Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2013

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212201459
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212201459.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobkyne: N.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, X.B. B. X., zastúpená: hbr advokáti s. r. o.,
Obchodná 58, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ing. Miroslav Košč - REKLAMNÁ AGENTÚRA KOKA, IČO:
40006522, Ozorovská Nová 1501/40, Bánovce nad Bebravou, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, 2/ N.. Y. O.H., nar. XX.XX.XXXX, T. U. XXXX/X, X.
B. X., zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského
1322/16, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému 1/ k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
v sume 839,33 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému 2/ k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
v sume 694,34 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala ochrany osobnosti a po čiastočných späťvzatiach žiadala
súd zaviazať žalovaného 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur a žalovaného 2/

na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že žije a podniká v
meste Bánovce nad Bebravou a v nedávnej minulosti sa občiansky aktivizovala a vykonávala aj
funkciu predsedníčky "záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov", ktoré v mene
svojich členov, bývalých nájomcov realizovalo rôzne občianske aktivity za účelom dosiahnutia spätného
prevodu tzv. tatrováckych bytov do vlastníctva Slovenskej republiky a následne do vlastníctva vtedajších
nájomníkov. Najmä zásluhou aktivít tohto združenia sa nájomníci "tatrováckych bytov" po dlhých
rokoch dočkali spravodlivosti a bolo im umožnené získať byty do osobného vlastníctva. Žalovaný 1/

je vydavateľom reklamných novín - týždenníka BIN - Bánovské informačné noviny a dňa 01.11.2010
vydal 15. číslo VII. ročníka týždenníka BIN, ktoré následne aj rozdistribuoval širokej verejnosti v okrese
Bánovce nad Bebravou. V tomto čísle týždenníka zverejnil článok po názvom "Neboli potrestaní,
ba naopak, používajú priazeň najvyšších predstaviteľov nášho štátu", "Za šírenie neprávd verejné
ospravedlnenie". Obsahom tohto článku sú nepravdivé, poškodzujúce a zavádzajúce tvrdenia týkajúce
sa žalobkyne. Súčasťou článku sú aj vyjadrenia tretej osoby a negatívne hodnotiace komentáre autora
článku nasmerované voči žalobkyni bez toho, aby sa vydavateľ resp. autor článku aspoň pokúsil

objektívne zistiť skutočný stav veci. V uvedenom čísle, ani v žiadnom inom čísle týždenníka nebol
žalobkyni poskytnutý adekvátny priestor na vyjadrenie sa k jednotlivým skutočnostiam a tvrdeniam, ktoré
boli jeho obsahom. V uvedenom článku žalovaný zverejnil spravodajsko - publicistický článok o tom,
že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bola žalobkyňa na základe žaloby N.. Y. O.zaviazaná verejne sa mu ospravedlniť a zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný 1/ poskytol
priestor na vyjadrenie N.. O. o okolnostiach sporu a ku skutočnostiam, ktoré mu predchádzali. Žalovaný
1/ však žalobkyni žiaden priestor neposkytol a ani sa na ňu neobrátil so žiadosťou o vyjadrenie jej

názoru na vec. Článok je tak nevyvážený a nedáva čitateľovi možnosť vytvoriť si objektívny názor na
skutočnosti, ktoré sú mu predkladané vydavateľom ako hodnoverné informácie. Čitateľ je obsahom
článku manipulovaný k tomu, aby si myslel, že rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
je konečné a nezvrátiteľné. Právoplatný rozsudok však v tomto spore nebol a ani nebude vydaný,
pretože N.. Y. O. vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené. V článku však chýba akákoľvek informácia

o tom, že rozhodnutie nie je konečné. Bez ohľadu na prípadnú pravdivosť, či nepravdivosť jeho
obsahu, je takto zostavený článok sám osebe objektívne spôsobilý ohroziť dobré meno žalobkyne a v
značnej miere znížiť jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Skladba článku a jeho obsah navodzujú u
čitateľa dojem z možného prepojenia výsledkov súdneho sporu na verejnosti dobre známej a rozsiahlo
medializovanej kauzy "tatrováckych bytov" a súdneho sporu medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou, pričom
z obsahu článku môže čitateľ nadobudnúť dojem, že činnosť a postoje N.. Q. N. ako predsedníčky

