Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. august 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/263/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712218136
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712218136.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu O. zastúpeného JUDr.

Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. slobody 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému InSi s.r.o.,
so sídlom Podhoroď 123, IČO: 36570486, zastúpenému JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, so
sídlom Plynárenská 1, 071 01 Košice, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný nahradiť žalovanému
žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7. 11. 2012 domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej

vykonávaním nedovolenej činnosti na parcelách číslo z 1860/2 a 1860/3 evidovaných na liste vlastníctva
číslo XXX katastrálneho územia T., ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele 36/288. Žalovaný
na parcelách vykonával práce buldozérom, klčoval a vyruboval stromy a staval plot z čoho vyplýva, že
bez právneho dôvodu vykonával činnosti poškodzujúce jeho vlastníctvo. Žalovaný na týchto pozemkoch
vážne zasahuje do integrity nehnuteľností a poškodzuje ich. Vyrúbané stromy nie je možné nahradiť
vzhľadom na ich vek a nasadenie nových stromov a uvedenie terénu do pôvodného stavu si vyžaduje
nemalé finančné prostriedky. Na základe týchto skutočností bolo nariadené aj neodkladné opatrenie,

ktorým súd zakázal žalovanému vstupovať na uvedené parcely a vykonávať na nich akékoľvek práce.
Z uvedeného titulu si uplatnil náhradu škody 1356 euro, ktorá pozostáva zo sumy 396 eura za 12 kusov
zničených trvalých porastov po 33 eura, ďalej zo sumy 960 eura, za danie pozemku do dôvodného
stavu t.j. za použitie buldozéra v množstve 24 hodín po 40 eura za hodinu.

2.Ako dôkaz predložil výpis z listu vlastníctva číslo XXX, znalecký posudok a nájomnú zmluvu.

3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný mal oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou,
pretože mal uzavreté nájomné zmluvy s väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi dotknutých parciel.

4.Ako dôkaz predložil uzavreté nájomné zmluvy.

5.Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise v zmysle ustanovenia § 204 CSP a zistil
tento skutkový stav:

6.Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX
katastrálneho územia T., a to k parcelám číslo 1860/1 a 1860/2 titulom kúpy ku dňu 21.11.2011 s
podielom 36/288. Podľa tvrdenia žalobcu na týchto parcelách vykonával žalovaný úpravy a činnosť bezprávneho dôvodu a to tak, že klčoval a vyruboval stromy a vykonával na pozemkoch práce buldozerom.
Podľa znaleckého posudku predloženého do konania na drevinách bola spôsobená škoda 4393,20 Eur.

7.Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 20C/22/2013 bolo zistené, že na základe žaloby
podanej dňa 25.1.2013 sa na tunajšom súde viedlo konanie žalobkyne E. proti žalovaným O. a L.
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2011 uzavretej medzi L. ako predávajúcou a O.
ako kupujúcim, na základe ktorej okrem iných nadobudol O. vlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXX k.ú. T., a to k parcelám č. 1860/2 a 1860/3. Relatívna neplatnosť tejto zmluvy

bola vyslovená rozsudkom zo dňa 24.7.2014 na tom právnom základe, že v konaní bolo preukázané, že
L. pred predajom svojho podielu neponúkla prevádzaný podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/868/2014.

8.Na základe týchto skutočností žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní vecne aktívne

legitimovaný, preto sa nemôže ako nevlastník domáhať tvrdenej náhrady škody spôsobenej na
nehnuteľnostiach. Ako dôkaz predložil výpis z LV č. XXX, z ktorého vyplýva, že na základe rozsudku
tunajšieho súdu 20C/22/2013 bolo zapísané vlastnícke právo pôvodnej vlastníčke L..

9.Žalobca napriek právoplatne ukončenému konaniu 20C/22/2013 trval na svojej vecnej legitimácii v

konaní s odôvodnením, že vlastníčka nehnuteľností L. podľa nájomnej zmluvy čl. II. bod 1 posledná veta
ho ako nájomcu splnomocnila na uplatnenie prípadných nárokov na náhradu škody spôsobených na
prenajatých nehnuteľnostiach prípadne trvalých porastoch tretími osobami. Podľa textu tejto nájomnej
zmluvy uzavretej dňa 1.1.2010 je účelom nájmu racionálne obhospodarovanie pozemkov v zmysle
platných poľnohospodárskych predpisov v súlade s lesným hospodárskym plánom.

10.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

11. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní vecne aktívne
legitimovaný, preto žalobu zamietol.

12. Vecná legitimácia v civilnom sporovom konaní znamená, že strana zúčastnená na konaní je podľa

hmotného práva osobou oprávnenou alebo povinnou zo záväzku vzniknutého na základe zmluvy, alebo
právo či povinnosť zo záväzku jej vyplýva priamo zo zákona. Vecnú legitimáciu na strane žalobcu i
žalovaného súd skúma aj bez návrhu strán sporu a jej dôsledkom je úspech alebo neúspech strany
sporu v konaní. V prípade žalobcu ide o stranu sporu, ktorá o sebe tvrdí, že je stranou oprávnenou zo
záväzku, a teda uplatnené právo jej podľa hmotného práva patrí. Podľa názoru súdu žalobcovi nepatrí

právo na náhradu tvrdenej škody, ktorú mal žalovaný na parcelách č. 1860/2 a 1860/3 spôsobiť.

