Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714211636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému M. K.,
nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomT.XXXX/X,XXXXXJ.,ozaplatenie1.912,66Eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/152/2014-37 zo dňa 18. novembra
2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (prvý výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. 11.
2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 544,98 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 544,98 Eur od 01. 11. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok), vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanému náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie 2.118,99 Eur

(1.912,66 Eur + 206,33 Eur) spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z 1.912,66 Eur od 02. 08.
2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu plnenia z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23. 06. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s., (ďalej len „úverové zmluvné podmienky“) a dohoda o uzatvorení úverovej zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere I.“), ktorá
nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť uskutočnením aktivácie karty žalovaným.
Žalovaný vyčerpal revolvingový úver vo výške 4.436 Eur, vrátil 1.687,29 Eur. V zmysle Hlavy 7 písm. a)

úverových zmluvných podmienok žalobca žalovaného vyzval listom z 23. 04. 2013 k splateniu celého
zostatku úveru vo výške 1.947,03 Eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané uzatvorenie úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX dňa 23. 06. 2007 stranami sporu. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., (ďalej len „úverové zmluvné podmienky“),
ktoré neboli stranami zmluvy podpísané a nachádzajú sa na osobitných listoch mimo textu zmluvy
podpísaného zmluvnými stranami. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj dojednanie zmluvných strán o

uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových zmluvných podmienok. Rovnako zmluvné strany
uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových zmluvných podmienok. Úverová zmluva podpísanázmluvnýmistranami23.06.2007neobsahovalažiadnebližšiepodmienkyzmluvyorevolvingovomúvere
I. a bližšie neupravovala práva a povinnosti strán, odkazovala len na úverové zmluvné podmienky.
Podľa § 5 hlavy 9 úverových zmluvných podmienok bol klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý

revolvingový úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým,
že prvá splátka sa stala splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu, a teda poskytnutiu revolvingového úveru, ak nebolo na
lícnej strane úverovej zmluvy uvedené inak. Pravidelná mesačná splátka revolvingového úveru bola
4 % z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. V jednotlivých

splátkach boli zahrnuté dohodnuté úroky, príslušná časť čerpaného revolvingového úveru a pravidelné
poplatky, napríklad za výpis a prípadné nepravidelné poplatky, napríklad poplatok za výber z automatu.
Výška poslednej splátky slúžiacej k vráteniu revolvingového úveru a zaplateniu úroku, prípadne úhrade
poplatkov sa mohla líšiť od výšky pravidelnej splátky revolvingového úveru. Výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 23. 04. 2013 vyzval žalobca žalovaného v dôsledku omeškania so splácaním úveru
na jeho úhradu, pričom dlžnú čiastku vyčíslil na 1.947,03 Eur a požiadal o jej úhradu do 15 dní od

odoslania výzvy. Z predloženého poštového podacieho hárku nevyplynulo, kedy bola výzva podaná na
odoslanie. Zo splátkového kalendáru vyplynulo čerpanie úveru 4.436,- Eur a úhrady 3.891,02 Eur, z
ktorých 2.748,71 Eur pripadlo na splátky úveru a 1.142,31 Eur na úrok a poplatky. Suma 1.687,29 Eur
pripadla na nezaplatené úverové splátky za obdobie od 20. 11. 2012 do 23. 04. 2013 (splátky poradové
číslo 42 - 48). Suma 2,29 Eur je poplatok za výber z bankomatu, suma 8,94 Eur poplatok za výpis z účtu

a 214,14 Eur úrok za hotovostné transakcie. Úroky z omeškania za obdobie od 23. 04. 2013 do 11. 08.
2014 boli vyčíslené sumou 206,33 Eur vychádzajúc z jeho ročnej výšky 8,75 % a sumy 1.687,29 Eur.
Poslednú splátku úveru žalovaný uhradil 30. 10. 2012.
Po aplikácii ustanovení § 40 ods. 1, § 52, § 451, § 456, § 457 a § 544 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku zmluvy v spojení s

