Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/451/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715200318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO. 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: K. D., R.. XX.X.XXXX, D.
Š., o zaplatenie 6 695,79 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudok Okresného súdu Pezinok zo
dňa 27. mája 2016 č.k. 12C 13/2015-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 5 286,15 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.1.2012
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 117,47 Eur 21.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 117,47 Eur
od 21.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.4.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo
sumy 117,47 Eur od 21.5.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.6.2012 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od

21.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.9.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo
sumy 117,47 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur ročne od 21.11.2012
do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy
117,47 Eur od 21.1.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.2.2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od 31.3.2013 do zaplatenia 5,75 % ročne zo sumy 117,47 Eur od
21.4.2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 117,47 Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne
zo sumy 117,47 Eur od 21.6.2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 3 171,69 Eur od 20.7.2013 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a
žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 67.54 %.

2. Konštatoval, že z pôvodne uplatňovanej sumy vo výške 6 695,79 Eur s prísl. voči žalovanej vzal
žalobca v časti istiny vo výške 323,04 Eur svoju žalobu späť, v ktorej časti uznesením zo dňa 26.5.2016
konanie zastavil.

3. Vo veci v ostatnej časti vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovanou podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka dňa
21.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovaná čerpala úver vo
výške 200 000 Sk (6 638,78 Eur), ktorý sa zaviazala splácať v 108 mesačných splátkach vo výške3 105 Sk splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.9.2015. Dňa
12.2.2009 uzavreli Dodatok č.1 k tejto zmluve, v ktorom sa dohodli na zmene vo výške mesačnej splátky
úveru 117,47 Eur. Ďalej zistil, že dňa 27.6.2013 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a

žalobca ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod
pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalobca dňom
19.7.2013 písomnou výzvou vyhlásil úver poskytnutý žalovanej za predčasne splatný a vyzval ju k
úhradedlžnejsumyvovýške9418,97Eurnajneskôr3.8.2013,pričomžalovanápovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru už nič nezaplatila a dostala sa so splatením úveru do omeškania pri splátke splatnej

dňa 20.1.2011.

4.Poprávnejstránkevychádzalsúdprvejinštanciezustanovení§5b,zákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52
ods.1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, § § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

5. Právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako vzťah podľa § 497
Obchodného zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažné prostriedky boli
právnympredchodcomžalobcužalovanejposkytnuténazákladepredchádzajúcejpredzmluvnejžiadosti
žalovanej so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že žalovaná žalobcovi za

poskytnutie peňažných prostriedkov zaplatí úrok. Uviedol, že zmluva medzi stranami sporu mala zrejmý
konsenzuálny charakter a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke.
Zmluvný vzťah medzi nimi nebol založený tým, žalobca reálne odovzdal peniaze žalovanej, ale tým, že
sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdil zmluvu o úvere vzhľadom na
postavenie právneho predchodcu žalobcu a žalovanej v čase jej uzavretia ako spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ôsmej hlavy prvej časti
Občianskeho zákonníka.

6. Na základe žalobcom doložených listinných dôkazov dospel k záveru, že jeho žaloba je čiastočne
dôvodná., keďže žalobca ňou uplatnil čiastočne premlčaný nárok. Mal za nepochybné, že na základe

zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bol žalovaný povinný vrátiť právnemu predchodcovi
žalobcu poskytnutú sumu istiny úveru i s dohodnutým úrokom, a to v pravidelných mesačných
splátkach. Bol toho názoru, že pokiaľ si žalovaná svoju povinnosť neplnila riadne a včas, keď právnemu
predchodcovi žalobcu neuhrádzala v období od 20.1.2011 splátky úveru po 117,47 Eur, mohol žalobca
po postúpení pohľadávky vyhlásiť úver za predčasne splatný a už v roku 2013 si uplatniť svoj nárok na

súde, čo však urobil až dňa 21.1.2015. Dospel tak k záveru, že nárok žalobcu bol čiastočne uplatnený
po uplynutí trojročnej premlčacej doby uvedenej v § 100 Občianskeho zákonníka, pričom premlčaním
je postihnuté zaplatenie tých splátok úveru, ktorých splatnosť nastala v čase presahujúcom tri roky od
podania žaloby, teda celkovo 12 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.12.2011. Preto uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny úveru vo výške 117,47 Eur, ktorých splatnosť nastala od

20.1.2002, ako aj zo sumy predčasne splateného úveru, ktorý bol za splatný vyhlásený dňa 19.7.2013
a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako premlčanú zamietol, keď na premlčanie prihliadol ex offo bez
námietky premlčania vznesenej žalovanou.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 s použitím ust. § 151 ods. 7

O.s.p., účinných do 30.6.2016, a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 67,54 % podľa pomeru
úspechu v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal v zákonnej
lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý ho v tejto napadnutej časti

žiadal zmeniť a jeho žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného konania,
resp. zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a že na daný prípad bolo
podľa neho potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a

teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. S poukazom na ustanovenia § 387 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397 Obch. zák. mal za to, že v
danom prípade je premlčacia doba 4 roky. Uviedol, že Najvyšší súd SR okrem rozhodnutí sp.zn. 2MCdo
3/2011 zo dňa 28.4.2011 a sp.zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013 opätovne potvrdil správnosť aplikácieustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vo svojom rozhodnutí zo
dňa 24.3.2015 sp.zn. 7MCdo 9/2014. Zastával názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že
pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa

pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od
splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre
nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre
každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až do konečnej splatnosti úveru. Poukázal na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 54/2007 zo dňa 17.6.2008. Bol toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených

splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej plátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej splátky až do zaplatenia, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.

9. Žalovaná odvolací návrh nepodala.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním
vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka na daný vzťah strán sporu, vyplývajúci z úverovej zmluvy, zodpovedajúcemu aj ustálenej
judikatúre, od ktorej sa ani odvolací súd neodklonil, preto nepovažoval odvolacie dôvody žalobcu za
dôvodné.

15. Je nepochybné, že úverová zmluva je absolútnym obchodom, avšak na otázku premlčania nároku
z nej vyplývajúceho je potrebné aplikovať vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu
strán sporu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne
posúdenie už v aplikačnej praxi súdov odobril aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19. júna 2013 I.
ÚS 402/2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka

na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Občianskym zákonníkom nedošlo
k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z. definitívne normatívne vyriešila doplnením ust. § 52 ods. 2, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že

Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny režim masla
použiť úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje
výkladový status, ktorého cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného
použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Tiež Najvyšší súd SR vo svojej

aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa od jeho účinnosti,
od 1.5.2014, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. sp.zn. 3MCdo 14/2014
zo dňa 21.4.2015, sp.zn. 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na

vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom nepodnikateľský účel zmluvy je
nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy regulované osobitnou úpravou a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu, keď úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Jepritom náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie
právo podnikateľské.

16. Súd prvej inštancie vo veci vyvodil správny skutkový i právny záver o charaktere zmluvného vzťahu
ako vzťahu spotrebiteľského, keď na premlčanie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho práva a
časť uplatneného nároku vo výške 1 409,64 Eur (12 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.12.2011) s
príslušenstvom vyhodnotil ako premlčanú Odvolacie námietky, že na danú vec sa vzťahujú ustanovenia

Obchodného zákonníka aj čo sa týka aj 4-ročnej premlčacej doby a stým súvisiace ďalšie jeho námietky
neboli dôvodné.

17. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako aj v časti trov konania ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.