Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206412
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816206412.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávnenej G. W. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v P. na C. ulici č. XX zastúpenej matkou M.5 zastúpenému JUDr. Ladislavom Korfantom
advokátom so sídlom v Rožňave na ulici Cyrila a Metoda č. 4 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 9.11.2016 č.k. 11Pc 4/2016-125 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 15.1.2015
č.k. 5P 243/2012-163 tak, že zaviazal povinného B. W. prispievať na výživu oprávnenej G. W. po 180
€ mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Rozhodol tak na základe návrhu oprávnenej doručeného súdu 06.09.2016, ktorým sa domáhala, aby
súd zaviazal povinného prispievať na jej výživu zvýšeným výživným 350 € mesačne, ako aj určenia
jednorazového príspevku 300 € od povinného v mesiaci august pred nástupom do školy, ktorý použije
na čiastočné pokrytie výdavkov súvisiacich s postupom do ďalšieho ročníka. Návrh odôvodnila tým,
že od 1.9.2016 je študentkou prvého ročníka Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, o čom predložila
potvrdenie o návšteve školy. Zvýšené potreby má v dôsledku prípravy na štúdium na vysokej škole,

nástupom na vysokú školu, štúdiom na škole, rastom a dospievaním. Uviedla výdavky na prípravné
kurzy na UPJŠ 700 €, pravidelnú účasť na kurzoch, poplatky súvisiace s podávaním prihlášok na vysoké
školy, účasťou na prijímačkách, cestovné, ubytovanie, strava - 400 €, poplatky súvisiace s nástupom na
fakultu - študentský preukaz 25 €, zápisné do knižnice 8 €, knihy do prvého ročníka 216 €, internát 71
€, obedy, pomôcky (ďalšie knihy, pinzety, plášte), cestovné, notebook, telefón, poistka 30 €, vreckové
100 €, ďalšie výdavky ako stravu, hygienické potreby, kozmetiku, farbu do tlačiarne, oblečenie, výdavky

súvisiace so zdravotnou starostlivosťou - zubár, záujmy a koníčky. Uviedla, že žije s mamou, ktorá má
jeden príjem a okrem nej sa stará aj o staršiu sestru M., ktorá je tiež študentkou vysokej školy a to
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Povinný je poberateľom dvoch príjmov, renty 700 € a príjmu zo
zamestnania 2.200 €.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu poukázal na jeho zjavnú nedôvodnosť s poukazom na to, že návrhy

na zvýšenie výživného podáva za obidve dcéry ich matka a viac rokov spätne sa domáha zvýšenia
výživného na cca 350 €, čím zjavne sleduje to, aby nemusela prispievať na výživu dcér sama aj
napriek tomu, že je na tom lepšie ako on. Súhlasí so zvýšením výživného maximálne na 150 €
a nesúhlasí s jednorazovým príspevkom, ktorý je nedôvodný. Ohľadne výdavkov, ktoré vznikli pred
podaním návrhu poukazuje na úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rodine, podľa ktorého spätné určenie
výživného neprichádza do úvahy. Napokon uvedené výdaje sú neúmerné a nie sú podložené listinnými

dôkazmi. Poukázal na to, že matka oprávnenej má celkovo lepšie zárobkové možnosti, schopnosti akoaj majetkové pomery. Navrhol, aby oprávnená svoje hlavné výdavky doložila písomnými dôkazmi, aby
sa k nim mohol vyjadriť .

4. Konajúci súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa oprávnená aj povinný vyjadrili
k podanému návrhu a následne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, ako aj
oboznámením a prečítaním rozsiahlych listín predložených a produkovaných účastníkmi. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh oprávnenej na zvýšenie výživného je čiastočne
dôvodný. Oprávnená zotrvala na podanom návrhu, nakoľko povinný pracuje v kamiónovej doprave,

