poškodená M. N. vypovedala zhodne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný
ich od začiatku uviedol do omylu, že klamal v tom, že sa volá R.. W. I. a že zastupuje firmu X., M.. L.. T...
Kontaktoval ich na ich inzerát na nacenenie výstavby rodinného domu, pričom ponúkol najvýhodnejšiu
cenu zo všetkých firiem, ktoré na tento inzerát reagovali. Následne sa stretli v obci Z. pri N., kde im

obžalovaný ukázal stavby dvoch rodinných domov, ktoré v tom čase realizoval. Zmluvu o dielo na
výstavbu ich rodinného domu podpísali dňa 13.08.2014, pričom predtým si obžalovaný bol s nimi pozrieť
stavebný pozemok. Obžalovaný videl, že pozemok je v prevýšení, pričom projekt bol projektovaný pre
rovný pozemok. On im na to povedal, že ho veľmi chce realizovať, lebo sa mu veľmi páči projekt a že
materiál, resp. práce, ktoré bude potrebné rodiť vzhľadom na prevýšenie pozemku budú mať v cene

aj keď v projekte sa s nimi nepočítalo. Navyše im sľúbil, že v cene diela im dodá kuchynskú linku v
sume 4.000,- Eur. Hodnoty jednotlivých etáp vyčíslil obžalovaný v prílohe zmluvy o dielo. Práce začali
v septembri 2014, pričom obžalovaný riadne ukončil všetky etapy až po deviatu. Počas uvedených
deviatich etáp im obžalovaný nikdy nehovoril, že by došlo k navýšeniu nákladov na stavebné práce,
alebo materiál. Dňa 04.12.2014 požiadal obžalovaný peniaze na úhradu strešnej krytiny, čo bola 12.

etapa výstavby, kedy mu dala 7.500,- Eur. Taktiež mu vyplatila peniaze na materiál pre 14 - tu etapu -komíny v sume 750,- Eur. Vzhľadom na to, že následne zistili, že obžalovaný nevyplatil peniaze za drevo
určené na stavbu strechy, 05.02.2015 s ním podpísali zmluvu o odstúpení od zmluvy. Obžalovaný potom
prestal s nimi komunikovať, resp. sa vyhováral na rôzne okolnosti, prečo sa s nimi nemôže stretnúť a až

dňa 16.03.2015, teda po začatí trestného stíhania vo veci, spísal obžalovaný v ich prítomnosti u notárky
notársku zápisnicu o uznaní dlhu vo výške 8.250,- Eur.

Svedok - poškodený J. N. vypovedal, že obžalovaného našla manželka na internete, keďže im
ponúkol najlepšiu ponuku na stavbu ich domu, pričom po celý čas vystupoval pred nimi ako R.. W. I..

Práce vykonával načas len do deviatej etapy, neskôr s nimi prerušil komunikáciu. Svedok potvrdil, že
obžalovaný si bol pozrieť stavebný pozemok, a presviedčal ich, že veľmi chce stavať ich dom, lebo sa
mu veľmi páči projekt a dokonca im ponúkol, že si môžu v cene diela vybrať linku za 4.000,- Eur u jeho
otca, ktorý je stolár. Neskôr však zistili, že otec obžalovaného vôbec nie je stolárom. Svedok potvrdil,
že obžalovaný ich nikdy neupozorňoval na to, že malo dôjsť k nárastu nákladov oproti projektu, práve
naopak, ubezpečoval ich, že keby sa náhodou niečo navýšili, tak to bude na jeho náklady.

SvedokR..W.I.uviedol,žespoškodenýmisanikdynestretolanikdyaninepodpísalzmluvuodieloč.XX/
XXXX zo dňa 13.08.2014 a podpis na nej nie je jeho. Taktiež dosvedčil, že nikomu nedal splnomocnenie
na podpisovanie zmluvy, resp. vystupovanie pod menom spoločnosti X., M.. L.. T... Obžalovaného pozná
cca od roku 2012, pričom spolupracovali pri realizácii rodinných domov až do roku 2013 z dôvodu

nezodpovednosti obžalovaného pri realizácii jednotlivých stavieb. Veľa krát chýbali peniaze na jednotlivé
etapy, v dôsledku čoho stavby nepostupovali tak, ako by mali. Svedok však priznal, že takáto situácia
je v stavebníctve pomerne bežná, pretože ak chce firma získať zakázku, musí poskytnúť investorovi čo
možno najlepšiu cenu a preto sa niekedy stane, že financie sa používajú na iné projekty. Takto použité
financie sa niekedy podarí získať späť na niektorých etapách, napr. výhodnejší nákup materiálov a

podobne.