združenia nájomcov tatrováckych bytov treba vnímať negatívne a naopak pozitívne hodnotiť postoje
a stanoviská N.. Y. O. v tejto kauze. V čase vydania inkriminovaného čísla BIN bola v plnom prúde
politická kampaň pred komunálnymi voľbami, v ktorých na post primátora mesta Bánovce nad Bebravou
kandidoval aj žalovaný 2/. Takto formulovaný článok mal zjavne zlepšiť názor širokej verejnosti na
jeho osobu a vylepšiť jeho celkový obraz na verejnosti. Žalovaný 1/ publikoval článok bez toho, aby

svojich čitateľov jasne a zrozumiteľne informoval o tom, že nejde o spravodajsko-publicistický článok,
ale o predvolebnú propagáciu žalovaného 2/. Žalovaný 1/ tak zatiahol meno žalobkyne do predvolebnej
kampane s jasným cieľom využiť to účelovo v prospech žalovaného 2/ bez toho, aby bola verejnosť
o účelovosti tohto zverejnenia akokoľvek informovaná. Spor dvoch obyvateľov mesta Bánovce nad
Bebravou nie je vecou oprávneného verejného záujmu a obsah tohto spravodajsko - publicistického

článku ani verejnému záujmu nijak neslúži. Spôsob a dôvody (politická reklama), pre ktoré žalovaný
1/ zverejnil inkriminovaný článok na verejnosti, sú objektívne spôsobilé ohroziť dobré meno žalobkyne
(spojeniemenažalobkyneajejobčianskychaktivítspolitickoukampaňoužalovaného2/bezjejsúhlasu).
Nielen celkový kontext článku a jeho obsah, ale aj jednotlivé skutkové tvrdenia v ňom uvedené, sú
nepravdivé resp. zavádzajúce. Skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa uviedla pre TA3 nasledovné

vety: "Predsedníčka občianskeho združenia dnes obvinila z celej kauzy bývalého primátora a vtedajšie
vedenie mesta, ktoré vraj umožnilo prevod týchto nehnuteľností na firmu T., a nevylúčila ani vyvodenie
trestnoprávnejzodpovednosti",jenepravdivé,pretoževtakomtoznenížiadnetvrdeniežalobkynenebolo
odvysielané a ani nebolo preukázané, že žalobkyňa tieto či podobné slová a vety aj vyriekla. Toto
tvrdenie žalovaného je difamačné a objektívne spôsobilé ohroziť dobré meno žalobkyne a jej vážnosť

v spoločnosti. Tvrdenie žalovaného 1/, že: "Po poslednom stretnutí oboch zainteresovaných strán na
súde bude musieť odporkyňa svoje stanovisko prehodnotiť, keďže súd rozhodol v prospech žalobcu
Y. O.", je zavádzajúce v tom, že spor bol rozhodnutý na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
a skončil v prospech navrhovateľa Y. O., pretože nie je ďalej uvedené, že ide iba o rozhodnutie
prvostupňového súdu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe tejto neúplnej

informácie a polopravdy je toto skutkové tvrdenie vo vzťahu k žalobkyni difamačné a je objektívne
spôsobiléohroziťdobrémenožalobkyneajejvážnosťvspoločnosti.Tvrdeniežalovaného1/,že:"Spýtali
sme sa na jeho stanovisko k tomuto spor a nepravdivým vyjadreniam prezentovaným Q. N. na jeho
adresu: Nepochybne som rád, že súdny spor o tatrovácke byty skončil v prospech ich nájomníkov
a tým ukončil ich niekoľkoročný boj. Zároveň ma však mrzí, že pani Q. N. ma v súvislosti s touto

