Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010528
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616010528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa

9. mája 2017 v trestnej veci obžalovaného Y. J. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Y. J. G. C. Č. Í. V., W.. XX.X.XXXX U. V., M. F. L. U., Y.
Č.. XX/XX, I. L. W. U.,

j e v i n n ý

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

p r e t o ž e

dňa 8. mája 2013 v čase okolo 21,00 hod. v meste L. U., na ul. Ž., na chodníku pred rodinnými domami,

bezdôvodne fyzicky napadol Y. V. tak, že ho najprv udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, na
čo tento spadol na zem, kde ho ešte opakovane kopal do celého tela a takto ho prekopal až na druhú
stranu cesty, čím mu spôsobil pomliaždenia mäkkých tkanív tváre v jarmovej oblasti vľavo s krvnou
podliatinou v podočnicovej a okoloočnicovej oblasti vľavo, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu
vľavo s posunutím úlomkov, s prienikom vzduchu do ľavej očnice a s nakrvácaním pod spojovku ľavého
oka, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste vľavo s posunutím úlomkov a s prienikom vzduchu pod
kožu tváre, poškodenie podočnicového nervu vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a
práceneschopnosti podľa znaleckého posudku od 9.5.2013 do 12.6.2013, t. j. 35 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16
( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenému Y. V., W.. XX.X.XXXX U. J., F.

I. XX, L. U. náhradu škody vo výške 3.945 eur z titulu bolestného a poškodenej U. A. T.I., E..L.., V. T. V.,
L. M. Č.. X, V., K.: XXXXXXXX náhradu škody vo výške 1.876,82 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2017 obžalovaný Y.Š. J. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Na svoju obhajobu uviedol, že dňa 8.5.2013 pracoval v V. F. U. L.Ý. U. ako čašník
v čase od 16.00 hod. do 02.00 hod. Pracoval sám a preto sa nemohol a ani sa nevzdialil z pracoviska.

Až po príchode policajnej hliadky okolo 22.00 hod. sa dozvedel, že mal niekoho napadnúť. V rozhodnom
čase sa v bare nachádzali jeho brat V. J. a hostia Y. F. E. T. I..

Svedkovia Y. F. E. T. I. potvrdili obhajobu obžalovaného a uviedli, že do baru, v ktorom pracoval
obžalovaný prišli okolo 19,00 hod. a zotrvali tam asi do 22,00 hod. Počas ich návštevy baru sa

obžalovaný z baru nevzdialil.

Svedok V. J., majiteľ baru uviedol, že dňa 8.5.2013 prišiel do baru okolo 21,30 hod. a obžalovaný sa
nachádzal na pracovisku. Až do príchodu policajtov okolo 22,00 hod. sa obžalovaný z baru nevzdialil.

Obhajoba obžalovaného a tvrdenie svedkov Y. F. E. T. I. bolo v celom rozsahu vyvrátené výpoveďou
poškodeného Y. V. a výpoveďou svedkýň W. Q. E. Y. G.. Z výpovede poškodeného Y. V. vyplýva, že
obžalovaného do okamihu tejto udalosti nepoznal, ale vo svojich výpovediach ho jednoznačne usvedčil
ako útočníka.

Svedkyňa W. Q. E. Y. G., ktoré obžalovaného osobne poznajú uviedli, že v rozhodnom období sa
obžalovaný Y. J. nachádzal na ulici Ž. U. L. U., kde sa prepravil na svojom osobnom motorovom vozidle.
Týmito výpoveďami poškodeného a svedkýň bola teda vyvrátená obžalovaného, že v rozhodnom období
sa nenachádzal na mieste činu, ale bol na svojom vzdialenom pracovisku v uvedenom bare. Súd nezistil
dôvody, pre ktoré by najmä výpovediam svedkýň nemal uveriť. Ich výpoveď nebola právne významným

spôsobom spochybnená.

