Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316204963
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316204963.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., S. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných

podmienok a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14. júna 2017
č. k. 9C/122/2016-61 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že
žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, §
146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a
uviedol, že žalobca žalobu podanú 31. 03. 2016 vzal pred začatím pojednávania o veci samej celkom
späť na pojednávaní konanom dňa 14. 06. 2017 z dôvodu, že v súčasnosti už celý úver uhradil. Keďže

žalobca vzal žalobu celkom späť predtým, než sa začalo pojednávanie, na nesúhlas žalovaného so
späťvzatím sa neprihliada. Súd prvej inštancie ďalšie konanie vo veci zastavil. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca navrhol zastavenie konania pred začatím
pojednávania o veci samej preto, že v súčasnosti splatil už celý úver vo výške, ako to od neho žalovaný
žiadal. Právny dôvod, aby súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci tým odpadol, preto bolo namieste
zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že rozhodnutie o náhrade trov konania nie je v
súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Uviedol, že k zastaveniu
konania došlo na základe procesného dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý vzal podanú žalobu späť.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 s dôrazom na to,
že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Žalovaný zastal
názor, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorá
mu v zmysle vyššie uvedeného mala byť priznaná. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nespravil

žiadny úkon, v zmysle ktorého došlo k vyhoveniu žalobnému návrhu, teda k tomu, čoho sa žalobca
domáhal. Žalobca zobral návrh späť na základe iného dôvodu ako toho, ktorý by mal pôvod v správanížalovaného. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
rozsahu 100 %. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
(§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu.

4. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 03. 2016 domáhal
určenia neprijateľných zmluvných podmienok a nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia). Na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v súčasnosti už splatil celý úver tak, ako to od neho žalovaný

žiadal. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 14. 06. 2017 č. k. 9C/122/2016-61 konanie
zastavil a rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Z dôvodu odvolania
žalovaného je predmetom preskúmania odvolacím súdom výrok o trovách konania.

5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do
jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka

účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného

súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

8. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).

Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate toznamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd má však za to, že v danej veci žalobca zavinil zastavenie

konania, keď bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, vzal žalobu späť, pričom uviedol, že
žalobu berie späť z dôvodu, že už splatil celý úver, ako to od neho žalovaný žiadal. Žalovaný má preto
v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva v tomto konaní vznikli. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby išlo o reakciu na

správanie žalovaného, a teda zavinil zastavenie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie
súduprvejinštancievnapadnutomvýrokuotrováchkonaniapodľa§388CSPzmeniltak,žežalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.