Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412216712
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6412216712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu J.. M. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. M., Dr. J. B. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Evou Považanovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom v Žiari nad Hronom, Dr. Jánskeho 4/406, proti žalovanému Mesto
Banská Štiavnica, Radničné nám. 1, Banská Štiavnica, IČO: 320501, právne zastúpenému JUDr.
Františkom Vavračom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 21, v
konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/211/2012-200 zo dňa 05. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného (výrok I.) a vo
výroku o náhrade trov konania (výrok III.), p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvára so žalobcom kúpnu zmluvu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v platnom znení, predmetom

ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. A. M., a
to: 3-izbový byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. X na prvom poschodí bytového domu súp. č. XXXX
a príslušný podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX, ako aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely CKN č. XXXX/X o výmere 1 141 m2, vedená ako zastavané
plochy a nádvoria, na ktorej je dom súp. č. XXXX postavený, s tým, že kúpna zmluva tvorí prílohu tohto
rozhodnutia.

2. Vo zvyšku, teda v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby vyhlásenie prenajímateľa podľa § 5
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení tvorilo prílohu tohto rozhodnutia, okresný súd zamietol.

3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, a to vo vzťahu k vyhovujúcej časti jeho rozhodnutia ( výrok
I. ) poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/139/06 zo dňa 10. 11. 2008,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa31.12.2008,ktorýmrozsudkombolauloženápovinnosťžalovanému
uzavrieť so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k bytu, ktorá zmluva o budúcej

kúpnej zmluve bola prílohou predmetného rozhodnutia. Napriek tomuto právoplatnému rozhodnutiu
však k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Keďže povinnosť žalovanému uzavrieť so žalobcom zmluvu o
budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu už bola uložená rozhodnutím - právoplatným rozhodnutím
súdu, okresný súd prejudiciálne skúmal už len otázku, či existuje zo strany žalobcu dlh na nájomnom. Nazáklade vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobcovi nevznikol dlh na nájomnom,
keď aj prenajímateľ - žalovaný poukázal na to, že evidenčný dlh žalobcu na nájomnom neeviduje. Bolo
preto podľa okresného súdu povinnosťou prenajímateľa predložiť žalobcovi riadny predpis platieb v

zmysle uzavretej nájomnej zmluvy s predpisom potrebnej výšky nájomného. Okresný súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného v tom zmysle, že mal platiť žalobca nájomné podľa pôvodne uzavretej nájomnej
zmluvy, a to posledného predpisu platieb s poukazom na to, že žalobcovi boli doručené nové predpisy
platieb s nulovou výškou nájomného. Súdu nebol zo strany žalovaného predložený predpis platieb
účinný od uzavretia zmluvy o nájme od 02. 01. 2001, kde mala byť výška nájomného stanovená sumou

43,12 € a táto skutočnosť medzi stranami sporná ani nebola, pričom samotný žalobca až do mesiaca
február 2009 v zmysle predloženého rozpisu predpisu úhrad za užívanie bytu takúto výšku nájomného
aj reálne platil.

5. Okresný súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal toho, aby vyhlásenie prenajímateľa v zmysle
§ 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. tvorilo prílohu rozhodnutia, zamietol v tomto rozsahu s odôvodnením,

že predmetné vyhlásenie prenajímateľa nemôže tvoriť prílohu rozhodnutia, nakoľko prenajímateľom -
Bytovou správou, spol. s r.o., Banská Štiavnica vydané nebolo. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal
žalobou nahradenia vyhlásenia prejavu vôle žalovaného v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
žalobu zamietol s poukazom na to, že v prípadoch, ak ide o rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle, dňom
právoplatnosti rozsudku je prejav vôle povinného nahradený práve týmto rozhodnutím, preto určenie

15dňovej lehoty je nadbytočné.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).

7. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené (výrok I.) podal odvolanie v zákonnej
lehote žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu
zamietol. Zdôraznil, že účelom zákona č. 182/1993 Z. z. vrátane novely tohto zákona, zákonom č.
367/2004 Z. z. je to, aby neplatiči nenadobudli byt pri prvom prevode vlastníctva napriek tomu, že by mali
nedoplatky na nájomnom. Ak účelom zákona je zabrániť nadobudnutiu vlastníctva k bytu, ak existujú

nedoplatky, tak ich existencia musí byť skúmaná v materiálnom slova zmysle ako reálny nedoplatok,
a nie formálne ako nedoplatok evidenčný. Ak súd nemal k dispozícii jednoznačné zistenie, ktoré ako
vlastník bytu namietal, nemohol súd dospieť k záveru, že skutočný reálny nedoplatok nie je dôležitý. Z
ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, a to obligatórne, že prílohou zmluvy musí byť vyhlásenie
prenajímateľa, že žiadne nedoplatky na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo

