Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. august 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117209612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, Ľ. S., štátnej

občianky Slovenskej republiky, Y. M., bydliskom J., Š. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Králikom,
bydliskom Trenčín, Slivková 11 a manžela navrhovateľky, W. S., štátneho občana Slovenskej republiky,
pekára, bydliskom J., Š. XXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom S., W., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené
kolíznym a procesným opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky Ľ. S., rod. D. a manžela navrhovateľky W. S., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v J., vo zväzku 4, ročník XXXX, na

strane 176, pod poradovým číslom 13, s a r o z v á d z a.

II. Maloleté deti S.N., W. P. N., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí W. P. N. majú obaja rodičia.

IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému W. sumou po 100,- eur mesačne a maloletej N.

sumou po 80,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi W. P. N. každý druhý týždeň v mesiaci v
sobotu od 10.00 h. do 18.00 h.

VI. Matka je p o v i n n á styk otcovi s deťmi umožniť, deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich
otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý deti matke v stanovenom

čase vrátiť.

VII. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že manžel v poslednom období požíva
nadmerne alkohol a správa sa vulgárne k nej, aj k jej rodičom. Voľné chvíle trávi v krčme, nestará sa
o deti a neprispieva na domácnosť. Manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX asi po ročnej známosti. Z ich
manželstva sa narodili 2 deti, mal. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. N., nar. XX.XX.XXXX. Z počiatku bolo

manželstvo dobré. Neskôr však začal manžel vo zvýšenej miere požívať alkohol a začali problémy.
Nestaral sa o deti s odôvodnením, že chodí do práce. Po narodení druhého dieťaťa bola situácia ešte
horšia. Navrhovateľka musela odísť do práce, keď mala N. asi 7 mesiacov a mesačne po 362 eur
splácala hypotekárny úver, ktorý si vzali na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je vlastníctvom jejrodičov. Rodičia sa im starali o deti. Až do odchodu manžela z tohto domu žili manželia s rodičmi
navrhovateľky a viedli s nimi spoločnú domácnosť. Manžel na výdavky domácnosti neprispieval ničím
a neprispieval ani na potreby detí. Finančné prostriedky, ktoré zarobil, si nechával výlučne pre seba.

Stávalo sa, že navrhovateľke dal napr. 20 eur, ale väčšinou neprispieval ničím a naopak, peniaze si
pýtal od navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala, že vzhľadom k tomu, že manžel sa správal veľmi
agresívne, musela zavolať políciu, ktorá ho dňa 03.07.2017 vyviedla z tohto rodinného domu. Následne
navrhovateľka manželovi zrušila trvalý pobyt v tomto rodinnom dome a od toho času manžel býva u
suseda. Intímne prestali žiť asi pred tromi mesiacmi. Navrhovateľka potvrdila, že spolu s deťmi žije stále

v rodinnom dome svojich rodičov spolu s rodičmi. Mal. W. má 11 rokov a je žiakom 5. ročníka ZŠ. Má
zdravotné problémy - P., s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky na lieky a jeho liečebné pobyty v C..
Mal. N. má 7 rokov, je zdravá a výdavky má bežné, primerané jej veku. Na čas po rozvode manželstva
navrhovateľka žiadala zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti, a otcovi aby súd určil povinnosť platiť
deťom výživné, mal. W. vo výške po 100 eur mesačne a mal. N. vo výške po 100 eur mesačne. Bola
ochotná dohodnúť sa s otcom detí na úprave styku. Navrhovateľka odmietla tvrdenie manžela, že má

príjem 218 eur mesačne. Poukázala, že okrem príjmu z práce pekára má manžel aj vedľajšie príjmy,
ktoré dostáva od zamestnávateľa priamo do ruky. Výživné, ktoré požaduje, je podľa jej názoru primerané
potrebám detí a aj možnostiam ich otca. Navrhovateľka pracuje ako Y. M. v spol. Z. B. B..T..Y.., s čistým
príjmom za 03/2017 vo výške 702,73 eur. Po 50 eur mesačne spláca miesto manžela pôžičku, ktorú si
vzal manžel od spol. Profi Credit vo výške asi 1.000 eur, na jej neznámy účel.

2. Manžel navrhovateľky s jej návrhom na rozvod najskôr nesúhlasil. Na začiatku pojednávania uviedol,
že v manželstve chce zotrvať, lebo manželku má rád. Bolo obdobie, keď spolu žili, že jej kupoval všetko.
Mala zlato, šperky, ale všetko potratila. Uviedol, že manželka sa nevie postarať o deti, nevie navariť a
nevie ani poupratovať. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, ktoré uviedla o ich manželstve. Potvrdil
však, že mal určité psychické problémy a riešil ich alkoholom. Zároveň poukázal, že navrhovateľka

bola na potrate a od toho času mal v manželstve problémy. Odmietol tvrdenie navrhovateľky, že má
problém s alkoholom. Teraz už tri týždne nepije žiaden alkohol, hoci vždy pil iba pivo a teraz už nepije ani
pivo. Manžel navrhovateľky poukázal, že do ich manželstva výrazne zasahovali rodičia navrhovateľky, s
ktorými žili v spoločnej domácnosti a navrhol riešiť ich manželské problémy prostredníctvom manželskej
poradne. Manžel navrhovateľky pracuje ako W., v spol. J.. V. J., J., M. N. F., s čistou mzdou 376 eur

za máj 2017, 198,03 eur za jún 2017 a 186,33 eur za júl 2017. Kým žil v spoločnej domácnosti s
manželkou, dával navrhovateľke všetky uvedené fin. prostriedky, ktoré zarobil. Sám si ponechal iba
na platbu na telefón. Pivo si kupoval z príjmu, ktorý zarobil vo výške cca 200 eur mesačne brigádne,
napr. pri kosení záhrady. Po tom, čo navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a odmietla riešiť
ich manželské problémy prostredníctvom psychológa v manželskej poradni, manžel navrhovateľky pre

prípad rozvodu vyjadril ochotu platiť každému z maloletých detí výživné maximálne po 60 eur mesačne
a s navrhovateľkou sa dohodol aj na úprave jeho stretávania sa s deťmi.