Poškodený Y. V. uviedol, že dňa 8.5.2013 sa vracal okolo 21,00 hod. domov od svojho brata. Prechádzal
ulicami Ž., Q. a na križovatke s ulicou N. videl sedieť vo vozidle Š. I. tmavosivej farby vtedy neznámeho
muža, ktorý sa hádal s neznámou slečnou. Po tom, čo sa na nich pozrel neznámy muž vo vozidle sa

na neho slovne osopil. Na poznámky vodiča nereagoval a pokračoval v chôdzi. Po prejdení asi 100 až
150 m ho uvedené vozidlo predbehlo a vyjdením na chodník mu skrížilo cestu. Z vozidla vystúpil vtedy
neznámy muž, ktorého neskôr poškodený označil ako obžalovaného Y. J., ktorý ho pravou rukou, a to
päsťou udrel do oblasti ľavej strany tváre pod oko. Po tomto údere upadol do bezvedomia a neskôr, keď
prišiel k vedomiu pociťoval bolesti na iných častiach tela, najmä v oblasti rebier. Zaregistroval v blízkosti

seba dievča, ktoré sa informovalo, či je v poriadku. Podarilo sa mu vstať a po opustení miesta činu sa
zastavil v miestnom pohostinstve, v ktorom sa poumýval od krvi. Po návrate domov ho matka ošetrila
a ráno vyhľadal lekára, ktorý ho ošetril. Po vyšetreniach bol hospitalizovaný v nemocnici v V., kde sa
podrobil operácii. Jeho obvyklý spôsob života bol obmedzený v tom, že bol hospitalizovaný v nemocnici
a aj po prepustení z nemocnice pociťoval bolesti v oblasti tváre a rebier, ktoré tlmil užívaním analgetík.

Svedkyňa W. Q. uviedla, že v deň skutku bola so svojou priateľkou Y. G. zabehať si v rekreačnej časti
zv. A. za L. U.. Keď sa vracali späť na križovatke ulíc Ž. E. N. sa stretli s obžalovaným Y. J., ktorý sa
pohyboval smerom oproti ním na motorovom vozidle zn. Š. I. tmavej farby. Obžalovaný s motorovým
vozidlom zastavil na okraji cesty, prešla k nemu a rozprávali sa. Zaregistrovala, že nejaký pán prešiel

okolo nich a pokračoval v pôvodnom smere. Nezaregistrovala, žeby medzi obžalovaným a týmto mužom
došlo k nejakému nedorozumeniu. Y. G. pokračovala v chôdzi smerom domov a pri obžalovanom sa
nezastavila. Po ukončení rozhovoru s obžalovaným zabočila vľavo na ulicu N., takže nemala výhľad
na ulicu Ž.. Všimla si, že po skončení rozhovoru obžalovaný otočil s vozidlom a išiel s ním tým istým
smerom ako Y. G. a neznámy muž. Iné osoby na ulici nevidela. Nebola svedkom toho, žeby obžalovanýniekoho napadol a iba počas telefonického rozhovoru s Y. G. sa dozvedela, že obžalovaný mal zbiť
nejakého muža.

Svedkyňa Y. G. potvrdila, že v deň skutku si bola zabehať spolu s W. Q.. Keď sa vracali späť okolo
20,00 hod. až 21,00 hod. obžalovaný zavolal W. Q. a pýtal sa jej, kde sa nachádza. Odpovedala mu,
že sa vracajú zo A. a na svojom vozidle sa potom objavil na ulici Ž.. Obžalovaný s motorovým vozidlom
zastavil a W. Q. podišla k jeho vozidlu. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona sa pri obžalovanom nezastavila
a pokračovala smerom domov. Ešte v spoločnosti Nikoly Q. A.aregistrovala, že za nimi kráča nejaký

muž, ktorému však pozornosť nevenovala. Po prejdení niekoľkých metrov po ulici Železničnej počula za
sebou tupý náraz a otočila sa. Zbadala, že v blízkosti križovatky medzi ulicami Ž. E. N. je čiastočne mimo
cesty vozidlo obžalovaného, ktorý bol z vozidla vonku a videla ako kope na ceste ležiaceho muža. Ten sa
pri kopoch obžalovaného doslova kotúľal po ceste a dostal sa až na druhú stranu cesty. Nikoho nevidela
na ulici v čase napadnutia. Zdôraznila, že si je istá, že útočníkom bol obžalovaný Y. J., pretože celý
útok sledovala zo vzdialenosti cca 10 m. Po útoku obžalovaný nasadol do vozidla a z miesta činu odišiel

a ona na túto situáciu reagovala tak, že sa vrátila k ležiacemu mužovi. Priblížila sa asi na vzdialenosť
jedného metra, pričom medzitým si muž sadol na cestu zjavne dezorientovaný, držal si tvár rukami a
pýtal sa jej na meno útočníka. Napadnutému však neprezradila, že útočníkom bol obžalovaný. Svetelné
pomery na mieste činu boli také, že dokázala rozpoznať útočníka, ktorým bol Y. J.. Po príchode domov
všetko povedala svojmu otcovi, ktorý to oznámil polícii.

