Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/969/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899615
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7102899615.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: L.. J. N., M.. X.X.XXXX,
Q. F. B., W. XX, zastúpenej: JUDr. Jana Závodská, advokátka so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3
proti odporcovi: I.. T. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. B., W. XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu, ktoré zaniklo dňa X.XX.XXXX, vyporiadava

nasledovne:

Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje hnuteľné veci uvedené v tabuľke č. 2 znaleckého posudku
I.. L. A. č. 1/2014 pod položkami 1.-38. a v znaleckom posudku I.. L. W. č. 7/2014 pod položkami 1.-18.:

1. kuchynská linka I, na W. E..Č..XX F. B., bez spotrebičov, v hodnote 2.254,716 EUR
2. kuchynská linka II, na P. E..X F. B., bez spotrebičov, v hodnote 576,245 EUR

3. svietidlo v kuchyni - sklenené, sťahovacie, v hodnote 54,321 EUR
4. žehlička a doska na žehlenie, v hodnote 44,43 EUR
5. termoska, umelá hmota, sklenené termo vnútro, v hodnote 24,698 EUR
6. garniže drevené 3 ks, v hodnote 38,99 EUR
7. poschodová posteľ v detskej izbe - smrek, v hodnote 401,811 EUR
8. súprava nerezových riadov - 4 hrnce s pokrievkou, 1 panvica, v hodnote 133,97 EUR

9. vešiaková stena - úprava lieska, 1 skrinka so zásuvkami a zrkadlom, 1 šatník, v hodnote 267,874 EUR
10. koberec - behúň - hnedobéžový, 7m x 1m, v hodnote 105,871 EUR
11. koberec v jedálni - béžový oválny, v hodnote 105,871 EUR
12. luster v jedálni - 8 ramenný, kov so zlatým leskom, v hodnote 90,536 EUR
13. jedálenský stôl oválny a 6 stoličiek - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 803,624 EUR
14. príborník - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 535,749 EUR
15. zrkadlo - zn.Triant, obdĺžnik zasadený v drevenom ráme, v hodnote 267,874 EUR

16. vitrína sklenená - zn.Triant , v hodnote 482,174 EUR
17. sedacia súprava v obývačke- kožená, hnedá, 3+2+1, v hodnote 1.145,429 EUR
18. koberec v obývačke- béžový, 2,5 m x 3,5 m, v hodnote 211,743 EUR
19. luster v obývačke 2 ks - 8 ramenné, kovové s čiernou povrch.úpravou, v hodnote 181,072 EUR
20. žalúzie v obývačke 3 ks - textilné vertikálne béžové, 2 ks 1,5 m x 1,5 m, 1 ks 2m x 1 m, v hodnote
69,019 EUR

21. nábytok v obývačke - 3 skrinky o výške 1m, dĺžke 2m, na jednej presklená knihovnička, v hodnote
2.482,63 EUR
22. písací stôl a stolička v pracovni I - zn.Triant, celodrevené, stolička s koženým hnedým poťahom,
v hodnote 803,624 EUR
23. luster v pracovni - 8 ramenný sklenený, v hodnote 92,718 EUR
24. stolová lampa v pracovni I - kovový spodok, zelené sklenené tienidlo, v hodnote 18,106 EUR
25. knižnica v pracovni - zn.Triant, celodrevená, v hodnote 669,686 EUR

26. koberec v pracovni - biely oválny, v hodnote 211,743 EUR27. kartový stolík Triant a stolička - zn.Triant, stolička s koženým hnedým poťahom, v hodnote 267,874
EUR
28. telefón v pracovni - drevený, v hodnote 35,062 EUR

29. žalúzie v pracovni 2 ks - textilné vertikálne béžové, 1,5 m x 1 m, v hodnote 46,012 EUR
30. manželská posteľ a spálňový nábytok - zostava drevo a drevotrieska, svetlej prírodnej farby, posteľ
spolu s matracom, skriňa so 4 posuvnými krídlami a 2 ks nočných stolíkov, v hodnote 1.071,499 EUR
31. Rolldor - posuvná vstavaná skriňa bez zrkadiel, 2,5 m x 4 m, v hodnote 723,261 EUR
32. svietidlá v spálni - 2 nočné lampy a 1 luster z prútia, v hodnote 54,321 EUR

33. koberec v spálni - bielej farby 2 m x 3 m, v hodnote 74,098 EUR
34. sauna s elektrickým ohrevom - pec + drevený obklad, v hodnote 1.433,312 EUR
35. kúpeľňový nábytok - biely, drevotrieska, 2 ks závesných skriniek 50 cm x 80 cm, skrinka na zem 55
cm x 200 cm, v hodnote 279,714 EUR
36. sanita - bidet, 2 ks WC, 3 ks umývadlá - všetko biele, v hodnote 802,613 EUR
37. posilňovací stroj Kettler - multifunkčný - lavička na vzpieranie a kladka, v hodnote 494,124 EUR

38. lustre 2 ks v pracovni II - 3 ramenné so sklenenými tienidlami, v hodnote 72,428 EUR

39. chladnička Gorenje 150 l, v hodnote 35 EUR
40. chladnička Calex 120 l, v hodnote 165,97 EUR
41. umývačka riadu Gorenje, v hodnote 290,45 EUR

42. kuchynský robot Braun, v hodnote 14 EUR
43. kávovar Rowenta, v hodnote 20 EUR
44. odšťavovač Moulinex, v hodnote 9 EUR
45. fritéza Moulinex, v hodnote 58,09 EUR
46. elektrický sporák Gorenje, v hodnote 24 EUR

48. šijací stroj Pfaff, v hodnote 48 EUR
49. vysávač ETA v hodnote 41,49 EUR
50. vysávač Rowenta, v hodnote 207,46 EUR
51. hriankovač Rowenta, v hodnote 4 EUR
52. varná kanvica, v hodnote 16,60 EUR

53. mikrovlnná rúra Moulinex, v hodnote 8 EUR
54. mikrovlnná rúra WHIRPOOL, v hodnote 8 EUR
55. zostava elektrospotrebičov zn.Philips: videorekordér, reproduktorová súprava 2 ks,
televízor, v hodnote 18 EUR
56. práčka zn.Whirpool, napĺňanie spredu , v hodnote 41 EUR

57. televízor OTF, v hodnote 248,95 EUR,

spolu hnuteľné veci v hodnote 19.015,01 EUR.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje hnuteľnú vec steper (pol.58) v hodnote 50,- EUR.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť - garáž súp.č. XXXX stojacu na parcele
č. XXXX/XXX katastrálne územie T. L. (parcela zapísaná na liste vlastníctva č. XXX) v hodnote 6.400,-
EUR.

Odporcovi prikazuje obchodný podiel v spoločnosti Drevovýroba s.r.o., so sídlom v B., J. XX, I.: XX XXX
XXX k 1.12.1999 v hodnote 730,- EUR.

Odporcovi prikazuje hodnotu finančných prostriedkov na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX vedenom

v Istrobanke a.s., pobočka Košice k 1.12.1999 vo výške 5.350,74 EUR, ako aj na účte č. XXXXX-
XXXXXXXXX/XXXX vedenom v Istrobanke a.s., pobočka Košice k 1.12.1999 vo výške 5.637,16 EUR,
spolu vo výške 10.987,90 EUR.

Celková hodnota BSM (aktíva) predstavuje 37.182,91 EUR.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 12.141,50 EUR v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Navrhovateľka ako aj odporca sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každý vo výške 371,83 EUR, na účet Okresného súdu
Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka ako aj odporca sú povinní nahradiť štátu trovy, ktoré štát platil, každý vo výške 683,82
EUR, na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2002 domáhala, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 9.12.1989
a zaniklo rozvodom dňa 1.12.1999, s odôvodnením, že účastníci konania sa o vyporiadaní BSM
nedohodli. Navrhovala, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu garáž, ako aj všetky hnuteľné
veci, ktoré odporca po rozvode užíva a žiadala o vyplatenie podielu vo výške 1.200.000,- Sk.

Odporca navrhoval, aby všetky hnuteľné veci ako aj garáž boli prikázané do výlučného vlastníctva
navrhovateľky. Neskôr žiadal navrhovateľku, aby si vybrala, ktoré z hnuteľných vecí chce prikázať do
svojho výlučného vlastníctva, z dôvodu, že nedisponuje finančnými prostriedkami v takej výške, aby
bol schopný vyplatiť navrhovateľku navrhovanou sumou. Navrhoval, aby súd prikázal do výlučného

vlastníctva navrhovateľky obývaciu stenu, konferenčný stolík, koberec do obývačky, koberec behúň,
koženú sedaciu súpravu, televízor, CD prehrávač so zosilňovačom, kuchynskú linku, sporák, chladničku,
mikrovlnu rúru, kávovar, kuchynský robot, rolldor, manželskú posteľ, nočné stolíky, jedálenský stôl, 6
stoličiek, komodu a presklenú skriňu. Ostatný hnuteľný majetok navrhoval prikázať do jeho vlastníctva.