Svedok W. I. vypovedal, že obžalovaného pozná, pričom s ním býval v podnájme. Od obžalovaného
vedel, že tento realizuje stavbu rodinného domu v Ž.. Obžalovaný ho v januári 2015 požiadal o pôžičku
1.500,- Eur, ktorú sumu potrebuje na zaplatenie hydroizolácie na ten rodinný dom v Ž., ktorú sumu mu aj

požičal. Vo februári 2015 ho požiadal o požičanie sumy 400,- Eur na kúpu fólie a prekladov na predmetnú
stavbu, s čím on súhlasil a peniaze mu požičal.

Svedok R.. O. V. vypovedal, že vypracoval projektovú dokumentáciu stavby rodinného domu manželov
N., pričom im zároveň robil aj občasný stavebný dozor. S obžalovaným sa stretol práve na tejto stavbe,

kde obžalovaný bol generálnym dodávateľom, resp. zhotoviteľom stavby. Obžalovaný sa mu predstavil
ako p. I.. Práce, ktoré obžalovaný odviedol, svedok hodnotil ako kvalitné a fundované. Svedok potvrdil,
že oproti pôvodným výkresom došlo k navýšeniu ceny diela vo vzťahu k úprave základov, kde celkový
nárast bol cca 1.000,- Eur.

Zo spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. XT XX/XX je zrejmé, že rozsudkom zo dňa 15.03.2010,
sp. zn. XT XX/XX bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bolo dokončenie hrubej stavby rodinného domu, pričom zrealizoval časť dohodnutých
prác, následne práce zastavil, s poškodenými prerušil kontakt a sumu prevyšujúcu 10.000,- Eur nepoužil

na dohodnutý účel a poškodenému ju nevrátil.

Z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. zo dňa 21.12.2011, sp. zn. XT XX/XX
je zrejmé, že obžalovaný bol týmto uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že uzatvoril dve zmluvy o dielo, ktorých

predmetom bolo dokončenie hrubej stavby rodinného domu, pričom práce v dohodnutom rozsahu
nevykonal, nedodal stavebný materiál na nákup ktorého prevzal od poškodeného finančné prostriedky,
ale peniaze použil pre svoju potrebu.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II. vydaného dňa 17.12.2013, sp. zn. XT XXX/XX, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom základe, že s poškodenou dohodol dodávku
plastových okien, pričom po zaplatení zálohy okná vyrobiť nedal a prijatú zálohu si prisvojil.Nakoniec z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 03.06.2014 sp. zn. XT XX/XX, ktorý
nadobudol právoplatnosť 26.06.2014, je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkom základe, že uzatvoril s poškodeným zmluvu o

výrobe a dodaní plastových okien, dverí a ďalších doplnkov, pričom po prevzatí finančnej zálohy vo
výške 70 % z ceny okná ani dvere nedodal, tieto ani nedal vyrobiť a finančné prostriedky si prisvojil.

Zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 13.08.2014 je zrejmé, že poškodení a obžalovaný vystupujúci
pod menom R.. W. I., konateľ X., M.. L.. T.. N. uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo záväzok

zhotoviteľa, obžalovaného, zhotoviť dielo, ktorým je výstavba rodinného domu na kľúč, ktorého autorom
projektu je R.. O. V. a to na parcele č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce Ž.. Cena
diela bola dohodnutá vo výške 155.555,- Eur, pričom táto bude rozdelená do jednotlivých etáp výstavby,
ktoré tvoria prílohu č. 1 k zmluve.

