Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/143/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313212848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1313212848.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : R., o
zaplatenie sumy 894,19 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.07.2013 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 894,19 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 15.06.2010 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 („právny predchodca žalobcu“) s žalovaným zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu poskytol pôžičku celkovo 1080 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
36 mesačných splátkach v sume 32,07 €. Do dňa spísania žaloby žalovaný na pôžičku nezaplatil žiadnu
sumu. Žalovaný porušil svoje povinnosť splácať pôžičku, preto ho žalobca listom dňa 20.10.2010 -
predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

2. Podaním zo dňa 10.01.2014 navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej
medzi jeho právnym predchodcom ako postupcom a ním ako postupníkom došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu.

3. Súd uznesením č.k. 4C/143/2014-78 zo dňa 09.11.2015 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca
Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803, nakoľko postúpenie pohľadávky mal z predloženej Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO :
35 724 803 ako postupníkom, za preukázané.

4. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe ničím nerozporoval, hoci ho súd
na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP)
prevzal 16.11.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou

zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka
zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok dňa 30.09.2016 bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.09.2016.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej medzi Consumer Finance Holding,
a.s., IČO: 35 923 130 ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803
ako postupníkom súd zistil, že pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu.

9. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 15.06.2010 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o
poskytnutie pôžičky označenej ako tzv. rýchla pôžička vo výške 1700 € s dobou splácania 36 mesiacov.
Právny predchodca žalobcu schválil poskytnutie pôžičky žalovanému v sume 700 €, celkové náklady
spotrebiteľa mali dosiahnuť 380 €, spolu celková schválená výška pôžičky mala predstavovať 1080 €
splatných v 36 mesačných splátkach vo výške 31,07 €, mesačnou splátkou poistenia 2,07 €, ročná
úroková sadzba predstavovala 35,46 %, RPMN 35,46 %, priemerná RPMN 51,49 %. V zmluve nebola
dojednaná splatnosť prvej ani poslednej splátky.

10. Zmluvné strany dojednali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky,
nie sú signované zmluvnými stranami, z čl. 6 bod 6.2 vyplýva, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári
a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. Dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.4 je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
a/alebo doručení služby pokiaľ nie je ustanovené inak.

11. Zmluva obsahuje čl. X. pod názvom Klient, kde sú uvedené prehlásenia klienta na predtlači, kde
veľkosť predtlačeného písma je menej 1 mm vykazuje nízku mieru čitateľnosti a zrozumiteľnosti textu.

12. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Zároveň z tohto
prehľadu vyplýva, že mesačné splátky právny predchodca žalobcu predpisov len za mesiace júl, august,
september, október 2010, v mesiaci november 2010 k 20.11.2010 predpísal splátku vo výške 670,44 €.

13. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu Predžalobná upomienka datovanej 20.10.2010 súd
zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo do 3
dní odo dňa doručenia písomnosti, táto nebola doručená žalovanému, zásielka bola vrátená právnemu
predchodcovi žalobcu 27.10.2010.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa žalobcu, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

22. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e. celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f. v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h. ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m. výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n. oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o. upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p. práva spotrebiteľa podľa § 7,
q. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

27. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a. poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b. dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
28. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.,
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Súd v prvom rade skúmal, na základe akého právneho vzťahu žalobca uplatňuje pohľadávku
voči žalovanému (zmluvného alebo mimozmluvného) a skúmal, či tento nárok uplatnil voči žalovanému
včas s poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd teda skúmal, či medzi
stranami došlo k uzavretiu tvrdenej zmluvy o pôžičke, pričom vychádzal z ustanovení Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch a o návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka a nasl.)
a o prijatí návrhu (§ 43c Občianskeho zákonníka a nasl.).

35. Pôžička je reálnym kontraktom, tzn. že pre jej vznik je potrebné odovzdanie pôžičky. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovanému bola reálne odovzdaná pôžička pri uzatvorení zmluvy,
ale až po schválení „pôžičky“ aj podmienok vymienených žalovaným, preto súd posúdil zamýšľanú

zmluvu ako zmluvu o úvere, keď sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal, že na požiadanie
žalovaného ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy.