§ 1 zákona č. 358/2001 Z. z. súd prvej inštancie zmluvný vzťah strán sporu vyhodnotil ako zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, dojednanie o uzatvorení ktorej bolo súčasťou inej úverovej
zmluvy. Súd prvej inštancie vzhľadom na túto okolnosť konštatoval, že podpísaním úverovej zmluvy
dňa 23. 06. 2007 nedošlo aj k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pretože
neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške úverového rámca ani o výške úroku z úveru, resp. odplaty

za úver, ročnú percentuálnu mieru nákladov ani ostatné podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere vyžadované v tom čase zákonom č. 258/2001 Z. z. Text zmluvy o revolvingovom
úvere bol predtlačený a pripravený pre všetkých spotrebiteľov obdobných zmlúv bez možnosti úpravy
textu podľa prípadných požiadaviek spotrebiteľa, teda bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Žalovaný
jedným a tým istým podpisom listiny podpísal aj časť jej predtlače týkajúcu sa nielen úverovej zmluvy,

ale aj iného právneho vzťahu, ktorým bolo poskytnutie revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť
až v budúcnosti. Podpisom úverovej zmluvy žalovaným nedošlo automaticky k vzniku paralelného
úverového vzťahu vyplývajúceho z revolvingového úveru, pretože zmluva o revolvingovom bez osobitnej
písomnej formy a všetkých náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nevznikla.
Žalobca tvrdil v žalobe, že žalovanému zaslal úverovú kartu spolu s metodickou príručkou obsahujúcou

charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty v prípade, že žalovaný prejaví vôľu, aby
sa platná zmluva o revolvingovom úvere stala aj účinnou; nepreukázal však jej doručenie žalovanému.
Okresný súd zistil, že záväzkovo-právny vzťah vychádzajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere nie
je dostatočne individualizovaný. Tento spôsob uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere považoval
za neakceptovateľný, pretože vzbudzuje pochybnosť o skutočnej, slobodnej a vážnej vôli žalovaného

vstúpiť uzatvorením zmluvy o úvere súčasne do ďalšieho záväzkového vzťahu - zmluvy o revolvingovom
úvere za podmienok uvedených len v úverových zmluvných podmienkach, na ktoré sa odvoláva
samotná zmluva o úvere, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané a predtlačený text je z hľadiska
veľkosti použitého písma značne nečitateľný. Nemožno prehliadnuť, že úverové zmluvné podmienky
sú mimoriadne rozsiahle, napísané veľmi neprehľadne a obsahujú množstvo právnej terminológie, čo

spôsobuje nevyváženosť vzájomného vzťahu zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. OZ
dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov, poplatkov, odplaty, ale len na zaplatenie
toho,čožalovanémuskutočneposkytol.Nakoľkožalovanýprijalplnenie4.436,-Euravrátil3.891,02Eur,

rozdiel činí 544,98 Eur, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať titulom bezdôvodného obohatenia. V
prevyšujúcej časti sumy 1.574,01 Eur nedôvodnú žalobu zamietol. Okresný súd ďalej uviedol, že úrok
z omeškania žalobcovi patrí, avšak nie vo výške 8,75 % ročne z 1.912,66 Eur od 02. 08. 2014, ale len
vo výške 5,05 % ročne z prisúdenej sumy 544,98 Eur od 01. 11. 2014, preto aj v prevyšujúcej častižalobu zamietol. Za prvú kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia pokladal súd prvej
inštancie žalobu, ktorá bola žalovaného doručená 31. 10. 2014, takže od nasledujúceho dňa je žalovaný
v omeškaní. Žalobca nepreukázal, že na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného vyzval už pred

podaním žaloby. Výšku úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie nariadením č. 87/1995 Z. z.
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ktorý bol účinný v čase vydania jeho rozhodnutia.
V konaní bol vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu úspešnejší žalovaný, ktorý však návrh na

náhradu trov konania nepodal.

