Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201453
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714201453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská
30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1) F.. O. O., bytom J. XXXX/XX, K., štátne
občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S), Poprad, so
sídlom Bajkalská 2335/3, IČO:42 088 453 2) M. N., bytom I. XXX/XX, K., štátne občianstvo Slovenská
republika, práv. zast. Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Poprad, Mnoheľova 17, v konaní o
zaplatenie 9.198,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k. 12C/29/2015-78 zo dňa 23 .05.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcu voči žalovanej v II. rade sa zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.702,65 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z
uvedenej sumy od 01.02.2014 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania vo výške 253,69 eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 48, § 52, § 54, § 100, § 101, § 107, § 457 Občianskeho
zákonníka a § 303, § 304, § 306, § 311, 497, § 506 Obchodného zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.08.2007 uzavrel žalobca so žalovaným v 1./rade ako dlžníkom, a so
žalovanou v 2./rade ako ručiteľkou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe
ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej v 1./rade mimoriadny medziúver pod číslom XXXXXXXXXX

vo výške 300.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a všeobecných zmluvných podmienok sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 180.000,- Sk. Žalovaná v 1.
rade sa zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku 7,39 % ročne. Nakoľko žalovaná v
1./ rade neuhradila zročné splátky, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote vyplývajúce zo zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, žalobca listom zo dňa 09.09.2013 adresovaným
žalovanej v 1./rade odstúpil od zmluvy s tým, že žalovanú v 1./ rade požiadal o okamžité vrátenie

poskytnutých úverových prostriedkov v lehote do 7 dní od doručenia listu. Súd prvej inštancie predmetný
právny vzťah posúdil iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k ust. § 54 OZ
a § 48 ods.2 OZ a vzájomné práva a povinností strán po odstúpení s odkazom na ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení, nakoľko ustálil, že zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvuspotrebiteľskú, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je definovaný ako absolútny obchod. Zo znenia zmluvnej
podmienky o odstúpení, súdu prvej inštancie vyplynulo, že táto nie je vyvážená a spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného ustálil, že

žalovanej v 1./ rade po odstúpení od zmluvy vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
rovnajúce sa rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a ňou poskytnutým plnením, čo činí sumu
6.702,65 eur, nakoľko odstúpením dochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku. V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľa zamieta. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2./ rade ako ručiteľkou súd prvej inštancie
posúdil ako vzťah akcesorický, na ktorý aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle ust.

§ 303 a nasl. Aj keď odstúpením od zmluvy formálne splnenie dlhu z úveru bolo nahradené aplikujúc
ustanovenia OZ vrátením bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka veriteľa
na vrátenie peňažných prostriedkov nezanikla a do jej zaplatenia žalovaná v 2./rade ako ručiteľka je
pasívne legitimovaná. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
v 2./ rade, ktorá svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
ručiteľský záväzok žalovanej v 2./ rade, nakoľko tento v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy,
zanikol. Vzhľadom na uvedené žiadala rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť tak, že návrh žalobcu
voči žalovanej v 2./ rade odvolací súdu zamietne a zároveň žalovanej v 2./ rade prizná náhradu trov

prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril s tým, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 2./ rade, že
prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že žalovaná v 2./ rade v úverovej zmluve
prehlásila ako ručiteľka, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju

neuspokojí dlžník, pričom odvolateľka bola s touto skutočnosťou oboznámená. Vzhľadom na uvedené
žiadal rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd

vec posúdil podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2./ rade
je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovanej v 2. rade bolo tvrdenie, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).11. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej v 1./ rade, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi

stranami sporu, založeným dňa 20.08.2007 Zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a Zmluvou
o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej v 1./ rade mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 eur. Súd prvej inštancie
správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou v 1./ rade ide o spotrebiteľský vzťah.

13. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na

ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako
aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ide o nárok žalobcu vo
vzťahu k žalovanej v 1./ rade, avšak vo vzťahu k žalovanej v 2./ rade dospel k nesprávnym právnym

záverom, a to aj napriek tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2./ rade ako ručiteľkou, správne
právne posúdil ako vzťah akcesorický.

15. Ručenie je v Obchodnom zákonníku upravené v treťom oddiely hlavy prvej tretej časti v § 303 a
nasl. Právnu úpravu ručenia v rámci Obchodného zákonníka pritom možno považovať za komplexnú,

existujúcu paralelne proti tiež ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v § 546 až § 550 Občianskeho
zákonníka.

16. Záväzok ručiteľa je naproti záväzku dlžníka záväzkom akcesorickým. Znamená to, že jeho vznik a
trvaniesúpriamopodmienenéexistenciouhlavnéhozaisťovanéhozáväzku.Subsidiárnapovaharučenia

vyplývazdoplňujúcehoapodpornéhopostaveniaručiteľavzhľadomnaprimárnyvzťahdlžníkaaveriteľa.

17. Žalovaná v 2./ rade vo svojom odvolaní teda správne namietala, že pri jej postavení ako ručiteľky
je potrebné prihliadať na následky odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej
zmluvy došlo v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ k jej zrušeniu s účinkami ex tunc (od začiatku), a tým aj k

zániku práv a povinností zo zmluvy.

18. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2./
rade ako ručiteľkou je vzťahom akcesorickým, teda závislým od hlavného záväzku. Žalobca od úverovej
zmluvy odstúpil, táto sa od začiatku zrušila ako zmluva hlavná a konzekvenciou je zrušenie, resp. zánik
aj ručiteľského záväzku žalovanej v 2./ rade.

20. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority
ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku: ak zanikne pohľadávka ,
ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej
akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného
dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí

dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku
v situácii, keď zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná , výnimky z tohto pravidla
musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre
ktoré boli určené. (Rozhodnutie NSS z 30. 11. 2006, sp. zn. 1 Afs 73/2006).

21. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok v jeho napadnutej
časti zmenil tak, že návrh žalobcu voči žalovanej v 2./ rade zamietol. Vzhľadom na dôvody zamietnutia
žaloby proti žalovanej v 2.rade už odvolací súd nevykonal súdnu kontrolu zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 1 OZ a nasl..22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).