Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/129/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218158
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1210218158.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu:
W. W., narodený: X.X.XXXX, bytom: T. XX, O., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel,
spol. s.r.o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: L. S., narodený: X.X.XXXX, bytom:
U. X, X., o zaplatenie 999€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 299€ s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 299€ od 16.6.2010 až do zaplatenia.

II. Vo zvyšku uplatnenej si istiny a úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania vo výške 30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 999€ s
príslušenstvom ako aj trov konania, na tom základe že dňa 1.4.2008 uzavrel žalovaný s pani Z. U.

nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č.6 na 2. nadzemnom podlaží bytového domu vo
Štvrtku na Ostrove, P. Č..X, U.. Č.. XXX s vlastníckym podielom prenajímateľky 1/1. Zmluva o nájme bola
uzavretá na dobu určitú do 1.4.2009. Dodatkom č.2 k Zmluve o nájme bola doba nájmu predĺžená do
7.6.2010. Žalovaný však prestal platiť nájomné v marci 2010 keď prenajímateľke vyplatil časť nájomného
t.j. 133€ a v mesiacoch apríl, máj nezaplatil nájomné vôbec. Spolu dlžné nájomné predstavuje sumu
999€. Žalovaný podpísal dohodu o uznaní dlhu, ktorou sa zaviazal splatiť predmetný dlh najneskôr

do 15.6.2010. Zmluvou o postúpení dňa 2.8.2010 Z. U. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi za
odplatu 999€. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 20c 129/2010 zo dňa 28.2.2011, proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. Uznesením č.k. 3Co 218/2011-52 zo dňa 21.5.2012 KS rozsudok súdu 1. stupňa v
napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnýmidôkazmi, výsluchom
svedkov.

4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol: ,,L.B. S. mi platil vždycky nájomné v hotovosti v priebehu
toho obdobia ako u mňa býval nikdy nebol problém s platbou. Viem že tak ako sme sa bavili spolu tak
mi hovoril že kupuje nejakú nehnuteľnosť a proste že chce ukončiť nájom a presťahuje sa tam nejaký
starší dom či čo ide to prerábať. Viem že došlo k tomu hovorím počas celej doby čo bol u mňa nikdy
nebol problém s platbou vždy som došiel a načas vyplatil a potom už ku koncu nemal peniaze viem že
z nejakej práce kde on robil mu mali vyplatiť nejaké peniaze čo mu boli dlžní takže potom tie platby sa

tam odďaľovali. Až potom došlo k tomu že už tam ešte jeden mesiac mi časť vyplatil tú čiastku nejakú
mi vyplatil a potom za obdobie apríl, máj 2010 mi ani jeden mesiac nebol vyplatený. Potom som došiel
za ním s tým že nech mi podpíše tú dlžnú sumu koľko mi ostal dlžný s ním sme s dohodli na tom že akotam prerábal nemal ešte spravené miestnosti priestory alebo ja neviem, tak ma poprosil či by v podstate
nemohol časť vecí odložiť ku mne do garáže. No potom on chodieval za mnou s tým že lebo sme si aj
volali navzájom tak som ho prosil aj o to nech tú garáž to miesto kde si zložil veci aby aj to odpratala

pretože mi to zavadzalo tam ale peniaze mi nedal. Ešte nemá, nemá. Za ten mesiac to bol marec tam
len vyplatil 300 € a zvyšných 133 tam ostal dlžný ešte +. To nie je pravda nevyplatil mi žiadne peniaze
on síce chodil za mnou ale nevyplatil mi došiel akurát s tým nech počkám aj s tými vecami čo sú v garáži
aj s platbou nech počkám. Celkovo mi teraz dlhuje 999 €.”
5. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol: ,,Ja len trvám na tom vyjadrení čo je tam napísané. Ja som

navrhovateľovi zaplatil 700 € tak ako som popísal v garáži, bolo to vlastne zlatníctvo dole na prízemí, kde
prevádzkoval aj dielňu, bola pri tom prítomná T.G. X., trvale bytom W. XX, X.. Ona bola osobne prítomná,
keď som dával navrhovateľovi 700 €. To, že som chcel navrhovateľovi zaplatiť ďalšiu sumu 500 €, ten
nedoplatok a vlastne ten zbytok sumy, bola pri O. J. W., bytom P. X. XX, on to odmietol, s tým, že už toto
začalo takýmto spôsobom prebiehať. Však je tam napísané to čo som uvádzal, že majiteľkou bytu bola
pani U., ale všetky veci ktoré sa týkali platenia vybavoval vlastne jej priateľ W. W. . Ja si osobne myslím

