Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/68/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213011304.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
28. septembra 2017, v trestnej veci obžalovaného L.. T. L.B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm a) Tr.zák., o odvolaní
okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.1.2017, sp.
zn. 4T/105/2013 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného L.. T. L., M..
XX.X.XXXX F. B., trvale bytom B., Ž. Č.. X, spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp. zn. 2
Pv 826/2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že
- dňa 1.12.2012 v čase okolo 19,30 hod. v B.Š. M. E.. C. Č.. XX pred obytným blokom fyzicky napadol
poškodeného A. P., M.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre v dôsledku
čoho utrpel pomliaždenie hornej a dolnej pery a subluxáciu (vykývanie) zubov č. 31 (stredný rezák vľavo
dolu), č. 32 (bočný rezák vľavo dolu), č. 33 (očný zub vľavo dolu), č. 1 (stredný rezák vpravo dolu), č.
42 (bočný rezák vpravo dolu) a č. 43 (očný zub vpravo dolu) s obvyklou dobou liečenia v trvaní 21 dní
a práceneschopnosťou v trvaní 10 dní,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného A. P., M.. XX.X.XXXX F. B., trvale bytom F. - B., P. Č..
XX, prechodne bytom B., E.. C. Č.. XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
odvolanie okresný prokurátor a v zákonom stanovenej lehote poškodený proti výroku o náhrade škody,
ktoré bližšie neodôvodnil.
Takto podané odvolanie prokurátor podrobne odôvodnil a poukázal na výpoveď poškodeného A. P.,
ktorý v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne popísal priebeh
skutku tak, ako sa stal v inkriminovanom období, kde uviedol, kto a akým spôsobom ho fyzicky napadol,
pričom na uvedených skutočnostiach zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným L.. T. L. aj na hlavnom
pojednávaní.Skutočnosť, že poškodený A. P. na hlavnom pojednávaní menej detailne ako v prípravnom konaní opísal
skutok, prokurátor odôvodnil tým, že je to pochopiteľné, vzhľadom na dlhší časový odstup, nakoľko
skutok sa stal 1. 12. 2012. Vo svojej výpovedi však opísal všetky podstatné okolnosti potrebné na
rozhodnutie o vine.
Zároveň poukázal na to, že výpoveď poškodeného je objektivizovaná závermi znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia a stomatológie a taktiež aj výpoveďou znalca na hlavnom
pojednávaní. Tieto závery korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne L.. Y. W., ošetrujúcej stomatologičky
poškodeného A. P..
Skutočnosti uvádzané poškodeným A. P. nepriamo potvrdzuje aj člen hliadky policajného zboru, ktorý
sa ihneď dostavil na miesto činu na základe privolania poškodeného.
Na druhej strane boli vykonané výsluchy svedkov M. N. J. U. Š. (tzv. skupinky mládežníkov), ktorých
výpovede, podľa názoru prokurátora, sú tendenčné a účelové s cieľom vyviniť obžalovaného zo
spáchania skutku. Práve títo svedkovia spolu s obžalovaným L.. T. L. mali mať verbálny konflikt s
poškodeným A. P. pred samotným fyzickým incidentom medzi obžalovaným a poškodeným.
V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že uvedená skupinka mládežníkov mala následne po
naháňaní zo strany poškodeného vytvoriť okolo neho tzv. rojnicu, pričom poškodený sa začal brániť a
pripustil, že mohol niekoho sotiť, kedy zo strany obžalovaného došlo k úderu stredne silnej intenzity
päsťou do oblasti úst a po tomto fyzickom napadnutí práve poškodený z obavy o pokračovanie vo
fyzickom napádaní zo strany obžalovaného a skupinky mládežníkov privolal hliadku polície.
V danom prípade teda nemožno podľa názoru prokurátora konanie obžalovaného L.. T. L. vyhodnotiť
ako nutnú obranu, pretože obžalovaný reagoval na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odplácal
a nie odvracal, ako konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
V závere písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Krajský súd na základe vykonaných dôkazov uzavrel, že okresný súd pochybil, keď nehodnotil vykonané
dôkazy jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Okresný súd precenil, že v určitých nepodstatných bodoch sa výpoveď poškodeného A. P.
rozchádza a naopak nevykonal dôkazy potrebné pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci.
Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil hlavne tým, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že konflikt začal poškodený A. P. tým, že napadol svedkyňu M. N. a obžalovaný ju bránil
a preukázateľne odvracal útok priamo hroziaci, resp. trvajúci voči inej osobe a následne voči svojej
osobe. Takéto konanie obžalovaného, podľa názoru okresného súdu, vyplynulo nielen z výpovede
obžalovanéhoL..T.L.,aleajzvýpovedesvedkyneM.N.Č.,akoajzvýpovedíďalšíchsvedkov,konkrétne
ktorých však okresný súd neuviedol. Poškodený A. P. priznal, že niekoho udrel a bol v presvedčení, že
je to chlapec, pritom táto osoba po údere ostala stáť.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že poškodený A. P. menil okolnosti útokov, aj časový
priebeh skutku, uvádzal vzájomne si odporujúce tvrdenia, ktoré dostatočne aj napriek položeným
otázkam nevysvetlil.
Keďže žalovaný skutok sa zakladal iba na výpovedi poškodeného A. P. a jeho tvrdenia, podľa názoru
okresného súdu, neboli potvrdené ďalšími vykonanými dôkazmi a ani sám obžalovaný L.. T. L. nepoprel,
že by neudrel poškodeného a žiadny zo svedkov nepotvrdil verziu poškodeného, okresný súd výpovedi
poškodeného A. P. neuveril.Zároveňokresnýsúdpripustilajnezrovnalostipriopiseudalostíjednotlivýchsvedkov,leboneboliosobne
pri útoku prítomní, avšak tieto nezrovnalosti podľa názoru súdu sa len týkali toho, že kto mal pomáhať
svedkyni M. N. vstávať zo zeme po skutku. Táto okolnosť podľa okresného súdu nemá priamy dopad
na posúdenie veci.
S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa nadriadený súd nemohol stotožniť, ale naopak je potrebné
súhlasiť s dôvodmi odvolania prokurátora. Hodnotenie dôkazov musí zodpovedať logickým úvahám a
nie tak, ako to urobil okresný súd, ktorý poukazuje na nepodstatné rozpory vo výpovedi poškodeného a
preceňuje výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného.
A už vôbec nie je možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že v danom prípade obžalovaný mladistvý
T. L. konal v nutnej obrane.
Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorý niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Podľa§25ods.2Tr.zák.nejdeonutnúobranu,akobranabolacelkomzjavneneprimeranáútoku,najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
O nutnú obranu nejde tam, kde už útok fakticky skončil, resp. o nutnú obranu nepôjde ani tam, keď
páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca a nie odvracia.
Poškodený A. P. vypovedal, že vo vchode bloku videl nejakých chlapcov a jedno dievča, ktorí mali pred
sebou fľašu pálenky a videl aj to, že dve pivnice nie sú otvorené. Povedal im, aby odišli von, že je vonku
pekné počasie. Na to mu začal jeden z nich nadávať a vybehol za nimi vonku. Vtedy dostal úder do tváre,
otočil sa, cúvol dozadu a videl, že to bol niekto malý a silnejší. Vtedy ho niekto udrel a zrazu zbadal,
že už medzitým urobili rojnicu, pred ktorou cúval dozadu. Dievča vtedy hrešilo a malo v ruke tzv. boxér,
vrátil sa pred bránu, kde nechal tašku a privolal políciu. K tomu, že trestné oznámenie podal neskôr,
uviedol, že k zubárovi išiel v pondelok a následne po vyšetrení u zubára podal trestné oznámenie.
Krajský súd poukazuje na znalecký posudok, ktorý potvrdzuje zranenia u poškodeného, jeho charakter
a mechanizmus vzniku zranení tak, ako to opísal poškodený, t.j. jeden úder päsťou do oblasti tváre silnej
intenzity.
V súvislosti s vyššie uvedeným krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal tým,
či išlo o také ublíženie na zdraví, ako to predpokladá § 123 ods.2 Tr.zák.
Podľa § 123 ods.1 Tr.zák. ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie
zdravia iného.
Podľa § 123 ods.2 Tr.zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie
iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pre právne závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne cítil, rozhodujúci
je objektívny charakter poškodenia zdravia, ale v rámci odborného lekárskeho skúmania poškodenia
zdravia je potrebné zistiť aj subjektívne hľadisko poškodeného.