3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich
poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodnými listami mal. W. P. N. mal za preukázané,

že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Mesta J.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky to bolo
prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. W. a XX.XX.XXXX sa narodila mal. N..
Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie
príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, tri výplatné lístky

manžela navrhovateľky, jeden výplatný lístok navrhovateľky a vyjadrenie manžela navrhovateľky.

4. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri
posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.

5. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.7. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia,

kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva
rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

8. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný
stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým,
že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav,
kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov
nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené
tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva
účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie

účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka pracuje ako Y. M. v spol. Z. B. B..T..Y.., s čistým príjmom za 03/2017 vo výške 702,73
eur. Manžel navrhovateľky pracuje ako W., v súčasnosti už iba na polovičný úväzok v spoločnosti
J.. V. J., J., M. N. F., s čistou mzdou 376 eur za máj 2017, 198,03 eur za jún 2017 a 186,33 eur
za júl 2017. Od 03.07.2017 manželia nežijú v spoločnej domácnosti a intímny život nemajú asi tri

mesiace. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola skutočnosť, že manžel
navrhovateľky požíval vo zvýšenej miere alkohol, čo spôsobovalo v manželstve vážne problémy a
z toho vyplývajúce hádky medzi manželmi, nedostatok finančných prostriedkov a v konečnom štádiu
agresivitu manžela, ktorý bol dňa 03.07.2016 práve pre jeho agresivitu voči navrhovateľke vyvedený
z domácnosti navrhovateľkou privolanou políciou. Svojou nespornou mierou k rozpadu manželstva

prispela podľa názoru súdu aj skutočnosť, že manželia žili stále v spoločnej domácnosti s rodičmi
navrhovateľky a nevytvorili si samostatnú domácnosť. Navrhovateľka odmietla pomoc psychológa, lebo
odmietla obnovenie manželského spolužitia.

10. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva

predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne
pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory
a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.

11. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal
teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu
vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí W. P. N. nakoľko navrhovateľka
aj manžel navrhovateľky sa o úprave práv a povinností k mal. deťom a úprave styku otca s maloletými
deťmi okrem výšky výživného vedeli dohodnúť.

12. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24
ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov
maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).

13. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. deti Petra a Viktóriu
do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. W. výživné, vo výške 100 eur
mesačne a mal. N. sumou po 80 eur mesačne.

14. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.15. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o
výškevýživného.Rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostímožnonahradiťdohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

17. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinností účastníkov konania k maloletým deťom W.
P. N. na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. deti W. P. N.

do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné mal. W. po 100 eur mesačne a mal. N.
po 100 eur, pričom bola ochotná dohodnúť sa s manželom na výške výživného podľa návrhu kolízneho
opatrovníka, mal. W. po 100 eur mesačne a mal. N. po 80 eur mesačne. Manžel navrhovateľky súhlasil
so zverením mal. detí W. P. N. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný
platiť každému z maloletých detí výživné sumou maximálne po 60 eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj

na úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi W.
P. N. každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 h. do 18.00 h. Súd preto mal. deti W. P. N. na čas
po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli
dohodnúť o výške výživného pre mal. deti W. P. N.L., súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu
každého z detí. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z príjmov a majetkových

pomerov rodičov mal. detí. Matka má príjem z jej pracovného pomeru Y. M. vo výške 702 eur mesačne a
otecmaloletejmápríjemzpozícieW.,spolovičnýmpracovnýmúväzkom.Otecdetípotvrdil,žejezdravý,
môže pracovať a má príjem aj z brigádnej činnosti. Mal. W. má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka ZŠ a má
zdravotné problémy s P., s čím má matka okrem bežných výdavkov výdavky zvýšené na jeho liečbu.
Mal. N. má 7 rokov a je zdravá. Matka má s jej potrebami výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám.

Súd preto s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery rodičov určil otcovi povinnosť prispievať mal.
W. sumou po 100 eur mesačne a mal. N. sumou po 80 eur mesačne. Rodičia okrem mal. detí W. P.
N. nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Takto stanovené výživné je podľa názoru súdu primeraná výška
výživného nielen možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je zdravý a môže pracovať, ale je primeraná
aj veku a potrebám mal. W. P. N.. Súd nemohol akceptovať tvrdenie otca, že má príjmy iba vo výške

cca 218 eur mesačne, lebo takéto príjmy rozhodne nemôžu byť v súlade s jeho bežnými výdavkami.
Súd tiež prihliadol na priznanie otca, že má príjmy aj z brigádnej činnosti cca 200 eur mesačne. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom dieťa je na výživu svojich rodičov odkázané. Dieťa má tiež právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak

19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na
Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).