Na pojednávaní konanom dňa 12.3.2007 navrhovateľka navrhla, aby garáž bola prikázaná do jej
výlučného vlastníctva. Zároveň súhlasila s tým, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal aj hnuteľné
veci uvedené v jej podaní na č.l. 144 pod položkami 28 až 36, 38, 40 a 45.

Odporca s týmto návrhom nesúhlasil, s odôvodnením, že okrem spálne mu neostane v domácnosti

žiadne zariadenie. Navrhoval, aby navrhovateľke boli prikázané veci, ktoré má duplicitne, napr. vysávač,
kuchynskú linku, vstavanú skriňu Rolldor, pretože ich nepotrebuje.

Podaním zo dňa 24.10.2013 navrhovateľka navrhovala, aby súd všetky hnuteľné veci okrem steppera,
ako aj garáž, prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, vzhľadom k tomu, že ich má dlhodobo v užívaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, znaleckým dokazovaním, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 23 C 673/1998 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 23C/673/1998 súd zistil, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa X.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.
23C/673/98 zo dňa 21.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.1999. Citovaným rozsudkom
bol maloletý syn účastníkov konania, L. Š., nar.XX.X.XXXX, na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.200,- Sk mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po troch rokoch od uzavretia manželstva odporca vstúpil do politiky,
pracoval v U. po dobu jedného roka, neskôr v Q. a počas tohto obdobia sa zdržiaval v B. len cez
víkendy. V tomto čase účastníci stavali rodinný dom mimo B., čo si tiež vyžadovalo čas odporcu a
preto sa doma zdržiaval len sporadicky. Častá neprítomnosť odporcu v rodine viedla k postupnému
citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľky, ako aj k nezhodám vo všetkých oblastiach rodinného

a manželského spolužitia. Odporca vytýkal navrhovateľke jej nezáujem o vedenie domácnosti, časté
návštevy u priateliek, čo viedlo k odcudzeniu a prerušeniu spolužitia. Navrhovateľka sa v lete 1998
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, následne obaja účastníci nadviazali nové známosti, z ktorých
pochádzajú aj mal. deti. Ani jeden z nich nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia.Účastníci konania zhodne tvrdili, že byt na W. E.. Č.. XX F. B. je (resp.v čase rozhodovania súdu bol) v ich
spoločnom nájme. Pôvodne išlo o nebytové priestory, ktoré počas trvania manželstva pretvorili na byt.

Z listu starostu Mestskej časti B. - P. L. zo dňa 15.11.1994 (Stavebno-technické posúdenie nebytových
priestorov ul. W. XX) súd zistil, že posudzovaný priestor slúžil ako nebytový priestor bez WC, kuchyne a
kúpeľne. Pre vytvorenie bytovej jednotky bolo potrebné vytvoriť priestory tak, aby bola zriadená kuchyňa,
kúpeľňaaWC,dodaťkuchynskúlinku,sporák,vaňu,umývadlo,WCmisusnádržkou,vodovodnébatérie
a ostatné zariaďovacie predmety potrebné pre chod domácnosti.

Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 28.2.1996 medzi Mestskou časťou B. - P. L. ako prenajímateľom
a odporcom ako nájomcom súd zistil, že predmetom nájmu bol byt na ul. W. Č.. XX F. B. na X. poschodí,
pozostávajúci zo 6 izieb a príslušenstva. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Z oznámenia Magistrátu mesta B. zo dňa 27.1.2004 na dotaz navrhovateľky o odkúpenie bytu na W.

E.. XX F. B. súd zistil, že predmetný byt je v spoločnom nájme účastníkov konania. V prípade jeho
odkúpenia počas trvania manželstva byt nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva a v prípade,
že sú rozvedení a zatiaľ nedošlo k rozdeleniu BSM, je možné byt odpredať ako celok obom do BSM.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 12.12.2005 označeného ako návrh na

vysporiadanie práva na užívanie obecného bytu súd zistil, že odporca navrhovateľke navrhol, aby
písomne odstúpila od nájomnej zmluvy, pričom odstúpenie by jej spolu so svojou terajšou manželkou
kompenzoval trojizbovým družstevným bytom v B., ktorý už navrhovateľka mala možnosť si obhliadnuť.
Odporca uviedol, že na jeho návrh sa začalo na tunajšom súde konanie o zrušenie spoločného nájmu
bytu, v ktorom navrhoval, aby bol určený za výlučného nájomcu vyššie špecifikovaného bytu, s tým,

že je pripravený poskytnúť navrhovateľke bytovú náhradu vo forme 3-izbového družstevného bytu na
sídlisku N., ktorého nájomcom je jeho súčasná manželka L..M. Š., ktorá by previedla na navrhovateľku
členské práva a povinnosti k bytu.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 20C/147/2005-29 zo dňa 26.10.2006 súd zistil, že odporca

dňa 18.9.2006 vzal späť návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu účastníkov konania, z dôvodu,
že došlo k mimosúdnej dohode o predmete sporu, v zmysle ktorej sa výlučným nájomcom bytu stal
odporca, s tým, že navrhovateľke zabezpečil náhradné bývanie v trojizbovom družstevnom byte na F.
E.. Č.. X F. B.. Konanie o zrušení práva spoločného nájmu bolo citovaným uznesením zastavené.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd zistil, že odporca a jeho súčasná manželka L..M. Š. uzavreli
s Mestom B. dňa 5.12.2006 zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej nadobudli vlastnícke
právo k bytu č. X na I.. poschodí bytového domu súp. č. XXX na W. E.. XX F. B., ako aj spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku
vo veľkosti 2593/10000. Byt pozostáva zo 6 obytných miestností a príslušenstva (kuchyňa, predsieň,

kúpeľňa, WC, chodba, komora v byte, 2x šatník, balkón). Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie,
okrem iného vstavané skrine, kuchynská linka, ohrievač, vodovodné batérie, vaňa, odsávač, radiátory,
merače vody, plynový kotol. Podlahová plocha bytu je 234,92 m2 (bez plochy balkónov). Kúpna cena
bola dojednaná vo výške 68.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu a jeho súčasnej
manželky bol povolený Správou katastra Košice dňa 3.1.2007.

Z Dohody o pridelení garáže v radovej zástavbe na T. E.. F. B., uzavretej medzi Mestskou časťou B. - T.
a odporcom ako budúcim majiteľom garáže č. XXXX/XXX, súd zistil, že predmetom zmluvy bolo riešenie
svojpomocne vykonávaných prác pri výstavbe garáže.

Z rozhodnutia Mestskej časti B. - T. zo dňa 27.5.1997 súd zistil, že pre stavbu - garáž na T. E. F. B. bolo
určené súpisné číslo XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 23/2012 zo dňa 10.12.2012 vypracovaného súdnym znalcom Ing.P. P.,
znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil,

že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - garáže na T. E.. F. B. súp. č. XXXX, stojacej na parc. č. XXXX/
XXX, kat. úz. T. L. v Mestskej časti B. - T., okres B. I., nezapísanej na liste vlastníctva, bola ku dňu
zániku manželstva účastníkov konania 192.806,40 Sk, t.j. 6.400,- EUR. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že garáž je po kolaudácií. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.1997.Účastníci konania voči záverom znaleckého posudku Ing.P..P. nemali námietky.

Pôvodne účastníci konania navrhovali, aby súd v rámci BSM vyporiadal aj nehnuteľnosť - stavbu
rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parcele registra C č. XXX/X o výmere 134 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v kat. území Divín, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX
(Správa katastra C.). V priebehu konania sa účastníci dohodli, že túto nehnuteľnosť darujú svojmu
synovi L. Š.. Z rozhodnutia Správy katastra C. zo dňa 17.6.2013 súd zistil, že Katastrálny úrad povolil

vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech L. Š., nar. 27.1.1992 na základe
darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 7.12.2012. Vklad vlastníckeho práva v jeho
prospech bol povolený pod č. V 229/13 dňa 17.6.2013. Na základe uvedenej skutočnosti účastníci
konania vyňali uvedenú nehnuteľnosť z vyporiadania BSM.

Z oznámenia VÚB a.s. so sídlom v Bratislave súd zistil, že táto banka neviedla žiadne účty na meno

účastníkov konania. Z oznámenia Tatrabanky a.s. so sídlom v Bratislave súd zistil, že účastníci konania
neboli klientmi tejto banky.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave súd zistil, že na meno odporcu boli
vedené termínované vklady. Jeden bol založený dňa 20.11.2001 a zrušený dňa 20.11.2002, druhý bol

založený dňa 31.12.2001 a zrušený 31.12.2003 ( t.j. oba boli založené po rozvode manželstva).