Svedok I. G. uviedol, že dňa 8.5.2013 okolo 20,00 hod. až 21,00 hod. prišla domov dcéra Y. G., pričom
bola roztrasená a plakala. Povedala mu, že videla ako Y. J. zbil na križovatke ulíc N. E. Ž.Á. nejakého
chlapa. Podľa jej informácií obžalovaný Y. J. zabrzdil svoje motorové vozidlo pri chodníku, vystúpil z
neho a udrel neznámeho muža, ktorý po údere spadol na zem. Na zemi ešte do neho kopal a potom

odišiel motorovým vozidlom smerom do mesta. Následne túto informáciu oznámil svojim kolegom na
OO PZ v L. U..

Svedkovia Y. W. E. Y. A., policajti OO PZ L. U. uviedli, že boli preverovať skutočnosti, ktoré im oznámil I.
G.. Na mieste, kde malo dôjsť k bitke nenašli žiadnu zranenú osobu a ani počas prehliadky mesta nikoho

zraneného nenašli. Telefonicky zisťovali v zdravotníckych zariadeniach, či niekto nebol na ošetrení, resp.
či nevolal rýchlo zdravotnú pomoc. Následne zašli za Y.Ú. J., ktorého našli v bare V. a ten uviedol, že
nikoho nezbil a bol po celý čas v bare. O tejto udalosti spísali úradný záznam, ako aj záznam zo služby.

Zo záznamu zo služby vyhotovenej npor. Y. W. na č.l. 131-133 vyplýva, že počas výkonu služby od

8.5.2013 od 19,00 hod. do 9.5.2013 do 07,00 hod. o 21,25 hod. telefonicky oznámil I. G., že malo dôjsť
k napadnutiu neznámej osoby na ulici Ž. U. L. U., pričom útočníkom mal byť označený Y. J..

Výpovede ostatných osôb, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní neprispeli k objasneniu skutočného
stavu veci.

ZoznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvaafarmácieY..H.Q.,akoajzvýpovedeznalcavyplýva,že
poškodený Y. V. dňa 8.5.2013 utrpel zranenia, ktoré sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tieto
zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti od 9.5.2013 do 12.6.2013, t.j. 35 dní. Všetky
poranenia vznikli najpravdepodobnejšie úderom päste do ľavej časti tváre a oka, pričom úder bol väčšej

intenzity. Tvár poškodeného, umiestnenie, počet a charakter zranení svedčí tomu, že si poškodený
nemohol spôsobiť poranenie sám a tieto nemohli vzniknúť ani pádom na zem.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie a z výpovede znalca T.. X. L. vyplýva, že znalkyňa u
poškodeného Y. V. nezistila sklon ku klamaniu, ku skresľovaniu, má osvojené mravné normy a zásady.

Snaží sa o objektívne reprodukovanie veci a to aj napriek odstupu času a nemá tendenciu seba
vykresľovať v lepšom svetle. Má ujasnený postoj ku skutku a cíti krivdu.

Zo správy o počasí L. Q. Ú. vyplýva, že dňa 8.5.2013 západ Slnka pripadol na 20,03 ESČ, pričom
občiansky súmrak trval do 20,40 hod. Občiansky súmrak je čas, keď je ešte dostatok svetla po západe

Slnka na to, aby bolo možné na voľným priestranstve čítať normálnu zreteľnú tlač. Po tomto termíne
nastal nautický súmrak, ktorý trval do 21,27 hod. a je to čas, kedy už nie je možné na voľnom
priestranstve
čítať už dennú tlač, ale za priaznivých svetelných podmienok je možné rozoznať obrysy postáv.Z evidenčnej karty vozidla Š. I., evidenčné číslo L. XXX F. vyplýva, že vlastníčkou tohto vozidla šedej
tmavej metalízy je E. J., matka obžalovaného, a to od 24.6.2011.

Obžalovaný Y. J. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu L. W. U.
zo dňa 30.1.2012 sp. zn. XT XX/XXXX pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uložený trest mu bol odpustený
na základe amnestie prezidenta SR zo dňa 2.1.2013. Doposiaľ bol dvakrát priestupkovo postihnutý za
porušenie pravidiel cestnej premávky.

Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súd dospel k záveru, že
obžalovaný Y. J. svojim konaním naplnil subjektívne a objektívne znaky prečinov ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Týchto prečinov sa dopustil tak, že v L. U. na ulici Ž. na chodníku pred rodinnými domami, teda na
mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne fyzicky napadol Y. V. tak, že ho najprv udrel päsťou pravej
ruky do ľavej časti tváre a keď tento následne spadol na zem opakovane do neho kopal do oblasti
tela. Týmto fyzickým útokom poškodenému Y. V. spôsobil zranenie ľavej časti tváre, ktoré si vyžiadali

jeho hospitalizáciu i operáciu v nemocnici s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 35 dní. Počas
tohto obdobia bol poškodený výrazne obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, pričom 7 dní strávil
hospitalizovaný v nemocnici. Z celkového prejavu obžalovaného je zrejmé, že konal v priamom úmysle,
keď na osobu, ktorá mu nespôsobila materiálnu ani morálnu ujmu razantne zaútočil a spôsobil mu
rozsiahle poranenie v tvárovej oblasti. Ako je už vyššie uvedené súd neuveril jeho obhajobe, že sa v

čase, kedy poškodený Y. V. utrpel zranenie nenachádzal na mieste činu. Výpovede svedkov Y. F. E. T. I.
súd vyhodnotil ako účelové v úmysle pomôcť osobe, ku ktorej sa u nich vytvoril určitý vzťah v súvislosti
s návštevou baru, v ktorom obžalovaný pracuje. Navyše ako je vyššie uvedené majú bližší vzťah k
majiteľovi baru V. J., bratovi obžalovanému, s ktorým mali dohodnuté stretnutie.

Súd naopak uveril výpovediam svedkýň Y. G. E. W. Q., ktoré obžalovaného ako spolužiačky dlhodobo
poznajú a obžalovaný navyše W. Q. prostredníctvom mobilného telefónu doslova vyhľadal. Z výpovede
týchto svedkýň jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol na mieste činu a z
výpovede svedkyne Y. G. tiež vyplýva, že to bol obžalovaný, ktorý poškodeného fyzicky napadol a jeho
útok spôsobil zranenie v oblasti tváre. Súd uveril aj výpovedi poškodeného Y. V., ktorý opakovane zotrval

na svojom tvrdení, že útočníkom bol práve obžalovaný Y. J..

Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného Y. J. nebola zistená. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona je spáchanie viac trestných činov.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného Y. J. súd prihliadal na jeho osobu, osobné pomery,
spôsob spáchania skutku, jeho následok a na prevažujúci pomer priťažujúcich okolnosti.

Trestná sadzba u trestu odňatia slobody v ustanovení § 364 Trestného zákona je uvedená až na 3
roky. Trestná sadzba u trestu odňatia slobody v § 156 ods. 1 Trestného zákona je ustanovená od 6

mesiacov do 2 rokov. Keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti, zvyšuje sa dolná hranica trestnej
sadzby o jednu tretinu. Jedna tretina z 36 mesiacov je 12 mesiacov, čím vzniká rozpätie trestnej sadzby
u trestného činu z nich najprísnejšieho od 1 roka do 3 rokov. Vychádzajúc z týchto konkrétnych okolnosti,
na ktoré súd prihliada pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd dospel k záveru, že účel trestu
sa dosiahne uložením úhrnného trestu odňatia slobody nad spodnou hranicou zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Zároveň výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov, pretože nie je potrebné uložiť taký druh trestu, ktorý by bol spojený so stratou
osobnej slobody u obžalovaného.

Poškodený Y. V. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.945,-eur z titulu bolestného. Hodnota

bolestného bola znalcom určená v počte 245 bodov. Pri hodnote 1 bodu pre rok 2013 v sume 16,10
eur predstavuje bolestné v sume 3.944,50 eur a po zaokrúhlení na celé eurá smerom nahor je bolestné
3.945,-eur. Zranenie poškodeného si je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného,pričom nebola zistená žiadna miera účasti u poškodeného a preto súd priznal tomuto poškodenému
bolestné v uplatnenej výške.

V súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému Y. V. U. A. T., E..L.. uplatnila nárok
na náhradu škody v sume 1.876,82 eur. Uplatnený nárok na náhradu škody podrobne špecifikovala a
keďže súd nemal pochybnosti o výške uplatneného nároku, o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním obžalovaného a vznikom tejto škody, vyhovel návrhu poškodenej strany a priznal jej náhradu
v uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho
oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.