Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112215885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112215885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu GENERAL FACTORING, a.s,
Bratislava, Košická 56, IČO: 35838825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava,
Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1) J. K., T.. XX. X. XXXX, T.. H. Y. - G. Y., U..Č.. T. T. I.
Z. X) Z. K., T.. XX. X. XXXX, Y., Č. 6, o zaplatenie 3.500,04 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 36C/212/2012-145 z 26. 1. 2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 2.533,49 eur, v časti riadneho úroku vo výške
11,30 % zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % zo

sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalovaným 1), 2) uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 74,35 eur, 11,30 % ročný úrok zo sumy 74,35 eur od 22. 12. 2010 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,35 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, došlou 18. 6. 2012 domáhal uloženia
povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 3.500,04 eur, úrok vo výške 11,30 % ročne
zo sumy 2.359,25 eur od 22. 12.2 010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 2.359,25 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom

základe, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010,
že postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom z 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu
a žalovaní uzatvorili 23.6.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur pri úrokovej sadzbe 11,30 % ročne,
žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20 - tému dňu toho ktorého
mesiaca, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na 20.7.2004 a konečná splatnosť

úveru na 20.6.2009. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie
úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Žalovaní v 1. a
2. rade svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplatili ani do dňa
dohodnutej konečnej splatnosti. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t.j.21.12.2010 vo výške 3.500 eur, z toho istina po splatnosti 2.359,25 eur, nezaplatené úroky 444,33
eur a úroky z omeškania 696,46 eur. Istinu 2.359,25 eur žalobca ďalej úročí riadnym úrokom 11,30
% ročne v zmysle čl. 1 - základné podmienky zmluvy o úvere a zákonným úrokom z omeškania 9

% ročne. Žalobca poukázal na § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 a § 503 ods. 3 veta druhá
Obch. zák. Súd, vychádzajúc § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 a § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1, 2, 3 a 4,
§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 387 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103 prvá veta §
879r prvá veta Obč. zák. (ich znenie citoval), zhodnotiac zistený skutkový stav dospel k záveru, že
časť nároku žalobcu je premlčaná, že nepremlčanou ostala jedna splátka vo výške 74,35 eur. Poukázal

na to, že žaloba bola podaná 18.6.2012, o čom svedčí prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I,
že žalovaní v zmysle uzatvorenej zmluvy boli povinní platiť vždy k 20 - tému dňu v mesiaci jednotlivé
splátky vo výške 74,35 eur, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.7.2004 a s konečnou splatnosťou
úveru ku dňu 20.6.2009. Konštatoval, že každá splátka sa premlčuje v deň jej splatnosti, t.j. vždy k
20 - temu dňu toho ktorého mesiaca. Posledná splátka mala byť splnená k 20.6.2009, žaloba bola
podaná 18.6.2012, t.j., nepremlčanou zostala jedna splátka vo výške 74,35 eur. Urobil záver, že ostatné

splátky uplatňované žalobcom sú premlčané, dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa § 101 Obč. zák.
a zaviazal žalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 74,35 eur za nezaplatenie
jednej splátky. Žalobcovi priznal aj dohodnutý úrok - 11,30 %, ktorý je v danom prípade ziskom, na ktorý
má veriteľ nárok, ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov z priznanej sumy od 22.12.2010 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 174,35 eur od 22.12.2010, vychádzajúc z § 517 ods.
1,2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z. účinného do 31.5.2014. Mal za to, že žalovaní sa
dostali do omeškania s poslednou splátkou odo dňa 21.6.2009, pričom žalobcom žiadaná výška úrokov
z omeškania je v súlade s § 3 cit. nar. Vyjadril k písomnému podaniu žalobcu z 22.1.2016 (došlého
súdu po pojednávaní - poznámka súdu) a z ktorého zistil, že žalobca považuje zmluvu uzavretú medzi