kauzou obviňuje za nesprávne rozhodovanie. Súpisné čísla boli týmto domom pridelené oveľa skôr,
ako som sa stal primátorom, o čom svedčí aj jej zmarený pokus o podanie žaloby na mňa/mesto.
Ako som sa už vyjadril pre iné noviny, som spokojný s rozsudkom prvostupňového súdu.", je klamlivé,
difamačné a objektívne spôsobilé ohroziť dobré meno žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti, pretože
o žiadnom tvrdení žalobkyne nebolo doteraz preukázané, že ho na adresu Y. O. vyriekla, a že bolo

zároveň nepravdivé. Klamlivé je toto tvrdenie aj v tom, že žalobkyňa obviňuje Y. O.Č. za nesprávne
rozhodovanie, a že zo strany žalobkyne bol zmarený pokus o podanie žaloby na Y. O. resp. mesto.
V osobitnom rámčeku uvedeného článku je žalovaným 1/ zverejnené tvrdené znenie rozsudku, ktoré
nie je v súlade so znením samotného rozsudku vydaného súdom. Po vyjdení uvedeného čísla bola
žalobkyňa na verejnosti (najmä od klientov správcovskej spoločnosti EKA s.r.o., ktorej je spolumajiteľkou

a konateľkou) a aj v kruhu svojich príbuzných a známych konfrontovaná s otázkami týkajúcimi sa tohto
sporu, pričom zo strany príbuzných a známych jej boli sprostredkované aj negatívne ohlasy verejnosti a
posmešky od jej neprajníkov týkajúce sa jej osoby typu: "má čo si zaslúžila" a pod. Vzhľadom na spôsob
akým žalovaný 1/ rozšíril poškodzujúce informácie o žalobkyni a na dôvody, prečo tak urobil a s ohľadomna rozsah zásahu, domáha sa žalobkyňa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďže zverejnením
poškodzujúcej informácie v týždenníku distribuovanom cielene v širokom okolí bydliska žalobkyne došlo
k značnej miere k zníženiu dôstojnosti jej osoby a jej vážnosti v spoločnosti, požaduje žalobkyňa od

žalovaného 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,- eur.

V rovnakej výške sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy aj od žalovaného 2/. Nárok voči
nemu zdôvodnila tým, že žalovaný 2/ je pôvodcom inkriminovaného článku a tento bol inzerciou v rámci
predvolebnej kampane, ktorú si u žalovaného 1/ objednal žalovaný 2/. Značný podiel zodpovednosti

za rozšírenie informácií publikovaných vydavateľom mal práve žalovaný 2/, ktorý tak konal z vlastnej
iniciatívy, a to za účelom ovplyvniť verejnú mienku o svojej osobe a zároveň v negatívnom svetle
poukázať na osobu žalobkyne. Zo strany žalovaného 2/ došlo k hrubému zneužitiu dôvery verejnosti k
novinárskej práci o to viac, že verejnosti boli na jeho podnet podsúvané ním v rozpore so skutočnosťou
upravené a skreslené informácie týkajúce sa prebiehajúceho súdneho konania, a to v takej intenzite,
ktorá zasahuje nielen do práv žalobkyne, ale aj do nezávislosti súdnictva. Vzhľadom na spôsob akým

žalovaný 2/ vytvoril a zabezpečil rozšírenie poškodzujúcich informácií o osobe žalobkyne, vzhľadom
na dôvody prečo tak urobil (skrytá propagácia jeho osoby kandidáta na post primátora), s ohľadom na
uvedené skutočnosti a rozsah zásahu do osobnostných práv žalobkyne, sa žalobkyňa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy od žalovaného 2/.

Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že predmetný článok
bol inzerciou - komerčnou informáciou bez redakčnej úpravy, ktorú si u neho objednal žalovaný 2/. S
poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. (ďalej aj len tlačový zákon) tak žalovaný 1/
nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Ako žalobkyňa sama uvádza vo svojej žalobe, žalobkyňa žije
a podniká v meste Bánovce nad Bebravou. V rozhodujúcom období sa žalobkyňa občiansky aktivizovala

a vykonávala funkciu predsedníčky záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov,
ktoré realizovalo rôzne občianske aktivity za účelom dosiahnutia prevodu tzv. "tatrováckych bytov" do
vlastníctva Slovenskej republiky a následne do vlastníctva vtedajších nájomníkov. Žalobkyňa aktívne
viedla činnosť tohto záujmového združenia, ktorého činnosť bola sledovaná verejnosťou, najmä z
dôvodu, že situácia okolo bývalých tatrováckych bytov vzbudzovala veľký záujem celej spoločnosti

