Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200234
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a

sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci
žalobcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO:
31 303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, za účasti: Tatry mountain resort, a.s. so sídlom Demänovská dolina č. 72, Liptovský
Mikuláš (korešpondenčná adresa Tatranská Lomnica č. 13), IČO: 31 560 636, proti žalovanému
Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. decembra 2013, Č.j.: OU-PO-

OOP3-2013/00020-05 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad zo dňa
16. mája 2013 Č.j.: 2013/00769/09-VE na základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 09.12.2013 ako príslušný odvolací orgán rozhodol o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Poprad zo dňa 16.05.2013
Č.j.: 2013/00769/09-VE (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol

spoločnosti Tatry mountain resort, a.s., Demänovská dolina č. 72, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31
560 636 (ďalej len TMR) podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon OPaK) vydaný súhlas na aplikáciu chemickej látky
ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec -
Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase dlhej 1 937 m na pozemku KN-C č. XXXX/XX, k. ú.
Y. Y. a v zmysle § 82 ods. 12 zákona OPaK boli určené podrobnejšie podmienky súhlasu tak, že podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny

poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Prešov, odbor opravných
prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie (ďalej len odvolací orgán) ako druhostupňový
orgán a ako právny nástupca bývalého Obvodného úradu životného prostredia Prešov, odboru ochrany
prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja (ďalej len OÚŽP Prešov) v
časti jeho agendy týkajúcej sa odvolacích konaní s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.

z. o organizácii miestnej štátnej správy, obdržal od OÚŽP Prešov dňa 08.10.2013 komplexný spisový
materiál pod číslom spisu: 014/2013/2486 vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, ktorým vydal pre žiadateľa TMR podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK súhlas na
aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovejdráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase dlhej 1 937 m na pozemku
X.. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, dôvody odvolania a spisový
materiál súvisiaci s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu. Porovnal ho so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a zistil nasledovný stav:

Dňa20.03.2013bolanaprvostupňovýsprávnyorgándoručenážiadosťTMRosúhlasOÚPŽnaaplikáciu
chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV na ničenie burín štrkového lôžka na trati pozemnej lanovej dráhy
Starý Smokovec - Hrebienok v koľajisku a mimo neho v celkovej šírke 1,5 m od koľají (obvod lanovej

dráhy) na trase dlhej 1 937 m.

Podľa § 81 ods. l zákona OPaK na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dňom doručenia žiadosti na prvostupňový správny orgán v súlade s § 18 ods. 2 Správneho poriadku

začalo na prvostupňovom správnom orgáne správne konanie. Dňa 22.03.2013 bola v súlade § 82 ods.
7 zákona OPaK na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia SR zverejnená informácia
- upovedomenie prvostupňového správneho orgánu o začatí správneho konania č. 2013/00769 -
žiadosť TMR o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK na aplikáciu chemickej
látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na trati pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec

- Hrebienok. Žalobca oznámil účasť v konaní listom zo dňa 26.03.2013. Prvostupňový správny orgán
listom Č.j. 2013/00769/04-VE zo dňa 09.04.2013 oznámil začatie konania vo veci udelenia súhlasu
podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV, ktorá
má byť použitá na ničenie burín na trati pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok so
zvolaním ústneho pojednávania na deň 18.04.2013 s možnosťou uplatniť námietky a pripomienky na

ústnom pojednávaní a možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia a
prípadného navrhnutia ich doplnenia. Žalobca listom zo dňa 16.04.2013 ospravedlnil neúčasť na ústnom
pojednávaní a zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol: ... „nesúhlasíme s udelením súhlasu na aplikáciu
chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok
v Tatranskom národnom parku. Používanie chemických prípravkov, zvlášť endokrinných disruptorov (t.j.

hormonálnych rozvracačov) ohrozujúcich životné prostredie a zdravie ľudí je neprijateľné a realizovanie
údržby v traťových koľajach všeobecne (nielen v chránených územiach) používaním nebezpečných
chemických prípravkov zaťažujúcich životné prostredie považujeme za zbytočný hazard s prírodným
prostredím a ľudským zdravím. Uvedené miesta je možné primerane udržiavať tradičným spôsobom,
t.j. mechanickým kosením“.

Dňa 18.04.2013 sa konalo ústne pojednávanie, z ktorého je spísaná zápisnica Č.j.: 2013/00769/06-VE
v ktorej sa uvádza, že lokalita, kde sa nachádza pozemná lanová dráha Starý Smokovec - Hrebienok, je
súčasťou vlastného územia Tatranského národného parku, kde v zmysle zákona o OPaK platí III. stupeň
územnej ochrany. Pozemná lanová dráha je situovaná na pozemku X., kde bude aplikovaný postrek.