že všetko už bolo uvedené v predchádzajúcich výpovediach. Aj svedkyňa L.. X.C. ktorá tam bývala v
tom čase možno p. žalobcovi to meno nič nehovorí ale tú osobu si veľmi dobre pamätá pretože s a tam
zdržiavala. Bola to mama mojej bývalej priateľky. Asi všetko. Čo sa týka úhrady sumy. Na otázku súdu
ako to chcem dokázať odpovedám: No podľa výpovedí. Hneď ako som obdržal finančné vyrovnanie
od spoločnosti Slovnaft kde som dovtedy pracoval bolo to odstupné a doplatok mzdy v dosť vysokej

čiastke neviem presne pretože som šiel do predčasného dôchodku tak sa to pozdržalo o 2 mesiace,
sociálna poisťovňa tieto veci som okamžite šiel toho 17.6. pardon 16.8. 17.6 som mu dal tých 500€ a
16.8. som chcel uhradiť zvyšných 500€ pretože sme boli dohodnutí na celkovej úhrade 1200 €. Ale on
sa už odmietol so mnou baviť. Ja som ho navštívil tam v Tomášove ja neviem či tam mal trvalý pobyt
ona alebo jeho priateľka ale zmluva bola uzavretá s jeho priateľkou. On tam mal nejaké zlatníctvo alebo

nejakú dielňu hneď vedľa garáže. Povedal že to sa už rieši iným spôsobom to bolo jeho vyjadrenie. Ja
som bol pred jeho dielňou bolo tam také okienko chcel som mu odovzdať tých zvyšných 500€ ale už to
nebolo možné. Na základe toho som upovedomil pani Sabovú o celkovej situácii. To je všetko.”
6. Právnyzástupcažalobcuvosvojejvýpovediuviedol:,,Pridržiavamesanašichdoterajšíchprednesov
ako aj písomných podaní. Trváme na tom, že dlžná čiastka tak ako je uplatňovaná v žalobe nebola

zo strany žalovaného uhradená. Tvrdenia žalovaného o čiastočnej úhrade považujeme za účelové.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Čo sa týka snahy žalovaného o úhradu 500€ ktoré mal vraj žalobca odmietnuť aj toto tvrdenie
považujeme na účelovú obranu nakoľko žalovaný mal ďalšie možnosti úhrady dlžnej sumy a žalobca
nemal dôvod odmietnuť prevzatie dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme aby súd

žalobe vyhovel v celom rozsahu v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 100%.”
7. Svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi uviedla: ,,L. S. bol priateľ mojej dcéry. Ja som u nich bývala P. Š.
na C. a to bolo ako platenie nájmu, to nebola pôžička, to bolo nájomné. Keď sme sa odtiaľ odsťahovali ,
to bolo v júni neviem presne koľkatého, nejak v polovici júna, neviem presne ale viem, že mu ostal

dlžná nejaké peniaze 1.200 € tuším, to bolo aj s tým posledným nájmom. Lebo L. mal dostať peniaze
odstupné zo Slovnaftu z práce a išli sme tam z Bratislavy, mali sme niečo v Bratislave sme vybavovali,
išli sme tam k tomu pánovi zlatníkovi, neviem ako sa on presne volala, tak som išla zhodu okolností s
ním v aute a prichystal si 700 €, že tie mu dá a tých 500 že mu dá za týždeň alebo za dva, lebo mal mať
výplatu ešte. Sme ho tam čakali vo Štvrtku, dlho nešiel, strašne pršalo v ten deň to viem a keď prišiel

L. išiel za ním, on tam má spravenú dielňu v garáži, dlho sa rozprávali, aj pól hodinu asi, ja som stále
z toho auta, lebo ja som tam ostala sedieť, lebo pršalo veľmi a tam má také okienko dovnútra, ja som
sa pozerala a som videla tam mal taký pult a na tom pulte boli položené tie peniaze a keď už odchádzal
L. tak mu povedal, že tých ostatných 500 mu prinesie ako náhle dostane peniaze. Takže toto len viem
a potom keď išiel s mojou dcérou, už išiel už len s mojou dcérou pretože tam mali v garáži ešte nejaký

nábytok odniesť mu tých 500 €, už tam akože neni nábytok, že hop vyhodil a také výmysli si vymýšľal a
už neprijal od neho, znova pýtal aj tých 700 ešte, tak to ja viem a je to pravda.”