Z oznámenia Istrobanky, a.s. súd zistil, že na meno odporcu bol založený dňa 29.1.1999 účet č. XXXXX-
XXXXXXXXX/XXXX. Z histórie tohto účtu súd zistil, že dňa 29.1.1999 odporca vložil na účet sumu
150.000,- Sk. Dňa 1.3.1999 bol uskutočnený výber vo výške 30.000,- Sk. Zostávajúca suma 120.000,-

Sk do 30.8.1999 narástla titulom úrokov na sumu 130.953,60 Sk. Dňa 30.8.1999 bol uskutočnený výber
vo výške 120.000,- Sk. Na účte ostala suma 10.953,60 Sk, ktorá ku dňu rozvodu manželstva účastníkov
„narástla“ na sumu 11.196,30 Sk.

Z oznámenia Istrobanky, a.s. súd zistil, že na meno odporcu bol založený dňa 7.4.1999 účet č. XXXXX-

XXXXXXXXX/XXXX. Z histórie tohto účtu súd zistil, že dňa 7.4.1999 odporca vložil na účet sumu
300.000,- Sk. Dňa 7.6.1999 vybral z účtu sumu 295.000,- Sk; na účte zostala suma 12.093,40 Sk. Dňa
7.7.1999 odporca vložil sumu 150.000,- Sk a teda, v uvedený deň bola na účte suma 162.093,40 Sk.
Uvedená suma narástla až do dňa rozvodu manželstva na sumu 169.825,10 Sk.

Navrhovateľka tvrdila, že peňažné prostriedky na účtoch vedených v Istrobanke tvoria BSM.

Odporca voči vyššie uvedenému tvrdeniu namietal, že suma 300.000,- Sk, ktorú vložil na účet v
Istrobankevapríli1999,predstavujefinančnéprostriedkypatriacevýlučnejehosúčasnejmanželkeL..M.
Š.; dostala ich v septembri 1998 ako dar od svojich rodičov, na zariadenie domácnosti. V tomto čase ešte

odporca so súčasnou manželkou neboli zosobášení, ale už žili v spoločnej domácnosti. Peniaze mali
uložené doma; takúto hotovosť však nechceli prechovávať v byte, preto peniaze v apríli 1999 odporca
vložil na účet v Istrobanke. V spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou žije odporca od júna 1998.

Odporca voči vyššie uvedenému tvrdeniu navrhovateľky ďalej namietal, že finančné prostriedky

ukladané na vyššie uvedené účty v Istrobanke (150.000 Sk vložených v januári 1999 a 150.000,-
Sk vložených 7.7.1999), nadobudol titulom zisku z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú mal vo výlučnom
vlastníctve. Nehnuteľnosť prenajímal od februára 1998. Vzhľadom k tomu, že v júli 1998 navrhovateľka
opustilaspoločnúdomácnosťaúčastnícikonaniaužspolunehospodárili,malzato,žepríjemzprenájmu
nehnuteľnosti už netvorí BSM, ale jeho výlučné finančné prostriedky. Z prenájmu mal príjem vo výške

cca 15.000,- Sk mesačne.

Vo vzťahu k finančným prostriedkom vybratým z účtov v Istrobanke a to sumy 30.000,- Sk dňa 1.3.1999
a sumy 120.000,- Sk dňa 30.8.1999 odporca uviedol, že tieto finančné prostriedky boli použité na
leasingové platby jeho terajšej manželky.

Z výsluchu svedkyne L..M. Š., D..Ď., súčasnej manželky odporcu, súd zistil, že od svojej matky dostala
ako dar sumu 500.000,- Sk v čase, kedy sa osamostatnila a odišla od rodičov. Jej matka mala finančné
prostriedkyuloženévUniBankeapeniazejejodovzdalanajeseňroku1998.Nejakýčasichmalauloženédoma na Hlavnej ul. č. 35 a o nejaký čas ich odporca uložil v Istrobanke na najvýhodnejší úrok. Svedkyňa
nevedelauviesť,čiodporcauložilcelúfinančnúčiastku500.000,-Skalebolenčasťznej.Všetkyfinančné
záležitosti totiž ponechala na neho. Spoločnú domácnosť s odporcom začala viesť pred letom 1998.

Z výsluchu svedkyne I.. M. Ď., matky súčasnej manželky odporcu, súd zistil, že svedkyňa vybrala sumu
500.000,- Sk v septembri 1998 zo svojho účtu vedeného v UniBanke a túto darovala svojej dcére L..M. Š.
v čase, kedy sa táto rozhodla, že sa osamostatní a že bude žiť s odporcom. Svedkyňa nemala vedomosť
o tom, akým spôsobom jej dcéra finančné prostriedky použila, na aký účel a v akom rozsahu.

Z potvrdenia Poľnobanky (č.l.80) súd zistil, že I.. M. Ď. vybrala dňa 28.9.1998 z účtu č. XXXXXXX sumu
500.000,- Sk.

Zo zmluvy o prenájme uzavretej medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou ORIN s.r.o. so
sídlom v Trebišove ako nájomcom zo dňa 1.3.1998 súd zistil, že odporca prenajal nehnuteľnosť vo

svojom výlučnom vlastníctve - rodinný dom a záhradu na P. E.. X F. B.. Výška nájomného bola dohodnutá
na 15.000,- Sk mesačne. Z Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 15.4.1999 súd zistil, že zmluvné strany sa
dohodli na úprave výšky nájomného na 16.050,- Sk mesačne za obdobie od 1.3.1999 do 29.2.2000.
Z Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 15.3.2000 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave výšky
nájomného na 17.655,- Sk mesačne od 1.3.2000 do 28.2.2001. Z Dodatku č. 3 k zmluve zo dňa 3.4.2001

súdzistil,žezmluvnéstranysadohodlinaúpravevýškynájomnéhona19.774,-Skmesačneod1.3.2001
do 28.2.2002. Z Dodatku č. 5 k zmluve o prenájme súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave
výšky nájomného na 21.218,- Sk mesačne za obdobie od 1.3.2002 do 28.2.2003.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť Drevovýroba, spol. s r.o. so

sídlom v Košiciach, Alžbetina 1, IČO: 31698603 súd zistil, že táto obchodná spoločnosť bola založená
28.10.1994, pričom odporca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti v období od 27.10.1998 do
16.10.2001. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Drevovýroba s.r.o. zmenila obchodný názov počnúc od
14.2.2008 na SAVAN s.r.o.. V čase, kedy bol odporca spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti, mala
spoločnosť ešte ďalšieho spoločníka - P. P.. Základné imanie zapísané do obchodného registra od

4.6.1998 predstavovalo hodnotu 205.000,- Sk, z toho výška splateného vkladu bola u odporcu 102.000,-
Sk a u P. P. 103.000,- Sk.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a
daňovníctvo a uložil súdnemu znalcovi určiť reálnu hodnotu obchodného podielu odporcu v obchodnej

spoločnosti Drevovýroba, s.r.o. ku dňu zániku manželstva účastníkov konania. Zo znaleckého posudku
č. 4/2011 vypracovaného súdnym znalcom Ing. L.Á. R. zo dňa 10.8.2011 súd zistil, že obchodný podiel
odporcu predstavoval 49,7561 % a obchodný podiel P. P. 50,2439 %. Účtovná hodnota obchodného
podielu odporcu v čase rozvodu manželstva predstavovala 22.000,- Sk, t.j. 730,- EUR.

Účastníci konania voči záverom znaleckého posudku Ing. L.. R. nemali námietky.

Účastníci konania zhodne uviedli, že počas trvania manželstva vznikol spoločný dlh z úverovej zmluvy
uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s.. Poskytnutý úver v rozsahu 300.000,-Sk účastníci konania
použili na rekonštrukciu nebytových priestorov (premena nebytových priestorov na byt) nachádzajúcich

sa na W. E..Č..XX F. B., vrátane nákupu hnuteľných vecí, ktorých umiestnenie v týchto priestoroch bolo
podmienkou zmeny charakteru užívania týchto priestorov z nebytového na bytový, ako kuchynská linka,
ohrievač, vaňa, WC, batérie.

Odporca uviedol, že počas trvania manželstva si účastníci konania vzali aj mladomanželskú pôžičku;

táto bola ku dňu rozvodu manželstva splatená.