Uvedený pozemok nie je súčasťou územia európskeho významu Tatry SKUEV0307, chráneného
vtáčieho územia Tatry SKCHVU030, maloplošného chráneného územia ani jeho ochranného pásma. Na
uvedený prípravok bolo Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave
vydané rozhodnutie o autorizácii prípravku na ochranu rastlín pod jednacím číslom ORP/946/2012 zo
dňa 14.03.2012, podľa ktorého sa prípravok ROUNDUP BIAKTIV povoľuje uvádzať na trh s dobou

autorizácie do 31.12.2015. Prípravok je uvedený aj vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR
v čiastke 8/2012. Podľa karty bezpečnostných údajov nie je prípravok klasifikovaný ako nebezpečný
- klasifikácia podľa smernice EU 1999/45/EC aj podľa slovenskej klasifikácie. Podľa uvedenej karty
bezpečnostnýchúdajovjeherbicídpridodržiavanípredpísanejdávkyakoncentráciepredomáceavoľne
žijúce zvieratá, ryby, a ostatné vodné živočíchy, dážďovky a včely prijateľný. Zástupca TMR uviedol, že

prostriedok sa bude aplikovať individuálne ručným postrekovačom, vždy len na miestach koncentrácie
zaburinenia koľajového lôžka 2 x do roka. Aplikácia bude vykonaná v šírke štrkového lôžka koľajiska
pozemnej lanovej dráhy v maximálnej šírke 1,5 m od osi koľaje na obidve strany, bez zásahu na okolité
porasty a nárasty.

Prvostupňový správny orgán listom č.j. 2013/00769/07-VE zo dňa 19.04.2013 zaslal oznámenie
účastníkom konania o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia. K žiadosti TMR si prvostupňový správny
orgán v súlade s § 65 ods. 1 písm. k/ zákona OPaK vyžiadal stanovisko Štátnej ochrany prírody
SR, RCOP v Tatranskej Štrbe, Správy TANAP (ďalej len ŠOP SR) ako miestne príslušnej odbornejorganizácie ochrany prírody a krajiny. ŠOP SR zaslala odborné stanovisko č. TANAP/553/2013 zo dňa
25.04.2013, v ktorom doporučuje vydať súhlas pre TMR podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK do
31.12.2015 za nasledovných podmienok:

1/ chemickú látku (ROUNDUP BIAKTIV) aplikovať bodovo a cielene;
2/ prípravok aplikovať centrálne, na mieste, kde nebude hroziť kontaminácia životného prostredia,
pričom na týchto lokalitách sa bude dolievať aj do nádob v postrekovačoch;
3/ chemický prostriedok neaplikovať (ani s ním žiadnym spôsobom nemanipulovať) do vzdialenosti 15
m od vodných tokov, ostatných vodných plôch a podmáčaných lokalít;

4/ chemický prostriedok aplikovať len za vhodných poveternostných podmienok, pri dodržaní riedenia
a postupu, ktorý stanovuje výrobca.

ŠOP SR v stanovisku ďalej uviedla, že pri dodržaní vyššie uvedených podmienok sa navrhovaná činnosť
nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti,
štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny na území

TANAP-u.

Prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.05.2013, ktorým bol vydaný súhlas
pre spoločnosť TMR na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na
koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase

dlhej 1 937 m, na pozemku X. za stanovených podmienok.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonom stanovenej lehote podal žalobca
odvolanie zo dňa 06.06.2013, ktorým odôvodnil tým, že orgán ochrany prírody neriešil, či činnosť
žiadateľa TMR je v súlade s cieľmi ochrany prírody v národnom parku, ktorými sú jednoznačne

zachovanie prírodného dedičstva v ľudskou činnosťou nezmenenej podobe a zároveň nebola
zosúladená aplikácia chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV so záujmom, aby národný park zostal naďalej
nedotknutý ľudskou činnosťou.

Prvostupňový správny orgán listom č.j. 2013/00769/11-VE zo dňa 12.06.2013 podľa § 56 správneho

poriadku upovedomil účastníka konania (TMR) o obsahu podaného odvolania a vyzval ho, aby sa v
lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k podanému odvolaniu. Vo vyjadrení spoločnosť TMR
uviedla, že žiada aby odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdil z dôvodu, že pozemná lanová dráha na trase Starý Smokovec - Hrebienok je toho
času umiestnená na telese, ktoré má vlastnú históriu staršiu ako je samotná existencia Tatranského

národného parku, lebo už v roku 1908 bola na trase Starý Smokovec - Hrebienok zahájená prevádzka
vozňov po koľajniciach pre verejnosť a preto o dotknutom území nie je možné uvažovať ako o území
v národnom parku, ktoré nie je dotknuté ľudskou činnosťou. Uviedla, že aplikáciou chemickej látky
ROUNDUP BIAKTIV sa nenarušuje zemný kryt a nedochádza ani k zásahom do existujúceho biotopu,
nakoľko sa používa na zemnom telese pozemnej lanovej dráhy, na zaburinenom štrkovom násype a

táto látka je súčasťou zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu „aj železničného zvršku - násypu
telies drážnych stavieb“.

