Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200332
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916200332.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: E. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., L. M. XXX/XX, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Likava -
Choč, Likavka, 034 81 Lisková č. 492, zast. Mgr. Richard Koiš, MBA, advokátska kancelária so sídlom
Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, v spore o zaplatenie 400,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 178,75 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5C/9/2016 - 121 zo dňa 05.05.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,50 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a
v ostatnej časti súd žalobu zamietol. Žalobou uplatnený a vyššie citovaným rozsudkom priznaný
nárok predstavuje náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť na poľnohospodárskych plodinách
vysadených na poľovnom pozemku, a to parcele č. XXX o výmere XXX m2 k. ú. H., ktorá mala byť
zničená zverou (srnčou a jeleňou), ktorá schádza k užívaným a obhospodarovaným pozemkom, pričom

je daná zodpovednosť žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú žalobcovi,
keď nesprávnym užívaním poľovného revíru nezabezpečil celoročnú starostlivosť a ochranu zveri
a poľovného revíru a nezabránil tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a
plodinách na nich vysadených.

2. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co 154/2016 - 165 zo
dňa 28.09.2016 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo

výroku, ktorým bol návrh v ostatnej časti zamietnutý, zostal rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.
k. 5C/9/2016 - 121 zo dňa 05.05.2016 nedotknutý.

3. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že prvostupňový súd
nevenoval takmer žiadnu pozornosť posúdeniu najpodstatnejšej podmienky vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu - nesprávnemu užívaniu poľovného revíru zo strany žalovaného, ktorá podmienka
bola primárnou pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie

nebolo zistiteľné, z akého dôkazu bol vyvodený úsudok o povinnosti žalovaného niesť zodpovednosť za
škodu vzniknutú žalobcovi, a v čom konkrétne žalovaný porušil svoje povinnosti.4. V ďalšom žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu s tým, že opatrenia vykonané z jeho
strany v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o poľovníctve boli dostačujúce, pokiaľ mu žalovaný vytýka, že
nedostatočne zabezpečil svoj pozemok, taktiež z ustanovenia § 69 ods. 6 vyplýva, že pokiaľ sám

užívateľ poľovného pozemku nevykoná takéto opatrenia, je povinný opatrenia realizovať žalovaný. V
roku2016bolonaozajpoctivovykonávanéplašeniezveripoľovníkmi,čižesituáciasazlepšila azostrany
občanov obce Martinček neboli žiadne sťažnosti, pokiaľ ide o zničenú úrodu, čo potvrdil aj štatutárny
zástupca žalovaného. V predchádzajúcich rokoch však plašenie zveri bolo nedostatočné. Pokiaľ ide
o písomnú dohodu o podmienkach a spôsobe minimalizovania škôd medzi užívateľom poľovného

pozemku a užívateľom poľovného revíru, takáto dohoda nebola nikdy uzavretá, žalobca uviedol, že
sa nedožadoval uzavretia tejto dohody, ani o tomto nemal vedomosť. Poľovné združenie na základe
§ 26 ods. 1 písm. l) je povinné dohodnúť písomne s užívateľom pozemku spôsob minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou, už pri uzatváraní zmluvy o užívaní pozemku sa táto dohoda mala uzavrieť.
Zároveň poukázal na vzor návrhu zmluvy zo Slovenskej poľovníckej komory Bratislava o spôsobe a
forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou. Taktiež poukázal na zmluvu o užívaní poľovného

revíru LIKAVA - Choč uzatvorenú v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve medzi
prenajímateľom - Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre LIKAVA - Choč
zastúpených splnomocnencami, ktorí zastupujú všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri LIKAVA - Choč a nájomcom - Poľovné združenie LIKAVA zo dňa 31.01.2013, ako aj Dodatok č. 1
k predmetnej zmluve, v ktorých však nie je žiadna dohoda týkajúca sa minimalizácie škôd spôsobených

zverou.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť za škodu
užívateľom poľovného revíru v zmysle Zákona o poľovníctve musí byť riadne preukázaná, v danom
prípade absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym užívaním poľovného revíru a samotným

vznikom škody. Pokiaľ žalobca uvádza, že užívateľ poľovného revíru nesie zodpovednosť za škodu
aj v čase, kedy nie je možné loviť, ide o liberalizačný dôvod, nakoľko užívateľ poľovného revíru
nie je povinný uhradiť škodu spôsobenú zverou, ktorej lov nemal v uvedenej dobe povolený alebo
schválený. Vykonávacia vyhláška jednoznačne uvádza, kedy je možné na jeleniu zver poľovať, pričom
práve lovom je možné docieliť najefektívnejšiu reguláciu zveri. Pokiaľ mala byť škoda spôsobená v

