Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202214
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116202214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147,
Piešťany proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, R. nad F., štátny občan SR,
v konaní o zaplatenie X.XXX,XX V. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 3.987,02 Eur od 7.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.394,36 Eur, vyčíslený úrok z
omeškania72,96Euraúrokzomeškania5,05%ročnezosumy 4.394,36 Eurod3.2.2016dozaplatenia.
V žalobe uviedol, že dňa 6.2.2015 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške X.XXX,XX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v
pravidelných XX mesačných splátkach po 81,28 Eur. Keďže bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojho
záväzku ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad v splátkovom kalendári, v zmysle

Hlavy ÚP s názvom ukončenie úverovej zmluvy bol vyzvaný listom zo dňa XX.X.XXXX k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a
zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky
boli žalovanému vyúčtované podľa Hlavy 11 úverových podmienok. Úrok z omeškania vyčíslil žalobca
pri sadzbe 5,05% ročne zo sumy 4.394,36 Eur od 6.10.2015 do 2.2.2016 na sumu 72,96 Eur, a žiadal
ho aj za nasledujúce obdobie od 3.2.2016 do zaplatenia. Uplatnený dlh 4.394,36 Eur pozostáva z istiny
vo výške 127,19 Eur, úroku vo výške 282,71 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 3.914,46 Eur, upomienky

I vo výške 5 Eur, upomienky II vo výške 36 Eur a 12 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalobca, jeho právny zástupca, ktorý neprítomnosť
ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na
pojednávanie bol postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a/ , § 111 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z.

civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)riadneavčaspredvolanýajžalovaný,ktorýsanedostavil,
neprítomnosťneospravedlnil,nežiadalodročiťpojednávanie.Vzhľadomnauvedenéskutočnostimalsúd
za to, že boli splnené zákonné podmienky a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, dokladov o zápise žalobcu do obchodného registra ,
predžalobnej výzvy zo dňa X.XX.XXXX, poštového podacieho hárku, úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX, Úverových zmluvných podmienok, prehľadu splátok a úhrad, výzvy na splatenie

celého úveru zo dňa XX.X.XXXX, poštového podacieho hárku, vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa X.X.XXXX bola uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo

výške X.XXX,XX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v 84 mesačných splátkach vo výške
81,28 Eur pri úrokovej sadzbe 15,97% ročne. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v
sume 6.827,52 Eur. V Zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 17,30%,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola uvedená vo výške 17,33%. Namiesto
konkrétneho dátumu o konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedená lehota splatnosti: 84 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve nie je vyplnené políčko termíny

zročnosti jednotlivých splátok, nie je v nej uvedené, koľko zo splátky pripadá na istinu, úroky a iné
poplatky. V zmluve je stanovené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak
kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom
bol úver poskytnutý, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum
splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym

mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná prvá splátka. V zmluve je žalovaný označený
jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu.

6. V Zmluve /v jej spodnej časti jej tretej strany/ bolo dojednané, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú
Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „Úverové podmienky“). Podľa hlavy 1 § 2 Úverových podmienok

sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi dohodnutý úver a klient sa zaväzuje poskytnutý
úver vrátiť navrhovateľovi a zaplatiť úroky. V hlave 5 § 1 úverových podmienok je uvedené, že v
jednotlivýchsplátkachjezahrnutápríslušnáčasťúverovejistiny,úroky,úhradazapoistenie,akzozmluvy
nevyplýva inak. Súčasťou zmluvy je splátkový kalendár obsahujúci rozpis jednotlivých splátok, ktorý
bude klientovi zaslaný po uzavretí zmluvy. Podľa hlavy 5 § 2 úverových podmienok je klient oprávnený

kedykoľvek počas celej doby trvania úverovej zmluvy vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane s prehľadom položiek, z ktorých sa splátka skladá. Podľa Hlavy 6 § 3 Úverových podmienok je
klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) klient sa oneskoril
s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3

mesiace. Podľa hlavy 11 § 1, § 2 úverových podmienok V prípade omeškania klienta s úhradou splátky
úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 Eur v prípade prvej upomienky a 12 Eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a
klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur. Táto

zmluvná pokuta bude vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Úverové podmienky nie
sú zmluvnými stranami podpísané.

7. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému uplatnil svoje právo na splatenie celého
čerpaného úveru z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. V dôsledku omeškania bol

žalovaný týmto listom vyzvaný, aby veriteľovi v 15dňovej lehote od odoslania výzvy uhradil zostávajúcu
časťúveruvsume4.394,36Eur.Zpoštovéhopodaciehohárkuvyplýva,ževeriteľodoslalvyššieuvedený
list žalovanému dňa 21.9.2015 na adresu pobytu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere.

8. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že na základe predmetnej zmluvy zo dňa 6.2.2015 Home

Credit Slovakia, a.s. poskytol žalovanému úver dňa 4.3.2015 vo výške 1.391,20 Eur, 1.751,51 Eur a dňa
9.3.2015 vo výške 925,59 Eur. Žalovaný uhradil veriteľovi titulom úveru jednu mesačnú splátku vo výške
81,28 Eur dňa 20.4.2015. V prehľade splátok a úhrad je vyznačené zosplatnenie úveru k 17.9.2015. Z
prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že veriteľ z úhrad žalovaného započítal časť vo výške 26,65 Eur na
istinu úveru, časť vo výške 54,63 Eur na úrok.

9. V písomnom podaní zo dňa 30.11.2016 žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora európskej
únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, ktorého výroky odcitoval. V zmysle neho členské štáty nie súoprávnené stanoviť povinnosti do zmluvy než tie, ktoré sú vymenované v čl. 10 ods. 2 smernice č.
2008/48. Preto predmetný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /
ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“/Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y),,

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ , písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu

uzavretia predmetnej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva
výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne
výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3.

fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 6.2.2015 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 4.068,30 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 81,28 Eur. Časť

zmluvných podmienok je upravených v úverových zmluvných podmienkach. Z predloženého prehľadu
splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou viac ako dvoch
splátok, a to splátok zročných od 15.5.2015. V dôsledku takéhoto porušenia zmluvy žalobca využil
svoje oprávnenie v zmysle Hlavy 6 § 3 Úverových podmienok a listom zo dňa 17.9.2015 uplatnil voči
žalovanému svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru, nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne

a včas. Žalovaný bol vyzvaný, aby do 15 dní od odoslania výzvy zo dňa 17.9.2015 okamžite uhradil
zostávajúcu časť úveru.12. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný
obsah zmluvy a úverových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnostiznáme,že žalobcavzorovýtextzmluvy,úverovýchzmluvných

podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému
poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti,
ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v
zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovanému bol úver poskytnutý na

jeho osobnú potrebu, na úhradu nákladov v domácnosti, čo vyplýva aj z jeho výsluchu, a žalobca úver
poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na
uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca
poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej
forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že
neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o konečnej splatnosti vymedzený

slovným spojením „lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci“. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej
splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na
uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol

v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume, kedy je splatná posledná splátka,
teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. K rovnakému záveru dospeli i krajské súdy vo svojich
rozhodnutiach(napr.rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.5Co286/2014zodňa27.5.2014,rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods.
2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v zmluve nie je vyplnené ani políčko termín splatnosti
splátok. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky , čo je nedostatočný údaj, pretože nie
je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu

zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie Hlavy 5, § 1, 2, podľa ktorého jednotlivé splátky sa
skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie, a klient si môže vyžiadať výpis
z účtu v podobe amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, ktoré sa majú platiť a
lehotách a podmienkach ich úhrady, kde je uvedené aj z ktorých položiek sa splátka skladá. Zákon totiž
jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí,

ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa, ktorej možnosť je
uvedená iba v úverových zmluvných podmienkach. Žalobca nepreukázal, že zmluva o úvere obsahovala
rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky. K splátkovému kalendáru, ktorý podľa Hlavy 5 § 1
úverových podmienok mal obsahovať rozpis splátok a mal byť súčasťou zmluvy o úvere a následne po
uzavretí zmluvy o úvere mal byť zaslaný spotrebiteľovi, súd podotýka, že nie je prípustné, aby podstatné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli spotrebiteľovi doručované len dodatočne po podpise
zmluvy a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný
písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Nutnosť špecifikovať splátky úveru takýmto spôsobom bola už
viackrát súdmi judikovaná (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013,
sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/816/2014 zo

dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn.
19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa
25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej
súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich
platbách a spôsobe ich započítavania.14. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit
Slovakia, a.s., proti B. Q. súd uvádza, že citovaným rozsudkom boli vykladané ustanovenia smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica").
Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom
zmysle, že:
- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči,
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/
Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru.Kýmčlánok 10ods.2písm.h/Smernicestanovuje,žeZmluvaoúvere

zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave
vnútroštatného práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama
aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek
orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,
C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v

tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici
nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie
vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona
je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V
posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba

k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca
sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto
zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už

viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve
o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný
výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by
výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výkladby bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne
by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada
eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu

prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva
je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho
práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez).

15. Ohľadom oprávnenosti účtovania zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur žalobca v žalobe poukázal

na hlavu 11 úverových podmienok. Podľa § 2 tohto ustanovenia v prípade omeškania klienta s
úhradou splátky úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu 17 Eur. Podľa názoru súdu nebola dodržaná písomná
forma dojednania o zmluvnej pokute vyžadovaná ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Text dojednania o zmluvnej pokute je totiž obsiahnutý iba vo všeobecných podmienkach, na ktorých
však nie je podpis žalobcu ani žalovaného. Dohoda o zmluvnej pokute ako vedľajšieho záväzku, ktorý

zabezpečuje hlavný záväzok je z hľadiska jej sankčných dôsledkov pre dlžníka tak závažným zmluvným
dojednaním, že podľa názoru súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo
zahrnuté iba do všeobecných podmienok, text ktorých pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah
neovplyvňuje, ale dohoda o zmluvnej pokute má byť zahrnutá do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorú spotrebiteľ podpisuje. K uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS

3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa poplatkov,
zmluvných pokút, rozhodcovskej doložky v zásade nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája
teda svoj podpis). Zmluvná pokuta teda nebola platne dojednaná pre absenciu zákonnej písomnej formy.

16. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Keďže predmetný úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky /
poplatky za upomienky/, ktoré žalobca uplatnil. Na tieto nároky nebol veriteľ oprávnený ani započítať
časť úhrad žalovaného v rozsahu podľa prehľadu splátok a úhrad. Žalovanému boli poskytnuté peňažné

prostriedkyvovýške4.068,30Eur,pričomsúdmalzpredloženéhoprehľadusplátokaúhradpreukázané,
že žalovaný uhradil veriteľovi celkovo sumu 81,28 Eur, a túto úhradu súd započítal výhradne na istinu
úveru. Bez zohľadnenia úrokov, poplatkov, a zmluvnej pokuty, na ktoré nemá žalobca s poukazom na
vyššie uvedené dôvody právo, je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť sumu nesplatených poskytnutých
peňažných prostriedkov 3.987,02 Eur / 4.068,30 Eur - 81,28 Eur/.

18. Žalovaný je v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu od 7.10.2015 ( uplynutím 15. dňa
po odoslaní oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 17.9.2015, ktoré podľa poštového podacieho
hárku bolo odoslané 21.9.2015). Žalobca má právo požadovať od žalovaného podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania. K prvému

dňu omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a po
pripočítaní 5% výška úroku z omeškania predstavuje 5,05 % ročne. Preto žalobcovi prináleží úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.987,02 Eur od 7.10.2015 do zaplatenia.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov

výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi peňažný dlh v sume 3.987,02 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.987,02 Eur od 7.10.2015 do zaplatenia a výrokom II. vo
zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2 CSPAkmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.21. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 3.987,02 Eur, čo predstavuje 90,73% zo žalobou
uplatnenej sumy 4.394,36 Eur a úspech žalobcu v tomto rozsahu, a súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie
407,34 Eur, čo predstavuje 9,27% zo žalobou uplatnenej sumy a úspech žalovaného. Preto súd podľa

ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
81,46% (90,73% - 9,27%). O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.