Rozhodujúci je charakter poškodenia zdravia, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán, resp. ktorá
funkcia bola narušená, v akej intenzite, ako sú bolestivé, teda aké zdravotné následky boli spôsobené,
či budú trvalé alebo nie a podobne.
Závažným a dôležitým kritériom je aj narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného, vo vzťahu ku
ktorému okresný súd nevykonal dokazovanie a ktorá skutočnosť v súvislosti so závermi znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgie a stomatológie má dôležitý význam pri
právnom posúdení, či došlo k ublíženiu na zdraví tak, ako to predpokladá zákon alebo k nej nedošlo,
resp. nebol naplnený materiálny korektív v zmysle § 10 ods.2 Tr.zákona.Pri hodnotení ujmy na zdraví je nevyhnutné prihliadať i na komplikácie pri liečení poškodeného,
ktoré majú za následok predĺženie doby liečenia. Ak však sú tieto komplikácie spôsobené
nedisciplinovanosťou poškodeného pri liečbe alebo zanedbaním povinnosti osôb zabezpečujúcich
lekársku starostlivosť poškodeného, tieto komplikácie a s tým súvisiacu aj dĺžku práceneschopnosti,
resp. liečenia nie je možné pripočítať páchateľovi pôvodnej ujmy na zdraví poškodeného.
Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci krajský súd zistil, že poškodený A. P. vyhľadal
lekárske ošetrenie až na tretí deň po skutku, t.j. 3.2.2012. Zároveň zo znaleckého dokazovania, resp.
z výpovede znalca L.. R.J. W., K.. krajský súd zistil, že ošetrujúca lekárka L.. Y. W. nepostupovala
správne pri liečení poškodeného A. P. tým, že mu kývané zuby nespevnila kovovou dlahou alebo dlahou
z fotokompozitnej hmoty, čím by zabezpečila rýchle hojenie (čl. 63 spisu). Zároveň znalec uviedol, že
poškodený A. P. mal ihneď, t.j. 1.2.2012 vyhľadať lekárske ošetrenie a nie až 3.2.2012.
Z uvedeného dôvodu v ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne predvolať poškodeného
A. P. a vypočuť ho k nasledujúcim skutočnostiam:
- akým spôsobom a ako dlho bol obmedzený obvyklý spôsob jeho života potom, ako bol napadnutý
obžalovaným L.. T. L.,
- prečo nevyhľadal ihneď po napadnutí lekársku pomoc, resp. nešiel na druhý deň na pohotovosť,
- akým spôsobom počas dní, keď ešte nevyhľadal lekársku pomoc požíval potravu, čo jedol a akým
spôsobom si ošetroval poranené zuby.
Okresný súd po predvolaní znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a stomatológie L.. R. W.,
K.. a po jeho oboznámení sa s výpoveďou poškodeného A. P. nech zistí, či skutočnosť, že poškodený
nešiel ihneď na lekárske ošetrenie, resp. spôsob jeho požívania potravy a ošetrenia od 1.12.2012 do
3.12.2012, mala vplyv na dĺžku jeho práceneschopnosti. Zároveň nech sa vyjadrí aj k tomu, aký vplyv
malo to, že kývané zuby neboli spevnené kovovou dlahou alebo dlahou z fotokompozitnej hmoty už dňa
1.12.2012.
Ajkeďtietoskutočnosti,naktorékrajskýsúdvyššiepoukázalvyplývajúzostrany15znaleckéhoposudku
(č.l. 57 spisu) je potrebné tieto vykonať na hlavnom pojednávaní, nakoľko výpoveď poškodeného
pred znalcom v rámci znaleckého dokazovania nie je vykonaná kontradiktórnym spôsobom, a teda je
nezákonná.
Rozhodujúcim kritériom na hodnotenie dôkazov je vnútorné presvedčenie, ktoré sa má zakladať na
starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu. Vnútorné presvedčenie však nepredstavuje svojvôľu
a nezodpovednosť, nemožno ho tak chápať. K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len
vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v súhrne
správne zhodnotí.
Zároveň nie je vylúčené, že okresný súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré mu v tomto uznesení
nariadil vykonať krajský súd.
Pokiaľ sa týka nároku poškodeného A. P. na náhradu škody, keďže v predmetnej trestnej veci bola
zrušená v celom rozsahu, o jeho nároku bude rozhodované okresným súdom.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní prokurátora krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.