Slovenskej republiky. S prihliadnutím na judikatúru je nesporné, že žalobkyňu, ktorej sa dotýkal aj
napadnutýčlánokpublikovanývBIN,jepotrebnépovažovaťzaosobuverejnečinnú.Atozdôvodu,žesa
aktívne podieľala na činnosti už spomenutého záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych
bytov, v niektorých prípadoch jeho činnosť sama iniciovala, prípad tatrováckych bytov bol spoločnosťou
sledovaný, médiami vysielaný a v televízii TA3 bola dokonca odvysielaná reportáž, ktorej súčasťou boli

aj vyjadrenia žalobkyne, ktoré boli aj predmetom súdneho konania v právnej veci navrhovateľa N.. Y. O.
proti odporkyni N.. Q. N. o ochranu osobnosti pod sp. zn. 5C/3/2010. Žalobkyňa si mala byť vedomá,
že ak sa bude aktívne na poste predsedníčky záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych
bytov angažovať na riešení vtedajšej situácie, bude jej konanie podliehať väčšiemu záujmu zo strany
spoločnosti a z toho prirodzene vyplývajúcej väčšej kontrole. Žalobkyňa nevyužila ani jedno z práv, ktoré

jej prináležia podľa tlačového zákona. V dôsledku jej nečinnosti tieto práva zanikli. Len ťažko možno
predpokladať, že práva žalobkyne boli porušené v takom rozsahu ako uvádza v žalobe, keďže nevyužila
ani jeden prostriedok ochrany práv, ktoré jej právny poriadok priznával. Žalobkyňa podala žalobu po viac
ako 1,5 roku od vydania predmetného článku a domáha sa len zaplatenia peňažnej sumy ako náhrady
nemajetkovej ujmy a nepožaduje žiadne morálne zadosťučinenie. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila

ani jeden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázala ujmu na svojich právach. Podľa žalovaného 1/ je
konanie žalobkyne účelové a nedôvodné. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že jednotlivé skutkové tvrdenia
v predmetnom článku sú nepravdivé, resp. zavádzajúce. Takéto tvrdenia považuje žalovaný 1/ za
zavádzajúce a nepravdivé zo strany žalobkyne.

Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne vyjadril a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že
zverejnenie inkriminovaného článku si u žalovaného 1/ objednal a žalovaný 1/ článok zverejnil ako
platenú inzerciu. Článok však neobsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie. Informácie o tom, že
žalovaný 2/ podal voči žalobkyni žalobu na ochranu osobnosti za šírenie nepravdivých výrokov o jeho
osobe, že tieto výroky boli predmetom posudzovania nároku žalovaného 2/ na náhradu nemajetkovej

ujmy voči žalobkyni v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou, a že súd
rozhodol v prospech žalovaného 2/ rozsudkom, ktorý je v článku citovaný, možno preukázať spisovým
materiálom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/3/2010. Aj keď v čase zverejnenia
článku nebol rozsudok právoplatný, článok neobsahuje klamlivý údaj o tom, že právoplatnosť nadobudol,pričom tento článok treba posudzovať z hľadiska daného dňa a nie neskoršieho vývoja. Žalobkyňa sa
domáha ochrany osobnosti aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.
zn. 5C/158/2011, a to náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mala utrpieť zverejnením podobného článku

v inom periodiku, no nepredložila jediný relevantný dôkaz o tom, že zverejnením článku bola znížená
jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. To, že žalobu podala žalobkyňa takmer po 1 a pol roku od
zverejnenia článku v týždenníku BIN, spochybňuje, že zverejnením tohto článku utrpela nejakú ujmu.
Pokiaľ by bolo zverejnením článku zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne tak, ako to popisuje
v podanej žalobe, zrejme by návrhom podaným v predmetnom konaní nežiadala len finančné, ale aj

morálne zadosťučinenie.

Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov, vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Q. K. a L. N. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä
článku týždenníka BIN č. 15, ročník VII, zo dňa 01.11.2010, zoznamu periodickej tlače, predžalobnej
výzvy žalobkyne, Rozsudku Okresného súdu nad Bebravou č. k. 5C/3/2010-112, faktúry, príjmového

pokladničného dokladu a spisu Okresného súdu nad Bebravou sp. zn. 5C/3/2010.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že je presvedčená, že hrubým spôsobom bolo zasiahnuté do jej
osobnostných práv, bola poškodená jej dobrá povesť a dobré meno. Dotknutý článok jej spôsobil veľké
problémy na pracovisku, v okruhu známych ako aj zdravotné problémy. Žalovanému 1/ chýbala pri

uverejňovaní článku odborná spôsobilosť, keď ho mal posúdiť podľa obsahu, či ho zverejniť a či má
žalobkyňa v rámci plurality dostať automaticky právo vyjadriť sa. Schovávať sa za platenú inzerciu
považuje za účelové, pretože článok nespĺňa náležitosti inzercie a ani reklamy. K časovému aspektu
podania žaloby uviedla, že bola dostatočne bdelá a ostražitá a bránila sa v rámci svojich možností,
nakoľko v rovnakom čase vyšli v Bánovskej televízii, v periodikách Europrofit a BIN útoky zo strany

žalovaného 2/ na jej osobu. Požiadala Bánovskú televíziu o vyjadrenie sa, prišli s ňou nakrútiť rozhovor,
ktorý však zakázal odvysielať vtedajší primátor mesta. Podala sťažnosť na Radu pre vysielanie a
retransmisiu, bola úspešná a mesto dostalo napomenutie. Pokiaľ ide o článok v Europrofite, tak občan
Bánoviec sa domáhal uverejnenia reakcie žalobkyne, prečo nedostala priestor, na čo dostal odpoveď,
že p. O. si za svoje uverejnenie zaplatil a môžu uverejniť vyjadrenie žalobkyne za cenu podľa platného

cenníka. Na základe toho považovala za už nepodstatné domáhať sa toho istého aj v novinách BIN.
To, že bolo dané embargo na jej vyjadrenia, považuje za jej úmyselné poškodenie. Žalovaný 2/ mal
v tomto meste neobmedzenú moc, silné postavenie, ktoré nadobudol počas 16-tich rokov výkonu
funkcie primátora a dokázal ovplyvniť a zničiť čokoľvek a kohokoľvek a žalobkyňa je toho dôkazom.
K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že ide o hrubý omyl, nakoľko združenie nájomníkov tatrováckych

bytov nebolo registrovaným občianskym združením, v roku 2010 bolo už zaniknuté a žalobkyňa nebola
v žiadnych verených funkciách, a preto nevidí dôvod, prečo by spor dvoch fyzických osôb O. - N.
mal byť mediálne sledovaný. V rokoch 2003 - 2008 neprejavili miestne média záujem, keď žalobkyňa
ako predsedníčka združenia bojovala za práva ľudí a ani keď vyhrali súdny spor, nedali jej priestor
na informovanie bánovskej verejnosti. BIN sú regionálne noviny a tým sa negatívne informácie o jej

osobe dostali medzi veľké množstvo ľudí ako o "babe na trhu, ktorá ohovára bývalého primátora a
splnomocnenca vlády". Žalobkyňa nepovažuje článok za inzerciu, ale za zneužitie jej mena a úspechu
v kauze tatrováckych bytov v predvolebnej kampani. Žalovaný 1/ uvádza, že ide o zjednodušené
podanie informácií. Podľa žalobkyne však ide o informácie klamlivé, zavádzajúce a skreslené. Podľa
žalovaného 2/ nezáleží na ničom. Hlavne, že žalobkyňa bola krivo obvinená, a že bol zverejnený

bezpredmetný prvostupňový rozsudok. V článku je uvedených veľa nepravdivých údajov, neuvádza sa v
ňom, že rozsudok je neprávoplatný, nepravdivé je tvrdenie, že žalobkyňa bude musieť svoje stanovisko
prehodnotiť a ospravedlniť sa za nepravdivé tvrdenia. Jediná veta, ktorú vo vysielaní uviedla bolo, že
neboli potrestaní, naopak požívajú priazeň najvyšších predstaviteľov nášho štátu. Nič viac. Žalovaný 2/
klamal, že ho žalobkyňa obviňuje za nesprávne rozhodovanie, pretože článok a rozsudok sa netýkajú