Prvostupňový správny orgán predložil žalovanému listom zo dňa 09.07.2013 odvolanie žalobcu spolu
s komplexným spisovým materiálom ako druhostupňovému orgánu a právnemu nástupcovi bývalého

OÚŽP Prešov, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja
v časti jeho agendy, týkajúcej sa odvolacích konaní. V priebehu odvolacieho konania listom č.j. OU-
PO-OOP-2013/00020-02 zo dňa 16.10.2013 žalovaný vyzval spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s.
Demänovská Dolina 72, na doplnenie podania z dôvodu, že podľa aktuálneho výpisu z Obchodného
registra v mene spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. sú vo všetkých veciach oprávnení konať a

podpisovať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak,
že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, menu a funkcii pripojí podpisujúci
svoj podpis. K žiadosti zo dňa 18.03.2013 o udelenie súhlasu na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP
BIAKTÍV na ničenie burín štrkového lôžka na trati pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok
v koľajisku a mimo neho v celkovej šírke 1,5 metra od koľají (obvod lanovej dráhy) na trase dlhej 1

937 metrov, je uvedený len jeden člen predstavenstva TMR, a.s., Z. D.. Žalovaný zároveň v uvedenom
liste spoločnosť TMR upozornil, že ak podanie nedoplní, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší
a konanie zastaví. Spoločnosť TMR doplnila podanie listom zo dňa 27.11.2013, v ktorom boli podpisy
dvoch členov predstavenstva.V preskúmavanom rozhodnutí sa následne žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

K odvolacej námietke žalobcu, že orgán ochrany prírody bol povinný v konaní riešiť, či činnosť žiadaná
žiadateľom je v súlade s cieľmi ochrany v národnom parku, ktorými sú jednoznačne zachovanie
prírodného dedičstva ľudskou činnosťou v nezmenenej podobe a vyrovnať sa aj s otázkou, aký význam
má činnosť žiadateľom žiadaná a aký dôsledok by malo neudelenie navrhovaného súhlas, že nestačí len
konštatovanie, že žiadaná činnosť nie je zakázaná v 3. stupni územnej ochrany, že navrhovaná činnosť

sa má realizovať na území národného parku, je potrebné dať do súvislosti záujem na takejto činnosti so
záujmom na tom, aby územie národného parku bolo naďalej čo najmenej dotknuté ľudskou činnosťou,
žalovaný uviedol, že podľa § 11 ods. 2 zákona OPaK pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov
ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Kým v 2.stupni ochrany sú
len dve činnosti zakázané a na väčšinu činností sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, v 5. stupni
ochrany je väčšina činností zakázaných a len niektoré činnosti je možné vykonávať so súhlasom orgánu

ochrany prírody. Napadnuté rozhodnutie sa týkalo súhlasu na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP
BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok
v Tatranskom národnom parku, kde v zmysle zákona OPaK platí 3. stupeň ochrany. Aplikácia bude
vykonaná v šírke štrkového lôžka koľajiska pozemnej lanovej dráhy v maximálnej šírke 1,5 m od osi
koľaje na obidve strany, bez zásahu na okolité porasty a nárasty a len v miestach zaburinenia, ručným

postrekovačom bodovo a cielene, bez aplikácie a manipulácie do vzdialenosti 15 m od vodných tokov,
ostatných vodných plôch a podmáčaných lokalít. Podľa odborného stanoviska ŠOP pri dodržaní vyššie
uvedených podmienok na navrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť
podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde k porušeniu
záujmov ochrany prírody a krajiny na území TANAP-u. Plochy, na ktoré žiadateľ žiadal vydať súhlas

na aplikáciu chemických látok na území TANAP-u, nemožno v žiadnom prípade považovať za plochy
„prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou'“ tak, ako o tom pojednáva § 19
ods. l zákona OPaK pri definícii národného parku. Už pri vyhlásení územia TANAP v roku 1949, bola v
tomto území situovaná pozemná lanová dráha ako i iné stavby a už pri vyhlasovaní územia národného
parku bolo územie z hľadiska jeho prírodno-ochranných hodnôt diferencované. Prístup k manažmentu

v chránených územiach je vyjadrený práve rôznymi stupňami ochrany a v tomto konkrétnom prípade je
vyjadrený tým, že v 3. stupni ochrany nie je v tomto území zakázané aplikovať chemické látky. Aplikácia
chemických látok podlieha len súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorý v prípade potreby môže určiť
bližšie podmienky jej vykonávania a to tak, aby boli dosiahnuté ciele ochrany všeobecne stanovené v
§ 2 zákona OPaK. Odvolateľ na jednej strane požaduje obmedziť zásah ľudskou činnosťou na území

národného parku s tretím stupňom ochrany a na druhej strane vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2013
navrhuje miesta, na ktoré bol daný súhlas na aplikáciu chemickej látky udržiavať tradičným spôsobom,
t.j. mechanickým kosením čo je tiež ľudská činnosť, avšak nie je dostatočne účinný spôsob. Kosením by
mohlo dôjsť k nežiaducemu výsevu burín do okolia a ich ďalšiemu šíreniu. Rastliny často regenerujú a
sú schopné aj novej reprodukcie, preto by sa muselo mechanické odstraňovanie pravidelne opakovať.

Žalovaný poukázal, že pozemná lanová dráha na trase Starý Smokovec - Hrebienok je toho času
umiestnená na telese, ktoré má vlastnú históriu staršiu ako je samotná existencia TANAP-u, lebo už
v roku 1908 bola na trase Starý Smokovec - Hrebienok zahájená prevádzka vozňov po koľajniciach
pre verejnosť a od uvedenej doby v minimálne zmenenom profile a dĺžke je v prevádzke do dnešných
dní, preto o dotknutom území nie je možné uvažovať ako o území v národnom parku, ktoré nie je

dotknuté ľudskou činnosťou, nakoľko ide o územie, na ktorom sa už viac ako 40 rokov pred vznikom
TANAP-u vyvíjala činnosť pre širokú verejnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané pre činnosť, ktorá
je navrhovaná síce do územia TANAP, avšak je situované na takých plochách (štrkové lôžka koľajiska
pozemnej lanovej dráhy), ktoré sú už evidentne dotknuté antropogénnou činnosťou a ich súčasné
prírodnéhodnotynenapĺňajúhodnotypodľa§19ods.1zákonaOPaK.Ztohtodôvodunemožnokoľajovú

dráhu - koľajové lôžko považovať za „najvýznamnejšie prírodné dedičstvo prevažne s ekosystémami
podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou“.

