Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/843/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201817
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711201817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: N. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. H. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 41, Zvolen,
proti žalovaným: 1/ U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Martou Ivaničovou,
advokátkou, Dolná ulica 62, Banská Bystrica, 2/ Mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, Zvolen,
IČO: 00 320 439, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen číslo konania 12C/24/2011 - 231 zo dňa 20. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená
medzi žalovaným 2/, ako predávajúcim, a žalovanou 1/, ako kupujúcou, zo dňa 22. 10. 2003, ktorej
vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX dňa 03. 12. 2003 s právnymi účinkami vkladu od 05. 11. 2003,
je neplatná. Rozhodol tak s odôvodnením, že nebolo preukázané, že by nájomná zmluva, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ zanikla zákonom dovoleným spôsobom. Ak teda táto
platným spôsobom nezanikla, potom nemohla platne vzniknúť nájomná zmluva medzi žalovanou 1/ a

žalovaným 2/ a následne nemohla byť platne uzavretá ani kúpna zmluva, ktorou žalovaný 2/ predal byt
žalovanej 1/. Vzhľadom na okolnosti danej veci mal súd prvej inštancie za to, že na strane žalobkyne
bol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti daného právneho úkonu. Pokiaľ ide o trovy
konania, súd rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie tak žalovaná 1/, ako aj žalovaný 2/.

3. Žalovaná 1/ nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie, považovala ho za nesprávny najmä pre
jeho nesprávne právne posúdenie. Poukazovala na to, že podľa jej názoru nebol daný naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takýmto riešením medzi stranami sporu
sa nevyrieši predmet sporu. Ako vlastník bude späť zapísaný žalovaný 2/, a preto by muselo nasledovať
ďalšie konanie, ktorým by sa žalobkyňa musela domáhať určenia, že je nájomníčkou predmetného bytu,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Okrem toho poukazovala na to, že žalobkyňa si prestala plniť svoje
povinnosti, ako nájomníčka bytu, čím sa dopustila hrubého porušenia povinnosti uvedenej v § 711 ods. 1

písm.d/Občianskehozákonníka.Žiadalapretozmeniťrozsudoksúduprvejinštancieažalobužalobkyne
zamietnuť. Uplatnila tiež náhradu trov odvolacieho konania.4. Žalovaný 2/ sa v danej veci podstatne stotožnil aj s dôvodmi žalovanej 1/, keď poukázal opätovne na
to, že v danom prípade nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy, pretože
v tomto prípade sa predmet sporu nevyriešil. Pokiaľ by sa žalobkyňa aj chcela domáhať určenia, že

nájomný vzťah trvá, tak podľa jeho názoru došlo k premlčaniu práva nájmu bytu, a preto by nemohla už
žalobkyňa s úspechom svoje právo uplatniť. Pokiaľ teda nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti danej kúpnej zmluvy, tak za daných okolností je potom dôvod, aby žaloba žalobkyne bola
v celom rozsahu zamietnutá.

5. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania. V tejto súvislosti poukázala na to, že v danej veci bol na strane žalobkyne daný
naliehavý právny záujem, pretože svojej ochrany sa nemohla inak domôcť. Výsledok tohto konania
zabezpečí to, že sa môže domáhať vo vzťahu k žalovanému 2/ ochrany svojho práva, a to žalobou na
plnenie. V konaní totiž bolo nesporne preukázané, že jej nájomná zmluva so žalovaným 2/ nemohla

platne zaniknúť, a keďže tomu tak nebolo, tak potom nemohol vzniknúť nájomný vzťah medzi žalovanou
1/ a žalovaným 2/ a následne nemohla byť uzatvorená kúpna zmluva. Bez náležitého určenia v danom
súdnom konaní by sa ochrany svojho práva domôcť nevedela a s ohľadom na to je potrebné vykladať
aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti daného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie preto považovala za správne a žiadala rozhodnúť v zmysle návrhu podaného v písomnom

vyjadrení.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých

vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situácie,
kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470

ods. 2 veta druhá CSP.

9. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil v danej veci skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle aj vtedy platného
ustanovenia § 132 OSP a svoje rozhodnutie odôvodnil postupom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157

ods. 2 OSP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hodnotenie vykonaných dôkazov zodpovedalo aj ustanoveniu §
191 ods. 1 CSP a dôvody rozhodnutia aj ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že strany sporu na pojednávaní dňa 31. 07. 2015

dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, teda o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Po tomto poučení strany
sporu vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Krajský súd preto pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, pretože nezistil, že by bol dôvod na doplnenie dokazovania v danej veci alebo na doplnenie
dôkazov v zmysle § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP v spojení aj s § 383 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, v spojeníaj s § 384 ods. 1, 2, ktorý upravuje zopakovanie dokazovania a jeho doplnenie ovšem za podmienok už
nového spôsobu dokazovania podľa nového procesného predpisu.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie krajský súd preskúmal v rámci rozsahu a dôvodov podaného
odvolania, teda v súlade jednak s ustanovením § 212 ods. 1 OSP, ako aj ustanoveniami § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ktorých obsah je zhodný. Aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané
do 30. 06. 2016, tak krajský súd aj pri novom procesnom postupe mohol rozsudok súdu prvej inštancie
preskúmať z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania podaného do 30. 06. 2016.

13. V podanom odvolaní tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/, je neustále námietka, že súd prvej inštancie
nemal dôvod posúdiť neplatnosť uvedeného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ ohľadom predaja bytu, a to z dôvodu, že na takomto určení nebol
daný naliehavý právny záujem.