Z úverovej zmluvy č. 9110409 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave a
účastníkmi konania ako dlžníkmi zo dňa 18.10.1995 súd zistil, že účastníkom konania bol poskytnutý
bezhotovostný úver vo výške 300.000,- Sk, s úrokovou sadzbou 12,5 % ročne, na dohodnutý účel:

výstavba, kúpa, modernizácia bytu, členský podiel na byte. Účastníci konania sa zaviazali splácať úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5.000,- Sk, s prvou splátkou splatnou v januári 1996 a
poslednou splátkou splatnou v januári 2011.Z výpisu z úverového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zhodných
prednesov účastníkov súd zistil, že počas trvania manželstva bolo na úvere zaplatených 240.000 Sk
(za roky 1996, 1997, 1998 a 1999, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk) a po rozvode manželstva odporca z

výlučnýchfinančnýchprostriedkovzaplatil240.000Sk(zaroky2000,2001,2002a2003,t.j.48mesiacov
x 5.000,-Sk). Dňa 11.12.2003 (predčasne) bol splatený celý úver.

Navrhovateľka uviedla, že nepovažuje za spravodlivé, aby sa v zmysle návrhu odporcu podieľala na
splatení polovice výšky dlhu zo stavebného úveru, pretože tento úver bol použitý na rekonštrukciu

bytu na W. E.. F. B., ktorý byt odkúpil od Mesta B. do svojho výlučného vlastníctva a preto je zrejmé,
že finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky boli použité výlučne na vec, ktorá sa stala výlučným
vlastníctvom odporcu.

Odporca vo vzťahu k tejto otázke namietal, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k bytu na W. E..
Č.. XX F. B. nadobudol dňa 3.1.2007 vlastnícke právo nielen k predmetnému bytu, ale aj k hnuteľným

veciam, ktoré tvoria súčasť tohto bytu v zmysle predmetnej zmluvy; ide o kuchynskú linku, ohrievač,
vaňu, batérie a WC. Mal za to, že tieto veci preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, hoci
boli nadobudnuté zo spoločného úveru. Zakúpenie a umiestnenie týchto hnuteľných vecí bolo totiž
podmienkou premeny pôvodne nebytových priestorov na byt v rámci povolenej rekonštrukcie a takto sa
stali súčasťou bytu.

Účastníci konania zhodne uviedli, že všetky hnuteľné veci, ktoré boli prejednané na pojednávaniach
konanýchdňa3.4.2006adňa11.9.2006(okremHIFIvežezn.JVCčiernejfarby)patriadoBSM,existovali
ku dňu zániku manželstva a nachádzajú sa v užívaní odporcu v byte na W. E.. XX F. B.; stepper sa
nachádza u navrhovateľky.

Spornou bola hnuteľná vec HIFI veža zn.JVC čiernej farby (v pracovni č.2), o ktorej odporca tvrdil, že
je jeho výlučným vlastníctvom, pretože ju nadobudol darom od starých rodičov ešte pred uzavretím
manželstva s navrhovateľkou.

Z výpovede svedkyne V. Š., matky odporcu, súd zistil, že asi mesiac pred svadbou s navrhovateľkou
odporca vybral finančné prostriedky na vkladnej knižke, na ktorú mu vkladali peniaze oni, ako aj starí
rodičia,vcelkovejhodnoteasi100.000až105.000Sk.Za35.000,-Sksikúpilisnavrhovateľkoueštepred
svadbou obývaciu stenu tmavej farby, magnetofón, CD prehrávač s reproduktormi, klavír za 15.000,-
Sk, ako aj spálňu v rovnakej hodnote a práčku, ktorá stála okolo 10.000,- Sk.

Navrhovateľka po výsluchu svedkyne V. Š. vo vzťahu k HIFI zostave pripustila, že skutočne mohla byť
zakúpená z finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva odporcu.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Bytové zariadenie, odvetvie Nábytok (sektorový a

kancelársky) a uložil znalcovi stanoviť trhovú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu 1.12.1999 podľa cenových
predpisov platných ku dňu ohodnotenia. Predmetom ohodnotenia boli:

1. kuchynská linka I, na W. E..Č..XX F. B., bez spotrebičov, rok nadobudnutia 1997
2. kuchynská linka II, na P. E..X F. B., bez spotrebičov, 1994

3. svietidlo v kuchyni - sklenené, sťahovacie 1997
4. žehlička a doska na žehlenie 1995
5. termoska, umelá hmota, sklenené termo vnútro 1997
6. garniže drevené 3 ks 1997
7. záclona v kuchyni 1997

8. súprava nerezových riadov - 4 hrnce s pokrievkou, 1 panvica 1997
9. vešiaková stena - úprava lieska, 1 skrinka so zásuvkami a zrkadlom, 1 šatník 1996
10. koberec - behúň - hnedobéžový, 7m x 1m 1996
11. koberec v jedálni - béžový oválny 1996
12. luster v jedálni - 8 ramenný, kov so zlatým leskom 1996

13. jedálenský stôl oválny a 6 stoličiek - zn.Triant, drevo-orech 1996
14. príborník - zn.Triant, drevo-orech 1996
15. zrkadlo - zn.Triant, obdĺžnik zasadený v drevenom ráme 1996
16. vitrína sklenená - zn.Triant 199617. sedacia súprava v obývačke- kožená, hnedá, 3+2+1 1996
18. koberec v obývačke- béžový, 2,5 m x 3,5 m 1996
19. luster v obývačke 2 ks - 8 ramenné, kovové s čiernou povrch.úpravou 1996

20. žalúzie v obývačke 3 ks - textilné vertikálne béžové, 2 ks 1,5 m x 1,5 m, 1 ks 2m x 1 m 1996
21. nábytok v obývačke - 3 skrinky o výške 1m, dĺžke 2m, na jednej presklená knihovnička 1996
22.písacístôl astoličkavpracovniI-zn.Triantcelodrevené,stoličkaskoženýmhnedýmpoťahom 1996
23. luster v pracovni - 8 ramenný sklenený 1996
24. stolová lampa v pracovni I - kovový spodok, zelené sklenené tienidlo 1996

25. knižnica v pracovni - zn.Triant, celodrevená 1996
26. koberec v pracovni - biely oválny 1996
27. kartový stolík Triant a stolička - zn.Triant, stolička s koženým hnedým poťahom 1996
28. telefón v pracovni - drevený 1996
29. žalúzie v pracovni 2 ks - textilné vertikálne béžové, 1,5 m x 1 m 1996
30. manželská posteľ a spálňový nábytok - zostava drevo a drevotrieska, svetlej prírodnej farby, posteľ

spolu s matracom, skriňa so 4 posuvnými krídlami a 2 ks nočných stolíkov 1996
31. Rolldor - posuvná vstavaná skriňa bez zrkadiel, 2,5 m x 4 m 1996
32. svietidlá v spálni - 2 nočné lampy a 1 luster z prútia 1996
33. koberec v spálni - bielej farby 2 m x 3 m 1996
34. elektrická sauna - pec + drevený obklad 1997

35. kúpeľňový nábytok - biely, drevotrieska, 2 ks závesných skriniek 50 cm x 80 cm, skrinka na zem
55 cm x 200 cm 1996
36. sanita - bidet, 2 ks WC, 3 ks umývadlá - všetko biele 1996
37. posilňovací stroj Kettler - multifunkčný - lavička na vzpieranie a kladka 1996
38. lustre 2 ks v pracovni II - 3 ramenné so sklenenými tienidlami 1996

39. poschodová posteľ v detskej izbe - smrek, spolu s matracmi.

Súd zároveň znalcovi uložil uviesť, či veci uvedené pod položkami 31 a 34, t.j. elektrická sauna a Rolldor,
môžu byť oddelené od bytu ako takého bez toho, aby došlo k ich znehodnoteniu.

Súdny znalec Ing. L. A. poverený vypracovaním znaleckého posudku súdu oznámil, že odporca
nereaguje na jeho výzvy, nedá sa s ním dohodnúť ohliadka veci. Odporca bol vyzvaný na poskytnutie
súčinnosti so súdnym znalcom.

Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu oznámila, že na základe výzvy súdneho znalca sa spolu s

navrhovateľkou dostavili na miesto ohliadky - do bytu odporcu na W. XX v Košiciach dňa 27.5.2014,
pričom odporca ich odmietol vpustiť do priestorov bytu, kde sa mala uskutočniť ohliadka vecí patriacich
do BSM.

Súdny znalec Ing. L. A. potvrdil, že dňa 27.5.2014 uskutočnil v byte odporcu ohliadku hnuteľných vecí,

pričomodporcadobytuvpustillenznalca.Nevpustilkohliadkenavrhovateľkusjejprávnouzástupkyňou.
Na základe uvedeného súd požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby navrhovateľka potvrdila
súdnym znalcom zaznamenané hnuteľné veci pri ohliadke, či skutočne zodpovedajú veciam, ktoré patria
do BSM. Na základe uvedeného súdny znalec sprístupnil navrhovateľke fotografický materiál pre účely
identifikácie hnuteľných vecí.