mesiaci júl, v uvedenom období nebolo možné poľovať na jeleniu zver. Pokiaľ ide o splnenie povinností
vyplývajúcich z ustanovení § 69 ods. 5 Poľovného zákona, právny zástupca žalovaného poukázal na
svedeckú výpoveď E. P., ako aj ďalších svedkov vypočutých súdom prvej inštancie, ktorí uviedli, že
zabezpečujú plašenie zveri, za dôležité považuje aj plnenie povinností súvisiacich s plánom chovu
a lovu raticovej zveri, ako aj žiadosť o navýšenie plánu lovu. Užívateľ poľovného revíru zabezpečil

teda dostatočným spôsobom normovaný stav jelenej zveri a predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru.
Zakladanie remízových políčok a ohryzových plôch, ako aj ďalších odpútavacích plôch, tieto súvisia so
zvyšovaním úživnosti poľovného revíru. Týmto spôsobom sa nedocieli minimalizácia škôd, ale práve
to, že sa zveri poskytne relatívne jednoduchý prístup k množstvu stravy, vďaka ktorému sa potom v
danej lokalite udržiava vysoký stav tejto zveri a dochádza k spôsobovaniu škôd. Žalovaný zabezpečuje

plašeniezveri,sú4poľovnéskupiny,ktorésivykonávajúobchôdzky. Pokiaľsaajrealizujeplašeniezveri,
nie je to najúčinnejšie riešenie, podľa názoru žalovaného najúčinnejšie riešenia sú elektrické oplôtky a
dostatočné pachové odpudzovače. Pokiaľ ide o skutočnosť, či v priebehu roku 2015 existujú záznamy
z ohliadky a z vykonávaného plašenia zveri, uviedol právny zástupca, že nebolo to potrebné z dôvodu,
že v mesiaci júl nepoľuje na jeleniu zver, nie je potrebné zaznamenávať v zmysle poľovných predpisov

takúto návštevu poľovného revíru, ani v knihe návštev poľovného revíru. Keďže nie je možné poľovať,
poľovník by nemal v poľovnom revíri nachádzať sa so zbraňou. Kniha návštev poľovného revíru má
bezpečnostný charakter, aby návštevníci poľovného revíru vedeli, kde a kto sa v danom čase nachádza.
Uvedené skutočnosti vedia preukázať len svedeckými výpoveďami svedkov - poľovníkov zaradených
do pracovnej skupiny Likavka, resp. Martinček.

6. Právny zástupca žalovaného v ďalšom poukázal na expertné posúdenie poľovníckych podmienok
jelenej zveri v lokalite Martinček - Mních, pričom uvedeným dôkazom sa snaží preukázať, že opatrenia,
ktoré vykonal žalobca na svojom obhospodarovanom pozemku nepovažuje za dostatočné. Opatrenia
vykonávané zo strany žalovaného v roku 2015 a za súčinnosti obyvateľov obce Martinček aj v roku

2016 považuje za dostatočné, najúčinnejším spôsobom ako ovplyvniť správanie zveri je vykonávať
efektívny odstrel na základe navyšovaného plánu lovu. O túto skutočnosť sa žalovaný každým rokom
snaží. Liberačným dôvodom je skutočnosť, že v priebehu mesiaca jún nemôže žalovaný vykonávať
odstrel jelenej zveri. Pokiaľ ide o písomnú zmluvu medzi užívateľom poľovného pozemku a užívateľompoľovného revíru o spôsobe a forme minimalizácie škôd, k tomuto sú potrebné dve zmluvné strany,
v minulosti užívateľ poľovného revíru vyvíjal úsilie ohľadom uzatvárania takýchto zmlúv, vzhľadom na
veľké množstvo drobných vlastníkov týchto poľnohospodárskych pozemkov. V prvom rade však mali byť

uzatvárané zmluvy o prenájme pozemkov, pričom majitelia drobných pozemkov boli vyzývaní verejnou
vyhláškou v obci, aby sa prihlásili a predložili list vlastníctva. Bolo to v rokoch 2014 - 2015, lebo chceli
vyplácať nájom a nemali vedomosť o vlastníkoch pozemkov. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí s
tým, že pokiaľ žalobca nepríjme vhodné opatrenia ako nájomca a užívateľ poľovného pozemku, tak má
takúto povinnosť užívateľ poľovného revíru. V § 69 ods. 5 Poľovného zákona, zákonodarca primárne

stanovujepovinnosťsamotnémunájomcoviavlastníkovipoľnohospodárskehopozemkupovinnosťprijať
opatrenia a až následne možno uvažovať nad tým, akým spôsobom môže užívateľ poľovného revíru
vhodným opatrením dopomôcť k minimalizácii škôd.