Z príjmového pokladničného dokladu č. F. (č.l. 64) zo dňa 04.12.2014 je zrejmé, že obžalovaný prevzal

od poškodeného J. N. sumu 7.500,- Eur ako 50 % - tnú zálohu za etapu č. 12, ktorá mala byť určená na
nákup strešnej krytiny. Z príjmového pokladničného dokladu č. F. (č.l. 65) vyplýva, že dňa 16.12.2014
obžalovaný prevzal sumu 3.750,- Eur ako 50 % - tnú zálohu za etapy č. 14, 27 a 13. Z dohody o ukončení
zmluvy o dielo č. XX/XXXX podpísanej dňa 05.12.2015 vyplýva, že obžalovaný vystupujúci pod menom
R.. W.F.L. I. ukončil zmluvu s poškodenými, pričom ako dôvod ukončenia je uvedené nedodržanie

ústnych dohôd, ale najmä nevyužitie finančných prostriedkov (záloh) na dohodnuté etapy č. 12 (7.500,-
Eur) a č. 14 (750,- Eur).

Z SMS komunikácie obžalovaného a poškodených je zrejmé, že obžalovaný opakovane ubezpečoval
poškodenú, že má záujem riešiť vzniknutú situáciu, že objedná predmetnú krytinu, že ho mrzí jeho

správanie spôsobené tým, že sa dal dokopy so zlými ľuďmi.

Z notárskej zápisnice zo dňa 16.03.2015 sp. zn. I. vyplýva, že obžalovaný uznáva dlh v sume 8.250,-
Eur vo vzťahu k poškodeným manželom N..

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti X., M.. L.. T.. so sídlom M. X, N.T.Š., vyplýva, že obžalovaný
nie je spoločníkom tejto spoločnosti a nie je ani jeho štatutárnym orgánom.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva skutočnosť, že obžalovaný podnikajúci pod obchodným
menom W. E. s miestom podnikania N. - Ť., L. XX, ukončil svoju činnosť k 03.12.2003.

_______________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich

vzájomných súvislostiach a dospel k bezpečnému záveru, že skutok uvedený v obžalobe okresného
prokurátora sa stal a že tento spáchal obžalovaný W. E.. Súd pri tom vychádzal z výpovede oboch
poškodených J. N. F. M. N., ale i z výpovede samotného obžalovaného, ktorý nepopieral spáchanie
skutku.Popierallenzištnosťsvojhokonania,resp.motiváciuacelýsporoznačovalzaobchodno-právny.
Výpovede poškodených, ale i obžalovaného sú v súlade aj s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi. Zo

všetkých týchto dôkazov vyplýva jednoznačný záver, že obžalovaný vystupujúc pod cudzím menom ako
konateľ spoločnosti X., M.. L.. T.., podpísal s poškodenými zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu a
tútoajriadneplnilaždodňa04.12.2014,resp.16.12.2014.Práveztohtodôvodu,tedazdôvoduriadneho
plnenia zmluvy a vykonávania prác v požadovanom rozsahu a kvalite, na čom sa zhodli poškodení i
stavebný dozor R.. V., nie je možné v konaní obžalovaného vidieť podvodný úmysel kladený mu za vinu

v obžalobe. Ak by obžalovaný mal vopred uvážený úmysel uviesť poškodených do omylu a prisvojiť
si ich finančné prostriedky, mal veľké množstvo príležitostí pri realizovaní jednotlivých etáp, za ktoré
v intenciách zmluvy o dielo inkasoval 50 % - tné preddavky. On tak však neučinil a riadne vykonával
práceaždomomentu,kedyvdôsledkusvojejnepriaznivejfinančnejsituácievyvolanejpotrebounahradiť
škodu v inom trestnom konaní, resp. uhrádzať platby na inej ním realizovanej stavbe, po prevzatí peňazí

od poškodených tieto nepoužil na účel, na ktorý mu boli zverené. Nie v poslednom rade usvedčuje
obžalovaného i množstvo predchádzajúcich odsúdení, ktoré s prejednávanou vecou spája modus
operandi, teda spôsob spáchania trestného činu. Obžalovaný už v minulosti bol opakovane trestne
stíhaný a právoplatne odsúdený pre trestné činy spáchané vo svojej podstate rovnakým spôsobom- prevzatím finančných prostriedkov na stavebné súčasti či práce a ich následné prisvojenie si bez
poskytnutia protihodnoty. teda presne tak, ako v prejednávanej trestnej veci.