Odporca potvrdil, že neumožnil navrhovateľke prístup do bytu pri ohliadke hnuteľných vecí, čo
odôvodňoval tým, že navrhovateľka nemienila uznať úver ako spoločný dlh manželov a preto nevidel
dôvod, aby takýmto spôsobom vyšiel navrhovateľke v ústrety.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. L. A. č. 1/2014 zo dňa 9.8.2014 súd zistil, že všeobecná hodnota

všetkých hnuteľných vecí je 17.757,092 EUR. Pri ohliadke súdny znalec vyhotovil fotodokumentáciu
tých hnuteľných vecí, pri ktorých bol pri vykonávaní dokazovania účastníkmi konania uvedený rozdiel
v obstarávacích cenách. Čo sa týka hnuteľných vecí - Rolldor skriňa s posuvnými dverami a elektrická
sauna, znalec uviedol, že ide o demontovateľné výrobky, ktoré po demontáži môžu byť osadené na inom
mieste, so zachovanými pôvodnými úžitkovými hodnotami.

Súd nariadil znalecké dokazovanie aj z odboru Elektrotechnika, odvetvia Elektronika, Odhad hodnoty
elektrotechnických zariadení a elektroniky, pričom úlohou znalca bolstanoviť trhovú hodnotu hnuteľných
vecí uvedených pod položkami 1 až 19 ku dňu 1.12.1999 podľa cenových predpisov platných ku dňuohodnotenia. Predmetom ohodnotenia boli: chladnička Gorenje 150 l, chladnička Calex 120 l, umývačka
riadu Gorenje , kuchynský robot Braun, kávovar, odšťavovač , fritéza Moulinex , elektrický sporák
Gorenje, kombinovaný sporák Mora, šijací stroj Pfaff, vysávač ETA, vysávač Rowenta, hriankovač,

varná kanvica, mikrovlnná rúra Moulinex, mikrovlnná rúra WHIRPOOL, elektrospotrebiče v obývačke -
zn.Philips, TV a video+ veža s reproduktorom a CD prehrávač, práčka - zn.Whirpool, napĺňanie spredu
a televízor OTF.

Zo znaleckého posudku Ing.L. W. č. 7/2014 zo dňa 18.10.2014 súd zistil, že chladnička Calex 120 l,

umývačka riadu Gorenje, kávovar Rowenta, fritéza Moulinex, kombinovaný sporák Mora, vysávač ETA,
vysávač Rowenta, varná kanvica a televízor OTF neboli sprístupnené pre ohodnocovanie. Identifikácia
hnuteľných vecí, ktoré boli sprístupnené, bola zdokumentovaná fotografiami. Kávovar Rowenta a
odšťavovač Moulinex síce neboli odporcom fyzicky predložené, avšak boli identifikované na základe ním
predložených návodov na použitie. Ostatné položky neboli identifikované z dôvodu, že odporca uviedol,
že tieto nie sú v jeho držbe, ani nemá nejaké identifikačné podklady. Zo záverov znaleckého posudku

vyplynulo, že všeobecná hodnota ohodnocovaných hnuteľných vecí (okrem nesprístupnených) bola ku
dňu zániku manželstva 6.970,- Sk, t.j. 229,- EUR.

Účastníci konania po vypracovaní znaleckého posudku zhodne uviedli, že sporák Mora nebude
predmetom vyporiadania; tento bol umiestnený v rodinnom dome v R., ktorý bol darovaný synovi

účastníkov konania. Účastníci konania sa taktiež dohodli na výške zostatkovej hodnoty tých hnuteľných
vecí, ktoré neboli ohodnotené v znaleckom posudku Ing. L. W. a to tak, že pri určení zostatkovej hodnoty
ku dňu rozvodu manželstva sa má vychádzať z nadobúdacích hodnôt, na ktorých sa v priebehu konania
zhodli, resp. ak sa nezhodli, nadobúdacia hodnota bude vo výške priemeru; zostatková hodnota týchto
hnuteľných vecí bude vo výške 50 % z takto určenej nadobúdacej hodnoty. Pri použití uvedeného

postupu súd ustálil hodnoty týchto vecí nasledovne: hodnota chladničky Calex 120 litr. 165,97 EUR,
hodnota umývačky riadu Gorenje 290,45 EUR, hodnota fritézy Moulinex 58,09 EUR, hodnota vysávača
ETA 41,49EUR,hodnotavysávačaRowenta207,46EUR,hodnotavarnejkanvice16,60EURahodnota
televízora OTF 248,95 EUR, spolu 1.029,01 EUR.

Spolu hodnota elektroniky predstavovala 1.258,01 EUR ( 229 + 1.029,01).

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa stotožnila so závermi všetkých znaleckých posudkov.
Odporca namietal, že pokiaľ navrhovateľka žiada o vyplatenie vyrovnacieho podielu v lehote 3 dní,
vzhľadom na to, že je štátnym zamestnancom, v takejto lehote túto povinnosť splniť nemôže. Žiadal, aby

garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľky s tým, že túto nikdy po rozvode manželstva
ani počas trvania manželstva neužíval, resp. neužívali. Odporca taktiež žiadal, aby súd pri rozhodovaní
prihliadolajnapríčinyrozvratumanželstva;malzato,žerozvodbolzapríčinenývýlučnenavrhovateľkou.

Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je

všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov
za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľaust.§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa ustanovenia § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ustanovenia § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ustanovenia § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V

konaní bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli manželstvo dňa
9.12.1989 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 23C/673/98 zo
dňa 21.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.1999. Citovaným rozsudkom bol maloletý syn
účastníkov konania, L. Š., nar.XX.X.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že po rozvode manželstva, ktorého následkom je v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka i zánik BSM, k vyporiadaniu BSM dohodou
medzi účastníkmi konania nedošlo.

Súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou
a súdnou judikatúrou.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť len veci, ktoré účastníci
urobili predmetom konania, a teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označil za veci
patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o vyporiadanie
prikázaná niektorému z nich za náhradu. To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z

titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému
z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok.
Uvedená zásada je dôsledkom prehĺbenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Účastníkom konania nemožno teda vnucovať určitý spôsob vyporiadania. Pokiaľ teda
označia za predmet vyporiadania len určité časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný

a nemusí a vlastne ani nemôže sám zisťovať, čo všetko do bezpodielového spoluvlastníctva patrí a má
byť vyporiadané.

Ak v konaní o vyporiadanie niektorých z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí
svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v

tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak
platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, do BSM patria a treba ich vyporiadať.
Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa
vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, alebo ak tvrdí, že na oddelený majetok sa vynaložilo niečo
zo spoločného majetku. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená,

že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov.
Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak
z ich stavu v čase zániku BSM.

V danom prípade sa účastníci konania zhodli na tom, že predmetom vyporiadania majú byť hnuteľné

veci, nehnuteľnosť - garáž a obchodný podiel odporcu v obchodnej spoločnosti. Okrem uvedeného
navrhovateľka tvrdila, že predmetom vyporiadania majú byť aj finančné prostriedky uložené na účtoch
v Istrobanke a.s.. Naostatok, predmetom vyporiadania účastníci konania učinili aj spoločný záväzok -
dlh účastníkov voči Slovenskej sporiteľni, a.s.. Odporca žiadal, aby bolo zohľadnené, že dlh splácal
počas manželstva, ako aj po rozvode. Navrhovateľka žiadala, aby bolo zohľadnené, že počas trvania

manželstva bol dlh splácaný zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov, pričom úver bol použitý
na rekonštrukciu bytu, ktorý sa stal výlučným vlastníctvom odporcu.

Medzi aktíva, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, patrili nehnuteľnosť - garáž a hodnota obchodného
podielu odporcu. Vo vzťahu k nehnuteľnosti súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku I.. P.

P., podľa ktorého všeobecná hodnota garáže je 6.400,- EUR. Vo vzťahu k hodnote obchodného podielu
súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. L. R., podľa ktorého hodnota obchodného
podielu odporcu v spoločnosti R., P.. P. D..G.. P. P. F. B., J. X, I.: XXXXXXXX v čase rozvodu manželstva
predstavovala 22.000,- Sk, t.j. 730,- EUR.Čo sa týka ďalších aktív, na základe zhodných výpovedí účastníkov konania súd ustálil, že predmet
BSM tvoria hnuteľné veci, uvedené vo výroku tohto rozsudku pod položkami 1, 3-35, 37-58. Spornými

položkami, t.j. položkami, o ktorých účastníci konania tvrdili rozdielne, či patria alebo nepatria do BSM,
boli hnuteľné veci, uvedené vo výroku tohto rozsudku pod položkami 2 (kuchynská linka v byte na W.
E..) a 36 (sanita v byte na W. E.., pozostávajúca z bidetu, 2 ks WC, 3 ks umývadiel).