36. Z vykonaného dokazovania predloženou zmluvou o poskytnutí pôžičky, ktorá je spísaná ako
predtlačený formulár, mal súd preukázané, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie pôžičky
(ďalej aj len ako „žiadosť“) datovanú dňa 21.05.2010 v znení ako to vyplýva z bodu V. žiadosti,
pričom požadoval poskytnúť pôžičku v sume 1700 € splatných v 36 mesačných splátkach. Z rovnakého
listinného dôkazu v čl. VII. vyplynulo, že žalobca po tom, čo mu bola doručená žiadosť dňa 15.06.2010 sa
zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 700 €, zmluvná odmena v sume 380 €, so splatnosťou
v 36 splátkach po 32,07 €, RPMN mala byť 35,46 %, ročná úroková sadzba 35,46 %, priemerná RPMN
51,49 %. Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že v bode V. (Údaje o požadovanej
pôžičke) je obsiahnutý návrh žalovaného na uzavretie zmluvy zo dňa 21.05.2010, z ktorého vyplývala
vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu za podmienok uvedených v tomto návrhu, tento návrh bol určený
žalobcovi. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca po prijatí tlačiva - žiadosti o
poskytnutie pôžičky upravil podmienky navrhovanej zmluvy v bode VII., čo nazval „Schválená výška
pôžičky“ tak, že prijal návrh na uzavretie zmluvy, čo vyplýva aj zo samotného tlačiva (v poznámke je k
čl. VII. je uvedené „nevyplňuje sa“), z obsahu ustanovenia o schválení úveru dlžníkovi vyplynulo, že ide
o nový návrh, keď podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Právny
predchodca žalobcu do návrhu zmluvy dopísal údaje uvedené v bode VII. návrhu, pričom nepreukázal,
že toto oznámenie („akceptáciu návrhu“) žalovanému v takejto zmenenej podobe aj doručil. Keby tomu
tak aj bolo, nakoľko jeho podmienky v bode VII. návrhu, sú odlišné ako o ne žiadal žalovaný v bode V.,
nebolo by možné uvedené považovať za akceptáciu návrhu žalovaného, ale o nový návrh predložený
žalovanému, nakoľko oproti návrhu o žalovaného žalobca požadoval odlišnú výšku pôžičky. Takéto
zmeny návrhu voči žalovanému súd považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom v súdnom
konaní žalobca nepreukázal, či žalovanému tento návrh doručil a či ho žalovaný aj výslovne akceptoval,
teda prijal tak, ako to predpokladá ustanovenie § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich.
Nakoľko žalobca nepreukázal akceptáciu nového návrhu žalovaným, dospel súd k záveru, že nedošlo
k písomnému uzavretiu zmluvy medzi stranami, a keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa
režimom Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka cez odkaz podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka) a zároveň režimom zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
nebola na uzavretie zmluvy splnená ani zákonná podmienka písomnej formy zmluvy medzi stranami, keď
podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie pod sankciou neplatnosti. Aj
z tohto dôvodu súd uzavrel, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným. Z vykonaného dokazovania navyše ani nevyplynulo, že Všeobecné obchodné
podmienky uvedené na osobitnom liste, ktorý žalobca založil do spisu ako prílohu zmluvy boli doručené
žalovanému, tento sa s nimi oboznámil, keď zároveň v rámci právnych vzťahov so spotrebiteľmi (status
ktorého má aj žalovaný, ktorý mienil uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ) nie je možná
aplikovať § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť
aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe, alebo k návrhu priložené, nakoľko právny úprava obchodno-záväzkového vzťahu nie je
pre spotrebiteľa v prípade úpravy záväznosti obchodných podmienok priaznivejšia.