Obhajoba obžalovaného, že stavbu musel dotovať zo svojich vlastných prostriedkov, nakoľko došlo k
navýšeniu cien prác a materiálov oproti výkazu výmer, bola vyvrátený výpoveďou R.. V., ktorý uviedol,
že oproti projektu síce skutočne došlo k navýšeniu ceny pri budovaní základov stavby, avšak išlo o
sumu cca 1.000,- Eur. Rovnako aj poškodení dosvedčili, že obžalovaný na stavebnom pozemku sám
konštatoval, že projekt predpokladá rovný pozemok, pričom stavebný pozemok bol mierne svahovitý a

že teda dôjde k zmene projektu. Zároveň však poškodených ubezpečoval, že tento nárast bude hradiť on
sám zo svojej marže. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si bol vedomý toho, že dôjde k nárastu cien,
no napriek tomu sa rozhodoval stavbu realizovať a preto neobstojí jeho tvrdenie, ktorým sa obhajoval.

Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či odovzdaním peňazí obžalovanému zo strany poškodených sa
tieto nestali súčasťou jeho majetku a dospel k záveru, že v tomto prípade tomu tak nie je. Obžalovaný

totiž nepodnikal v svojom mene a teda nemožno hovoriť, že prevzatím peňazí od poškodených sa
tieto stali súčasťou jeho majetku ako podnikateľa, ako by tomu bolo v prípade, ak by podnikal, či už
ako právnická, alebo fyzická osoba, pod svojím menom. Preto ako prijal obžalovaný od poškodených
finančné prostriedky majúce charakter zálohy na realizáciu ďalších plánovaných stavebných etáp a tieto
použil na iný účel, naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery

podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Kvalifikácia jeho konania aj podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia je odôvodnená výškou spôsobenej škody, ktorá prevyšuje škodu väčšiu (2.666,- Eur), ako
túto definuje ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

Zároveň mal súd na zreteli, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný W. E. je v mieste bydliska hodnotený obcou všeobecne. Podľa odpisu z registra trestov
bol obžalovaný doposiaľ päť krát súdne trestaný. Ostatný krát trestným rozkazom Okresného súdu

B. zo dňa 03.06.2014, sp. zn. XT XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.06.2014. Bol ním uznaný
vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch
rokov. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako
priťažujúcu okolnosť vyhodnotil to, že obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku mnoho krát
súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností zvýšil súd v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu a trest tak ukladal v rozmedzí 28 mesiacov až 5 rokov. Vzhľadom na rozsiahlu kriminálnu
minulosť obžalovaného, ktorá svedčí o jeho zrejmom sklone k páchaniu trestnej činnosti a determinuje aj

vysoký stupeň jeho narušenia vo vzťahu k protispoločenskému konaniu, bol súd toho názoru, že jedine
trestom nad dolnou hranicou zo zákona zvýšenej sadzby v trvaní troch rokov bude dosiahnutý účel
trestu. Vzhľadom na osobu páchateľa si je súd vedomý, že týmto trestom zrejme nedôjde k prevýchove
obžalovaného, ale že trest bude plniť len izolačnú funkciu vo vzťahu k obmedzeniu jeho osobnej
slobody a zabráneniu v páchaní protispoločenskej činnosti po dobu výkonu trestu. Pretože obžalovaný

v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin,
zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody v sume 8.250,- Eur. Súd sa preto
v adhéznom konaní zaoberal príčinnou súvislosťou medzi konaním obžalovaného, ktoré má znaky
trestného činu a vznikom uplatnenej škody a dospel k záveru, že konanie obžalovaného a vznik škody v

sume 8.250,- Eur sú v priamej príčinnej súvislosti. Preto súd v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka
zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným takto spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.