kde má slušný plat a zároveň poberá mesačnú rentu, ktorá sa mu pravidelne zvyšuje. S matkou sú
rozvedení viac ako desať rokov. Krátkou cestou predložila vyčíslené pravidelné mesačné výdavky.
Povinný zotrval na všetkých dôvodoch uvedených vo vyjadreniach k podanému návrhu a navrhol
zvýšiť výživné zo 135 € na 145 € mesačne, nakoľko má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky
k ďalším dvom osobám. Rozsudkom 4C 63/2014 bol zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej M.
W. 180 € mesačne a zároveň na zaplatenie nedoplatku na výživnom v sume 1.080 €. Uviedol, že

má minimálnu mzdu od 360 € do 395 € a zvyšok tvoria diéty, ktoré keď nepracuje, nepoberá. Dal do
pozornosti predchádzajúce konanie, v ktorom uvádzal, že v predchádzajúcom roku nepracoval 127
dní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že je poberateľom renty zo zdravotných dôvodov a k tomu sa
pridala aj choroba srdca a vysoký krvný tlak. Z predložených listín a to pracovného hodnotenia matky
oprávnenej, mzdových listov, potvrdenia Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, opisov mzdových listov

povinného, predložených pokladničných pokladničných dokladov, faktúr, príjmových dokladov, potvrdení
o uskutočnených medzibankových prevodoch, ročného zúčtovania preddavkov na daň, osvedčenia o
dedičstve v prospech zástupkyne oprávnenej, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava o
priznaní a zvýšení renty a oboznámením sa s pripojenými spismi Okresného súdu Rožňava 5P 243/2012
a 5P 89/2011 zistil, že oprávnená je študentkou prvého ročníka Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach

s čím sú spojené jej zvýšené výdavky. Matka oprávnenej a zároveň jej splnomocnená zástupkyňa v
období od januára do septembra 2016 dosahovala priemernú čistú mzdu 698 €. U povinného bola čistá
mzda v rovnakom období 537,75 € a renta zo Sociálnej poisťovne predstavuje 671,80 €. Po vyčíslení
nákladov matky oprávnenej ako aj povinného a s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností u oboch
určil povinnému výšku výživného na plnoletú oprávnenú 180 €. Pri určovaní výživného neuplatňoval len

čistý mechanický výpočet vychádzajúci z čistého príjmu, ale rovnako prihliadol na majetkové pomery
povinného, ako aj jeho náklady spojené s cestovaním za prácou do zahraničia a jej výkonom. Uvedené
náklady posudzoval vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami oprávnenej, ktorá pokračuje
v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Zobral tiež zreteľ na to, že povinný okrem
určeného výživného sa iným spôsobom nepodieľa na zabezpečení potrieb oprávnenej. Vychádzal tiež

z premisy, že voči oprávnenej má vyživovaciu povinnosť aj jej matka a prihliadol aj na množstvo
produkovaných listinných dôkazov už aj v predchádzajúcich konaniach, ktoré sú takmer identické s
listinami predloženými v tomto konaní. Právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázané, že od
poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov na strane oprávnenej tým, že je študentkou

prvého ročníka vysokej školy, čím došlo k zvýšeniu jej nákladov najmä na cestovanie, ubytovanie na
internáte, ako aj výdavky na učebnú literatúru, preto návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti pôvodne
určenej vo výške 135 € čiastočne vyhovel a zvýšil výživné na 180 € s tým, že v prevyšujúcej časti
návrh zamietol z dôvodu, že navrhovanú sumu vo výške 350 € považoval za neprimeranú vzhľadom
na vykonané dokazovanie. Zároveň nepriznal oprávnenej uplatnený nárok na platenie jednorazového

finančného príspevku v sume 300 € v mesiaci august vždy pred nástupom do školy ako neodôvodnený
a neprimeraný, ktorého priznanie z vykonaného dokazovania nevyplynulo. O povinnosti nahradiť trovy
konania nerozhodoval s poukazom na § 56 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla, aby odvolací súd

prehodnotil rozsudok a vyhovej jej návrhu na zvýšenie výživného minimálne na 300 €, ktorá suma
čiastočne pokryje jej životné a študijné náklady, ktoré sú vyčíslené v priloženej tabuľke a činia cca
546 €. Ďalšie nevyhnutné náklady v minimálnej výške 240 € jej pokryje matka, ktorá sa o ňu stará
rovnakoakoojejstaršiusestruštudujúcuvNitre.Žiadalazvýšiťvýživnéodseptembra2016,kedypodala
návrh na zvýšenie výživného a zaviazať povinného zaplatiť nedoplatok na výživnom od septembra