7. Právny zástupca žalovaného poukázal na oznam Poľovníckeho združenia LIKAVA - Choč zo dňa
15.05.2014, ktorým vyzýva vlastníkov poľovných pozemkov, aby sa písomne prihlásili na adrese

štatutárneho zástupcu poľovného združenia LIKAVA a preukázali listom vlastníctva vzťah k pozemku,
oznam bol zverejnený podľa potvrdenia obce Martinček v čase od 28.05.2014 do 30.07.2014, pričom
aj samotný vlastník poľovného pozemku musí byť aktívny a v prípade dohody o minimalizácii škôd ide
o dvojstrannú dohodu. Aj keby došlo k uzavretiu dohody, žiadna dohoda by nezabezpečila to, aby sa v
tejto špecifickej oblasti nevyskytovala vysoká zver a negarantovala by to, že by nemohlo dôjsť k vzniku

škody.

8. V rámci dokazovania súd opätovne vyhodnotil výpovede svedkov vypočutých na predchádzajúcich
pojednávaniach, ako aj sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s fotodokumentáciou
poškodeného porastu na parcele v užívaní navrhovateľa (č.l. 3 - 4 spisu), so žiadosťou navrhovateľa

zo dňa 19.07.2015 o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym užívaním poľného revíru v zmysle § 69
a 70 zákona č. 274/2009 Z. z. (č.l. 5 spisu), s listom Poľovného združenia Likava zo dňa 29.07.2015
(č.l. 6 spisu), s urgenciou navrhovateľa k žiadosti o náhradu škody spôsobenej zverou (č.l. 7 spisu), s
odpoveďou Poľovného združenia Likava (č.l. 8 spisu), so zápisom z ohliadky na parcele č. XXX v katastri
H. dňa 10.08.2015 (č.l. 9 spisu), podľa ktorého zápisu boli na ohliadke prítomní štatutárny zástupca

odporcu, navrhovateľ, J. R. a Mgr. E. P., so stanoviskom Poľovného združenia Likava k žiadosti o
náhradu škody zo dňa 10.10.2015 (č.l. 10 spisu), so stanoviskom navrhovateľa zo dňa 03.11.2015 (č.l.
11 spisu), s výpisom z listu vlastníctva č. XXX k. ú. H., podľa ktorého výlučným vlastníkom pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX k. ú. H. je pán L. R. (č.l. 12 spisu), s Nájomnou zmluvou na
poľnohospodársku pôdu uzavretou medzi prenajímateľom L. R. a navrhovateľom ako nájomcom dňa

28.03.2015 (č.l. 13 - 14 spisu), predmetom ktorej je prenájom pozemku parcela F. č. XXX vedeného
na LV č. XXX ako poľnohospodárska pôda o výmere 585 m2 za účelom poľnohospodárskeho využitia
pozemku, na dobu určitú od 01.04.2015 do 01.04.2020. Súd sa ďalej oboznámil aj so stanoviskom
Poľnohospodárske družstvo Ludrová (č.l. 75 spisu), ktorý na dotaz súdu uviedol, že v ich podniku
za rok 2015 bola produkcia zemiakov 327 t o priemernej úrode 15,8 t/ha na výmere 20,7 ha (jedna

parcela), celkové náklady 429,-eur na jednu tonu, na danej výmere bolo možné vypestovať 0,75 t
zemiakov. Nakoľko sa zameriavajú na množenie zemiakovej sadby, náklady majú vyššie, nakupujú
sadbu zo zahraničia, robia rozbory pôdy a zemiakov, vykonávajú častejšie ošetrenie porastov podľa
ich predpokladov, náklady u malých pestovateľov sú o 50 % nižšie. Cena zemiakov určených na
výsadbu v roku 2014 bola 780,-eur/tona, v roku 2015 750 eur/tona, ide o sadbu dovezenú zo zahraničia,

cena zemiakov určených na predaj bola v priemere 270 eur/tona. Úroda v roku 2015 bola ovplyvnená
extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %. Ďalej sa súd oboznámil s príjmovým
pokladničným dokladom č. 13/15 zo dňa 11.05.2015, podľa ktorého navrhovateľ vyplatil p. G. J.,
súkromne hospodáriaci roľník H. XX čiastku 50,-eur; uvedený účel: rotarátor, sadenie, oboranie zem.
Súd sa taktiež oboznámil i s rozpisom služieb pracovnej skupiny PZ Likava - Choč, Likavka na mesiac

júl a august 2015.