jeho právnym predchodcom a žalovanými za zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obch.
zák. a ktorá patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je
daná pôsobnosť Obch. zák., bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca v tomto podaní uviedol, že
v čase uzatvárania úverovej zmluvy Obč. zák. v § 52 ods. 1 špecifikoval, uvádzal, ktoré zmluvy je
potrebné považovať za zmluvy spotrebiteľské, že z Obč. zák. účinného v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy by izolovaným výkladom, nezohľadňujúc iné ust. právnych predpisov, bolo možné vyvodiť, že
úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. spotrebiteľskou zmluvou
nie je. Mal za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu úverovej zmluvy - Obch.
zák., ako aj všeobecné ust. Obč. zák. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, že na inštitút premlčania je aj
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú formu absolútneho obchodu, potrebné výlučne sa spravovať

Obch. zák. a kde je premlčacia doba 4 roky. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Dodal,
že z predložených výpisov z úverového účtu vyplýva, že úver vo výške 3.319,39 eur bol žalovanými
čerpaný 23.6.2004, v období od 16.7.2007 a ani v období od 20.6.2008 do 20.6.2009, za ktoré si
uplatňuje nárok v tomto konaní žalobca, neeviduje žiadnu úhradu dlžnej sumy. Žalobca eviduje celkové
úhrady vo výške 2.563,82 eur, čo nepostačuje ani na úhradu celých 35 splátok splatných za obdobie

od 20.7.2004 do 20.6.2007. Poukázal na to, že žaloba bola súdu doručená 12.6.2012, štvorročná
premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.6.2008 do 20.6.2009, t.j. celkom
13 splátok po 74,35 eur, nemôžu byť premlčané. Na základe uvedeného sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 966,55 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 74,35 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.7.2008, zo sumy

74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35
eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur
od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od
21.2.2009dozaplatenia,zosumy74,35eurod21.3.2009dozaplatenia,zosumy74,35eurod21.4.2009
do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.5.2009 do zaplatenia a zo sumy 74,35 eur od 21.6.2009 do

zaplatenia a k náhrade trov konania. V prevyšujúcej časti vzal žalobca žalobu späť a to aj v časti
zaplatenia riadneho úroku vo výške 11,30% ročne zo sumy 2.359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu došlo súdu do spisu, až po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, súd nemal vedomosť o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, vyhlásil rozsudok na základe
dôkazov, ktoré vyhodnotil k stavu v čase jeho vyhlásenia ( § 154 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V danom prípade mal žalobca úspech v rozsahu 2,13 % a žalovaní
boli úspešní v rozsahu 97,87 %. Miera úspechu žalovaných je 95,74 %, ktorým žiadne trovy nevznikli a
preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.3. Proti rozsudku, a to proti jeho druhému a tretiemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z odvolacích dôvodov, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čím došlo k
znevýhodneniu žalobcu a došlo k porušeniu jeho ústavných práv.

4. Namietal najmä to, že súd nesprávne posúdil premlčanie, že nezohľadnil jeho podanie z 22. 1.

2016, že rozhodnutie nie je riadnym spôsobom odôvodnené, že súd mal konanie v časti zastaviť a
rozhodnúť o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku. Poukázal na to, že súdu doručili vyjadrenie z
22. 1. 2016, v ktorom sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy o premlčania. Namietal,
že súd sa v časti režimu zmluvy a premlčania v rozsudku vôbec nevysporiadal s obsahom ich
vyjadrenia z 22. 1. 2016. Namietal, že súd mal dať svoje rozhodnutie do súvisu s ním uvedenými
rozhodnutiami a závermi uvedenými v jeho podaní z 22. 1. 2016, že v rozhodnutí bolo nutné uviesť a

vysvetliť, prečo nie je jeho právna argumentácia dôvodná, nevyhovujúca, resp., prečo je mylná, súvis
a vysporiadanie sa s právnymi závermi odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR uvedenými v jeho
podaní z 22. 1. 2016. Podotkol, že samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah i vo
vzťahu k limitom stanovenými požiadavkami na rozhodovaciu činnosť je nepodstatná, nakoľko v ním
uvádzaných prípadoch sa jednalo o obdobné vzťahy , ako v tomto súdnom konaní. Poukázal na to,