2016 jednorazovo, čo súd prvej inštancie pri vynesení rozsudku neuviedol. Uviedla, že aj keď súd
prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, nesprávne posúdil a určil výšku výživného na 180 €.
Takéto zvýšenie je vzhľadom k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného nízke a
neprimerané. Zároveň takáto výška výživného nezodpovedá ani jej reálnym potrebám. Poukázala namesačný príjem povinného 2.400 € (700 € renta, 1.700 € príjem ako vodič MKD), vlastníctvo dvoch
osobných motorových vozidiel, bytu v osobnom vlastníctve, rodinného domu, ktorý v roku 2016 predal
za 40.000 €, čo súd prvej inštancie nebral vôbec do úvahy. Ďalej poukázala na svoje výdavky, na internát

71 €, mobil a internet 20 €, školské obedy 50 €, školské potreby 40 €, MHD 10 €, cestovné 50 €, knihy
do prvého ročníka 350 € (35 € mesačne) s tým, že do každého ročníka si bude musieť kúpiť nové
knihy, preto žiadala aj o jednorazový príspevok 300 € v auguste, čo súd zamietol ako neodôvodnené
a neprimerané napriek tomu, že doklady o zakúpení kníh v konaní predložila. Jej ďalšie výdavky sú na
stravu, poistku, hygienické potreby, kozmetiku, oblečenie, zdravotné ošetrenie, koníčky, iné spoločenské

podujatia a podobne. K odvolaniu pripojila rozpis svojich výdavkov.

6. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,
že zvýšené výživné 180 € je veľmi vysoké, nakoľko je osobou s podlomeným zdravím, značnými
zdravotnými problémami srdcovými, chorobou z povolania a tak ďalej s tým, že v apríli je objednaný
na operáciu do Košíc o čom pripája potvrdenie z chirurgickej ambulancie. Okrem toho má vysoké

náklady a vyživovaciu povinnosť k trom osobám, jednak k navrhovateľke ako aj k jej sestre M. W.,
na ktorú má prispievať tiež 180 € mesačne a manželke A. W., ktorá má vážne zdravotné problémy,
nepracuje a je bez akéhokoľvek príjmu. O jej zdravotnom stave boli predložené lekárske potvrdenia, je
vedená ako uchádzačka o zamestnanie a je to uvedené aj v rozsudku 4C 63/2014. Domnieva sa, že
pre navrhovateľku malo byť určené nižšie výživné s poukazom na to, že jej staršia sestra je študentkou

štvrtého ročníka vysokej školy v Nitre a má vyššie náklady na cestovné, mesačne 60 € ako aj zvýšené
zdravotné náklady, čo je 50 €. Navrhovateľka tieto náklady nemá, nakoľko logicky z Rožňavy do Košíc
a späť má ako študentka bezplatnú vlakovú dopravu, tak ako aj iní študenti. Ďalej poukázal na to, že
v čase predchádzajúceho rozsudku z 29.4.2013, kedy bolo zvýšené výživné na navrhovateľku na 130
€ mesačne, jeho manželka mala príjem z titulu opatrovania svojho chorého a prestarlého otca, za čo

poberala mesačne 155,60 €. Jej otec následne zomrel, čo považuje za podstatnú zmenu pomerov.
V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka navrhovateľky dosahovala čistý zárobok 559 € a jej
terajší zárobok je 698 € mesačne, čo je podľa jeho názoru tiež podstatná zmena pomerov. Obe jeho
dcéry žijú na vysokej úrovni, majú aj vodičské oprávnenia, ani jedna v lete cez prázdniny nikde ani len
brigádnicky nepracuje, aby si niečo zarobili tak ako iní študenti. Všetky ňou uvádzané výdavky sú podľa

