Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/408/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203265
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215203265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: T. R., bytom L. XXXX/XX, X. nad X., o zaplatenie 4
002,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

zo dňa 07. júna 2016, č.k. 6C/253/2015-66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
sumy 3 262,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3 267,34 eur od 21.06.2015
do 04.11.2015 a zo sumy 3 262,34 eur od 05.11.2015 do zaplatenia zamietol, druhým výrokom zastavil

konanie o zaplatenie sumy 740,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 735,15
eur od 21.06.2015 do zaplatenia a tretím výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vychádzal zo zistenia, že
právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) predložil súdu listinu označenú ako žiadosť o aktiváciu karty
O2, podpísanú žalovanou dňa 16.07.2009 a bankou dňa 20.07.2009. V žiadosti je uvedený schválený

úverový rámec 750 eur a schválená štandardná mesačná splátka 25 eur. Z predložených výpisov
z karty súd zistil, že výška úverového rámca bola 1 950 eur. Žalovaná z úverového rámca začala
čerpať dňa 28.07.2009. Pod hlavičkou „Slovenské kreditné karty“ vydala dňa 02.08.2012 spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., list označený ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“,
adresovaný žalovanej, v ktorom uvádza, že pristupuje k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného
zostatku na kreditnej karte - Karte O2 vo výške 2 262,37 eur, ktorý list bol žalovanej doručený dňa
07.08.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 postúpila VÚB, a.s. žalobcovi

pohľadávku voči žalovanej spolu s prísl. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania nebola
preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu. Z dokazovania nebolo preukázané, že by bola žalovaná
v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní aj po výzve banky a tiež nebolo preukázané, že úver bol
vyhlásený bankou za splatný a teda, že bola postúpená splatná pohľadávka. Žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy nikto nevyzýval, resp. žiaden dôkaz o tom predložený nebol. Predčasnú splatnosť vyhlásila
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., teda subjekt odlišný od banky, ktorá bola veriteľom.

Relevantný vzťah tohto tretieho subjektu k danej veci pritom preukázaný nebol, a to ani obchodnými
podmienkami, ktoré nepreukazujú uzatvorenie takého právneho úkonu, ktorý oprávňuje tretí subjekt
spravovať pohľadávku VÚB, a.s. Súd teda nemal preukázané, že zákonným a účinným spôsobom bolapohľadávka banky vyhlásená za splatnú. Keďže nebolo preukázané splnenie predpokladu splatnosti
celej pohľadávky, nemohla byť táto platne postúpená bankou žalobcovi. Z týchto dôvodov súd považoval
zmluvu o postúpení pohľadávky v časti pohľadávky voči žalovanej za neplatnú a preto žalobca nebol v

konaní aktívne vecne legitimovaným. Súd preto žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca na nej zotrval.
V časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Náhrada trov konania by patrila v konaní plne
úspešnej žalovanej, ktorá si však žiadne trovy neuplatnila, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Mal za to, že svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, oznámením o postúpení
pohľadávky, ktorým si postupca, spoločnosť VÚB, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb.
(Občianskeho zákonníka). Ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách zakladá povinnosť banke ako postupcovi

pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať klienta na zaplatenie záväzku, so zaplatením ktorého je
v omeškaní. Splnenie uvedeného ustanovenia zákona preukázal teda predložením listinného dôkazu,
a to vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku vrátane doručenky. Pokiaľ túto predčasnú
splatnosť vyhlásila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., teda subjekt odlišný od banky, ktorá
bola veriteľom, táto spoločnosť bola splnomocnená konať v mene banky.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celej
sumy, keďže má viac pohľadávok na zaplatenie a vyhovovalo by jej platenie v splátkach.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie o podanej žalobe napadnutým rozsudkom došlo k zmene právnej
úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z.

- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu
už však bolo podané za účinnosti Civilného sporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti na nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu VÚB, a.s. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.08.2015, a to v náväznosti na ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením rozsudku v napadnutej
časti v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza nasledovné:

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

9. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je 1/
splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2/ písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca
ako postupník domáhal voči žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 4 002,49 eur s príslušenstvom ( v
časti o zaplatenie sumy 740,15 eur s prísl. bolo titulom späťvzatia žaloby konanie zastavené), pričomide o pohľadávku, ktorú mal žalobca nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.08.2015 od postupcu VÚB, a.s., Bratislava. Pohľadávka vznikla na základe žiadosti o vydanie karty
O2 (zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.), uzatvorenej medzi VÚB, a.s.

ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou zo dňa 20.07.2009. Na základe uvedenej zmluvy banka ako
veriteľ poskytla žalovanej úverový rámec vo výške 1 950 eur, pričom žalovaná začala z úverového rámca
čerpať 28.07.2009. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (pod hlavičkou Slovenské kreditné
karty) doručila dňa 07.08.2012 žalovanej list, označený ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného
zostatku“ s tým, že dlžný zostatok predstavuje 2 262,37 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

01.08.2015 postúpila VÚB, a.s. žalobcovi pohľadávku voči žalovanej spolu s príslušenstvom. Žalobca
tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok
platnéhopostúpeniavzmysle§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.zákonaobankách.Žalobcavšakvkonaní
nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 zák. o bankách. Žalobca nepreložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej
z § 92 ods. 8 zák. o bankách, t.j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej žalovanej,

že je v omeškaní a následné dodržanie 90-dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe.
Žalobca v konaní žiadnu písomnú výzvu banky nedoložil. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že
podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou
(žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a preto je zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe tejto

skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred
súdom. S poukazom na vecne správny právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu
vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov boli odvolacie
námietky žalobcu neopodstatnené.

11. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu týchto trov v
rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).