nebytovéhopriestoru,neexistujú.Prílohazmluvyvtomtovymedzeníjenevyhnutnounáležitosťouzmluvy
a musí byť v zmysle zákona pri plnení zmyslu a účelu, ktorý plní, považovaná za imanentnú súčasť
zmluvy. Toto ustanovenie má hmotnoprávnu povahu a ak kúpna zmluva takúto prílohu neobsahuje
vôbec, lebo nebola vydaná alebo takáto príloha by obsahovala informáciu, že nedoplatok existuje, tak
podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatnú zmluvu, lebo svojim obsahom zákonu odporuje. Ak

teda súd rozhoduje o nahradení prejavu vôle ku konkrétnej kúpnej zmluve, musí vychádzať presne z
právnej normy uvedenej v ust. § 5 ods. 2, veta druhá tohto zákona.

8. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že žalobca uplatňoval s výnimkou posledného
pojednávania nesprávne uplatňovaný nárok, lebo právna ochrana nemohla byť poskytnutá spôsobom,

ako to bolo uplatnené v žalobe a pri prvej zmene návrhu. Ak bolo uplatňované právo nesprávnym
spôsobom v priebehu podstatnej časti konania, treba na to prihliadať aj pri posudzovaní nároku na
náhradu trov konania.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s rozhodnutím okresného

súdu stotožňuje a toto považuje za správne. Opätovne zdôraznil, že v konaní predložil platnú nájomnú
zmluvu z 02. 01. 2001, z ktorej vyplývalo, že prenajímateľom bytu je Bytová správa, spol. s r.o., Banská
Štiavnica a v zmysle článku III. tejto zmluvy bolo uvedené, že nájomné a preddavky za plnenie a
služby poskytované s užívaním bytu sú v „predpise platieb,“ ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej
zmluvy, pričom prenajímateľ oznámi nájomcovi zmenu výšky nájomného a zmenu výšky preddavkov

písomne pred vykonaním zmeny. V zmysle tohto ustanovenia potom prenajímateľ za sporné obdobie
vypracoval a doručoval mu predpisy platieb, v ktorých upravoval ich výšku a v súlade s týmito predpismi
prenajímateľovi platil a doposiaľ platí ním stanovené zálohové platby. Samotný svedok na strane
prenajímateľa potvrdil, že dlžoba voči nemu evidovaná nebola, lebo v podstate nebol predpis. Ak byteda v materiálnom zmysle existoval reálny nedoplatok na nájomnom, musel by z účtovnej evidencie,
či u žalovaného alebo prenajímateľa byť takýto schodok zrejmý. Zároveň poukázal na to, že rozsudky
ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie. Napadnutý rozsudok teda vo svojej výrokovej

časti takéto vyhlásenie obsahuje, keď samotná kúpna zmluva obsahuje v článku VIII. vyhlásenie
predávajúceho, že na predmete prevodu neviaznu žiadny dlhy, vecné bremená, ani iné ťarchy, okrem
záložného práva k bytu, ktoré vzniká zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome. Týmto prejavom
vôle je nahradené aj vyhlásenie prenajímateľa podľa osobitného predpisu § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. v platnom znení. Pokiaľ ide o zmenu návrhu, k tejto došlo v dôsledku chyby v písaní, ktorú nebolo

možné odstrániť iným spôsobom a predchádzajúce zmeny boli urobené z dôvodu nečinnosti samotného
žalovaného,ktorýsinesplnilpovinnosťuloženúzmluvouobudúcejzmluve,keďnevykonalzmenyzápisu
na príslušnom liste vlastníctva, ku ktorým sa zaviazal.

10. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 05. 10. 2015 s tým, že odvolanie žalovaného bolo podané
dňa 16. 10. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok(ďalejvtexteaj„CSP“),ktorývzmysle§470ods.1stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a
§ 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej

aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané
do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku
toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní
sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a
so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,

lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných § 379 a §

380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, vo výroku, ktorým nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že
ako predávajúci uzatvára so žalobcom kúpnu zmluvu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v platnom
znení (výrok I.), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Výrok, ktorým okresný súd čo do zvyšku žalobu zamietol (ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
nahradil vyhlásenie vôle žalovaného podľa osobitného predpisu § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v
platnom znení), nebol odvolaním napadnutý, zostáva preto v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknutý.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

14. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahované vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť rozsahom

odvolania a jeho odvolacími dôvodmi.