9. Ďalej sa súd oboznámil so stanoviskom Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo
dňa 16.11.2016 (č.l. 186 spisu), podľa ktorého Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor v
rokoch2010-2015neeviduježiadneporušeniaustanovení§78zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctvea

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a plní si povinnosti v zmysle tohto
zákona. Z expertného posúdenia ekologických podmienok druhu jeleň európsky v lokalite Martinček
- Mních vypracovanom RNDr. E. K. (č.l. 187 - 193 spisu) vyplýva, že celé územie Mnícha a jeho
širšie okolie je vyhľadávanou atraktívnou lokalitou jelenej zveri, pričom k masívnejším jarným až letnýmpotravným migráciám do oblasti Mnícha a okolitej kultúrnej krajiny, ktoré predstavujú rádovo až niekoľko
desiatok jedincov jelenej zveri dochádza už v priebehu mesiaca jún, migrácie vrcholia v mesiacoch júl -
august, a to v čase postupného dozrievania obilných a kukuričných klasov na rozsiahlych družstevných

lánoch poľnohospodárskych plodín. V tomto čase dochádza aj k devastácii pôdneho krytu (vyhrabávaniu
hľúz okopanín, zeleniny a podobne) a k výraznému nárastu škôd na pestovaných kultúrnych plodinách
súkromných vlastníkov pôdy - obyvateľov obce Martinček, ktorých súkromné políčka (záhumienky)
sú situované v blízkosti obytných domov v obci, ako aj na úpätí severného svahu Mnícha. Najmä v
nočných hodinách si jelenia zver týmto spôsobom vylepšuje a spestruje svoj jedálny lístok, pretože

plodiny, ako sú zemiaky, kapusta, kŕmna repa, zelenina a podobne na družstevných plochách chýbajú,
pričom za účelom znižovania škôd, ktoré vznikajú spásaním dozrievajúcich plodín jeleňou zverou na
súkromných políčkach vlastníkov sa na prvý pohľad javí ako najúčinnejšia cesta v navýšení plánu
odstrelu jelenej zveri, avšak ku škodám dochádza už v období, kedy v zmysle zákona nie je možný
odstrel, preto je v tomto období metóda neúčinná. Zakladanie políčok (záhumienkov) bez zabezpečenia
ich intenzívnej ochrany je tu odsúdená na permanentný vznik škôd, políčka tu len zvyšujú už aj tak

vysokú atraktivitu biotopu pre zver. Zakladanie a zriaďovanie tzv. zdržných alebo záchytných políčok na
poľovných pozemkoch v tomto konkrétnom prípade na lokalite Mních a jeho okolí je z reálneho pohľadu
bezvýznamné, až nezmyselné. Naopak - práve políčka (záhumienky) tu reálne fungujú ako atraktanty
priťahujúce zver a túto skutočnosť nedokáže zmeniť políčko zriadené mimo túto lokalitu.

10. Podľa § 2 písm. w), x), y) zákona č. 274/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie:
w) užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri,
x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva
v poľovnom revíri,
y) užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo

rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.

Podľa § 25 zákona 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného pozemku je povinný
a) dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby zver, ako aj ostatné
živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich biotopy,

b) oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto vykonávania
poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé
pre zver,
c)používaťplašičezveriprikosenítrvalýchtrávnychporastov,obilnínakrmovínapriichzberevykonávať
práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju,

d) vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k silážnym jamám a hrobliam,
e) odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie
zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup,
f) uhradiť užívateľovi poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodarovaním poľovného
pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi

predpismi, alebo predpismi upravujúcimi používanie ochranných prostriedkov proti rastlinným alebo
živočíšnym škodcom,
g) dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou
a na zveri.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:
a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,

b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu
zveri,
c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,21)
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom22) takým spôsobom, aby sa krmivo

neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo
počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,

g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu23) a predložiť požadované
vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov
orgánov veterinárnej starostlivosti,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,
i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať

na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,
k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri,
m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,

n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,
o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,
p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona
sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu

spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných
plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.

Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z., vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný
urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver

zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových
plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa
miery jeho zavinenia.43)

Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z., ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná

opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného
revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a
ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

Podľa § 69 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody

spôsobené zverou
a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo
na osamelo rastúcich stromoch,
b)na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na

plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,
aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,
c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou
ochranou proti ohryzu,
d) nepresahujúce 3 % očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele,

e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Vzmysle§70ods.1písm.a)zákonač.274/2009Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo

dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.

V zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody
nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastníkalebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a
súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na

poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

11. Účelom zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (§ 1 ods. 1) je upraviť podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých

populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných
revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovane a dokumentáiu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť
o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a
zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory
(ďalej len „komora“), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom,
zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,

zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

12. V prejednávanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru žalovaným na poľnohospodárskych plodinách
vysadených na poľovnom pozemku. Z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona č. 274/2009 Z. z.

vyplýva zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách
natakýchtopozemkochvysadenýchspôsobenúužívanímpoľovnéhorevíru,podľaZákonaopoľovníctve
je táto zodpovednosť objektívna, užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu
na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ
poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva

poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov
bol v poľovnom revíri plánovaný, alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov
pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje vyššie citované ustanovenie
§ 70 Poľovného zákona. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody
spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje

sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať aj užívateľ poľovného revíru,
v danom prípade žalovaný.

13. Nárok na náhradu škody si uplatnil žalobca v zmysle § 70 Poľovného zákona, systém občiansko-
právnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v §

420 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v
Občianskom zákonníku a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle Zákona o poľovníctve
predstavuje prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom Zákon o poľovníctve je v danej veci lex
specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach
§ 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady

škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie
tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
1) Splnením dlh zanikne.

2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca ako užívateľ poľovného
pozemku na základe Nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu uzavretej medzi prenajímateľom L.R. (vlastník pozemku parc. č. KNC č. XXX o výmere 585 m2 - orná pôda k. ú. K., zapísaný na LV č.
XXX k. ú. H.) a žalobcom ako nájomcom dňa 28.03.2015, postupoval pri uplatnení nároku na náhradu
škody v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 70. V zákonom stanovenej lehote nahlásil vzniknutú

škodu a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol aj výšku škody, ako aj opatrenia,
ktoré vykonal na zabránenie škôd. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil aj primerané opatrenia na
zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, a to oplotenie, pásky, pachový odpudzovač zveri Kornitol,
ktoré skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami p. G. J. a E. J., oplotenie pozemku vyplýva
i z predloženej fotodokumentácie a toto potvrdili aj ostatní svedkovia navrhnutí žalovaným, vypočutí

v konaní, i keď z ich výpovedí vyplynulo, že oplotenie nebolo dostatočné a nebolo vysoké. Zákon
nepovažuje za primerané opatrenia len výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet
týchto opatrení je v § 69 ods. 5 len demonštratívny, zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. takými ako
urobil žalobca, a to natiahnuté pásky, strašiaci, ostrahy, kontroly pozemku, pachový odpudzovač zveri.
Svedkovia navrhnutí žalovaným taktiež nevedeli jednoznačne ustáliť, aké sú primerané opatrenia na
zabránenie vzniku škôd, napr. pokiaľ ide o výšku oplotenia, táto môže byť rôzna, pričom podľa vyjadrení

svedkov aj dvojmetrové oplotenie dokáže vysoká zver preskočiť.

16. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 69 ods.5 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva povinnosť
užívateľa poľovného pozemku vykonať primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených
zverou, pričom za primerané opatrenia zákon považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadbu

ohryzových plôch, ale aj iné účinné opatrenia. Žalobca zabezpečil svoj pozemok ohradením páskami
a pachovým odpudzovačom, ktoré opatrenia sa však ukázali v praxi ako nie účinné, pričom zo správy
RNDr. E. K. vyplýva, že ani zákonodarcom vymedzené opatrenia, a to zakladanie a zriaďovanie tzv.
zádržných alebo záchytných políčok v danej lokalite nemajú účinky, sú bezvýznamné až nezmyselné.
Jediným účinným riešením v danej situácii sa javí navýšenie plánu odstrelu jelenej zveri, čo žalovaný

aj žiadal, avšak nebol povolený lov v požadovanom rozsahu, a taktiež účinnejšie oplotenia pozemkov,
napríklad formou elektrických oplotení. Primárne zákon stanovuje vykonať opatrenia užívateľovi
poľovného pozemku, v danom prípade žalobcovi, užívateľ poľovného revíru môže, teda je oprávnený,
ale nie je povinný prijať takéto opatrenia v zmysle § 69 ods. 6 citovaného zákona. Práve preto otázka kto
a aké opatrenia proti vzniku škody má prijať a realizovať, mala byť predmetom zákonom predpokladanej