8. Svedok W. X., vo svojej výpovedi uviedol: ,,Žalobca je môj švagor. Žalovaného poznám iba z videnia.
Viem, čo je predmetom tohto konania. Je to zaplatenie nejakého dlžného nájomného, avšak neviem

presne v akej výške. Ja som pre žalobcu zabezpečoval prerábku bytu, niekedy v období júl- september
2010. V tomto období potvrdzujem že asi 2x sa do tohto bytu dostavil žalovaný, ktorý prišiel za pánom
W.. Vždy hovorili o tom, že by žalovaný mal uhradiť žalobcovi nejaké peniaze. Nikdy som ale nevidel,
že by žalovaný nejaké peniaze priniesol a žalobcovi odovzdal. Ešte dodávam, že pán W. bol po týchtonávštevách vždy nahnevaný z dôvodu, že mu žalovaný stále nezaplatil dlžné peniaze. Bál sa toho, že
vymáhanie týchto peňazí bude musieť riešiť súdnou cestou.”
9. Podľa § 517/1,2 OZ Ods.1 Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.Ods.2 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa§524/1,2OZOds.1Veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému. Ods.2 S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
11. Podľa § 525/1,2,§526/1,2,§ 663, §664/1 OZ Podľa §525 Ods.1 Postúpiť nemožno pohľadávku,
ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť
nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Ods.2 Nemožno

postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa §526
Ods.1 Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ods.2 Ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa §663 Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa §664 Ods.1 Nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 1.4.2008 uzavrel žalovaný s pani Z.

U. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. 6 na 2. Nadzemnom podlaží bytového domu vo
Štvrtku na Ostrove, P. Č..X, U.. Č.. XXX s vlastníckym podielom prenajímateľky 1/1.Zmluva o nájme bola
uzavretá na dobu určitú do 1.4.2009.Dodatkom č.2 k Zmluve o nájme bola doba nájmu predĺžená do
7.6.2010. dňa 1.4.2008 uzavrel žalovaný s pani Z. U. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu
č. 6 na 2. Nadzemnom podlaží bytového domu vo Štvrtku na Ostrove, P. Č..X, U.. Č.. XXX s vlastníckym

podielom prenajímateľky 1/1.Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú do 1.4.2009.Dodatkom č.1
k Zmluve o nájme bola doba nájmu predĺžená do 31.5.2010. Výška mesačného nájomného bolo
zmluvnými stranami dohodnutá na 13000Sk. Medzi prenajímateľkou a nájomcom (žalovaným) došlo v
nezistený deň k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť najneskôr
do 15.6.2010 sumu 999€. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.8.2010 prenajímateľka pani Z. U.

postúpila pohľadávku vo výške 999€, ktorú mala voči žalovanému žalobcovi. Žalovaný v konaní trval na
tom, že žalobcovi zaplatil v hotovosti dňa 17.6. 2010 sumu 700€ v hotovosti. Túto skutočnosť potvrdila vo
svojej výpovedi svedkyňa T. X., ktorá uviedla, že zhodou okolností s ním (žalovaným) išla v aute k tomu
pánovi zlatníkovi a prichystal si 700 € že tie mu dá a tých 500, že mu dá za týždeň alebo 2. V ten deň
strašnepršalo,Paľkoišielzaním.Ontammáspravenúdieľňuvgaráži.Tammátakéokienkopozeralasa

do vnútra videla tam pult a na tom pulte boli položené tie peniaze a keď už L. odchádzal tak mu povedal,
že tých ostatných 500 mu prinesie akonáhle dostane peniaze. Potom tam išiel s jej dcérou odniesť mu
tých 500€ ale neprijal ich ešte od neho znovu pýtal aj tých 700€. To, že v konečnom dôsledku mal
žalovaný voči žalobcovi celkovo dlžobu 1200€ potvrdil vo svojej výpovedi žalobca, žalovaný aj svedkyňa
X.. Žalobca sa však domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 999€. Súd mal však v konaní výpoveďou

svedkyne preukázané, že žalobca žalovanému sumu 700€ skutočne uhradil. Nakoľko účastníci si medzi
sebou nevydávali potvrdenia o úhradách, jediným dôkazom o úhrade bola výpoveď svedkyne, ktorá bola
riadne poučená ako svedok. Keďže podľa uznania dlhu mal žalovaný právnej predchodkyni žalobcu
zaplatiťsumu999€do15.6.2010,vkonaníbolopreukázané,žeztejtosumyuhradilžalovaný700€,preto
sa dňa 16.6.2010 dostal s úhradou dlžnej čiastky do omeškania, súd preto vzhľadom k vykonanému

dokazovaniu zaviazal žalovaného na úhradu sumy 299 € s úrokom z omeškania od 16.6.2010, lebo k
omeškaniu žalovaného došlo dňa 16.6.2010 a to podľa písomne uzavretej dohody o uznaní dlhu, touto
dohodou došlo v konečnom dôsledku k zmene splatnosti jednotlivých súm dlžného nájomného. Súd
preto vo zvyšku uplatnenej si istiny a úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.
13. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle§517/1,2OZ v spojení s § 3 nariadenia vl.č87/1995Z.z..

14. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci
úspech čiastočný priznal súd žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v 30%
výške.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrhna vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 19.06.2017