15. Žalovaný podal odvolanie vo vzťahu k výroku rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo nahradené
jeho vyhlásenie vôle, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom kúpnu zmluvu v súlade so zákonom č.
182/1993 Z. z. v platnom znení, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísané

na LV č. XX.vedenom pre k. ú. A. M., a to 3-izbový byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. X na
prvom poschodí bytového domu súpis č. XXXX a príslušný podiel priestoru na spoločných častiach a
zariadeniach domu súpič. č. XXXX, ako aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely CKN č.
XXXX/X o výmere 1 141 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je dom súpis č. XXXX
postavený ( ďalej v texte „byt“), s tým, že samotná kúpna zmluva tvorí prílohu tohto rozhodnutia. V konaní

nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/139/06-259 zo dňa 10. 11.
2008, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12. 2008, bola žalovanému - Mestu Banská
Štiavnica uložená povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva
bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej je predmetnýbyt, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Napriek tomu, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve ani k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo napriek tomu,
že žalobca užíva byt, ktorý je predmetom tohto konania, na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 02. 01.

2001. Žalobca už podaním zo dňa 18. 12. 2002 požiadal o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva,
naktorúžiadosťvšakžalovanýnereagoval,atonapriektomu,žev priebehusúdnehokonaniavedeného
pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/211/2012, žalovaný sám s návrhom na uzavretie
zmluvy o budúcej zmluve súhlasil.

16. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods.
3 O.s.p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2
Občianskehozákonníka,§29ods.4zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
v znení neskorších predpisov - ďalej v texte aj „ Zákon o vlastníctve bytov“), resp. kde povinnosť k
právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a Občianskeho

zákonníka).

17. Žalovaný v odvolaní nenamietal, že by mu predmetná povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu vo vzťahu k
predmetného bytu, nevznikla. Namietal len to, že správca v tejto veci žiadne vyhlásenie prenajímateľa
ako súčasť kúpnej zmluvy v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. nevydal a ak súd rozhodoval

o nahradení prejavu vôle ku konkrétnej kúpnej zmluve, mal vychádzať z právnej normy uvedenej v §
5 ods. 2, veta druhá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a súčasne rozhodnúť aj o nahradení
vyhlásenia v zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona.

18. S vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného sa však odvolací súd nestotožňuje, nakoľko

vyhlásenie prenajímateľa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. je prejavom vôle subjektu právneho
vzťahu, teda prenajímateľa, ktorá povinnosť pozostávajúca z vydania vyhlásenia podľa § 5 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z. ( ďalej v texte „vyhlásenie prenajímateľa“ ) mu nevyplýva zo zákona, tak
ako je tomu v prípade § 29, resp. § 29a, § 29b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov v
prípade povinnosti prenajímateľa uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Odvolací súd síce uznáva

argument žalovaného, že predmetné vyhlásenie musí byť v zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona prílohou
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, avšak nemožno mať za to, že ide, ako to uviedol žalovaný v odvolaní
o „nevyhnutnú náležitosť zmluvy“. Nič totiž nebráni tomu, aby prenajímateľ pripojil prehlásenie v zmysle
§ 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov kú kúpnej zmluve, i keď k jej uzavretiu došlo formou súdneho
rozhodnutia nahradením prejavu vôle predávajúceho. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané,

že žalobcovi dlh na nájomnom nevznikol, preto nič nebráni žalovanému predmetné vyhlásenie vydať,
ak dosiaľ vydané nebolo.

19. V praxi súdov sú pomerne časté prípady, keď sa nájomcovia domáhajú nahradenia prejavu
vôle povinnej osoby uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Obsahové náležitosti tejto zmluvy

sú upravené v § 5 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, ktorý okrem všeobecných náležitostí
charakteristických pre kúpnu zmluvy, vyžaduje špecifické náležitosti. Obsah zmluvy, ku ktorej má
súd vysloviť nahradenie prejavu vôle za povinný subjekt, preto musí predovšetkým spĺňať zákonné
požiadavky tohto ustanovenia. V uvedenom ustanovení nie je ako špecifická náležitosť samotnej
zmluvy upravené vyhlásenie prenajímateľa, naopak v § 5 ods. 2 tohto zákona je predmetné vyhlásenie

charakterizované ako príloha.

20. Nahradenie prejavu vôle súdom sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti s uzatváraním zmlúv o budúcej
zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka). Pri skúmaní právnej povahy a podstaty zmluvy, ktorá bola
uzavretá a jej nahradením prejavu vôle jednej zo zmluvných strán, tak vzniká (je platná a účinná) na

základe dvoch právnych skutočností. Jednou je právne relevantný prejav vôle jednej zo zmluvných strán
a druhou je konštitutívne rozhodnutie súdu. Ide teda o zloženú právnu skutočnosť. Žalobcom, a teda
aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím
môže byť iba účastník zmluvy o budúcej zmluve, teda ten, ktorého prejav vôle na uzavretie zmluvy je
daný a je aj prejavený spôsobom, ktorý právny poriadok požaduje. Ďalšou zásadnou otázkou je, že

v takomto prípade sa môže nahradiť prejav vôle jednou zo zmluvných strán iba za podmienky, že je
nepochybné a preukázateľné, že účastník mal vôľu a podľa hmotného práva aj povinnosť svoju vôľu
prejaviť a tak uzavrieť zmluvu. V praxi tak často vzniká povinnosť uzavrieť (konečnú) zmluvu na základezmluvy o budúcej zmluve. Aby mohol súd pristúpiť k nahradeniu prejavu vôle, musí predovšetkým
skúmať, či je zmluva o budúcej zmluve platná a aj účinná.