Hnuteľnú vec - HIFI zostavu zn.JVC súd do vyporiadania nezahrnul; odporca preukázal, že uvedená

vec tvorí jeho výlučné vlastníctvo a navrhovateľka sa s týmto záverom stotožnila.

Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že vyššie uvedené hnuteľné veci - kuchynskú linku a sanitu,
nadobudol kúpou bytu do svojho výlučného vlastníctva a preto nemôžu byť vyporiadané ako BSM.
Odporca uvedený názor odvíjal z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v ktorej je definované
vnútorné vybavenie bytu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že počas trvania manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu k bytu na W. E..Č..XX F. B., na
1. poschodí, pozostávajúcemu zo 6 izieb a príslušenstva. Predmetný byt vznikol rekonštrukciou -
premenou nebytových priestorov na bytové. Rekonštrukciu, vrátane zadováženia kuchynskej linky,

sporáku, vane, umývadla, WC misy s nádržkou a vodovodných batérií, realizovali účastníci konania
na vlastné náklady z finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou
a.s., na základe zmluvy o budúcej zmluve (nájom bytu). Po rozvode manželstva sa účastníci konania
dohodli o zrušení práva spoločného nájmu bytu s tým, že výlučným nájomcom bytu sa stal odporca.
Odporca sa následne, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej dňa 5.12.2006 s Mestom

B., stal vlastníkom predmetného bytu. Hnuteľné veci, umiestnené do bytu pri jeho rekonštrukcii, ostali
v predmetnom byte.

Z článku II bodu 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi Mestom B. vyplýva, že súčasťou
bytu je jeho vnútorné vybavenie, okrem iného vstavané skrine, poštová schránka, zvonček, kuchynská

linka, ohrievač, vodovodné batérie, vaňa, odsávač, radiátory, merače vody, plynový kotol.
Sanita, pozostávajúca z bidetu, 2 ks WC a 3 ks umývadiel, ktoré navrhovateľka navrhovala vyporiadať
ako BSM, v zmluve definované nie sú.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že navrhovateľka z vecí, vymedzených zmluvou o prevode

vlastníctva, žiadala vyporiadať ako BSM len kuchynskú linku. Ohrievač, vodovodné batérie, vaňu,
odsávač, radiátory, merače vody a plynový kotol, do vyporiadania nezahrnula.

V druhom rade je k uvedenej otázke potrebné uviesť, že predmetné hnuteľné veci (kuchynská
linka, sanita a ostatné, definované v zmluve o prevode vlastníctva) účastníci konania nadobudli za

trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou
sporiteľňou a.s.. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani odporca. Ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, z listu starostu Mestskej časti B. - P. L. zo dňa 15.11.1994 (Stavebno-technické posúdenie
nebytových priestorov ul. W. XX), zadováženie týchto hnuteľných vecí a ich umiestnenie do nebytových
priestorov, bolo podmienkou pretvorenia nebytových priestorov na bytové.

Súd je presvedčený o tom, že uvedená skutočnosť, t.j. zmena charakteru resp. účelu užívania
nehnuteľnosti neznamená, že tieto hnuteľné veci sa automaticky stali vlastníctvom mesta B.. Je pravdou,
že v prípade nájmu obecných bytov kuchynská linka, vaňa, umývadlo a WC tvoria obvyklé vybavenie
bytu, pričom nájom bytu zahŕňa aj nájom týchto zariaďovacích predmetov; byt aj uvedené vybavenie

vlastnícky patria prenajímateľovi. Prípad účastníkov konania je však iný; uvedené hnuteľné veci boli
zadováženézfinančnýchprostriedkovúčastníkovkonania, nie zfinančnýchprostriedkovprenajímateľa.
Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že ani v zmluve o nájme predmetného bytu, uzavretej s
odporcom po ukončení rekonštrukcie, prenajímateľ neurčil uvedené hnuteľné veci za súčasť bytu.
Zhrnúc uvedené, súd mal za to, že predmetné veci aj v čase prevodu vlastníctva bytu na odporcu

tvorili BSM účastníkov a teda, nemohli byť ani predmetom prevodu z vlastníctva mesta B. do výlučného
vlastníctvaodporcu.Natentozávernemávplyvanifakt,ževzmluveoprevodevlastníctvabytu,uzavretej
medzi odporcom a Mestom B. dňa 5.12.2006, je už ako súčasť bytu uvedené jeho vnútorné vybavenie,
okrem iného aj kuchynská linka.Zhrnúc vyššie uvedené, súd do vyporiadania BSM zahrnul aj vyššie uvedené sporné položky.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. L. A. č. 1/2014 zo dňa 9.8.2014,
podľa ktorého je všeobecná hodnota hnuteľných vecí (okrem elektroniky) 17.807,09 EUR.

Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí - elektroniky, súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého
posudku I..L. W. č. 7/2014 zo dňa 18.10.2014, v spojení so zhodnými vyjadreniami účastníkov vo vzťahu

k položkám, ktoré v posudku neboli ohodnotené. Celková hodnota elektroniky predstavuje 1.258,01
EUR.

Spolu hodnota hnuteľných vecí predstavuje 19.065,10 EUR ( 17.807,09 + 1.258,01 EUR).

Čo sa týka ďalších aktív - finančných prostriedkov na účtoch v Istrobanke a.s., vykonaným dokazovaním

(zo správy banky a histórie účtov) súd zistil, že na meno odporcu boli počas trvania manželstva
založené dva účty; dňa 29.1.1999 účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a dňa 7.4.1999 účet č. XXXXX-
XXXXXXXXX/XXXX. Oba účty ku dňu zániku manželstva existovali a boli na nich uložené finančné
prostriedky. Na prvom účte bol ku dňu zániku manželstva zostatok vo výške 11.196,30 Sk (371,65 EUR)
a na druhom zostatok vo výške 169.825,10 Sk (5.637,16 EUR).

Účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX: Z histórie tohto účtu súd zistil, že odporca 7.4.1999 vložil na účet
sumu 300.000,-Sk. Odporca tvrdil, že uvedená suma predstavuje finančné prostriedky patriace výlučne
jeho súčasnej manželke L.. M. Š.. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
odporca uvedené tvrdenie preukázal. Zo svedeckých výpovedí manželky odporcu L..M. Š.I., ako aj jej

matky I..M. Ď., ktoré sa zhodovali aj v konkrétnych skutkových okolnostiach s výpoveďou odporcu,
jednoznačne vyplynulo, že manželka odporcu dostala od svojich rodičov ako dar finančné prostriedky vo
výške 500.000,-Sk na jeseň v roku 1998, t.j. v čase, kedy už žila v spoločnej domácnosti s odporcom a
odporca následne, v apríli 1999 peniaze vložil na uvedený účet. Skutočnosti, vyplývajúce zo svedeckých
výpovedí podporuje aj potvrdenie Poľnobanky a.s., z ktorého súd zistil, že matka L..M. Š. vybrala dňa

28.9.1998 zo svojho účtu sumu 500.000,- Sk.

Z histórie uvedeného účtu však ďalej vyplynulo, že suma 300.000 Sk bola o dva mesiace po vložení
(7.6.1999) vybratá a dňa 7.7.1999 odporca vložil na tento účet sumu 150.000 Sk, ktorá „narástla“ titulom
úrokov do dňa rozvodu manželstva na sumu 169.825,10 Sk. Odporca tvrdil, že suma 150.000 Sk, ktorú

vložil na účet, predstavuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve; mal za to, že
uvedené finančné prostriedky nepatria do BSM z dôvodu, že v júli 1998 navrhovateľka opustila spoločnú
domácnosť a účastníci konania už spolu nehospodárili.

Vykonaným dokazovaním, na základe zmluvy o prenájme uzavretej dňa 1.3.1998 so spoločnosťou G.

P..D..G.. P. P. F. A. (vrátane dodatkov k zmluve), mal súd za preukázané tvrdenie odporcu, že mal príjem
z prenájmu nehnuteľnosti rodinného domu a záhrady na P. E.. X F. B.. Počnúc od 1.3.1998 do 28.2.1999
išlo o sumu vo výške 15.000,-Sk mesačne a počnúc od 1.3.1999 o sumu vo výške 16.050 Sk mesačne.