dohody o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Povinnosť uzavrieť
takúto dohodu zákon ukladá jednak užívateľovi poľovného pozemku, ale aj užívateľovi poľovného
revíru, u ktorého však dôsledky nesplnenia tejto povinnosti sú prísnejšie. V zmysle ust. § 26 ods.
Neprijatie účinných opatrení zo strany užívateľa poľovného pozemku má za následok zníženie náhrady
škody podľa miery zavinenia. Súd preto pri posudzovaní otázky zavinenia skúmal i splnenie povinností

zo strany užívateľa poľovného pozemku, pričom bolo preukázané, že ním realizované opatrenia boli
neúčinné, neefektívne, nedošlo k dohode o spôsobe a forme minimalizácie škôd, a keďže aj na strane
užívateľa poľovného pozemku sa predpokladá určitá miera zodpovednosti, súd zohľadnil zavinenie
poškodeného na vzniknutej škode, keď dôsledne nezrealizoval účinné opatrenia na predchádzanie
vzniku škôd spôsobovaných zverou a ani z jeho strany nedošlo k splneniu povinnosti uzavrieť dohodu

resp. vyžadovať od užívateľa poľovného revíru predloženie návrhu dohody predpokladanej zákonom v
ustanovení § 25 písm.g) a § 26 ods. 1 písm. i) zákona. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 69
ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. v spojení s ust. § 441 Občianskeho zákonníka po zohľadnení zavinenia
poškodeného, uznal zodpovednosť žalovaného v rozsahu 50 %

17. Žalovaný namietal svoju zodpovednosť za škodu na úrode žalobcu z dôvodu, že žalobca nevykonal
opatrenia na zabránenie škodám na poľovnom pozemku a že nebol preukázaný vznik škody v dôsledku
vstupu lesnej zveri na pozemok, keď škoda bola spôsobená v dôsledku nesprávnej sadby a ďalšieho
obhospodarovania pozemku zo strany navrhovateľa. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ sa
nesprávne staral o sadbu, že samotnej výsadbe nebola venovaná dostatočná pozornosť, že výsadba

mohla byť postihnutá ochorením, plesňou a nebola venovaná dostatočná pozornosť postreku, resp.
starostlivosti o zasadené zemiaky, neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané.
Svedkovia G. J. a E. J. práveže potvrdili, že žalobca sa príkladne staral o výsadbu, samotný svedok G. J.
viacerým užívateľom pozemkov ako súkromne hospodáriaci roľník pomáhal pri výsadbe, zabezpečoval
aj ďalšiu starostlivosť, sledoval nielen svoje pole, ale aj ďalších užívateľov. Obaja svedkovia zhodne

potvrdili, že sadbu mal peknú, zemiaky vyklíčili, avšak v dôsledku vstupu lesnej zveri na pozemok došlo k
podrytiu koreňového systému, vytrhnutiu vňate. Z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom
deň po zistení, že na jeho pozemku vznikla škoda, je zrejmé, že vňate sú na pozemku zelené, ale
povytŕhané, pôda je rozdupaná. Svedkovia, ako aj štatutárny zástupca žalovaného, pokiaľ tvrdili, že bolpri ohliadke dňa 10.08.2015 zistený rozdiel vo vzraste nadzemnej časti zemiakov na pozemku žalobcu a
na pozemku susediacom s jeho pozemkom, k týmto tvrdeniam súd uvádza, že ohliadka bola vykonaná
mesiac po uvedenej udalosti, v dôsledku čoho uvedený stav zistený osobami zúčastnenými na ohliadke

sa nestotožňoval so stavom, ktorý bol bezprostredne po uvedenej udalosti.

18. Žalovaný taktiež poukazoval i na liberačné dôvody, keď s poukazom na § 69 ods. 7 písm. e)
zákona, užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou, ktorej lov nemal
povolený alebo schválený. Ako vyplýva i z vyjadrení žalovaného a medzi stranami sporu nebolo

sporné, na predmetnej parcele došlo ku škode spôsobenej jeleňou zverou, pričom Vyhláška Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 344/2009 Z. z. určuje presný termín lovu jelenej zveri, a to od 01.08 - 15.01., v
prípade jelenice od 01.08. do 31.12. Samotný odstrel jelenej zveri, teda v rozhodnom období, kedy malo
dôjsť ku škode (mesiac júl 2015) nemohol vykonať, nakoľko takýto lov nebol ex lege povolený a preto
užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť takto vzniknutú škodu. Uvedený liberačný dôvod však
súd neuznal z dôvodu, že medzi stranami sporu nie je sporné, že škoda bola spôsobená jeleňou zverou,