13. Z textu žaloby vyplýva, že škoda mala žalobcovi vzniknúť ako vlastníkovi tak, že žalovaný na
parcelách vykonával úpravy a činnosť bez právneho dôvodu klčovaním a vyrubovaním stromov,či vykonával na pozemkoch práce buldozerom a tým zasahoval do integrity nehnuteľností. Podľa
znaleckého posudku predloženého do konania na drevinách stojacích na nehnuteľnostiach bola
spôsobená škoda 4393,20 Eur. Z tohto skutkového tvrdenia vyplýva, že malo dôjsť ku škode na

dotknutých nehnuteľnostiach vykonávaním tzv. terénnych úprav, najmä klčovaním a vyrubovaním
porastov. Podľa názoru súdu právo na náhradu škody v takom prípade patrí iba vlastníkovi pozemku
a nie iným osobám. Zmluva, na základe ktorej nadobudol žalobca vlastnícke právo k parcelám č.
1860/2 a 1860/3 je neplatná, preto žalobca nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje. V súdenej veci ide o zásah do nehnuteľností patriacich niekomu inému
ako žalobcovi, preto nie je osobou oprávnenou podľa hmotného práva. V zásade právo žalobcu na
náhradu škody vylúčené nebolo, pretože podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo
na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Žalobca tvrdil, že je nájomcom dotknutých
nehnuteľností. Ak mu ako tvrdenému nájomcovi vznikla činnosťou žalovaného škoda, má právo náhradu
škody požadovať. Musel však preukázať, že tvrdenou činnosťou žalovaného došlo k zásahu do

práv súvisiacich s jeho oprávneniami vyplývajúcimi z nájomnej zmluvy, alebo v súvislosti s činnosťou
vyplývajúcou z nájomného vzťahu či dohodnutého účelu nájmu. Podľa textu nájomnej zmluvy jej účelom
je racionálne obhospodarovanie pozemkov v zmysle platných poľnohospodárskych predpisov. Žalobca
ak mal byť v konaní vecne legitimovaný podľa ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musel
preukázať, že škoda mu vznikla priamo v súvislosti s vykonávaním oprávnení vyplývajúcich z tvrdeného

nájomného vzťahu. Žalobca v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia ani neprodukoval, ani v tomto
smere nenavrhoval žiadne dokazovanie. Z uvedeného dôvodu právo na ochranu patrí iba vlastníkovi
nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Tvrdenie žalobcu o tom, že jeho vecná legitimácia v konaní vyplýva z nájomnej zmluvy, nemá

oporu v zákone. Podľa textu nájomnej zmluvy prenajímateľ a vlastník zároveň splnomocňuje nájomcu na
uplatnenie prípadných nárokov na náhradu škody spôsobnej na prenajatých nehnuteľnostiach, prípadne
trvalých porastoch tretími osobami. Tento prejav vôle z hľadiska hodnotenia jeho obsahu je plnou mocou
podľa § 31 Občianskeho zákonníka. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná
vmenesplnomocniteľa,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovianiesplnomocnencovi.

Žalobca preto nie je osobou oprávnenou vo vlastnom mene a na účet vlastníka pozemku vymáhať
tvrdenú náhradu škody, pretože toto právo mu z textu nájomnej zmluvy nevyplýva.

15.Žalobca ďalej tvrdil, že vynaložil aj prostriedky na práce buldozérom, aby dal pozemky do pôvodného
stavu. Žalobca jednak v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval, ale ani v tomto prípade nepreukázal,

že by aj táto tvrdená škoda súvisela s výkonom práv nájomcu. Ak mu vykonaním úprav terénu vznikli
náklady, je oprávnený ich požadovať od vlastníka pozemku.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal úspešnému žalovanému.
O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným

uznesením.Žalobca navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému trovy konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznať. Uviedol, že žalobu podával v domnení, že je vlastníkom
nehnuteľností a že ju podával dôvodne a sám relatívnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobil. Dôvody
uvádzané žalobcom podľa názoru súdu nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. V sporovom konaní
sa náhrada trov riadi zásadou úspechu v konaní a je rizikom strany sporu v konaní neúspešnej.

Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy iba výnimočne pri zohľadnení všetkých okolnosti
súdnej veci a s prihliadnutím najmä na sociálne pomery strany sporu. Súd je toho názoru, že aj keď
žalobca nemusel mať informácie pri uzatváraní kúpnej zmluvy o porušení predkupného práva, touto
informáciou disponoval už v roku 2013, pretože v januári tohto roka bola proti nemu podaná žaloba o
vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa súdených nehnuteľností. Napriek tomu na

podanej žalobe trval, predkladal do konania listiny a svoje vyjadrenia bez toho, aby súd informoval o
prebiehajúcom súdnom konaní 20C/22/2013. Vzhľadom na konanie 20C/22/2013 si musel byť žalobca
vedomý, že vstupuje do rizika neúspechu v tomto konaní, ak na podanej žalobe trval.
O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.