S názorom odporcu, že uvedený príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve nepatrí do

BSM,savšaksúdnestotožnil.Vposudzovaníuvedenejotázkyjesúdnapraxajudikatúrajednoznačná.Z
ust. § 143 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
boli okrem majetku, ktorý je v tomto ustanovení výslovne uvedený, vylúčené aj výnosy z tohto majetku.
Výnosy, úžitky a prírastky k veci patria do BSM bez ohľadu na to, či je vec v BSM alebo vo vlastníctve
jedného z manželov. Čo sa týka skutočnosti, že účastníci konania od júna 1998 už neviedli spoločnú

domácnosť, súd má za to, že uvedená okolnosť nemá vplyv na posúdenie otázky, či výnosy z výlučného
majetku patria alebo nepatria do BSM. Uvedená okolnosť môže mať vplyv len na posúdenie podielov pri
vyporiadaní BSM (tzv.disparita), avšak nielen sama osebe; musia tu byť ďalšie spoľahlivo preukázané
okolnosti, odôvodňujúce zvýhodnenie jedného z manželov oproti druhému.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že zostatok na účte, ktorý bol založený v apríli 1999, ku dňu
rozvodu manželstva vo výške 169.825,10 Sk (5.637,16 EUR), patrí do BSM.Účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX: Z histórie tohto účtu vyplynulo, že dňa 29.1.1999 odporca vložil
na tento účet sumu 150.000,- Sk. Dňa 1.3.1999 odporca vybral sumu 30.000,- Sk. Zostávajúca suma
120.000,- Sk do 30.8.1999 narástla titulom úrokov na sumu 130.953,60 Sk. Dňa 30.8.1999 odporca

vybral sumu 120.000,- Sk. Na účte ostala suma 10.953,60 Sk, ktorá ku dňu rozvodu manželstva
účastníkov „narástla“ na sumu 11.196,30 Sk.

Odporca rovnako tvrdil, že suma 150.000 Sk, ktorú vložil na uvedený účet, predstavuje príjem z
prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve; mal za to, že uvedené finančné prostriedky nepatria

do BSM z dôvodu, že v júli 1998 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a účastníci konania už
spolu nehospodárili. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vybratým z účtu vo výške 30.000,- Sk a vo
výške 120.000,- Sk odporca uviedol, že tieto finančné prostriedky boli použité na leasingové platby jeho
terajšej manželky L..M. Š..

Súd sa s otázkou, či výnos z prenájmu nehnuteľností patrí do BSM vyporiadal v predchádzajúcom

odseku odôvodnenia tohto rozsudku; uvedené potom znamená, že finančné prostriedky vložené na účet
pri jeho založení, patria do BSM. Vzhľadom k tomu, že odporca za trvania manželstva vybral z účtu
spolu sumu 150.000,-Sk, patriacu do BSM a použil ju na potreby tretej osoby, platí, že tieto peniaze
nepoužil v súlade s ust. § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka napr. na bežnú spotrebu alebo náklady
spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM, alebo na potreby maloletých detí, pochádzajúcich

z manželstva, ale v rozpore s ust. § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na takýto právny úkon potom
nemožno prihliadať a vybraté prostriedky je potrebné zaradiť do masy BSM a vyporiadať.

Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že zostatok na účte, ktorý bol založený v januári 1999, ku
dňu rozvodu manželstva vo výške 11.196,30 Sk (371,65 EUR), ako aj suma, ktorá bola do rozvodu

manželstva z účtu vybratá vo výške 150.000 Sk (4.979,09 EUR), spolu suma 5.350,74 EUR, patria do
BSM.

Spolu suma na účtoch v banke, patriaca do BSM, predstavuje 10.987,90 EUR (5.637,16 EUR + 5.350,74
EUR).

V danom prípade je zrejmé, že aktíva, tvoriace BSM účastníkov konania, predstavujú hodnotu spolu
37.183 EUR (hnuteľné veci 19.065,10 EUR, obchodný podiel 730 EUR, garáž 6.400 EUR, finančné
prostriedky v banke 10.987,90 EUR).

Čo sa týka rozhodnutia súdu o spôsobe vyporiadania BSM, v súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie
BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu
manželstva, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo
k ich amortizácii.

V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporené, že
hnuteľné veci (okrem stepera) mal od rozvodu manželstva až do času, kedy súd vo veci rozhodol, t.j. po
dobu viac ako 14 rokov, vo výlučnej držbe odporca. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady súd rozhodol
tak, že všetky hnuteľné veci (okrem stepera) prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Odporca síce
trval na tom, že časť hnuteľných vecí nepotrebuje, pretože ich má duplicitne, súd však na uvedené

tvrdenie nereflektoval, pretože 14 rokov je skutočne dlhá doba, vzhľadom na ktorú je prirodzené, že
navrhovateľka už ani nemôže mať záujem začať veci užívať, ďalej, že svoju domácnosť už zariadila
predmetmi obdobnej úžitkovej hodnoty, potrebnými pre chod domácnosti. Naviac, ako uviedla, byt
na Varšavskej ulici, ktorý jej zabezpečil odporca v rámci dohody o zrušení práva spoločného nájmu,
bol vybavený kuchynskou linkou, ako aj kompletným zariadením kúpeľne. Tvrdenie odporcu, že veci

nepotrebuje a v skutočnosti neužíva, vyznieva rozporuplne v súvislosti s tým, že to boli účastníci konania
(a teda, aj sám odporca), ktorí si tieto hnuteľné veci počas trvania manželstva zadovážili v rozsahu, v
akom to pokladali za potrebné pre uspokojenie svojich potrieb a chod svojej domácnosti.

Rovnako (prikázaním do výlučného vlastníctva) súd rozhodol aj vo vzťahu k obchodnému podielu, čo

vyplýva z podstaty veci, pretože odporca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti.
Rovnako súd musel rozhodnúť aj vo vzťahu k finančným prostriedkom na účtoch v Istrobanke, pretože
tieto boli v čase rozhodovania súdu odporcom už spotrebované.Vo vzťahu k nehnuteľnosti - garáž, súd rozhodol, že túto prikazuje do výlučného vlastníctva
navrhovateľky. Ani jeden z účastníkov o prikázanie tejto nehnuteľnosti nemal záujem a v čase
rozhodovania túto žiaden z nich reálne neužíval. Pri rozhodovaní teda súd nemohol vychádzať z jedného

z najvýznamnejších hľadísk pre prikázanie veci jednému z bývalých manželov do jeho výlučného
vlastníctva, ktorým je hľadisko účelného využitia veci, resp. prikázanie veci tomu z účastníkov, ktorý
mal vec naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácii. Súd preto pri rozhodovaní o tejto otázke
vychádzal zo zásady, ktorá sa obvykle, v zmysle ustálenej súdnej praxe, používa pri vyporiadaní BSM
a teda, aby veci zo zaniknutého BSM boli rozdelené tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný

zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Vzhľadom k tomu, že
hodnotovo podstatnú časť aktív súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, súd v zmysle uvedenej
zásady, v záujme rovnomernejšieho rozdelenia rozhodol tak, že garáž prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľky.

Po porovnaní aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu dostal každý z účastníkov konania, súd zistil, že táto

hodnota je rozdielna; navrhovateľka dostala aktíva v hodnote 6.450,-EUR (garáž, steper) a odporca
dostal aktíva v hodnote 30.733,-EUR (hnuteľné veci, obchodný podiel, finančné prostriedky na účtoch
v banke). Povinnosťou súdu bolo preto samostatným výrokom rozhodnúť o tzv. vyporiadacom podiele
a teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich (za
predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov) dostal súhrnne rovnakú hodnotu. Vychádzajúc z celkovej

hodnoty aktív (37.183 EUR) polovica tejto hodnoty predstavuje sumu 18.591,50 EUR. Túto hodnotu mal
dostať každý z účastníkov konania.

