Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/362/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105216930
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7105216930.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. E.
XXX/X, O., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice,
Moyzesova 34 pod sp. zn. EX 1322/05-8, o vymoženie 340,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26.02.2014, č.k. 26Er/1335/2005, o návrhu oprávneného
na prerušenie konania takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 26.02.2014, č.k.
26Er/1335/2005 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté osobitným uznesením.
2. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 58 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 23, § 37, §
39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrel, že v predmetnej veci je exekučným titulom Notárska
zápisnica, nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na
základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu.Keďžeideoabsolútneneplatnýprávnyúkonaabsolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, okresný súd môže zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. Uvedený rozpor spočíva aj v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by ho
mal pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu
vybrať na základe svojej vôle.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záveru, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska
zápisnicaspísanápred JUDr.OndrejomĎuriačom,č.N1310/2005,NZ11951/2005,NCRLs11820/2005
zo dňa 20.03.2005 konštatoval, že vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 340,57 eur s
príslušenstvom bol poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Súd po oboznámení s obsahom
Notárskej zápisnice a zmluvy o úvere zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 9060338 zo dňa 27.10.2004,
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 199,16 EUR, povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšenýo poplatok vo výške 141,41 EUR. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom
ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona
č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej
a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho
súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
Dňa 20.3.2005 Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorý koná na základe splnomocnenia povinnej osoby
uvedeného v zmluve o úvere, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, vyhlásil, že v mene povinnej
osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 456,18 EUR, z toho úver a poplatok 340,57
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 1.1.2005 do zaplatenia. Zvyšnú časť
celkovej sumy predstavujú trovy právneho zastúpenia a trovy za spísanie notárskej zápisnice. Povinná
osoba - zastúpená podľa splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom vyhlásila, že v prípade
neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. notárskej zápisnice (teda do 31.3.2005) súhlasí s
exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 zákona č. 233/1995 Z. z., aby notárska zápisnica bola použitá
ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby
konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na
základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
- Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
- Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS,
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
5. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá
možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané
dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného
súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal aj na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho
poriadku, kde základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej dôveryhodnosť. Notár poskytuje účastníkom
garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou (takúto
právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto
garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Z hľadiska princípu
právnej istoty, ktorí musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte nemôže štátny orgán - všeobecný
súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na
právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom
mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje.
6. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že všeobecný súd je
vždy povinný dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladne normy, k čomu mu slúži spravidla
komfortný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej
normy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa názoru oprávneného došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom tým, že exekučný súd porušil, okrem iného, princíp legality, zásadu začatia konaniana návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania.
7. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej,
kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv, a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,
ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania.
8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 16CoE/69/2013-38 zo dňa 26.02.2014 rozhodol, ktorým: 1.
zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, 2. potvrdil uznesenie a 3. nepriznal účastníkom a
súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
9. Proti tomu rozhodnutiu podal v celom rozsahu oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dovolanie.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2OboEr/36/2015 zo dňa 27.01.2016, návrh
oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a v napadnutej časti uznesenie Krajského
súdu v Košiciach č.k. 16CoE/69/2013-38 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol,
že z obsahu spisu zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa
navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Dovolací súd mal tiež z obsahu
spisu za preukázané, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania
nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným
návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.. Dovolací súd uložil odvolaciemu
súdu v ďalšom konaní posúdiť návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. a rozhodnúť o ňom. Zároveň uložil odvolaciemu súdu v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania.
11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
je v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.
12. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
14. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým rozsah preskúmavacej činnosti exekučného
súdu.15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
16. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.
17. V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení
s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie exekučný
titul preskúmať a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Podľa tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať Notársku zápisnicu tak, ako
keby nebola právoplatná, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen
oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či Notárska zápisnica nezaväzuje účastníka konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené exekučný
súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd
prvej inštancie v tomto smere Notársku zápisnicu ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah
stanovený zákonom.
18. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu úvere č.
9060338 zo dňa 27.10.2004, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6.000,- Sk (200,-
Eur).
19. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je
Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 1310/2005, NZ 11951/2005, NCRLs
11820/2005 zo dňa 20.3.2005. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Tomáša
Kušníra, advokáta, konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré tvorí súčasť tejto notárskej zápisnice v
mene povinnej osoby, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil
tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona č. 233/1995 Z. z..
Odvolací súd preto považuje takého plnomocenstvo za právny úkon bez slobodnej vôle povinného a
pre konflikt záujmov za priečiace sa dobrým mravom a v dôsledku týchto vád za absolútne neplatné.
Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej
moci. V prípade, ak súdu prvej inštancie zistí rozpor v exekučnom titule, exekúciu zastaví. Súd dospel
k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
EP, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.
21. Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 162 CSP ods. 1 c) a b) Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta
prvá Ústavy Slovenskej republiky.
22. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.23. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.
24. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. Na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia
Civilného sporového poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v
§ 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, preto ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP
na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal
oprávnený. Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul - Notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
25. Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového
práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže
posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto
konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.