pričom lov jelenej zveri mal žalovaný povolený, čo nie je sporné, žalovaný len poukazuje na obdobie lovu
jelenej zveri, a to v presne vymedzených termínoch. V prípade uznania výkladu citovaného ustanovenia
§ 69 ods. 7 písm. e) Zákona o poľovníctve ako liberačného dôvodu by sa zúžila možnosť vlastníka alebo
nájomcu poľovného pozemku uplatňovať si nárok na náhradu škody vzniknutej na poľných plodinách
len od 01.08. kalendárneho roku, kedy je povolený lov jelenej zveri, keď je zrejmé, keď v aktuálnych

podmienkach dozrieva úroda pred 01.08. kalendárneho roka, pričom opäť z ustanovenia § 69 ods. 7
písm. b) zákona vyplýva, že pokiaľ by nebola úroda pozberaná na poľnohospodárskych kultúrach v
agrotechnických termínoch, nevzniká povinnosť užívateľovi poľovného revíru nahradiť škody spôsobené
zverou na takýchto plodinách. Z uvedeného dôvodu preto ustanovenie § 69 ods. 7 písm. e) citovaného
zákona je potrebné vykladať tak, že užívateľ poľovného revíru neuhrádza škody spôsobené zverou

(druhom zveri), ktorej lov nemal povolený alebo schválený. Uvedená skutočnosť, že žalovaný hospodáril
v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri, nebola zo strany žalobcu
relevantne namietaná. Žalovaný preukázal, že požadoval navýšenie odstrelu raticovej zveri, pričom bol
schválený plán lovu v nižšom počte, rovnako preukázal žalovaný aj na plnenie plánu lovu na 110 % v
sezóne 2015 - 2016 a 106 % v sezóne 2014 - 2015.

19. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný
nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 26 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, a to povinnosť
dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovanýchzverouanazveri.Žiadnadohodaospôsobeaformeminimalizácieškôdspôsobovaných

zverou a na zveri nebola medzi žalobcom, resp. vlastníkom poľovného pozemku a žalovaným uzavretá.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na výzvy, ktorými vyzýval vlastníkov poľovných pozemkov, aby sa prihlásili
na adresu štatutárneho zástupcu žalovaného (oznam č.l. 202 spisu), ide o výzvu za účelom uhrádzania
nájmu za rok 2014 v zmysle nájomnej zmluvy. Je pravdou, že písomná zmluva o spôsobe a forme
minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri je dvojstranný právny úkon, kedy je k uzavretiu

tejto zmluvy potrebné aj prejav vôle užívateľa poľovného pozemku, zákon však ukladá túto povinnosť
nielen užívateľovi poľovného revíru v ustanovení § 26 ods. 1 zákona č. 274/2009, ale i užívateľovi
poľovného pozemku v ustanovení § 25 písm. g) zákona č. 274/2009 Z. z. Právne dohoda o spôsobe
a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri odstráni nezrovnalosti medzi užívateľom
poľovného pozemku a užívateľom poľovného revíru pokiaľ ide o to, aké škody a za akých podmienok sa

budú nahrádzať. Žalobca pripojil i vzor zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných
zverou a na zveri, kde sú vymedzené a špecifikované povinnosti užívateľa poľovného revíru a povinnosti
užívateľa poľovného pozemku, zadefinované opatrenia, ktoré sú povinné obe strany zrealizovať za
účelom zabránenia vzniku škôd zverou. Takáto dohoda medzi stranami sporu absentuje napriek tomu,
že zákonodarca považuje neuzavretie písomnej zmluvy s užívateľom poľovného pozemku o spôsobe

a forme minimalizácie škôd za nesprávne užívanie poľovného revíru v zmysle § 69 ods. 1 citovaného
zákona. Žalovaný uzavrel len zmluvu o užívaní poľovného revíru LIKAVA - Choč v zmysle § 13 a
nasl. Zákona o poľovníctve medzi prenajímateľom, a to Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov
poľovnom revíre LIKAVA - Choč, zastúpených splnomocnencami, ktorí zastupujú všetkých vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíre LIKAVA - Choč, ktorá zmluva však nerieši podmienky spôsobu

a formy minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, len v článku V. odkazuje na znenie § 69
ods. 1 a § 25 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z.20. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú žalobcovi, a to nesprávnym užívaním
poľovnéhorevíruspočívajúcomvporušenípovinnostízabezpečiťceloročnústarostlivosťaochranuzveri

a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a
plodinách na nich vysadených, keď žalovaný nedohodol písomnou zmluvou s užívateľom poľovného
pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Medzi stranami
sporu nie je sporné, že žalobca bol a v súčasnosti aj je užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa
nachádza v poľovnom revíri užívanom žalovaným, taktiež nebolo sporné medzi stranami, že srnčia

