Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215217
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114215217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: RC Z., s.r.o.,

so sídlom U. X/A, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zastúpeného GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská
3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: F. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt obec
U., o zaplatenie XX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 39,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 39,56 eura od 08. 11. 2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07. 07. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti

zaplatiť mu sumu 39,56 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 08.
11. 2013 do zaplatenia a trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho
zastúpenia vo výške 59,14 eura. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014 uzatvorenou s Dopravním podnikom města Brna, a.s., IČ:
25 508 881. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným bol dňa 07. 11. 2013 v Brně na základe vykonanej
kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravního podniku města Brna, a.s. spísaný Zápis
ovykonanejprepravnejkontroleč.24581653,ktorýosvedčuje,ževdobekontrolyžalovanýusebanemal

platný cestovný doklad. Žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť neuhradené cestovné vo výške 25,00
Kč a neuhradenú prirážku k cestovnému vo výške 1000,00 Kč.
2. Nakoľko pobyt žalovaného sa súdu v konaní neporadilo zistiť, uznesením č.k. 12C/111/2014-30 zo
dňa 24. 03. 2015 ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie, ktorému bola žaloba spolu s prílohami
doručená dňa 01. 04. 2015, k podanej žalobe sa opatrovník žalovaného nevyjadril.
3. Uznesením č.k. 12C/111/2014-37 zo dňa 08. 07. 2015 súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo
veci, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Zastavenie konania pre nedostatok právomoci odôvodnil tým, že postupom súdu v konaní
nebolo zistené bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky, keď trvalý pobyt má len evidenčný
charakter a žalovaný sa na uvedenom mieste nezdržiava už dlhšiu dobu. Iný pobyt žalovaného na území
Slovenskej republiky zistený nebol, pričom súdom zistené skutočnosti nasvedčovali, že žalovaný má
bydlisko na území Českej republiky, a preto právomoc súdu Slovenskej republiky podľa článku 2 ods.
1 nariadenia Brusel I nebola daná. Nakoľko zo žalobcom predložených listín mal súd preukázané, že
miesto plnenia zo zmluvného vzťahu je na území Českej republiky, v meste Brno, nebola daná ani

právomoc súdu Slovenskej republiky podľa článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I.
4. Voči uzneseniu okresného súdu č.k. 12C/111/2014-37 zo dňa 08. 07. 2015 podal žalobca včas
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nepreukázal, že bydlisko žalovaného sa nachádza v inom
členskom štáte než je Slovenská republika a rozhodol len na základe dohadov a indícií.5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/783/2015-50 zo dňa 29. 09. 2016 uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/111/2014-37 zo dňa 08. 07. 2015 zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že samotná skutočnosť, že sa súdu nepodarilo doposiaľ

zistiť aktuálny pobyt žalovaného nie je neodstrániteľnou prekážkou ďalšieho postupu súdu, nakoľko
doposiaľ nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v
inom členskom štáte. Odvolací súd poukázal na závery obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C-327/10 zo dňa 17. 11. 2011, podľa ktorých nariadenie Brusel I „nebráni uplatneniu
ustanoveniavnútroštátnehoprocesnéhoprávačlenskéhoštátu,ktorévsnahezabrániťsituáciiodoprenia

spravodlivosti umožňuje viesť konanie za neprítomnosti proti osobe, ktorej bydlisko nie je známe, pokiaľ
sa súd, ktorý sa sporom zaoberá, ubezpečí predtým, než o ňom rozhodne, že sa uskutočnili všetky
pátrania, ktoré ukladajú zásady riadnej starostlivosti a dobrej viery, aby sa zistil pobyt žalovaného.“
Zároveň uviedol, že vecou procesného postupu súdu bude na stanovenie právomoci na konanie v
prejednávanom spore bezpečne ustáliť bydlisko žalovaného a pre prípad, ak by sa ho nepodarilo zistiť,
dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Nd/25/2014 zo dňa 25. 06.