že len uvádzaný znak spotrebiteľa nemôže byť spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu, bez ohľadu na
to, že aj iné rozhodnutie musí byť v každom prípade náležite odôvodnené. Zdôraznil, že Ústavný súd
SR jasne a nepochybne deklaruje, že protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani v dôvere v spravodlivé súdne
konanie. Namietal arbitrárnosť konania a rozhodnutia a poukázal na rozhodnutia, v ktorých sa aplikoval

režim Obch. zák. a 4-ročnej premlčacej doby. Ďalej uviedol a vymenoval obdobné rozhodnutia, v ktorých
bola aplikovaná 4-ročná premlčacia doba na obdobné právne veci. Ďalej namietal, že súdu faxom z
22. 1. 2016 doručili podanie, ktoré doplnil poštovou zásielkou odoslanou 22. 1. 2016, v ktorom ,okrem
iného upravili pôvodnú žalobu tak, že sa voči žalovaným domáhal, aby zaplatili spoločne a nerozdielne
zaplatenia 966,55 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 74,35 eur od 21. 6. 2008 do zaplatenia,

zo sumy 74,35 eur od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo
sumy 74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy
74,35 EUR od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy
74,35 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35
eur od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od

21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 eur, trov právneho zast. vo výške 141,80 eur (1/ prevzatie
a príprava právneho zast. - 51,45 eur+ 7,63 eur rež. pauš. + 11,82 eur DPH, t.j. spolu 70,90 eur, 2/
písomné podanie na súd - 51,45 eur+ 7,63 eur rež. pauš. + 11,82 eur DPH, t.j. spolu 70,90 eur) na účet
právneho zást. žalobcu, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť

druhého odporcu V prevyšujúcej časti zobral žalobu späť, t.j v časti istiny vo výške 2 533,49 eur, v
časti riadneho úroku vo výške 11,30 % p.a. z istiny 2359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti
úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 2359,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že sa
domáha úroku z omeškania tak, ako je uvedené vyššie. Navrhol odvolaním na padnutý rozsudok zmeniť
avyhovieťžalobevzmyslejehožalobnéhonávrhuazaviazaťžalovanýchspoločneanerozdielnezaplatiť

mu 892,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 74,35 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo
sumy 74,35 eur od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy
74,35 eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35
eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur
od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,35 eur od

21.3.2009dozaplatenia,zosumy74,35eurod21.4.2009dozaplatenia,zosumy74,35eurod21.5.2009
do zaplatenia, trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 eur a trov
právneho zast. navrhovateľa vo výške 141,80 eur, alternatívne rozsudok a to jeho druhý a tretí výrok
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Rozsudok vo výroku 1, vo vyhovujúcej časti nároku žalobcu (okrem v časti späťvzatej istiny s prísl.)
odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom
konaní preskúmavaný.6.Odvolacísúdprípisom9C/264/2016-173z5.5.2017vyzvalžalovaných,abysavlehote10dnívyjadrili
k čiastočnému späťvzatiu žaloby obsiahnutého v odvolaní proti rozsudku a v prípade, že s čiastočným
späťvzatím žaloby nesúhlasia, aby uviedli vážne dôvody ich nesúhlasu (§ 370 C.s.p.). Zároveň boli

poučení, že v prípade, že sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k čiastočnému
späťvzatiu žaloby nemajú výhrady.

7. Žalovaní sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrili, preto sa predpokladá, že k čiastočnému
späťvzatiu žaloby nemali žiadne výhrady.

8. Žalobca zobral žalobu v časti späť v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho
poriadku (účinného do 30. 6. 2016). Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby posudzoval a rozhodoval
v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. 7.
2016.