jeho názoru nadsadené. Rovnako k nej má vyživovaciu povinnosť aj jej matka, ktorej majetkové pomery
súoveľalepšieaneporovnateľnésním.VlastnítrojizbovýbytvRožňave,vynovený,jevlastníčkoujednej
polovice rodinného domu s dvoma bytmi s tým, že vlastníčkou jedného bytu je ona a druhého jej sestra,
tiež je vlastníčkou záhrady v 1/2 o výmere 1.026 m2 v kat. úz. Nadabula, je vlastníčkou auta značky Opel,
nemá žiadnu pôžičku. Na deti poberá rodinné prídavky ako aj úľavu na dani. Pokiaľ ide o byt uviedol,

že dlhé roky bývali v nájomnom byte v Rožňave, ktorý chceli ešte s manželkou odkúpiť od vtedajšieho
majiteľa Korscha, s ktorým uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, čo bolo preukázané aj v konaní vedenom
na Okresnom súde Rožňava 4C 63/2014. Menovaný C. však zomrel pred uzavretím riadnej zmluvy,
ostalo po ňom veľa dlhov a oni byt nenadobudli. Zaplatili mu na pôžičku zálohu, ktorú musia splácať.
Po rodičoch manželky mali staršiu domovú nehnuteľnosť v Krásnohorskom Podhradí, kde však nemohli

bývať, lebo tam nebola ani teplá voda a boli potrebné vysoké investície, aby bola obývateľná a keďže
chceli odkúpiť byt, v ktorom veľa rokov bývali v Rožňave, mienili tento dom odpredať, aby získali na kúpu
bytu. Odpredali ho v roku 2015 a za tieto finančné prostriedky kúpili byt v Rožňave v pôvodnom zlom
stave, preto museli previesť výmenu okien, prerobiť kúpeľňu, podlahy a kúpiť nábytok. Všetky peniaze
boli použité na bývanie, teda sa tým nezmenila ich finančná situácia. Pokiaľ ide o vlastníctvo auta, má

staré osobné auto Passat Combi, rok výroby 2006, ktoré má teraz hodnotu najviac 2.000 €. Auto musel
kúpiť, aby sa mohol prepravovať do práce v zahraničí a potom domov. Jeho príjem činí celkovo 1.100 €,
nie ako uvádza navrhovateľka s tým, že poberá rentu 671,80 € za prácu v bani a chorobu z povolania,
pretože má podlomené zdravie. Napriek tomu je nútený pracovať aj na úkor zdravia, pretože v Rožňave
zatiaľ nemá prácu, je tu aspoň 30% - tná nezamestnanosť. U zamestnávateľa má mzdu cca 530 €,

keď pracuje a poberá diéty. Diéty poberá len za prácu v zahraničí, teda keď je v práci. V roku 2014
mal vykázané diéty - náklady na stravu v priemere 845 € mesačne, čo je na pracovný deň okolo 45 €.
Preukázateľné náklady na stravu a ďalšie súvisiace veci sú vyše 40 €. Ceny v iných krajinách EÚ sú
vyššie ako na Slovensku. Na cestách má presne určenú trasu a môže sa zastavovať väčšinou iba na
pumpách, kde si kupuje stravu, vodu, platí za WC, sprchovanie. Pokiaľ nepracuje, niekedy aj niekoľko

týždňov, dostáva len minimálnu mzdu bez diét. Vyjadril názor, že diéty, ktoré dostáva za pracovné cesty
v zahraničí nie sú príjmom, ale výdavkami v zmysle medzinárodného aj nášho práva a tieto spotrebuje
na to, na čo sú určené. Napríklad v roku 2016 bol doma dlhšiu dobu od 23.7.2016 do 20.8.2016, kedy
poberal len minimálnu mzdu, takto sa to opakuje. Momentálne je objednaný na operáciu 18.4.2017 spráceneschopnosťou aspoň 6 až 7 týždňov. K vyjadreniu pripojil potvrdenie Chirurgickej ambulancie
Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach zo 14.2.2017 o objednaní na operáciu 18.4.2017,
konkrétne pupkového pruhu. Ďalej priložil pokladničné bločky o kúpe stravy v zahraničí.