37. I keď tvrdená zmluva o pôžičke ( resp. podľa právneho názoru súdu o spotrebiteľskom úvere,
ako je uvedené v bode 36. odôvodnenia) je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, žalovaný pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď návrh
na uzavretie zmluvy vyplnil ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je skutočnosť že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na
väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych
služieb a v neposlednom rade s poukazom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky, ktoré sú
dané jednostranne cestou formulárových zmlúv koncipovaných dodávateľom, v danej veci žalobcom.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať sa s touto faktickou nerovnosťou formou obmedzenia autonómie
vôle a v tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade strán je to práve formulárová

zmluva, ktorá by mala byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky
usporiadaná tak, aby jej porozumel.

38. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy medzi stranami, ako je podrobne odôvodnené
v bode 37. odôvodnenia strany viaže v takom prípade povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie, teda
žalovanému by vznikla povinnosť vrátiť sumu 700 € ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

39. Nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej lehote dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Najneskôr sa teda právo žalobcu
premlčalo po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 15.06.2013 (vychádzajúc
zo zmluvy 15.06.2010 poskytol právny predchodca žalobcu zmenenú výšku pôžičky), žalobca potom
mohlo právo uplatniť na súde prvý raz 16.06.2010. Keďže návrh bol podaný na súd dňa 18.07.2013, súd
aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že dňom
nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na
súde, na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť a skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej
doby v takom prípade považoval za nadbytočné. Súd bol povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie požadované návrhom. Súd
v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015). Súd preto žalobu v plnom rozsahu ( t.j. aj vo zvyšku,
ktorý ostal predmetom konania) zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. V spore bol žalovaný plne úspešný, žalobca plne neúspešný. Žalovanému teda vzniklo právo na
náhradu trov konania tak v zastavenej časti, ako aj vo zvyšku, patril by mu teda nárok v rozsahu 100 %.
Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

1. Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
2.
3. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
4.
5. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
6.
7. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

8. a) neboli splnené procesné podmienky,
9. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
10. c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
11. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
12. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
13. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
14. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
15. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16.
17. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
18.
19. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
20.
21. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
22. a) sa týkajú procesných podmienok,
23. b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
24. c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
25. d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
26.
27. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
28.
29. esačných splátkach v sume 32,07 €. Do dňa spísania žaloby žalovaný na pôžičku nezaplatil žiadnu
sumu. Žalovaný porušil svoje povinnosť splácať pôžičku, preto ho žalobca listom dňa 20.10.2010 -
predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

30. Podaním zo dňa 10.01.2014 navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na
strane žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013
uzavretej medzi jeho právnym predchodcom ako postupcom a ním ako postupníkom došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu.

31. Súd uznesením č.k. 4C/143/2014-78 zo dňa 09.11.2015 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca
Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803, nakoľko postúpenie pohľadávky mal z predloženej Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO :
35 724 803 ako postupníkom, za preukázané.

32. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe ničím nerozporoval, hoci ho súd
na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP)
prevzal 16.11.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka
zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

33. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

34. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok dňa 30.09.2016 bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.09.2016.

35. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a
právny stav:

36. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej medzi Consumer Finance Holding,
a.s., IČO: 35 923 130 ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803
ako postupníkom súd zistil, že pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu.

37. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7079112 zo dňa 15.06.2010 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o
poskytnutie pôžičky označenej ako tzv. rýchla pôžička vo výške 1700 € s dobou splácania 36 mesiacov.
Právny predchodca žalobcu schválil poskytnutie pôžičky žalovanému v sume 700 €, celkové náklady
spotrebiteľa mali dosiahnuť 380 €, spolu celková schválená výška pôžičky mala predstavovať 1080 €
splatných v 36 mesačných splátkach vo výške 31,07 €, mesačnou splátkou poistenia 2,07 €, ročná
úroková sadzba predstavovala 35,46 %, RPMN 35,46 %, priemerná RPMN 51,49 %. V zmluve nebola
dojednaná splatnosť prvej ani poslednej splátky.