2014.
6. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonal šetrenie pobytu žalovaného
v Českej republike prostredníctvom Městského soudu v Brne, Městskej správy sociálního zabezpečení
Brno a Úřadu práce Brno-město, pričom pobyt žalovaného na území Českej republiky sa nepodarilo
zistiť. Ani následným dopytom - žiadosťou Městského soudu v Brně na Policii České republiky nebolo

zistené, kde a či sa žalovaný skutočne zdržuje v Českej republike.
7. Nakoľko pobyt žalovaného nebol súdu známy, ustanovil mu uznesením č.k. 12C/111/2014-30 zo
dňa 24. 03. 2015 opatrovníka pre konanie, a to jeho matku Janku Faškovú, nar. 16. 01. 1962, ktorá s
ustanovením do funkcie opatrovníka vyjadrila súhlas. S prihliadnutím k tej skutočnosti, že od 01. 07.
2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý na rozdiel od právnej úpravy zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku nepozná inštitút opatrovníka pre stranu sporu, ktorej pobyt nie je
známy,postavenieopatrovníkažalovanéhoktomutodátumuzaniklo,očomsúdopatrovníkažalovaného
upovedomil prípisom zo dňa 24. 10. 2016.
8. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
9.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12,16.1.2001, s. 1) (ďalej len
„nariadenie Brusel I“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu,

právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak
nestanovia niečo iné články 22 a 23.
12. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba
adresu trvalého pobytu.
13. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna

2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“), pokiaľ nedošlo k
voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom,
rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď
miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené,
uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

14. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občanský zákoník“), smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije
dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.
15. Podľa § 18a ods. 2 písm. c) zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě v znení neskorších predpisov,
v vznení účinnom ku dňu vykonania prepravy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon o silniční dopravě“),

cestující je povinen na výzvu pověřené osoby se prokázat platným jízdním dokladem, neprokáže-
li se platným jízdním dokladem, zaplatit jízdné a přirážku, nebo se prokázat osobním dokladem a
sdělit osobní údaje potřebné na vymáhání zaplacení jízdného a přirážky; osobními údaji potřebnými navymáhání zaplacení jízdného a přirážky se rozumí jméno, příjmení, datum a místo narození a adresa
pro doručování.
16. Podľa § 18a ods. 3 zákona o silniční dopravě, výši přirážky stanoví dopravce v přepravních

podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1 500 Kč.
17. Podľa § 7 ods.1 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou
drážní a silniční osobní dopravu (ďalej len “vyhláška o přepravním řádu”), cestující za jízdenku pro
jednotlivou jízdu nebo za jízdenku časovou (dále jen "jízdenka") platí jízdné podle tarifu, sjednané v
souladu s cenovými předpisy. Pro použití spojů označených v jízdním řádu cestující platí kromě jízdného

i cenu příplatku nebo místenky (§ 4 odst. 3) ve výši podle tarifu.
18. Podľa § 15 písm. b) vyhlášky o přepravním řádu, porušením přepravních podmínek z hlediska
bezpečnosti cestujícího, bezpečnosti jiných osob a ochrany zdraví, bezpečnosti a plynulosti veřejné
osobní dopravy a z hlediska zajištění řádné, klidné a pohodlné přepravy je, jestliže cestující při přepravě
nemůže se prokázat platným jízdním dokladem, odmítne zaplatit jízdné a přirážku k jízdnému na místě.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občasnkého zákoníku, jde-li o prodlení s plněním peněžního dluhu, má věřitel

právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit
poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
20. Podľa § 19 ods. 1 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů
spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu
právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku a veřejných

rejstříkůprávnickýchafyzickýchosob,výšeúrokuzprodlení,kněmuždošlopředednemnabytíúčinnosti
tohoto nařízení, se řídí nařízením vlády č. 142/1994 Sb., ve znění účinném přede dnem nabytí účinnosti
tohoto nařízení.
21. Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s

uplatňovánímpohledávkyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nařízenívlády“),výšeúrokuzprodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního
pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních
bodů.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 39,56 eura, ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd podľa
§ 177 ods. 2 písm. a) a § 219 ods. 3 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 23. 02. 2017 do 08.
03. 2017.
25. Z listín predložených žalobcom zistil súd nasledovný skutkový stav: zo zápisu o prevedenej
prepravnejkontroleDopravnéhopodnikumestaBrno,a.s.,číslodokladu24581653vyplýva,žežalovaný,
štátny občan Slovenskej republiky, dňa 07. 11. 2013 v čase o 17:31 cestoval v dopravnom prostriedku

Dopravného podniku mesta Brno, a.s. zo zastávky CECNI smer MO bez cestovného dokladu.
Totožnosť žalovaného bola revízorom overená podľa občianskeho preukazu číslo EC 221595. Zápis
o prevedenej prepravnej kontrole bol podpísaný cestujúcim. Z dôvodu nepreukázania sa žalovaného
platným cestovným lístkom mu vznikla povinnosť zaplatiť sumu 1 025,00 Kč do 30 dní, pozostávajúcu
z nezaplateného cestovného a prirážky k cestovnému. Z Prílohy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014 a časti jej prílohy uzatvorenej medzi Dopravním podnikom města Brna,
a.s., IČ: 25 508 881 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobcom vyplýva, že žalobca nadobudol
pohľadávku z nezaplateného cestovného a prirážky k cestovnému voči žalovanému. Žalovaný dlžnú
sumu žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi neuhradil.
26. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná článkom 2 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 1

nariadenia Brusel I, nakoľko žalovaný má registrovaný trvalý pobyt a posledné súdu známe bydlisko na
území Slovenskej republiky, je občanom Slovenskej republiky a súdu sa nepodarilo preukázať súčasné
bydlisko žalovaného na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu mimo Európskej únie.
27. Súd pri posudzovaní svojej právomoci v zrušenom uznesení č.k. 12C/111/2014-37 zo dňa 08. 07.
2015 vychádzal analogicky zo záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-327/2010

(Hypoteční banka a. s. proti Udovi Mikemu Lindnerovi) zo dňa 17. 11. 2011, podľa ktorého cit.:„majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe
článku 16 ods. 2 tohto nariadenia právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho
istého nariadenia schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného ani nemajú dôkazné indície umožňujúcedospieť k záveru, že žalovaný má skutočné bydlisko mimo územia Únie.“ Podľa názoru konajúceho súdu
mal súd v konaní dostatočné dôkazné indície umožňujúce dospieť k záveru, že žalovaný má skutočné
bydlisko mimo územia štátu, ktorému bola doručená žaloba žalobcu. Súdu sa bydlisko žalovaného

na území Slovenskej republiky zistiť nepodarilo. Z okolností, ktoré súd uviedol v zrušenom uznesení
vyplýva, že žalovaný sa pravdepodobne zdržiava na území Českej republiky.
28. Súd však vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný podľa § 391 ods.
2 CSP, skúmal svoju právomoc podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 1 nariadenia Brusel
I a vychádzal analogicky z už citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, predovšetkým z bodu 42

odôvodnenia, cit.: „Nakoniec, pokiaľ vnútroštátny súd jednak naďalej nie je schopný určiť miesto bydliska
spotrebiteľa a jednak nedisponuje dôkaznými indíciami, ktoré by mu umožnili dospieť k záveru, že
spotrebiteľmáskutočnebydliskomimoúzemiaÚnie,čojeprípad,vktoromsauplatníčlánok4nariadenia
č. 44/2001, je potrebné overiť, či sa môže článok 16 ods. 2 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že
v prípade, akým je prejednávaný prípad, sa pravidlo o právomoci súdov členského štátu, na ktorého
území má spotrebiteľ bydlisko, uvedené v tomto ustanovení, týka aj posledného známeho bydliska

spotrebiteľa.“ a z bodu 47 odôvodnenia, cit.: „Vzhľadom na vyššie uvedené teda treba vychádzať z toho,
že v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou dlhodobého
hypotekárneho úveru s povinnosťou informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy, opustí
svoje bydlisko predtým, než sa proti nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, sú súdy
členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe

článku 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 príslušné rozhodnúť o uvedenej žalobe... .“. Na základe
uvedeného dospel súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, k záveru o svojej právomoci konať
a rozhodnúť o podanom návrhu, keďže na území Slovenskej republiky mal žalovaný posledné známe
bydlisko, pričom bydlisko žalovaného na území Českej republiky sa súdu napriek viacerým dožiadaniam
orgánov a úradov Českej republiky preukázať nepodarilo.

29. Miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná § 14 CSP, a to podľa adresy trvalého
pobytu.
30. Rozhodné právo je dané článkom 5 ods. 2 nariadenia Rím I, a to právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu prepravcu, právneho predchodcu žalobcu, teda právnym poriadkom Českej republiky.
Súd právne vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov Čekej republiky, a to

podľa zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník, zákona č. 111/1994 Sb. o silníční dopravě, vyhlášky
Ministerstva dopravy a spojů č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní
dopravu a nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení
podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s uplatňováním
pohledávky.

31. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 07. 11. 2013 k uzavretiu zmluvy
o preprave osôb podľa § 760 a nasl. Občanského zákoníku a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu cestovné určené podľa § 7 ods. 1 vyhlášky o přepravním řádu tarifou
právneho predchodcu žalobcu vo výške 25,00 Kč, ktoré sa preukazuje cestovným lístkom. Nakoľko
žalovaný sa pri kontorle cestovným lístkom nepreukázal, porušil prepravné podmienky právneho

predchodcužalobcupodľa§15ods.2písm.b)vyhláškyopřepravnímřádu.Žalovanýnepreukázanímsa
navýzvupoverenejosobyprávnehopredchodcužalobcubolpodľa§18aods.2písm.c)zákonaosilniční
doprave povinný zaplatiť cestovné a prirážku. Prirážka podľa § 18a ods. 3 zákona o silniční dopravě
nesmie presiahnuť čiastku 1 500,00 Kč. Prirážka bola určená prepravnými podmienkami právneho
predchodcu žalobcu vo výške 1 000,00 Kč.

32. Podľa § 218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
Žalobca mal právo zvoliť si, či svoju pohľadávku uplatní v Českých korunách, alebo v eurách a právo
voľby má aj súd (napríklad aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/191/2007 zo dňa
13. 09. 2007). Súd vyjadril výrok rozsudku v domácej mene, nakoľko prepočet vykonaný žalobcom bol
vykonaný správne, keď bol vykonaný podľa kurzu Českej národnej banky platného ku dňu vykonania

prepravy dňa 07. 11. 2013.
33. Nakoľko žiadne z tvrdení žalobcu rozporované nebolo a žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi
žalobcu ani žalobcovi cestovné a prirážku, súd podanej žalobe vyhovel a žalovanému podľa § 18a ods.
2 písm. c) zákona o silniční doprave zaviazal k uhradeniu cestovného a prirážky vo výške 39,56 eura
(I. výrok rozsudku).

34. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu žalobcovi, vzniklo žalobcovi podľa §
517 ods. 2 Občanského zákoníku právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výšku určuje § 1
nařízení vlády č. 142/1994 Sb. Prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu t.j. 01. 07.
2013 bola výška repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou vo výške 0,05 %. Žalovanému bolapreto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky 39,56 eura, aj úroky z omeškania vo
výške 8,05 % ročne od 08. 11. 2013 (deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty na dobrovoľnú úhradu
pohľadávky) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá (I. výrok rozsudku).

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči
v konaní neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (II. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v

lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.