2. Žalobca podal proti výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí v prevyšujúcej časti žaloby (druhý výrok)
odvolanie tvrdiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).
Za určujúcu skutočnosť pre identifikáciu typu revolvingového úveru považoval obsah žaloby, v ktorom
je uvedené, že klient čerpá z dohodnutého úverového rámca vo výške 1.700,- Eur a ide o úverovú
kartu. Úverové zmluvné podmienky sa môžu zdať menej čitateľné, nakoľko ide o kópiu zmluvy. Klient
podpisoval jej originál, v ktorom boli všetky ustanovenia jasné, zreteľné a čitateľné. Nemohlo teda dôjsť

k tomu, že by nevedel prečítať, akú zmluvu podpisuje. Všetky skutočnosti mu boli pri podpise zmluvy
vysvetlené. Po obdržaní metodickej príručky a sadzobníka poplatkov sa klient sám rozhodol, že si
aktivuje kartu. Východiskom pre myšlienku ochrany spotrebiteľa je vyrovnanie rovnováhy v zmluvných
vzťahoch v prospech spotrebiteľa, ktorú nemožno zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci
v súkromnoprávnych vzťahoch trhového prostredia. Žalovaný mal záujem, aby platná revolvingová

zmluva nadobudla účinnosť, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal
čerpať. Rozsah, množstvo právnej terminológie alebo písmo v úverovej zmluve a úverových zmluvných
podmienkach nemôžu mať za následok neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 37 OZ. Podľa
odvolateľa bola dodržaná aj písomná forma právneho úkonu, pretože úverové zmluvné podmienky sú
nepopierateľne neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy obsahujúcou bližšiu špecifikáciu zmluvných

dojednaní. Žiaden právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle
umiestnený podpis. S poukazom na uznesenie NS SR z 29. 07. 2010 sp. zn. 2MCdo 7/2009 namietol
nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že zmluva nemá náležitosti, avšak
nedefinoval, ktoré. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 CSP).

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v

zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP)
vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c)
CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadrilÚstavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ).

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo

222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

7. Právna úprava ani ustálená judikatúra súdov nevyžaduje, aby zmluva pozostávala z jednej
listiny. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX je preukázané uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na nákup v nej uvedeného tovaru vo výške úveru 10.492,- Sk. Súčasťou tejto
zmluvy je dojednanie o uzatvorení revolvingového úveru I. Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy

sú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ktorým sa spravujú náležitosti zmluvy o úvere ako tzv.
absolútneho obchodu) okrem určenia zmluvných strán určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o týchto podstatných častiach zmluvy
je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o

jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXX tieto náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere I. nevyplývajú. Odkaz na úverové
zmluvné podmienky je nedostačujúci v situácii, keď z ich textu tiež základné náležitosti zmluvného
vzťahu nevyplývajú. Argumentácia odvolateľa o tom, že žalovaný aktiváciou karty vyvolal účinnosť
zmluvy o revolvingovom úvere neobstojí, nakoľko obligatórnou zákonom stanovenou formou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je forma písomná. Úverové zmluvné podmienky (ktoré majú obsahovať podstatné
náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere I.) ani metodická príručka, ktorá mala byť zaslaná žalobcom
žalovanému požiadavku písomnej formy nenapĺňajú. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani
v odvolacom konaní ani netvrdil, ani nepreukázal, že tieto dokumenty obsahujú vlastnoručný podpis
obidvochzmluvnýchstrán.Súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďžalobuvčastisumyprevyšujúcej

bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaného zamietol.

8. Žalobca podal dovolanie proti zamietajúcej časti rozsudku, ale de facto vymedzil odvolací dôvod len
pokiaľ ide o nepriznanie žalovanej istiny; nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
žaloby o úrok z omeškania nenamietol. Odvolací súd sa preto zaoberal len odvolacím dôvodom

vzťahujúcim sa na nepriznanie istiny dlhu.

9. Žalobca de facto nenamietol ani správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Ide však o výrok, ktorý je závislý (§ 379 písm. a)
CSP) na druhom výroku, preto odvolací súd rozsudok prvej inštancie po zistení jeho správnosti aj v tejto

časti potvrdil.

10.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).