Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011322
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117011322.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2017, v trestnej
veci proti odsúdenému A. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Pp 73/17 zo
dňa 25.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. A. W..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 Tr.
zák. návrh odsúdeného A. W., nar. XX.XX.XXXX, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 16.07.2014 v
spojenísuznesenímOkresnéhosúduRevúcasp.zn.2T120/14zodňa18.05.2015atrestnýmrozkazom

Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 22/15 zo dňa 07.04.2015 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,
odsúdenýsťažnosť,ktorúneskôrosobitnýmpodanímpísomneajodôvodnil.Vdôvodochsvojejsťažnosti
namietal, že na základe podkladov riaditeľa ústavu jeho podmienečné prepustenie s dohľadom bolo
odporúčené, pretože si počas výkonu trestu odňatia slobody plnil povinnosti vyplývajúce z ústavného

poriadku, a to na požadovanej úrovni. Poukázal na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na
verejnom zasadnutí navrhol jeho žiadosti vyhovieť a určiť mu dlhšiu skúšobnú dobu, prípadne zvážiť
nariadenie probačného dohľadu, či uloženie obmedzení a povinností. Namietal ďalej, že počas výkonu
trestu odňatia slobody sa zúčastňoval na prednáškach a besedách, po celý čas nebol potrestaný, myslí
si, že jeho sebakritický postoj, oľutovanie trestnej činnosti a dostatočné poučenie nasvedčuje tomu, že
jeho resocializačná prevýchova natoľko pokročila, že došlo uňho k výraznej náprave do budúcnosti.

Poukázal na to, že momentálne je zaradený na otvorenom oddelení, čo je podľa jeho názoru taktiež
dôkazom, že svojim správaním preukázal výrazné zmeny. Ďalej uviedol, že má ťažko chorú dcérku R. (4
roky),ktorátrpíastmou,onjuveľmiľúbi,chcebyťsvojejmanželke,deťomarodinenápomocný.Záverom
vyjadril názor, že svojim správaním a prístupom ku povinnostiam vo výkone trestu zjavne preukázal
polepšenie, a preto možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život s jeho milovanou
rodinou. Vyjadril odhodlanie urobiť všetko preto, aby sa v budúcnosti vyhol akejkoľvek trestnej činnosti.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu predložených spisov vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T

120/14 zo dňa 16.07.2014 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovejslobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spáchaného taktiež formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na 3 roky, následne však Okresný súd Revúca uznesením sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 18.05.2015

v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 01.07.2015 sp. zn. 4Tos 38/15 rozhodol,
že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto výkon trestu odňatia
slobody vo výmere 2 rokov nariadil s tým, že pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 22/2015 zo dňa
07.04.2015 bol odsúdený uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený výkon vyššie uvedených trestov odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a dvoch rokov a
štyroch mesiacov, ktoré vykonáva postupne po sebe, nastúpil dňa 07.04.2015 s tým, že do výkonu trestu

odňatia slobody mu bola započítaná aj doba zadržania od 03.04.2015 do 07.04.2015, čo znamená, že
formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda výkon jednej
polovice uložených trestov, odsúdený dňa 02.06.2017 splnil.

Zo správy ÚVTOS D. zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že správanie odsúdeného a plnenie jeho

povinností bolo na požadovanej úrovni, okrem nedostatkov týkajúcich sa porušenia interných noriem,
zaznamenaných v počiatočných fázach výkonu trestu odňatia slobody, ktoré sa ale po vykonanom
pohovore s príslušným pedagógom viackrát neopakovali, postupne bol preradzovaný z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „A“ a následne bol umiestnený do otvoreného

oddelenia, bol pracovne zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústavu s dohľadom, pracovné
povinnosti si plnil v súlade s požiadavkami na neho kladenými. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol
dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol.
Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS D. ďalej konštatuje, že jeho resocializačná prognóza je menej
priaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné, a to z dôvodu opakujúcej sa trestnej činnosti,

absencie odborného vzdelania a dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu, odsúdený k trestnej
činnosti zaujíma sebakritický postoj, čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a ústav ho odporúča podmienečne prepustiť, avšak s
dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky

zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,

ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice uloženého trestu, ako aj materiálneho charakteru,
a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k
pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo
znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä
prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ

teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa
polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie
odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je
prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie

dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského
súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože
si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, jeodhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových
vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu
trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to vykonanie jednej polovice uložených trestov, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo
k dostatočne odôvodnenému záveru, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto

jeho ďalší výkon nie je potrebný.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamov týkajúcich sa trestov, ktoré
momentálne vykonáva, ďalších desať záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane (desaťkrát)
dopúšťal rôznej trestnej činnosti, a to najmä trestného činu krádeže a trestného činu porušovania
domovej slobody, pre spáchanie ktorých je aj v prejednávanej veci vo výkone trestu odňatia slobody,

pričom ani opakované uloženia rôznych trestov, vrátane opakovaného trestu odňatia slobody, ho od
spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili. Uvedené nasvedčuje tomu, že odsúdený má ľahostajný
prístupkdodržiavaniuvšeobecnezáväznýchaakceptovanýchpravidielsprávaniasa,pričomtentozáver
výrazným spôsobom podporuje aj fakt, že už z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený
bol. Teda šancu preukázať, že na jeho prevýchovu nie je potrebné pôsobiť výkonom celého trestu, ale

postačí aj jeho časť, už dostal. Napriek tomu sa po tejto šanci dopustil ďalšej trestnej činnosti. Tieto
okolnosti potom naznačujú zvýšené riziko, že v prípade prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody,satrestnejčinnostiopätovnedopustí.Ústav,vktoromodsúdenýtrestodňatiaslobodyvykonáva,
hodnotí jeho resocializačnú prognózu ako menej priaznivú.

Podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je vyjadrením presvedčenia, že
odsúdenýpovedievbudúcnostiriadnyživot,apretoopakovanézlyhanieodsúdenéhopopodmienečnom
prepustení naznačuje, že odsúdený sa nevie alebo nechce, a to ani z výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody poučiť.

Dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, prezentované aj dvoma
disciplinárnymi odmenami, je potrebné potom hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu
trestuodňatiaslobody,motivovanénanajvýšsnahouodsúdenéhobyťpodmienečneprepustenýzvýkonu
trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj o tom, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu
odňatia slobody polepšil, upustil od svojich škodlivých návykov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej

činnosti, a preto jeho ďalší výkon už nie je potrebný, pretože je možné dôvodne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. Napokon odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody viac ako dva
roky, preto dve disciplinárne odmeny za tak dlhú dobu nie je možné hodnotiť ako čosi zvlášť výnimočné.
Pokiaľ odsúdený deklaroval vo svojej žiadosti úprimnú ľútosť nad svojim doterajším konaním a svoj
sebakritický postoj k spáchanej trestnej činnosti v jeho sťažnosti voči napadnutému uzneseniu, k tomu je

nutné uviesť, že na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody odsúdený nevyužil možnosť prezentovať svoju ľútosť nad spáchaním trestnej
činnosti, svoj sebakritický postoj a tak presvedčiť súd o úprimnosti týchto svojich slov. Takýto postoj
odsúdeného a početnosť jeho predchádzajúcich odsúdení spochybňujú úprimnosť jeho sebakritického
postoja a úprimnej ľútosti a nedávajú záruku, že im možno uveriť. Vo svetle vyššie uvedeného len

ťažko je potom možné odsúdenému reálne uveriť, že už tentokrát povedie riadny život, naozaj sa bude
vyhýbaťpáchaniutrestnejčinnostiažedodržívšetkyobmedzeniaapovinností,ktorébymuboliprípadne
uložené.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.