38. Zmluvné strany dojednali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky,
nie sú signované zmluvnými stranami, z čl. 6 bod 6.2 vyplýva, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári
a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. Dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.4 je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
a/alebo doručení služby pokiaľ nie je ustanovené inak.

39. Zmluva obsahuje čl. X. pod názvom Klient, kde sú uvedené prehlásenia klienta na predtlači, kde
veľkosť predtlačeného písma je menej 1 mm vykazuje nízku mieru čitateľnosti a zrozumiteľnosti textu.

40. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Zároveň z tohto
prehľadu vyplýva, že mesačné splátky právny predchodca žalobcu predpisov len za mesiace júl, august,
september, október 2010, v mesiaci november 2010 k 20.11.2010 predpísal splátku vo výške 670,44 €.

41. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu Predžalobná upomienka datovanej 20.10.2010 súd
zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo do 3
dní odo dňa doručenia písomnosti, táto nebola doručená žalovanému, zásielka bola vrátená právnemu
predchodcovi žalobcu 27.10.2010.

42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

44. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

45. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

46. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

47. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

48. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa žalobcu, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

49. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

50. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

51. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

52. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

53. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

54. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e. celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f. v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h. ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m. výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n. oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o. upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p. práva spotrebiteľa podľa § 7,
q. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

55. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a. poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b. dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
56. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

57. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

58. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

59. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

60. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

61. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.,
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

62. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Súd v prvom rade skúmal, na základe akého právneho vzťahu žalobca uplatňuje pohľadávku
voči žalovanému (zmluvného alebo mimozmluvného) a skúmal, či tento nárok uplatnil voči žalovanému
včas s poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd teda skúmal, či medzi
stranami došlo k uzavretiu tvrdenej zmluvy o pôžičke, pričom vychádzal z ustanovení Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch a o návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka a nasl.)
a o prijatí návrhu (§ 43c Občianskeho zákonníka a nasl.).

63. Pôžička je reálnym kontraktom, tzn. že pre jej vznik je potrebné odovzdanie pôžičky. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovanému bola reálne odovzdaná pôžička pri uzatvorení zmluvy,
ale až po schválení „pôžičky“ aj podmienok vymienených žalovaným, preto súd posúdil zamýšľanú
zmluvu ako zmluvu o úvere, keď sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal, že na požiadanie
žalovaného ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy.

64. Z vykonaného dokazovania predloženou zmluvou o poskytnutí pôžičky, ktorá je spísaná ako
predtlačený formulár, mal súd preukázané, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie pôžičky
(ďalej aj len ako „žiadosť“) datovanú dňa 21.05.2010 v znení ako to vyplýva z bodu V. žiadosti,