a jelenia zver schádza k pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania
poľnohospodárskych plodín, uvedený v závere podporuje i expertné posúdenie ekologických podmienok
druhu jeleň európsky v lokalite Martinček - Mních, keď k migráciám jelenej zveri dochádza v priebehu
mesiaca jún a migrácie vrcholia v mesiacoch júl až august v čase dozrievania poľnohospodárskych
plodín. Z expertného posúdenia vyplýva, že práve v lokalite obce Martinček jelenia zver v nočných
hodinách intenzívne navštevuje pozemky súkromných vlastníkov - obyvateľov obce Martinček a

spôsobuje im enormné škody na pestovaných plodinách. Taktiež sa v uvedenej správe konštatuje, ako
už bolo vyššie citované, že ku škodám dochádza práve v období, kedy v zmysle ustanovení Zákona
o poľovníctve nie je možný odstrel, preto je táto metóda neúčinná. Ako už bolo konštatované v ods.
16 odôvodnenia rozsudku, súd zohľadnil zavinenie poškodeného a uznal zodpovednosť žalovaného v
rozsahu 50 %.

21.Povinnosťoužalobcuvpredmetnomkonaníjepreukázanievznikuškody.Zvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda na poľných plodinách vysadených na poľovnom pozemku a medzi
touto škodou a porušenou povinnosťou zo strany žalovaného je príčinná súvislosť. Aj napriek tomu,
že žalovaný tvrdil, že škoda na poľných plodinách vznikla v dôsledku nesprávnej sadby, nesprávneho

obhospodarovania pozemku zo strany žalobcu, prípadne napadnutia plodín plesňou, uvedené však
ostalo len v rovine tvrdení a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.

22. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, škoda je ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého
stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v
dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ
by nebolo došlo k vzniku škody. V danom prípade ujma žalobcu predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v

zničenej úrode zemiakov, keďže sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane navrhovateľa, ktoré by bol
dosiahol, keby nedošlo ku škode.

X3. Žalobca si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť na poľných plodinách vysadených na poľovnom
pozemku, a to parcela č. XXX o výmere 585 m2 k. ú. H. s tým, že sadba bola na celej parcele XXX,

ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie a z výpovedí svedkov p. G. J. a E. J.. Samotný žalovaný
nespochybňoval, že by sadba bola na ploche menšej než žalobcom uvádzaná výmera 585 m2. Žalobca
pri výpočte spôsobenej škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch, keď v roku 2013 úroda
predstavovala800kg,vroku2014úroda900kg,atedasiuplatnilpriemer,ato850kgzuvedenejparcely.
Z dôvodu objektivizovania údajov uvádzaných žalobcom súd si vyžiadal stanovisko z PD Ludrová, podľa

ktorého stanoviska v roku 2015 bola priemerná úroda 15,8 t/ha na výmere 20,7 ha (jedna parcela),
pričom PD Ludrová sa vyjadrilo i k posúdeniu, aké množstvo zemiakov bolo možné vypestovať na
danej rozlohe 585 m2, pričom na danej výmere bolo možné dopestovať 0,75 ton (750 kg) zemiakov. Z
uvedeného vyjadrenia vyplýva i skutočnosť, že úroda bola v roku 2015 ovplyvnená extrémnym suchom,
čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %.

24. Uvedené množstvo súd považuje za objektívne, pričom hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd
ustálil v súlade s návrhom žalobcu, a to 0,41 eur za kg zemiakov, keď uvedený údaj je primeraný
vzhľadom na údaje dostupné na internete ohľadne priemernej spotrebiteľskej ceny konzumných
zemiakov v Slovenskej republike. Hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd teda ustálil sumou 307,50

eur (750 kg x 0,41 eur za 1 kg), pričom žalobca si uplatnil i nárok na náhradu škody vo výške 50,-eur ako
náklady spojené s výsadbou (výsadba, plečkovanie, oboranie), čo vyplýva z predloženého príjmového
pokladničného dokladu č. 13/2015 zo dňa 11.05.2015, podľa ktorého G. J. - súkromne hospodáriaciroľník vykonával práce pre žalobcu v súvislosti s výsadbou zemiakov a prijal od žalobcu čiastku 50,-eur.
Celková výška škody bola teda ustálená na sumu 357,50 eur.

25. Po zohľadnení zavinenia poškodeného v rozsahu 50 % súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady škody čiastku 178,75 eur a ostatnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396

ods. 3 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď strany sporu mali
vo veci úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.