21. Okresný súd v Žiari nad Hronom vyššie uvedeným rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť
uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, a keďže až do podania žaloby nedošlo k uzavretiu zmluvy, domáhal
sa žalobca na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa subjekty
práva dohodnú na uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je platná, sú účastníci povinní na základe
tejto zmluvy o budúcej zmluve zásadne uzavrieť hlavnú zmluvu. Zmyslom inštitútu zmluvy o budúcej

zmluve je uzatvorenie hlavnej zmluvy. Ak k uzatvoreniu hlavnej zmluvy dobrovoľne nedôjde, poskytne
zmluvnej strane ochranu súd, a to i proti vôli strany, ktorá sa uzatvoreniu hlavnej zmluvy bráni. Uvedenú
ochranu teda žalobcovi poskytol okresný súd vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím, ktoré ale
neobsahovalo povinnosť žalovaného týkajúcu sa vyhlásenia o tom, že nájomca bytu alebo nebytového
priestoru má alebo nemá nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
alebonebytovéhopriestoru.Nemožnosapretostotožniťstvrdenímžalovaného,žeakkúpnazmluva,tak

ako bola uzavretá v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia (výrok I.), neobsahuje prílohu spočívajúcu
vo vyhlásení prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky
na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. odporuje zákonu. Zmluva o prevode bytu síce k tomu, aby
došlo k jej vkladu do katastra nehnuteľností, vyžaduje i prehlásenie prenajímateľa v zmysle § 5 ods. 2

zákona č. 182/1993 Z.z., avšak dosiaľ k vydaniu tohto predmetného vyhlásenia zo strany prenajímateľa
nedošlo a povinnosť ingerencie súdu k nahradeniu tohto prehlásenia zo zákona nevyplýva.

22. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie. Vyhlásenie vôle treba chápať ako
prejav vôle. Možno presnejšie by bolo, aby sa zakotvilo, že rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť prejaviť

vôľu, nahrádzajú toto prejavenie. Terminologicky by to nadväzovalo na pojem právneho úkonu, ktorým
rozumieme prejav vôle. V prejednávanej veci totiž okresný súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako
predávajúciuzatvárasožalobcomakokupujúcimkúpnuzmluvuvzneníkúpnejzmluvy,ktorátvoríprílohu
rozhodnutia súdu, avšak povinnosť nahradiť prejav vôle žalovaného - prenajímateľa, ako jednostranný
právny úkon v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. zo zákona, ale ani zo zmluvy o budúcej zmluve,

ani z právoplatného súdneho rozhodnutia, nevyplývala.

23. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu,
môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže teda modifikovať
obsah hlavnej zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí. Pokiaľ ide o zmluvu, ktorá bola

predložená zo strany žalobcu, a to kúpnu zmluvu, táto vytvára jednoliaty celok, obsahuje všetky
náležitosti predpokladané zákonom v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, a preto odvolací
súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť predmetnú
kúpnu zmluvu za vecne správny.

24. Ak okresný súd v časti žaloby o nahradenie prejavu vôle - vyhlásení prenajímateľa o tom, že
nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za
plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, zamietol, a v tomto rozsahu nebolo
rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním a súčasne bolo v tomto rozsahu rozhodnuté v
prospech žalovaného (ktorý odvolanie podal len vo vzťahu k výroku I.), zostáva výrok okresného súdu,

ktorým do zvyšku žalobu zamietol, nedotknutý.

25. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, ktorá spočívala v tom, že žalobca uplatňoval
nárok nesprávne, s výnimkou posledného pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že k pripusteniu
zmeny návrhu došlo uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/211/2012-173 zo dňa 22.

06. 2015 v zmysle návrhu zo dňa 19. 06. 2015. Pokiaľ ide o predchádzajúcu zmenu návrhu, k tejto
došlo v dôsledku chyby v písaní, ktorú nebolo možné odstrániť iným spôsobom a z dôvodu nečinnosti
samotného žalovaného, ktorý si nesplnil povinnosť uloženú zmluvou o budúcej zmluve, keď nevykonal
zmeny zápisu na príslušnom liste vlastníctva. Uvedenému nasvedčuje fakt, že spornou v tomto konaní
bola len otázka, či žalobcovi vznikol dlh na nájomnom v súvislosti s užívaním predmetného bytu, nie

povinnosť žalovaného odpredať byt žalobcovi. Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že
i v tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vecne správne.26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania,

naopak, úspešnou stranou bol žalobca, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).