Ako už bolo vyššie uvedené, Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely
manželov na spoločnom majetku sú rovnaké ( § 150 veta prvá). Je pravdou, že zákon nevylučuje,

aby výška podielov bola určená aj v inom pomere (disparita podielov). Musí však ísť o tak významné
okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie princípu, že podiely sú zásadne rovnaké. Odporca vo vzťahu
k uvedenej otázke prízvukoval, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na príčiny rozvratu manželstva; mal
za to, že rozvrat zapríčinila výlučne navrhovateľka, ktorá v júni 1998 opustila spoločnú domácnosť.
Bez toho, aby súd posudzoval pravdivosť tohto tvrdenia, uvedenú okolnosť nepokladal za takú, ktorá

by mohla mať vplyv na výšku podielov tak, že by tieto podiely na spoločnom majetku neboli rovnaké.
Zákon súdu neukladá, aby pri vyporiadaní BSM modifikoval výšku podielov manželov podľa miery účasti
na rozvrate manželstva. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka má súd pri vyporiadaní prihliadať
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pričom pri určení miery pričinenia má vziať zreteľ na

starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z konštantnej judikatúry je zrejmé, že
na zavinenie rozvratu manželstva sa neprihliada. Platné právo neumožňuje vysloviť vinu manžela na
rozvode, aj keď súdu ukladá prihliadnuť na príčiny rozvratu. Neraz totiž ide o ťažko definovateľné
a komplikované príčiny, ktoré môžu mať pôvod napr. v intímnej sfére. Aj zdanlivo navonok jasná
príčina rozvratu (napr.nadviazanie mimomanželského vzťahu), môže mať svoje navonok skryté dôvody

a príčiny. Napokon, vo vzťahu k predmetnej veci sa žiada dodať, že tvrdenie odporcu, že rozvrat
manželstva zapríčinila výlučne navrhovateľka, sa javí ako subjektívne. Súd, rozhodujúci o rozvode,
takýto záver na základe vykonaného dokazovania v rozsudku nevyslovil. V súvislosti s uvedeným,
pokiaľ odporca vytýkal navrhovateľke, že v júni 1998 opustila spoločnú domácnosť, pričom nadviazala
mimomanželský vzťah, je potrebné uviesť, že aj sám odporca bezprostredne po jej odchode, v lete

1998 začal žiť s inou ženou - svojou terajšou manželkou. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by svedčili pre záver, že by sa niektorý z manželov nestaral o rodinu alebo sa výraznejšie zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že podiely účastníkov konania na spoločnom majetku sú

rovnaké a teda, každý z nich by mal dostať hodnotu vo výške 18.591,50 EUR. Keďže navrhovateľke boli
prikázané aktíva v hodnote 6.450,-EUR, na vyrovnanie jej podielu je odporca povinný zaplatiť jej sumu
12.141,50 EUR ( 6.450 + 12.141,50 = 18.591,50 ). Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie uvedenej
sumy v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy,
ktoré vznikli za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva, dňa 18.10.1995,
účastníkom vznikol spoločný dlh z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s.. Poskytnutý
úver v rozsahu 300.000,-Sk účastníci konania použili na rekonštrukciu nebytových priestorov (premena

nebytových priestorov na byt) nachádzajúcich sa na W. E..Č..XX F. B., vrátane nákupu hnuteľných vecí,
ktorýchumiestnenievtýchtopriestorochbolopodmienkouzmenycharakteruužívaniatýchtopriestorovz
nebytového na bytový, ako kuchynská linka, ohrievač, vaňa, WC, batérie. Účastníci konania sa zaviazali
splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5.000,- Sk, s prvou splátkou splatnou v januári
1996 a poslednou splátkou splatnou v januári 2011.

Z výpisu z úverového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zhodných
prednesov účastníkov súd zistil, že počas trvania manželstva bolo na úvere zaplatených 240.000 Sk
(za roky 1996, 1997, 1998 a 1999, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk) a po rozvode manželstva odporca z
výlučných finančných prostriedkov zaplatil 240.000 Sk (roky 2000, 2001, 2002 a 2003, t.j. 48 mesiacov
x 5.000 Sk).

V danom prípade bolo nesporné a ani účastníci nenamietali, že v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní
BSM už predmetný dlh neexistoval (bol splatený) a teda, súd už nerozhodoval o prikázaní zostatku dlhu
voči Slovenskej sporiteľni a.s. niektorému z účastníkov konania.

Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a tiež, aby sa uhradilo, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok niektorého
z manželov. Aby vyporiadanie zodpovedalo uvedenému zákonnému ustanoveniu, do hodnoty, ktorá sa
má medzi účastníkmi vyporiadať a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov pripadajúcich každému z

účastníkov, treba zahrnúť aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť.

Vzhľadom na dispozičný návrh oboch účastníkov, v súlade s vyššie cit.ust. § 150 Občianskeho
zákonníka, súd pri rozhodovaní zohľadnil jednak na skutočnosť, že odporca po rozvode manželstva
vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu účastníkov vlastné finančné prostriedky a jednak na skutočnosť,

že zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva bol uhrádzaný úver, z ktorého
účastnícikonaniarekonštruovalibyt,ktorýnásledneodporcanadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctva.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že odporca má nárok na zohľadnenie polovice vlastných
finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu po zániku manželstva a teda,

na zaplatenie sumy 120.000 Sk, t.j. 3.983,27 EUR. Rovnako aj navrhovateľka má nárok na
zohľadnenie polovice finančných prostriedkov, vynaložených na zaplatenie spoločného dlhu počas
trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM a teda, rovnako na zaplatenie sumy 120.000 Sk,
t.j. 3.983,27 EUR. Vzhľadom na to, že nárok oboch účastníkov sa vzájomne v plnom rozsahu kryje,
hodnota aktív, pasív a výška sumy, ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie

titulom vyporiadania BSM, ostala v nezmenenom rozsahu tak, ako to súd definoval vyššie.

Podľa ustanovenia § 2 ods.1 písmena c/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatníkom sú obaja účastníci v konaní

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písmena h/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká v ostatných
prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila
v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 7 ods.7 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Podľa ustanovenia § 17 ods.1 a § 18c/ ods.6 citovaného zákona, z poplatkových úkonov navrhnutých
alebozakonaniazačatépredúčinnosťoutohtozákonasavyberajúpoplatkypodľadoterajšíchpredpisov,
ak ďalej nie je uvedené inak.Podľa položky 6 Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, v znení
účinnom v čase začatia tohto konania, súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, je 2% z ceny predmetu konania.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom prípade v
súvislosti s rozhodnutím vo veci samej a to za konanie o vyporiadanie BSM, pričom poplatníkmi sú obaja
účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli v danom
prípade vyporiadané, t.j. 37.183 EUR. V zmysle Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o

súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia konania o vyporiadanie BSM
stanovený vo výške 2% z ceny predmetu konania, čo v danom prípade činí 743,66 EUR. Zhrnúc vyššie
uvedené, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z výsledku konania vo veci samej je zrejmé, že podiely
oboch účastníkov na vyporiadaní majetku sú rovnaké, obaja účastníci konania sú povinní zaplatiť po
jednej polovici takto stanoveného súdneho poplatku, t.j. sumu vo výške 371,83 EUR.

Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z obsahu spisu vyplýva, že z rozpočtových prostriedkov štátu bolo zaplatené:

- náhrada vecných nákladov peňažným ústavom za podanie správy o účtoch; Tatrabanke a.s. 357 Sk
(11,85 EUR), Slovenskej sporiteľni 1.011,50 Sk + 773,50 Sk (59,25 EUR) a Istrobanke 595 Sk (19,75
EUR), spolu 90,85 EUR
- znalečné (odmena a náhrada hotových výdavkov) súdnemu znalcovi I..R. vo výške 288,31 EUR a
170,21 EUR (spolu 458,52 EUR), súdnemu znalcovi Ing. P.E. vo výške 144,19 EUR, súdnemu znalcovi

I..A. vo výške 488,13 EUR a súdnemu znalcovi I..W. vo výške 285,52 EUR.

Zuvedenéhoprehľaduvyplýva,žetrovyspolupredstavujú1.467,21EUR.Súdpovažovalzaspravodlivé,
aby sa účastníci konania podieľali na náhrade trov štátu v rovnakom pomere, t.j. vo výške 733,61 EUR
vzhľadom na charakter konania o vyporiadanie BSM, ktoré sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi

konania po rozvode manželstva a zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a bolo preto v
záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie ich spoločného majetku vykonal súd.
Odporca na základe uznesenia č.k.24 C 969/2002-187 zo dňa 30.10.2007 zaplatil na účet súdu
preddavkovo sumu 1.500 Sk (49,79 EUR). Navrhovateľka uvedenú sumu nezaplatila a štát ju bude
vymáhať. Zhrnúc uvedené súd zaviazal oboch účastníkov nahradiť štátu trovy, každého v rozsahu jednej

polovice z celkovej sumy trov, po odrátaní toho, čo už zaplatili resp. čo má byť vymožené, t.j. vo výške
683,82 EUR (733,61 mínus 49,79 EUR).

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 150 ods.1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V danom prípade je z výsledku konania a z rozhodnutia vo veci samej zrejmé, že súd návrhu
navrhovateľky na vyporiadanie BSM vyhovel. Z uvedeného dôvodu by mala v zmysle zásady úspechu v
spore právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Súd však mal za to, že v danom prípade
sú splnené podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 150 ods.1 veta prvá O.s.p., ktoré umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti

a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade
považoval charakter predmetného konania; konanie sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania
po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v záujme oboch účastníkov
konania,abyvyporiadaniespoločnéhomajetkuvykonalsúd.Napokon,akotovyplývazrozhodnutiasúdu
vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Z uvedeného

dôvodu súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu
proti rozhodnutiu odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.