Žalovaný ďalej citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 2, 3, § 28 a § 30 ods. 1 písm. l/
zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach v zmysle ktorých, keďže spoločnosť TMR prevádzkuje pozemnú

lanovú dráhu Starý Smokovec - Hrebienok, je povinná plniť si povinnosti a zabezpečovať jednotlivé
úseky dráh v riadnom technickom stave. Z tohto dôvodu aj požiadala o vydanie súhlasu, aby plnila
svoje povinnosti. Podľa stanoviska ŠOP SR uvedená trasa, resp. lokalita nie je súčasťou žiadneho
maloplošného chráneného územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho územia,v uvedenej lokalite sa neeviduje výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov, ani ich biotopov,
preto súhlas na činnosť žiadanú žiadateľom mohol byť udelený. Pri dodržaní podmienok uvedených
v rozhodnutí sa navrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné

zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov
ochrany prírody a krajiny na území TANAP-u.

Ďalšou odvolacou námietkou žalobca poukázal, že žiadateľ takmer jeden rok mohol prevádzkovať
činnosť pozemnej lanovej dráhy bez aplikácie chemických látok, a že to vypovedá o tom, že aplikácia

chemickej látky nie je nevyhnutná a namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal
s jeho návrhom, podľa ktorého žiadateľ môže dosiahnuť účel sledovaný aplikáciou chemickej látky
tradičným spôsobom, teda mechanickým odstraňovaním burín z koľajisku. Žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí uviedol, že podľa vyjadrenia TMR jej právny predchodca spoločnosť Tatranské lanové dráhy,
a.s. používala chemickú látku ROUNDUP BIAKTIV za účelom odstránenia zaburinenia na základe
rozhodnutia č.j. 2008/01903/05-VE zo dňa 22.09.2008, ktorým bol jej právnemu predchodcovi udelený

súhlas na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV do 30.06.2012. Počas aplikácie tejto látky
jej právnym predchodcom neboli nikdy zistené žiadne ohrozenie, zničenie podmienok a formy života
ani prírodné dedičstvo. Je pravdou, že TMR vykonala poslednú aplikáciu v mesiaci jún 2012 a o
udelenie súhlasu žiadala v marci 2013. TMR sa domnievala, že aplikácia v júni 2012 bude dostatočne
postačovať na zničenie burín až do zimných období, a že o udelenie súhlasu bude žiadať až po ukončení

zimného obdobia. Aplikácia sa vykonáva iba v období rastu vegetácie pri veľkosti buriny minimálne 15
cm a vykonáva sa najneskôr do konca septembra. Neskoršie aplikácie sú neefektívne a aplikácia sa
vykonáva 1 až 2 krát ročne. Spoločnosť TMR na základe zisteného skutkového stavu konštatovala, že
nepoužitie chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV v dlhšom časovom období viedlo k niekoľkonásobnému
zväčšeniu plôch zaburinenia a v prípade, ak by došlo k predlžovaniu stavu neaplikácie chemickej látky

na odstraňovanie burín, znamenalo by to ďalšie rozšírenie zaburinených plôch. Podmienky aplikácie boli
stanovené tak, aby aplikácia bola cielená, vykonávaná bodovo a nie plošne, len v miestach koncentrácie
zaburinenia štrkového lôžka koľajovej dráhy, bez zásahu na okolité porasty a nárasty, čo minimalizuje
jej prípadné negatívne vplyvy na okolitú prírodu.

S námietkou žalobcu, že rozhodnutie trpí nedostatkom odôvodnenia, čo je v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, sa žalovaný nestotožnil. Prvostupňový správny orgán v súlade s
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že záujmová lokalita nie je súčasťou územia európskeho
významu, chráneného vtáčieho územia, ani maloplošného chráneného územia ani jeho ochranného
pásma. V uvedenej lokalite sa neeviduje výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov, ani ich

biotopov. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj z rozhodnutia
Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave č.j. ORP/946/2012 zo
dňa 14.03.2012 o autorizácii prípravku na ochranu rastlín s dobou autorizácie do 31.12.2015. Prípravok
je uvedený vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v čiastke
8/2012. Podľa karty bezpečnostných údajov nie je prípravok klasifikovaný ako nebezpečný - klasifikácia

podľa smernice EÚ 1999/45/EC aj podľa slovenskej klasifikácie. Podľa uvedenej karty bezpečnostných
údajov je riziko vyplývajúce z použitia prípravku pri dodržaní predpísanej dávky alebo koncentrácie
prijateľné pre domáce, hospodárske a voľne žijúce zvieratá, vtáky, ryby a ostatné vodné živočíchy,
dážďovky a včely. Orgán ochrany prírody a krajiny pri rozhodovaní prihliadal aj na skutočnosť, že
uvedený herbicíd ROUNDUP BIAKTIV sa na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec -

Hrebienok aplikoval za tým istým účelom na základe rozhodnutí aj v minulosti. Podľa stanoviska ŠOP
SR sa navrhovaná činnosť pri dodržaní podmienok uvedených v odbornom stanovisku, nepovažuje
za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a
vo funkcii ekosystémov a nedôjde pri nej k porušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny na území
Tatranského národného parku. ŠOP SR na základe doterajšieho poznania územia a poznania spôsobu

starostlivosti o koľajiská nachádzajúce sa v TANAP-e a v jeho ochrannom pásme, neavizovala žiadny
výskytnegatívnychvplyvovtohtospôsobumanažmentu.Vprípade,akbypodľapoznaniaSprávyTANAP
boli zaznamenané negatívne vplyvy bodového a cieleného použitia uvedenej chemickej látky, nevydala
by Správa TANAP svoje odborné stanovisko, ktorým by odporučila vydanie súhlasu podľa zákona OPaK
pre TMR.

K odvolacej námietke žalobcu, že nedostatkom odôvodnenia trpí napadnuté rozhodnutie aj vo vzťahu
k jeho námietkam, týkajúcim sa pôsobenia účinnej látky ROUNDUP BIAKTIV ako endokrinného
disruptora, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú oficiálne ničím podložené. PrípravokROUNDUP BIAKTIV obsahuje účinnú látku glyfosát, ktorá je účinnou látkou schválenou Európskou
komisiou a zaradenou do prílohy vykonávacieho nariadenia (EÚ) 540/2011 z 25.05.2011, ktorým
sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam

schválených účinných látok a je schválený do 31.12.2015. Každý prípravok na ochranu rastlín uvedený
na trh v SR musí byť autorizovaný Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym
v Bratislave (ďalej len UKSUP). Autorizované môžu byť len prípravky, ktoré obsahujú účinné látky
schválené na úrovni EÚ.

Poukázal, že § 7 písm. g/ zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti odborné pracovisko
posudzuje riziko účinných látok v oblasti zdravia ľudí, životného prostredia, necieľových organizmov,
včiel a necieľových článkonožcov. Orgán ochrany prírody nie je kompetentný vo svojom rozhodnutí
odôvodňovať napr. ako bude vplývať aplikácia chemických prípravkov na zdravie ľudí. Autorizované
prípravky na ochranu rastlín sú prípravky, ktoré sú pre ich aplikáciu na území SR povolené a orgán
ochrany prírody nemá dôvod ani kompetenciu tento Zoznam spochybňovať. Zákon OPaK ani Vyhláška

MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,
nestanovujú povinnosť použitia konkrétnych chemických látok pre ich aplikáciu v území. Obdobne
ani zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinnolekárskej starostlivosti a Vyhláška č. 488/2011 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o zásadách a opatreniach na ochranu zdravia ľudí, zdrojov pitnej vody,
včiel, zvery, vodných a iných necieľových organizmov, životného prostredia a osobitných oblastí pri

používaní prípravkov na ochranu rastlín, nezakazujú použitie konkrétnych chemických látok uvedených
v Zozname. Povinnosťou používateľa chemickej látky je použiť chemickú látku uvedenú v zozname
tak, aby jej využitie bolo v súlade s označením chemickej látky a ďalšími náležitosťami podľa vyhlášky
č. 488/2011 Z. z. Kontrola použitia aplikovaných chemických látok je predmetom agendy Ústredného,
kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, ktorému je používateľ chemických

látok povinný v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti zaslať
každoročne hlásenie o chemických látkach použitých v rámci rastlinolekárskej starostlivosti.

Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, žalovaný
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
priznať žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné
z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní správneho orgánu bola

zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej citoval
ustanovenia § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 33 ods. 1, 2 a § 60a Správneho poriadku. Argumentoval,
že postupom žalovaného v konaní bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia,
spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ako vyplýva so samotného rozhodnutia
žalovaného, tento vychádzal z podkladov zhromaždených prvostupňovým správnym orgánom, z

odvolania žalobcu, vyjadrenia TMR, a.s. k odvolaniu, listu č. 11/27/TU - doplnenie podania o druhý
podpis člena predstavenstva TMR, a.s. Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval z
vyjadrenia TMR, a.s. rozsiahlu časť, ktorou reagoval na jednu z odvolacích námietok žalobcu. Je
nepochybné, že toto vyjadrenie TMR, a.s. k odvolaniu žalobcu je jedným z podkladov rozhodnutia,
z ktorých žalovaný vychádzal. Žalovaný však žalobcu s týmto podkladom rozhodnutia neoboznámil.

Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku k tomuto podkladu
rozhodnutia. Ďalšou vadou, ktorá mala za následok nesprávnosť rozhodnutia je absolútny nedostatok
a nezrozumiteľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobca uviedol túto námietku aj v
odvolaní.Ažrozhodnutiežalovanéhouvádza dôvody,prektorépovažovalžiadosťžiadateľazadôvodnú,
a prečo podľa názoru žalovaného je rozhodnutie o vydaní súhlasu v súlade s ustanoveniami zákona o

ochrane prírody a krajiny. V rozhodnutí prvostupňového orgánu však akákoľvek správna úvaha chýba.
Tým, že odvolací orgán prvýkrát uviedol dôvody (aj keď podľa názoru žalobcu neobstoja), pre ktoré nie
je udelenie súhlasu v rozpore so záujmami ochrany prírody, odňal žalobcovi možnosť, aby v riadnom
odvolacom konaní proti týmto dôvodom, uviedol svoje argumenty. Žalobca považuje vyššie zmienené
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalovaný poukázal na odstupňovanie ochrany prírody, pričom z uvedeného rozdelenia ochrany do
piatich stupňov vyvodil záver, že jednotlivé stupne ochrany prírody vyjadrujú dôležitosť záujmu ochrany
prírody v nich a čím vyšší stupeň ochrany prírody, tým viac činností je na konkrétnom území zakázaných
a tým na viac činností je potrebný súhlas orgánu prírody. Došlo však k prekvapujúcemu záveru, že čímnižší stupeň ochrany, tým na viac činností je možné dať súhlas orgánu ochrany prírody, lebo stupeň
záujmu na obmedzovaní zásahov do prírody je nižší. Žalobca považuje takýto záver za absurdný.
Zaradenieurčitejčinnostimedzitaké,ktorévyžadujúsúhlasorgánuochranyprírodyvyjadrujedostatočne

zrozumiteľne záujem na tom, aby na takúto činnosť bol udelený súhlas až po zvážení dopadov takejto
činnosti na ochranu prírody na predmetnom území. Označenie čo i len jedného druhu činnosti ako
činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody znamená, že i v prípade takejto jedinej
činnosti musí orgán ochrany prírody dostatočne zvážiť, či jej realizácia je v súlade so záujmom ochrany
prírodyanie,akosanesprávnedomnievažalovanýpristupovaťkudeleniusúhlasov„blahosklonne“,lebo

„stupeň záujmu na obmedzení zásahov do prírody je nižší“. Žalobca opätovne ako v podanom odvolaní
poukázal na to, že spôsob ochrany koľajiska odstraňovaním burín chemickými látkami, nie je jediným
spôsobom ako dosiahnuť žiadateľom žiadaný cieľ - prevádzku lanovej dráhy. Pokiaľ žalovaný poukazuje
na to, že pri mechanickom odstraňovaní burín ide rovnako o ľudskú činnosť, žalobca argumentoval,
že ľudská činnosť spočívajúca v mechanickom odstraňovaní burín nie je činnosťou, na ktorú by bolo
potrebné žiadať súhlas. Práve tým je zrozumiteľne vyjadrený záujem na obmedzení takejto činnosti v

porovnaní so záujmom na obmedzení aplikácie chemických látok v 3.stupni ochrany. Samotný žiadateľ
uviedol, že sa aplikácia chemických látok vykonáva pravidelne, jeden až dvakrát ročne. Vyplýva z toho
nepochybne, že aj aplikácia chemických látok sa pravidelne opakuje. Aj keď uvedený prípravok je
zaradený do zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín, je však úlohou orgánu ochrany
prírody posúdiť, či aplikácia takejto chemickej látky (aj keď je povolená) je v súlade s predmetom a

cieľom ochrany prírody v národnom parku.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a
postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým na základe podanej žiadosti
spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. Demänovská dolina 72, Liptovský Mikuláš (TMR) podľa § 14
ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, bol vydaný súhlas na aplikáciu
chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý
Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase dlhej 1 937 m na pozemku X. a v zmysle

§ 82 ods. 12 zákona OPaK boli určené podmienky aplikácie chemického postreku s tým, že súhlas platí
do 31.12.2015.

Základom bolo vyriešenie otázky, či správne orgány pri vydávaní súhlasu na aplikáciu chemickej
látky ROUNDUP BIAKTIV na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec- Hrebienok na území

TANAP-u postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a či sa vysporiadali
so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov,

toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej
činnosti.

Podľa § 81 ods. 1 zákona OPaK na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 12 zákona OPaK v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na
výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúciorgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a
obmedziť ich časovú platnosť.

Podľa § 11 ods. 1 zákona OPaK územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len územná ochrana) podľa
tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.

Podľa § 11 ods. 2 zákona OPaK pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah
obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

Zákon OPaK umožňuje aplikáciu chemických látok a hnojív na území s tretím stupňom ochrany len na
základe osobitného súhlasu, ktorý v tomto prípade bol vydaný a zároveň boli v súlade s § 82 ods. 12
zákona OPaK určené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a
krajiny a obmedzená časová platnosť súhlasu.

Štátna ochrana prírody SR, RCOP v Tatranskej Štrbe, Správa TANAP (ďalej len ŠOP SR) ako odborná
organizáciaochranyprírodyakrajinyodporučilavodbornomstanovisku zodňa25.04.2013vydaťsúhlas
pre TMR podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona OPaK do 31.12.2015 za nasledovných podmienok:
1/ chemickú látku (ROUNDUP BIAKTIV) aplikovať bodovo a cielene,
2/ prípravok pripravovať centrálne, na mieste, kde nebude hroziť kontaminácia životného prostredia,

pričom na týchto lokalitách sa bude dolievať aj do nádob v postrekovačoch;
3/ chemický prostriedok neaplikovať (ani s ním žiadnym spôsobom nemanipulovať) do vzdialenosti 15
m od vodných tokov, ostatných vodných plôch a podmáčaných lokalít;
4/ chemický prostriedok aplikovať len za vhodných poveternostných podmienok, pri dodržaní riedenia
a postupu, ktorý stanovuje výrobca.