16-tich rokov jeho výkonu funkcie primátora. Aj informáciu v článku o tom, že súpisné čísla boli pridelené
predtým, než sa stal primátorom, považuje žalobkyňa za nepravdivú. Nepravdivé je ďalej to, že to bol jej
zámerný pokus o podanie žaloby, no nikdy nepodala žalobu na žalovaného 2/, alebo na mesto. Považuje
to za klamanie verejnosti z dôvodu, aby sa niekto na základe úspechu druhej osoby opeknel. Ľudia si v
hlúčkoch rozprávali o žalobkyni a O. a zabudli aj na to, kto tie byty vybavil. Žalovaný 2/ z pozície moci a

vplyvu sa snaží o diskrimináciu osoby žalobkyne. Zverejnenie článku malo samozrejme bezprostredný
vplyv. Žalobkyňa nemá širokú rodinu, má len syna, na ktorého výchove jej nesmierne záleží, a ktorý
bol vystavený posmeškom kamarátov, spolužiakov, ale aj iných osôb, ktoré hanlivo rozprávali o jej
osobe. Známi žalobkyne jej volali, že čo to má znamenať, že združenie zaniklo a či ona podniká nejakékroky ohľadne sporu voči žalovanému 2/. V čase tejto "poľovačky" na žalobkyňu si jej neprajníci okolo
seba zhromažďovali ľudí a podnecovali nespokojnosť s ňou a jej spoločnosťou ako správcom bytov,
čo malo za následok výpovede zmlúv o správe a tým aj zníženie jej príjmov. Malo to negatívny vplyv

na jej zdravie, keď stres spôsobuje 90 % všetkých chorôb a v súčasnosti je žalobkyňa po závažnej
operácii v Národnom onkologickom ústave. Jedna z najbližších priateliek žalobkyne, ktorá vystupovala
ako svedkyňa v takomto spore s Europrofitom, požiadala žalobkyňu, aby ju nezaťahovala do týchto
záležitostí, aj keď žalobkyňu chápe a pozná jej situáciu. Ich vzťahy ochladli. Negatívny pohľad na osobu
žalobkyne pretrváva a tento podnecujú aj rodinní príslušníci, resp. bývalí rodinní príslušníci žalovaného

2/. Tatrovácke byty zasiahli širokú verejnosť v Bánovciach, na ktorých si p. O. vylomil zuby a odvtedy
nie je primátorom a žalobkyňa má za to, že z týchto dôvodov srší z neho pomsta a nenávisť k jej osobe.
Svojim konaním "obrala" žalobkyňa o majetok veľkej finančnej hodnoty p. T., u ktorého je momentálne
p. O. zamestnaný.

Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v tom čase, keď vychádzali BIN, nedisponoval žiadnym

redaktorom a v novinách bola len inzercia a nevychádzali články, ktoré by komentovali dianie v meste.
Nebolpovinnýtietočlánkyčítať.Žalobkyňauviedla,žeoslovilaBánovskútelevíziu,Europrofitavysvetlia,
prečo neoslovila jeho, no nemôže ho hádzať s nimi do jedného vreca. V minulosti už takéto veci riešili
a pokiaľ dotknutá strana požiadala o priestor na vyjadrenie, tak tento poskytol, aj keď dotknutá strana
to nevyužila. Potom, čo sa žalovaný 1/ dozvedel o tomto spore, oslovil asi v septembri 2012 žalobkyňu