14. S takýmto názorom tak žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, sa krajský súd nestotožňuje a v
tejto súvislosti poukazuje na dôvody svojho zrušujúceho rozhodnutia na strane 4 až 6, kde sa týmito
otázkami krajský súd podrobne zaoberá, a to aj s ohľadom na skutkové okolnosti danej veci, a to za
akých okolností je dôvod na rozhodnutie v danej veci, ak bude preukázaný naliehavý právny záujem.
So záverom krajského súdu sa súd prvej inštancie v danom konaní dôsledne riadil a aj krajský súd má

za to, že v danom prípade na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol daný naliehavý právny záujem,
pretože vzhľadom na skutkové okolnosti v danej veci a prejudiciálne otázky, ktoré sa viažu k uvedenému
určovaciemu výrok, nemala žalobkyňa za daných okolností inú možnosť, ako takúto žalobu podať už aj
vzhľadom na to, že zmena jej žaloby, ktorou sa snažila v rámci konania dosiahnuť komplexné vyriešenie
predmetu sporu nebola pripustená. Súd ako orgán je na to, aby zohľadnil všetky skutkové okolnosti a

posúdil to, či riešením, ktoré bolo zvolené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, je možné
poskytnúťžalobkyniprávnuochranu.Krajskýsúdvsúladesnázoromsúduprvejinštanciejetohonázoru,
že v danej veci tomu tak je.

15. Vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci je aj krajský súd toho názoru, že nájomný vzťah, ktorý

bol uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, platne neskončil v súlade s ustanovením § 710
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že by bola uzatvorená dohoda o ukončení
nájmu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ale ani že by bola podaná písomná výpoveď. Súd správne
konštatoval, že čestné prehlásenie, ktoré je založené na č. l. 19 spisu, takýmto ukončením nájomného
vzťahu nemôže byť, pretože nejde o adresné konanie vo vzťahu k žalovanému 2/, nesmeruje k uzavretiu

dohody a ani k výpovedi z nájmu bytu, pričom z tohto čestného prehlásenia jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa sa nechcela vzdať užívania predmetného bytu. Išlo teda o neadresný a najmä podmienený
úkon, ktorý nemožno považovať za taký doklad, ktorý by mohol slúžiť na ukončenie nájomného vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným 2/.

16. Pokiaľ takýto doklad bol použitý a žalovaný 2/ uzavrel novú nájomnú zmluvu so žalovanou 1/ a
následne kúpnu zmluvu, tak správne súd prvej inštancie vyvodil, že kúpna zmluva nemohla byť platne
uzavretá, pretože ak nemohol vzniknúť medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ platný nájomný vzťah, tak
nemohlodôjsťnásledneanikuzavretiukúpnejzmluvy.Jenesporné,žebezvyriešeniauvedenýchotázok
by sa žalobkyňa nemohla domôcť následnej právnej ochrany, keďže súd prvej inštancie nepripustil

zmenu jej žaloby v podobe rozšírenia, kde sa okrem toho, že sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, sa snažila domôcť aj toho, že nájomný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ trvá. Za
daných skutkových okolností je nepochybné, že žalobkyňa ako strana sporu sa mohla domôcť súdnej
ochrany aj takýmto čiastkovým spôsobom, pretože po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy a vyriešení
prejudiciálnych otázok môže uplatňovať následnú právnu ochranu, pokiaľ túto už nemohla dosiahnuť v

rámci jedného konania tým, že jej procesnému návrhu na rozšírenie žaloby vyhovené nebolo.

17.Namietanédôvodynedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenieneplatnostiprávnehoúkonu
vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti v danej veci nepovažoval krajský súd za dôvodné.

18. Pokiaľ sa v podaných odvolaniach poukazuje na to, že je to žalobkyňa, ktorá porušila svoje nájomné
práva, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve predložením čestného prehlásenia žalovanou
1/ žalovanému 2/ uzavretím nájomnej zmluvy a následne uzavretím kúpnej zmluvy bolo na základe
uvedených neplatných právnych úkonov zasiahnuté do práv žalobkyne. Za daného skutkového stavunemohla táto svoje práva náležitým spôsobom uplatňovať bez požiadavky právnej ochrany v súdnom
konaní, a teda ich nemohla reálne vykonávať. Výčitka zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/ je v
tomto smere právne bezvýznamná, pretože až právoplatnosťou tohto súdneho konania sa žalobkyňa vo

vzťahu k žalovanému 2/ bude môcť domáhať ochrany svojich práva. Do tej doby v právnom vzťahu bola
žalovaná 1/ so žalovaným 2/. Práve tieto právne úkony bránili tomu, že žalobkyňa nemohla realizovať
svoje práva a vytýkanie porušenia týchto práv zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/ je len účelovou
obranou v danom súdnom konaní.

19. Vyriešenie otázky v rámci tohto súdneho konania, ako aj prejudiciálnej otázky, môže slúžiť pre
žalobkyňu na ochranu jej práv žalobou na plnenie.

20. Pokiaľ teda dané súdne konanie bude slúžiť na ochranu práv žalobkyne, ktorej sa nemohla domôcť
komplexne v danom súdnom konaní, tak v súlade s názorom súdu prvej inštancie aj krajský súd videl
v tom naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedeného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy

ohľadom bytu, ktorý pôvodne žalobkyňa mala v nájme na základe právneho vzťahu so žalovaným 2/.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP za vecne správny a tento potvrdil.

22. O trovách prvoinštančného konania bude súd prvej inštancie postupovať už postupom podľa nového
procesného predpisu, a to § 262 ods. 1 CSP, a to v spojení aj s § 262 ods. 2 CSP.
23. V odvolacom konaní žalobkyňa mala úspech a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní
1/ a 2/ v odvolacom konaní úspech nemali. Krajský súd preto žalobkyni v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).