ŠOP SR v stanovisku argumentovala, že lokalita nie je súčasťou žiadneho maloplošného chráneného
územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho územia a neeviduje sa na nej výskyt
chránených druhov ani ich biotopov a pri dodržaní vyššie uvedených podmienok sa navrhovaná činnosť
nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti,

štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny na území
TANAP-u.

Vzhľadom k tomuto odbornému stanovisku ŠOP SR sú rozhodnutia správnych orgánov v súlade so
zákonom OPaK, aj so Správnym poriadkom. V 3. stupni ochrany nie je v tomto území zakázané

aplikovať chemické látky. Aplikácia chemických látok podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorý v
prípade potreby môže určiť bližšie podmienky jej vykonávania a to tak, aby boli dosiahnuté ciele ochrany
všeobecne stanovené v § 2 ods. 1 zákona OPaK, podľa ktorého ochranou prírody a krajiny sa rozumie
obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné
dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov.

Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy, čo sa v tomto prípade aj stalo.

Námietka, že postupom žalovaného v konaní bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia, a to k vyjadreniu žiadateľa TMR, a.s. k odvolaniu v súlade s § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, je nedôvodná. V zmysle § 56 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich aby sa k
nemu vyjadrili a podľa potreby doplnili konanie vykonaním navrhnutých dôkazov. Prvostupňový správny
orgán tak v súlade s § 56 Správneho poriadku urobil a listom zo dňa 12.06.2013 č. 2013/00769/11-
VE upovedomil účastníka konania- žiadateľa TMR, a.s. o obsahu podaného odvolania žalobcu a vyzval
ho, aby sa k nemu vyjadril. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho

orgánu oboznamovať znovu odvolateľa s vyjadrením ostatných účastníkov konania k odvolaniu, najmä
ak neboli navrhnuté žiadne nové dôkazy. Ak by sa správny orgán dával znovu a znovu vyjadrovať k
vyjadreniam ostatných účastníkov konania k odvolaniu, nebolo by reálne vybaviť vec v súlade s § 57
ods. 2 Správneho poriadku a predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Doplnenie

podania o druhý podpis člena predstavenstva TMR, a.s. bolo formálnou náležitosťou podania a nemalo
vplyv na vecnú stránku rozhodnutia - neovplyvnilo merito veci a nebolo navrhnuté účastníkmi konania.
Prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich
zistenia, čo aj žalobca urobil listom zo dňa 16.04.2013.Námietky žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nesprávne pre absolútny
nedostatok a nezrozumiteľnosť odôvodnenia, že až rozhodnutie žalovaného uvádza dôvody, pre

ktoré považoval žalovaný žiadosť za dôvodnú, že rozhodnutie o vydaní súhlasu pre žiadateľa je
v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny, čím odňal žalobcovi možnosť, aby
v riadnom odvolacom konaní proti týmto dôvodom uviedol svoje argumenty, sú nedôvodné. Súd
poukazuje, že odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním v prvom stupni. Za zmenu rozhodnutia
sa nepovažuje prípad, keď sa nemení výrok rozhodnutia, ale len odôvodnenie. V takom prípade

by odvolací orgán potvrdzoval prvostupňové rozhodnutie a len by doplnil, resp. opravil odôvodnenie
rozhodnutia (Potasch, Hašanová, Zákon o správnom konaní (správny poriadok) komentár, Beckova
edícia komentované zákony, 1. vydanie 2012, s. 256). Súd sa tiež stotožnil s argumentáciou žalovaného
v preskúmavanom rozhodnutí, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia v súlade
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že dotknutá lokalita nie je súčasťou územia európskeho
významu, chráneného vtáčieho územia, ani maloplošného chráneného územia ani jeho ochranného

pásma. V uvedenej lokalite sa neeviduje výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov, ani ich biotopov.
Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj z rozhodnutia Ústredného kontrolného a
skúšobnéhoústavupoľnohospodárskehovBratislaveč.j.ORP/946/2012zodňa14.03.2012oautorizácii
prípravku na ochranu rastlín s dobou autorizácie do 31.12.2015. Prípravok je uvedený vo vestníku
MinisterstvapôdohospodárstvaSRvčiastke8/2012.Podľakartybezpečnostnýchúdajovniejeprípravok

klasifikovaný ako nebezpečný - klasifikácia podľa smernice EÚ 1999/45/EC aj podľa slovenskej
klasifikácie. Podľa uvedenej karty bezpečnostných údajov je riziko vyplývajúce z použitia prípravku pri
dodržaní predpísanej dávky alebo koncentrácie prijateľné pre domáce, hospodárske a voľne žijúce
zvieratá, vtáky, ryby a ostatné vodné živočíchy, dážďovky a včely. Orgán ochrany prírody a krajiny pri
rozhodovaní prihliadal aj na skutočnosť, že uvedený herbicíd sa na koľajisku pozemnej lanovej dráhy

Starý Smokovec - Hrebienok aplikoval za tým istým účelom na základe rozhodnutí aj v minulosti a podľa
stanoviska ŠOP SR sa navrhovaná činnosť, pri dodržaní podmienok uvedených v odbornom stanovisku,
nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti,
štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde pri nej k porušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny
na území Tatranského národného parku. Obe rozhodnutia správnych orgánov sú jazykovo aj logicky

zrozumiteľné, je z nich jednoznačne zrejmé, o čom správny orgán rozhodol, akým spôsobom, pričom
obsah výroku zodpovedá jeho odôvodneniu.

Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko označenie čo i len jedného druhu činností ako činnosť, na ktorú sa vyžaduje

súhlas orgánu ochrany prírody znamená, že i v prípade takejto jedinej činnosti musí orgán ochrany
prírodydostatočnezvážiť,čijejrealizáciajevsúladesozáujmovochranyprírody,anieakosanesprávne
domnieva žalovaný pristupovať k udeleniu súhlasov „blahosklonne“, lebo stupeň záujmu na obmedzení
zásahu do prírody je nižší a zároveň, že spôsob ochrany koľajiska odstraňovaním burín chemickými
látkami nie je jediným spôsobom ako dosiahnuť žiadateľom žiadaný cieľ- prevádzku lanovej dráhy, bolo

potrebné zvážiť mechanické odstraňovanie burín, nakoľko to nie je činnosť, na ktorú je potrebné žiadať
súhlas. Žalovaný k v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona o ochrane
prírody a krajiny pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so
zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, čo je prípad
žiadateľa spoločnosti TMR, a.s. sa na aplikáciu chemických látok vyžaduje súhlas orgánu ochrany

prírody. Zákon OPaK umožňuje aplikáciu chemických látok a hnojív na území s tretím stupňom ochrany
len na základe osobitného súhlasu, ktorý v tomto prípade bol vydaný a zároveň boli v súlade s § 82
ods. 12 zákona OPaK určené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu
prírody a krajiny a obmedzená časová platnosť súhlasu. Štátna ochrana prírody SR, RCOP v Tatranskej
Štrbe, Správa TANAP (ďalej len ŠOP SR) ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny odporučila

v odbornom stanovisku vydať súhlas pre spoločnosť TMR, a.s. podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona
OPaK do 31.12.2015 za bližšie stanovených podmienok pod bodmi 1. až 4 v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu. ŠOP SR v stanovisku uviedla, že lokalita nie je súčasťou žiadneho maloplošného
chráneného územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho územia a neeviduje sa
na nej výskyt chránených druhov ani ich biotopov a pri dodržaní vyššie uvedených podmienok sa

navrhovanáčinnosťnepovažujezazásahdoúzemia,ktorýmôžespôsobiťpodstatnézmenyvbiologickej
rozmanitosti,štruktúreavofunkciiekosystémovanedôjdekporušeniuzáujmovochranyprírodyakrajiny
na území TANAP-u.Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
považuje súd za nedôvodnú. Nesprávnym právnym posúdením je omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak sa nepožil správny právny

predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne sa ale interpretoval, alebo ak sa
zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery (uznesenie NS SR z 27.07.2011
sp. zn. 7Cdo 7/2010). Aj podľa názoru súdu bol použitý správny právny predpis, ktorý bol správne
interpretovaný správnymi orgánmi, ktoré vyvodili správne právne závery.

S tvrdením žalobcu, že správne orgány sa náležite nevysporiadali s jeho námietkou, že spôsob
ochrany koľajiska odstraňovaním burín chemickými látkami nie je jediným spôsobom ako dosiahnuť
žiadateľom žiadaný cieľ- prevádzku lanovej dráhy, sa súd nestotožňuje. Správne orgány konštatovali,
že mechanické odstraňovanie rastlín nie je dostatočné účinným spôsobom. Kosením by mohlo dôjsť k
nežiaducemuvýsevuburíndookoliaaichďalšiemušíreniu.Vzhľadomnaplochukoľajiskaatrasuodĺžke
1 937 m je aplikácia chemických látok účinnejšia a bezpečnejšia ako mechanické odstraňovanie burín.

Žiadateľ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepoužitie chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV
v dlhšom časovom období viedlo k niekoľkonásobnému zväčšeniu plôch zaburinenia a v prípade, ak
by došlo k predlžovaniu stavu neaplikácie chemickej látky na odstraňovanie burín, znamenalo by to
ďalšie rozšírenie zaburinených plôch. Chemickú látku ROUNDP BIAKTIV nikdy nepoužíval plošne, ale
výlučne iba v úsekoch so zvýšeným výskytom náletových rastlín a burín. Aplikáciou chemickej látky sa

nenarušuje zemný kryt, nedochádza k zásahom do existujúceho biotopu, nakoľko sa používa len na
zaburinenom štrkovom násype.

S námietkou žalobcu, že je úlohou orgánu ochrany prírody posúdiť, či aplikácia chemickej látky- aj
keď je povoleným prípravkom- je v súlade s predmetom a cieľom ochrany prírody v národnom parku,

sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Je potrebné opätovne poukázať na
odborné stanovisko ŠOP SR, že lokalita, kde sa má vykonať aplikácia chemického prípravku nie
je súčasťou žiadneho maloplošného územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho
územia, nevyskytuje sa na nej výskyt chránených druhov a ani ich biotopov a pri dodržaní stanovených
podmienok sa navrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné

zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcií ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov
ochrany prírody a krajiny na území TANAP-u.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.