a chcel ju požiadať o rozhovor pre BIN, čo odmietla a uviedla, že nevie, či je to vhodné a spýtala
sa žalovaného 1/, či sa s ňou chce mimosúdne vyrovnať. Toto odmietol, pretože sa nemá kvôli čomu
mimosúdne vyrovnávať. Nie je pravdou, že v rokoch 2003 - 2008 nedostávala priestor. V roku 2006,
keď kandidovala za primátorku, poskytol jej žalovaný 1/ priestor, a to aj neplatený. Komerčný odmietla a
žalovaný 1/ jej dal neplatený priestor v prípade, že by chcela reagovať na reakcie voči jej osobe. V čase

zverejnenia článku bol náklad novín 7 500 ks a boli distribuované v meste a v prímestských oblastiach.
Noviny boli vkladané do schránok. V uvedenom čísle boli všetko platené články a v tom čase žalovaný
1/ neskúmal, či ide o kampaň. Prišiel klient, mal požiadavku na zverejnenie článku, povedali mu cenu,
dodal všetky podklady, tieto žalovaný 1/ nespracovával, len ich na dohodnutej ploche zverejnil. Predal
v podstate len plochu.

Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o to, čo ho viedlo k zverejneniu uvedeného článku,
tak to bola jeho prirodzená reakcia na reportáž v TA3, kde bol osočovaný. Keď niečo vyšlo celoplošne
v TA3, považoval za prirodzené reagovať na to v médiách a bolo to v danom čase preto, že to bola
aktuálna informácia a krátko predtým bol vyhlásený rozsudok. Pokiaľ by to bolo vyhlásené v inom čase,

tak by to zverejnil v tom čase. Bol presvedčený, že nezasiahne do nikoho práv, pretože zverejnil len to,
čo bolo vynesené a nič nepridával. Článok mu pripravila redaktorka a žalovaný 2/ sa s ním stotožnil. Bol
to jeho komentár, ktorý považuje za pravdivý. Redaktorku poznal, robila v týchto veciach a mal ju najatú
v rámci volebnej kampane. V tom čase nebol primátorom, ani splnomocnencom vlády a je pravdou,
že kandidoval na primátora a využíval média na kampaň a aj na takúto informáciu. Žalovaný 2/ však

článok nepovažuje za súčasť svojej volebnej kampane. Po zverejnení článku mal ako kandidát míting v
Mestskom kultúrnom stredisku na sídlisku Sever v Bánovciach nad Bebravou, na ktorom sa zúčastnila
aj p. N. a vystúpila a dala mu otázku, či nechce zvážiť stiahnutie kandidatúry, lebo ľudia ho nemajú radi.
O článku nebola ani zmienka. Zo strany žalobkyne považuje žalovaný 2/ jej konanie za zavádzanie ľudí
aj súdu. Nie je zamestnancom p. T., pracuje v spoločnosti KORD Slovakia, kde je jeho nadriadeným

generálny riaditeľ. Ani v čase zverejnenia článku u p. T.É. a ani v KORDe Slovakia nepracoval.

Svedok L. N., syn žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že celý problém vznikol, keď vyšiel článok v
novinách BIN, ktorý veľmi účelovo popísal rozsudok tohto súdu, ktorý dal za pravdu p. O. a pre bežného
čitateľa, koho svedok pozná, to vytvorilo atmosféru, že p. O. mal pravdu, keď vyhral a p. N. je povinná

sa mu ospravedlniť. Mame to spôsobilo veľkú psychickú traumu, keď veľkú časť života bezodplatne
venovalakauzetatrováckychbytov,vrámciktorejľudiazískaliveľkémajetkyamiestovďakybolavláčená
po súdoch p. O.. V tom čase mal svedok 22 rokov, boli sami dvaja a znášali to rovnako. Študoval v
Bratislave, mama nemala muža, priateľa, ťažko to sama niesla a odrazilo sa to na jej zdravotnom stave.
Mesto je malé, všetci sa poznajú, každý o každom všetko vie a jeho kamaráti mali uštipačné poznámky.