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. (§ 208 O.s.p. účinného do 30. 6. 2016) ak je žaloba vzatá späť

po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

11. Žalobca v prejednávanom spore zobal žalobu v časti späť, keď už rozhodol súd prvej inštancie, jeho
rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, preto odvolací súd v súlade s § 370 C.s.p. pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby v časti istiny 2.533,49 eur, v časti riadneho úroku vo výške 11,30 % zo sumy 2.359,25
eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.359,25 eur od
22. 12. 2010 do zaplatenia, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok vo výroku v prevyšujúcej zamietajúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo je vecne
správny, súd úplne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody
v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný.

14. Pokiaľ žalobca vytýka súdu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, rozsudok spĺňa všetky

atribúty rozhodnutia tak, ako to má na mysli znenie § 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa nedopustil procesnej vady,
t.j. že by v dôsledku nedostatočného nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu
práv strán sporu na spravodlivý proces.

15. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými sa úvahami a pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 a

§ 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1. 7. 2016).16. Súd prvej inštancie splnil všetky vyššie uvedené náležitosti presvedčivého a riadneho rozsudku a
odôvodnenia, pričom výhrada žalobcu, že sa nezaoberal s jeho písomným vyjadrením z 22. 1. 2016,
v ktorom vysvetľoval alebo argumentoval aplikáciu Obchodného zákonníka na prejednávaný spor v

otázke premlčania, je bezpredmetná, nakoľko v odôvodnení rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil
dôvody, pre ktoré je potrebné aplikovať na prejednávanú právnu vec ust. Obč. zák. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, vrátane posúdenia premlčania podľa Obč. zák.

17. V prejednávanej veci, s prihliadnutím na jej spotrebiteľský charakter, bola namieste aplikácia § 101
a nasl. Obč. zák., vychádzajúc aj zo súdnej praxe v obdobných právnych veciach.

18. Predmetná úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má spotrebiteľský
charakter, lebo žalovaným v 1.a 2. rade bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu ako

spotrebiteľom, nie ako podnikateľom.

19. V prípade vznesenej námietky premlčania sa pri uvedenom zmluvnom vzťahu posudzuje premlčacia
doba podľa ust. Obč. zák. a to § 100 ods. 1 a nasl.

20. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

21. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22.Ajpokiaľideoúver,ktorýpatrípodľa§261ods.3písm.d)Obch.zák.medzitzv.„absolútneobchody“,

nie je možné ani v tomto prípade určovať premlčaciu dobu podľa Obch. zák., ale tá sa má určovať podľa
Obč. zák.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1.

a 2. rade je žalobcom uplatňované právo zo spotrebiteľskej zmluvy, a v takom prípade je nevyhnutné
na predmetnú vec aplikovať všetky ustanovenia spotrebiteľského práva, transformovaného právneho
poriadku členského štátu EÚ, ktorým je aj Slovenská republika, s cieľom harmonizovať zmluvné právo
so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že vstupom Slovenskej republiky do Európskeho
hospodárskeho právneho systému boli aj do slovenského Občianskeho zákonníka začlenené ust. o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a n.) a, že uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993.

25. Napokon je potrebné prihliadnuť aj na to, že celkové nastavenie spoločenských vzťahov v oblasti
ochrany spotrebiteľa je nepochybné, že smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany
v právnych vzťahoch a, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého

je primárne určená.

26. Vychádzajúc z uvedeného, súd urobil správny právny záver, že bolo jeho povinnosťou vziať zreteľ
na znenie § 5 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 aj v

prejednávanej právnej veci.27. Existuje tak zákonný dôvod, ktorý bráni v časti priznať plnenie požadované žalobou, v rozsahu
zamietnutia pre premlčanie niektorých splátok úveru.

28. Náhrada trov konania sporovým stranám nebola priznaná, lebo žalobca nemal v odvolacom konaní
úspech a žalovaným žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.).

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).