Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205348
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116205348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 01 011 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXXX/XX, XXX XX H. - F. Š., o zaplatenie 1.852,20 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/90/2016-37 zo dňa 23.03.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku týkajúceho sa sumy kapitalizovaných
úrokov z omeškania 0,82 eura, vo zvyšku zamietavého výroku vo výroku o splatnosti a v súvisiacom
výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.852,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 01.01.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku v rozsahu 84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 08.03.2016 domáhal zaplatenia
istiny vo výške 1.852,20 eura, poplatkov vo výške 1,46 eura, zmluvného kapitalizovaného úroku vo
výške 83,63 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,82 eura, žiadajúc taktiež, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť aj úrok z nezaplatenej istiny vo výške 12,90 % ročne od 22.12.2015 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od
22.12.2015 do zaplatenia. Žalobca nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 10.06.2014, ktorou poskytol
žalovanému úver vo výške 2.000,- eur. Žalovaný úver nesplácal riadne, preto listom z 21.12.2015 došlo

k predčasnému zosplatneniu úveru. Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za zistený skutkový stav k vzniku záväzkového vzťahu tvrdeného
v žalobe. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi úver, ktorý mu bol poskytnutý v 120 mesačných
splátkach po 29,71 eura, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 16.06.2014, splatnosť
poslednej 15.05.2024. Žalovaný mal celkovo žalobcovi zaplatiť 3.665,20 eura, RPMN bola v zmluve
uvedená vo výške 15,42 %, priemerná hodnota RPMN 17,94 %. Listom z 21.12.2015 žalobca úver
zosplatnil a žalovaného vyzval na úhradu dlhu vyčísleného na sumu 1.998,11 eura s príslušenstvom

najneskôr do 31.12.2015. Žalovaný pred súdom potvrdil, že mu žalobca poskytol úver 2.000,- eur.
Úver žalobcovi zaplatí po tom ako splatí záväzky voči nebankovej spoločnosti ProfiCredit, kde spláca 3
pôžičky. Z čistej mzdy, ktorú dosahuje v rozpätí od 482,86 eura po 670,23 eura mu na živobytie zostáva
150,- eur.Súd prvej inštancie mal za to, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému je potrebné považovať za
úver bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je síce uvedený
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmysle zákona majú sa však uviesť aj všetky predpoklady

použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa súdu prvej inštancie nepostačuje, že
je v zmluve uvedená hodnota RPMN, chýba však povinný údaj v uvedení všetkých predpokladov
použitých na výpočet RPMN. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorú mu dlhuje na
istine, čo predstavuje 1.852,20 eura. Žalovanému uložil taktiež povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo
výške a od času ako uviedol vo výroku rozsudku z dôvodu, že žalovaný s úhradou dlhu voči žalobcovi

mešká. Dôvod zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti sa netýkal len zmluvne dohodnutých úrokov z
úveru, ale aj kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 0,82 eura, nakoľko žalobca tento nárok
nepreukázal a dostatočne nešpecifikoval. Vzhľadom na finančnú situáciu umožnil žalovanému zaplatiť
sumu, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach.
Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), §

9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 517 ods. 1 a 2 a
podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku, proti rozhodnutiu v
časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a voči výroku o trovách konania,

majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd nesprávnym
procesnýmpostupommuznemožniluskutočňovanieprocesnýchprávvtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. h), b) CSP). Pokiaľ súd v rozsudku uviedol, že zmluva
neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zákon nepožaduje
uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a zákon nepožadoval ani predpoklady pre

výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať v zmysle predpokladov pre výpočet RPMN. Zákon
stanovuje, že predpoklady pre výpočet RPMN sa majú v zmluve uviesť, čo splnil. Zmyslom zákona nie
je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu.
Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho
záväzku. Všetky tieto náležitosti boli v zmluve uvedené, okrem toho žalovanému bol odovzdaný aj

formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý taktiež obsahoval
všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Žalobca mal taktiež za nesprávne tvrdenie súdu, že
nešpecifikoval a nepreukázal úroky z omeškania vo výške 0,82 eura. Pokiaľ súd v tejto časti považoval
návrh za neúplný, mal ho vyzvať k doplneniu podania. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,82 eura bol
však špecifikovaný priamo v žalobe. Pokiaľ súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach,

v tejto časti rozsudok nie je náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé, nemôže
byť výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že žalovaný
neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Takéto rozhodnutie
súdu je motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením
v konečnom dôsledku získajú možnosť opätovne splácať dlh. Nie je možné prihliadnuť na existujúce

dlhy žalovaného. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaný berie na seba záväzky v
takej výške, že zjavne nie je schopný ich plniť. Namietal taktiež správnosť rozhodnutia súdu vo vzťahu
k trovám konania. Pri posudzovaní miery úspechu sa na príslušenstvo pohľadávky nemá prihliadať,
keďže žalovaná istina bola vo výške 1.852,20 eura a zaplatenie sumy v tejto výške súd určil žalovanému,
znamená to, že žalobca bol úspešný v rozsahu 100 % a nie 84 % ako rozhodol súd prvej inštancie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke súdu dňa 10.08.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru
o tom, že odvolanie žalobcu bolo sčasti dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia nastane suspenzívny účinokodvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

V rozhodnutí nebol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku, s výnimkou tej časti vyhovujúceho výroku,
ktorou súd prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. V odvolaním
nenapadnutej časti vyhovujúceho výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

6. Odvolacia argumentácia vo vzťahu k zamietavému výroku a tej časti vyhovujúceho výroku, ktorou súd
prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach spočíva v tvrdení o nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a nepreskúmateľnosti záverov, ku ktorým súd prvej
inštancie dospel.

7. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a

právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV.ÚS 77/02, II.ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu
musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi

účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III.ÚS 119/03, IV.ÚS 115/03).

8. Žaloba je úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho
konania; súčasné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, čo znamená, že tá zo strán
sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí túto skutočnosť tvrdiť a

k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. O tejto
povinnosti bol žalobca poučený súdom prvej inštancie uznesením č. k. 10C/90/2016-21 z 31.03.2016,
ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk 05.04.2016. Nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 0,82 eura žalobca uplatnil žalobným návrhom. Skutkové okolnosti rozhodné k zisteniu toho,
ako ku kvantifikácii tejto čiastky kapitalizovaných úrokov z omeškania dospel, však súdu neozrejmil v

zmysle začiatku a konca presného časového trvania tvrdeného omeškania, súdu nepredložil ani výpis
z evidenčného bankového systému, ktorý by ním tvrdenú skutočnosť preukazoval. Preto, ak súd prvej
inštancie v rámci zamietavého výroku zamietol nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške
0,82 eura, rozhodol správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej
zamietavého výroku, týkajúcej sa sumy kapitalizovaných úrokov z omeškania 0,82 eura ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Čo sa týka zvyšku zamietavého výroku, v dôvodoch, pre ktoré mal súd prvej inštancie úver za
bezúročný a bezpoplatkový súd prvej inštancie uviedol len to, že aj keď je uvedená hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov, chýba údaj o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov. Z dôvodov rozsudku nie je zistiteľné, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú v úverovej zmluve uvedené. Ročná percentuálna miera
nákladov je osobitným ukazovateľom, ktorým sa vypočítava časová hodnota budúcich peňažných tokov.
Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza zo zákonom presne definovaných vstupných
komponentov. To, o ktoré komponenty sa jedná vyplýva z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.

Pokiaľ niektorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedený nie je,
dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť veriteľom poskytnutého úveru. Musí byť však zrejmé,
ktorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca v zmluve neuviedol. V
rozsudku súdu prvej inštancie absentuje, ktorý údaj potrebný pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov žalobca v zmluve neuviedol, dôsledkom čoho je nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej

inštancie.
Nepreskúmateľným je taktiež záver súdu prvej inštancie o existencii takých pomerov na strane
žalovaného, ktoré by mali byť dôvodom pre to, že by mu malo byť umožnené zaplatiť žalobcovi
sumu, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP síce umožňuje, aby
súd v odôvodnených prípadoch určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na splnenie žalovanej povinnosti, toto

oprávneniesúduvšaknevytvárapriestornavoľnúúvahusúdu.Medzesudcovskejúvahysúdanéúčelom
právnej úpravy, predovšetkým však majú vychádzať z konkrétnych zistení. Zo spisu, ani z dôvodov
rozhodnutia nevyplýva žiadne zistenie k majetkovým pomerom žalovaného. Nie je taktiež zrejmé, či
žalovaným deklarovaný príjem je jediným príjmov v jeho domácnosti. Tvrdenia žalovaného o existenciijeho ďalších záväzkových vzťahov verifikovanými nie sú taktiež, nie je tiež zrejmé prečo by mali byť
dôvodom pre platenie dlhu žalobcovi v splátkach. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore
zo zásadou spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie

vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia v časti zamietavého výroku a v časti výroku o splatnosti sumy,
zaplatenie ktorej uložil žalovanému, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok
v rozsahu ako vyplýva z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie, najmä opätovne vyhodnotí dôkazné prostriedky
predložené mu žalobcom vo vzťahu k tej časti nároku, ktorý pôvodne zamietol. Pokiaľ opätovne dospeje
k záveru, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému má byť úverom bezúročným a bez poplatkov pre
neexistenciu údaja, ktorý je predpokladom pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tento údaj
identifikuje, a to konkrétne.
Pokiaľ opätovne dospeje k záveru o existencii predpokladov pre to, aby umožnil žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu, zaplatenie ktorej mu uložil v splátkach, tieto predpoklady dôkladne vyhodnotí a vo veci
opätovne rozhodne.

11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane
nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP), pričom sa vysporiada

aj s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k pomeru úspechu a neúspechu v konaní, uvedenou v jeho
odvolaní.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 7 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.