7. Oprávnená vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že pokiaľ má manželka povinného zdravotné
problémy, môže požiadať o prehodnotenie svojho zdravotného stavu posudkovou komisiou Sociálnej
poisťovne a žiadať o priznanie invalidity. Potom by nemusela byť uchádzačkou o zamestnanie. Bez
príjmu je zrejme z dôvodu vysokého príjmu povinného ako spoluposudzovanej osoby, teda nespĺňa

podmienky pre poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie. Pokiaľ povinný porovnáva
jej výdavky s výdavkami jej sestry uviedla, že v súvislosti so štúdiom na lekárskej fakulte má
neporovnateľne vyššie náklady len na zakúpenie učebníc, študijných materiálov, čo v konaní preukázala.
Pokiaľ povinný poukazuje na zvýšený príjem jej matky uviedla, že matka si zvýšila kvalifikáciu, keď
ukončila prvý stupeň vysokoškolského štúdia a to z dôvodu, aby mohla lepšie zabezpečovať rodinu.
Štúdium jej pomohli financovať jej rodičia. K možnosti brigádnickej činnosti uviedla, že štúdium medicíny

je tak náročné, že každá pracovná aktivita by bola na úkor jej študijných výsledkov. K majetkovým
pomerom matky uviedla, že vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudla do osobného vlastníctva po ukončení
konania o vyporiadanie BSM a vyplatení podielu z hodnoty bytu vo výške 150.000,- Sk bývalému
manželovi, teda povinnému. Tieto peniaze si jej matka musela požičať. Otec má v súčasnosti v BSM byt,
ktorý zakúpil spolu s terajšou manželkou. Pokiaľ ide o vlastníctvo polovice rodinného domu a záhrady,

tieto nehnuteľnosti matka nadobudla dedením, záhradu vlastní výlučne jej sestra a v nehnuteľnosti má
doživotné právo bývania stará matka. Poukázala na to, že povinný sa pravdepodobne stane dedičom
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve svojich rodičov, ktorí vlastnia rodinný dom. Pokiaľ ide o vlastníctvo
auta značky Opel, je to ojazdené motorové vozidlo rok výroby 1995 a má hodnotu cca 300 €. Otec,
teda povinný, vlastní dve osobné motorové vozidlá značky Volkswagen Golf a Passat s neporovnateľne

vyššou hodnotou. Pokiaľ ide o uvádzané diéty, má za to, že tieto sú pre povinného zdrojom príjmov a
výdavkom sú pre zamestnávateľa. To, že povinný nemá pravidelný mesačný príjem nie je argumentom
na posudzovanie výšky výživného. Pokiaľ nemá prácu, môže si svoj príjem zvýšiť príjmom z dohody o
vykonaní práce alebo pracovnej činnosti. Na základe uvedeného zotrváva na svojom odvolaní.

8. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu oprávnenej zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a
doplnil, že za operáciu zaplatil 45 €, ktorá nebola hradená zdravotnou poisťovňou a v tejto súvislosti
nepracoval sedem týždňov od 8.4.2017 do 27.5.2017.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu,
preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi
konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v konaní. Vady

spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok
absencieniektorejjehopodstatnejčasti.Nepreskúmateľnosťrozhodnutiaakocelkumôžebyťdôsledkom
obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade chýbajúceho
skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výrokurozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným
vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia
bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť

najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu
a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie,

ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych
dôvodov vo vzťahu k výroku.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom v rozpore so zákonom odňal účastníkom
konaniamožnosťkonaťpredsúdom,atedaznemožnilimrealizáciutýchprocesnýchpráv,ktoréimzákon
priznáva na účelné uplatnenie či bránenie práva v konaní. V prvom rade zo zápisníc o pojednávaniach
nevyplýva, že by bol vykonaný čo i len jediný listinný dôkaz v súlade s ust. § 188 ods. 1 CSP a § 204
CSP a účastníci konania sa teda ani k dôkazom vyjadriť nemohli podľa čl. 9 základných princípov CSP

napriek tomu, že účastníci predložili v konaní množstvo listinných dôkazov a aj súd zadovážil ďalšie
listinnédôkazy,naktorévkonečnomdôsledkuvšeobecnepoukázalvbode7.odôvodnenianapadnutého
rozsudku. Tento nesprávny procesný postup súdu má za následok porušenie práva účastníkov konania
vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a relevantným spôsobom zhrnúť svoje záverečné návrhy (§ 182
CSP).

14. Uvedené vady konania sa v konečnom dôsledku prejavili i v odôvodnení napadnutého rozsudku,
v rámci ktorého je súd povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy,prípadneprečosaniektorýmidôkaznýminávrhmiodmietolzaoberať.Zásadavoľnéhohodnotenia

dôkazov zakotvená v ust. § 191 CSP totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na
výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov
svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je totiž povinný vysporiadať sa so všetkým,
čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového (skutočného) stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Následné právne posúdenie veci má potom obsahovať výklad
o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu

k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

15. V prípade konania o zmenu výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je súd povinný dôsledne
zistiť výrazné zmeny pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí sa

jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o
výživnom. Aj pri rozhodovaní o zmene výživného sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, kritériá určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti vyplývajú z § 62, eventuálne z § 63, ak ide o povinného, ktorý má príjem z inej, než závislej
činnosti, ako aj spoločných ustanovení § 75 Zákona o rodine.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva dôsledné porovnanie pomerov účastníkov v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s terajšími pomermi, okrem jedinej skutočnosti a to, že
navrhovateľka, teda oprávnená je od septembra 2016 študentkou vysokej školy. K akému konkrétnemu
zvýšeniu odôvodnených potrieb oprávnenej v tejto súvislosti došlo, a ani aké sú aktuálne možnosti,

schopnostiamajetkovépomeryrodičovokrempríjmovzpracovnejčinnostiaupovinnéhoajzrenty,však
z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť. Všeobecné poukázanie na listinné dôkazy (nevykonané) a
obsah spisov s jednoduchým záverom, že sú identické s dôkazmi v predchádzajúcich konaniach, zjavne
nie je možné považovať za zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku, a to aj s poukazom natvrdenia účastníkov vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov oprávnenej
prezentovanej jednak v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní.

17. Napokon aj výrok rozsudku je zmätočný v dôsledku jeho neurčitosti a nejasnosti, nakoľko nie je
zrejmé, od kedy je povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej zvýšeným výživným a ako je
výživné splatné. Vzhľadom na to, že oprávnená v návrhu na začatie konania neuviedla, od kedy žiada
zvýšiť výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine bolo potrebné rozhodnúť o jej návrhu odo dňa
začatia súdneho konania. V prípade, ak by súd zvýšil výživné od podania návrhu, je potrebné rozhodnúť

aj o nedoplatku na výživnom, ktoré vzniklo jeho zvýšením a zároveň rozhodnúť o jeho splatnosti.

18. Pre úplnosť odvolací súd dodáva vo vzťahu k návrhu oprávnenej na určenie jednorazového
príspevku pred začiatkom každého akademického roka, že takýto nárok nemá oporu v Zákone o rodine
s tým, že výživné sa určuje v zmysle zákonných kritérií vyplývajúcich z vyššie uvedených ustanovení
Zákona o rodine a zahŕňa i eventuálne nepravidelné výdaje oprávneného.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svojim zmätočným procesným postupom znemožnil
účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý proces a teda bola im odňatá možnosť konať na súde a tieto nedostatky nie je možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť
konania aj rozhodnutia, dôsledne zistiť skutočný stav veci, vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami

účastníkov konania prezentovanými aj v odvolacom konaní, posúdiť skutočný stav veci podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť
dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť
v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne
preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).