Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230359
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111230359.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne E. J., bytom P. XX, XXX XX Prešov, proti žalovanému
Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327 646, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného B. J., ul. X. C. XXX/XX, XXX XX D., o určenie, že žalobkyňa je nájomníčkou bytu, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C 250/2011-261 zo dňa 30.4.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) vyslovil, že žalobkyňa
je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 318,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Výrok o trovách konania odôvodnil citujúc ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Mal za to, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je dôvodná.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že
34 rokov platí k predmetnému bytu nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu. Nestalo sa, aby
nezaplatila. 16 rokov vedľajší účastník jej nezabezpečil náhradné ubytovanie a už 34 rokov predmetný
byt neužíva. Nevlastní žiadne hnuteľný, nehnuteľný majetok ani nemá finančné prostriedky a jej jediný
príjem činí 390 Eur. Na živobytie jej ostane 50 Eur. Dohoda s účastníkmi bola nemožná. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konania alternatívne ho prerušil do rozhodnutia o dovolaní.

Odvolací súd preskúmal vec spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci dôvodné.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady
na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
V citovanom ustanovení je teda fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.

Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť
o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného
ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného
práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom
rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania, a podobne (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006).

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa § 150 O.s.p. odvolací súd prihliadol na majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania.

Z obsahu spisu vyplýva značne nepriaznivá sociálna situácia žalobkyne ako účastníčky, ktorá by bola
povinná nahradiť trovy konania. V súvislosti s takto zistenými pomermi na strane žalovanej je náležité
aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto veci aj podľa názoru odvolacieho súdu možno od žalobcu
spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním hradil sám. Žalobkyňa má
príjem vo výške 390 Eur, z ktorého riadne už 34 rokov uhrádza nájomné a poplatky spojené s užívaním
bytu žalovanému, a aj tieto okolnosť možno považovať za právne významné na účely aplikácie § 150
ods. 1 O.s.p.

So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalovaným
nepriznal právo na náhradu trov konania (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der
Muselle proti Belgicku z 23. 11. 1983).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.