pričom požadoval poskytnúť pôžičku v sume 1700 € splatných v 36 mesačných splátkach. Z rovnakého
listinného dôkazu v čl. VII. vyplynulo, že žalobca po tom, čo mu bola doručená žiadosť dňa 15.06.2010 sa
zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 700 €, zmluvná odmena v sume 380 €, so splatnosťou
v 36 splátkach po 32,07 €, RPMN mala byť 35,46 %, ročná úroková sadzba 35,46 %, priemerná RPMN
51,49 %. Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že v bode V. (Údaje o požadovanej
pôžičke) je obsiahnutý návrh žalovaného na uzavretie zmluvy zo dňa 21.05.2010, z ktorého vyplývala
vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu za podmienok uvedených v tomto návrhu, tento návrh bol určený
žalobcovi. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca po prijatí tlačiva - žiadosti o
poskytnutie pôžičky upravil podmienky navrhovanej zmluvy v bode VII., čo nazval „Schválená výška
pôžičky“ tak, že prijal návrh na uzavretie zmluvy, čo vyplýva aj zo samotného tlačiva (v poznámke je k
čl. VII. je uvedené „nevyplňuje sa“), z obsahu ustanovenia o schválení úveru dlžníkovi vyplynulo, že ide
o nový návrh, keď podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Právny
predchodca žalobcu do návrhu zmluvy dopísal údaje uvedené v bode VII. návrhu, pričom nepreukázal,
že toto oznámenie („akceptáciu návrhu“) žalovanému v takejto zmenenej podobe aj doručil. Keby tomu
tak aj bolo, nakoľko jeho podmienky v bode VII. návrhu, sú odlišné ako o ne žiadal žalovaný v bode V.,
nebolo by možné uvedené považovať za akceptáciu návrhu žalovaného, ale o nový návrh predložený
žalovanému, nakoľko oproti návrhu o žalovaného žalobca požadoval odlišnú výšku pôžičky. Takéto
zmeny návrhu voči žalovanému súd považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom v súdnom
konaní žalobca nepreukázal, či žalovanému tento návrh doručil a či ho žalovaný aj výslovne akceptoval,
teda prijal tak, ako to predpokladá ustanovenie § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich.
Nakoľko žalobca nepreukázal akceptáciu nového návrhu žalovaným, dospel súd k záveru, že nedošlo
k písomnému uzavretiu zmluvy medzi stranami, a keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa
režimom Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka cez odkaz podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka) a zároveň režimom zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
nebola na uzavretie zmluvy splnená ani zákonná podmienka písomnej formy zmluvy medzi stranami, keď
podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie pod sankciou neplatnosti. Aj
z tohto dôvodu súd uzavrel, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným. Z vykonaného dokazovania navyše ani nevyplynulo, že Všeobecné obchodné
podmienky uvedené na osobitnom liste, ktorý žalobca založil do spisu ako prílohu zmluvy boli doručené
žalovanému, tento sa s nimi oboznámil, keď zároveň v rámci právnych vzťahov so spotrebiteľmi (status
ktorého má aj žalovaný, ktorý mienil uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ) nie je možná
aplikovať § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť
aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe, alebo k návrhu priložené, nakoľko právny úprava obchodno-záväzkového vzťahu nie je
pre spotrebiteľa v prípade úpravy záväznosti obchodných podmienok priaznivejšia.

65. I keď tvrdená zmluva o pôžičke ( resp. podľa právneho názoru súdu o spotrebiteľskom úvere,
ako je uvedené v bode 36. odôvodnenia) je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, žalovaný pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď návrh
na uzavretie zmluvy vyplnil ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je skutočnosť že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na
väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych
služieb a v neposlednom rade s poukazom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky, ktoré sú
dané jednostranne cestou formulárových zmlúv koncipovaných dodávateľom, v danej veci žalobcom.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať sa s touto faktickou nerovnosťou formou obmedzenia autonómie
vôle a v tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade strán je to práve formulárová
zmluva, ktorá by mala byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky
usporiadaná tak, aby jej porozumel.

66. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy medzi stranami, ako je podrobne odôvodnené
v bode 37. odôvodnenia strany viaže v takom prípade povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie, teda
žalovanému by vznikla povinnosť vrátiť sumu 700 € ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

67. Nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej lehote dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Najneskôr sa teda právo žalobcu
premlčalo po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 15.06.2013 (vychádzajúc
zo zmluvy 15.06.2010 poskytol právny predchodca žalobcu zmenenú výšku pôžičky), žalobca potom
mohlo právo uplatniť na súde prvý raz 16.06.2010. Keďže návrh bol podaný na súd dňa 18.07.2013, súd
aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že dňom
nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na
súde, na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť a skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej
doby v takom prípade považoval za nadbytočné. Súd bol povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie požadované návrhom. Súd
v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015). Súd preto žalobu v plnom rozsahu ( t.j. aj vo zvyšku,
ktorý ostal predmetom konania) zamietol.

68. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. V spore bol žalovaný plne úspešný, žalobca plne neúspešný. Žalovanému teda vzniklo právo na
náhradu trov konania tak v zastavenej časti, ako aj vo zvyšku, patril by mu teda nárok v rozsahu 100 %.
Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.