Rodinná známa, ktorá v minulom spore svedčila, im povedala, aby ju do toho nezaťahovali, že chce mať
pokoj. Prispelo to k ich zášti k článku a k spôsobu akým bol vytvorený, poznačilo ich to psychicky a aj
spoločensky, pretože každý v tomto meste ich mal neoprávnene za klamárov. Kamaráti sa svedka pýtali,
čo mama s tým O., nevydalo, asi mal pravdu. Svedok býval v Bratislave so štyrmi Bánovčanmi, ktorí hopodpichovali a pri nejakej debate o vreckovom mali poznámky, že mama má nakradnuté, tak nech si
to svedok kúpi. Bolo to v období po zverejnení článku. Konkrétne mená nie je potrebné uvádzať, bola
to široká verejnosť, kamaráti z mesta vo veku svedka. V tom čase bola predvolebná kampaň a názor

svedka je ten, že bol článok zverejnený v rámci predvolebnej kampane, ktorá bola založená na skákaní
po jeho mame a prihrievaním si vlastnej polievočky. Päť rokov niečo tvrdila mama a O., resp. mesto
tvrdili opak a ten článok mohol navodiť dojem, že O.Č. mal pravdu. Hneď ako bol rozsudok vyhlásený,
robil sa pred súdom rozhovor a fotografie. Vzhľadom k tomu, že v tom vydaní BIN bolo viacero článkov
viacerých kandidátov, svedok vnímal článok ako predvolebnú kampaň, ktorú si objednal p. O.. Vnímal

to ako veľmi čudnú predvolebnú kampaň, pretože iní kandidáti písali o svojej práci a svojich osobách a
v tomto prípade bol na pol strany výrok rozsudku súdu a na pol strany popis situácie s komentárom p.
O.. Svedok to vnímal ako neférovú predvolebnú kampaň. Svedok so žalobkyňou boli smutní, rozmýšľali,
riešili príspevky v iných médiách, podali sťažnosť na Radu pre retransmisiu na mesto, resp. Bánovskú
televíziu, ktorej bolo uložené napomenutie. Nemali síl, snažili sa to prehrýzť, boli zavretí doma. No po
nadobudnutí síl a poznámkach ľudí sa rozhodli riešiť aj túto vec právnou cestou. Keď niekto niekde v

masmédiách niečo číta, tak tomu verí viac ako tomu, keď sa snažíte niečo vysvetliť. Svedok sa s tým
stretáva stále a bude sa s tým stretávať a musí sa s tým naučiť žiť a už nemá ani záujem vysvetľovať o
čom to bolo, keď je to nevysvetliteľné, pretože druhá strana nechce počuť jeho vysvetlenie. Keď sa aj s
niekým rozpráva, v duchu vie, že si myslí, že N. je zlá. Tento článok zmenil názor x - y ľudí na jeho mamu,
no žiaden článok by nezmenil názor svedka na mamu. V čase keď článok vyšiel, boli tie noviny na stole v

bare Penelopa a tam musel svedok vysvetľovať, prečo ten spor bol, čo je to právoplatnosť rozhodnutia a
uvedené reakcie kamarátov z Bánoviec, s ktorými býval v Bratislave, boli na základe najmä tohto článku,
pretože poznali už predchádzajúci spor, boli spolu na strednej škole, ich rodičia žijú tu v Bánovciach a
oni si názory vytvárajú doma s rodičmi. Reakcia kamarátov svedka, že jeho mama si už dosť nakradla,
súvisí s tou časťou článku, že mama sa bude musieť ospravedlniť O., pričom to treba chápať v širších

súvislostiach a ľudia to vnímali tak a aj svedok to vnímal, že v minulosti sa pojednávalo o stovkách bytov,
ktoré niekto ukradol, mama o ne bojovala, štát vyhral a za pár eur ich dal ľuďom. Potom vyšiel článok,
že mama sa má ospravedlniť a p. O. vyhral nejaký súd a v týchto súvislostiach už je jedno aký. Pán O.
bol vnímaný ako mesto a mesto v tom spore až do poslednej chvíle vystupovalo proti ľuďom. Svedok
za nepravdivý považuje výrok, že N. sa musí ospravedlniť a to v nadväznosti na to, že rozsudok nebol

právoplatný. Do jej práv zasiahol celý článok svojou povahou, konštrukciou, každým jedným slovom, aj
tými, ktoré v ňom absentovali o právoplatnosti. Svedok bol niekoľko krát svedkom, ako sa cudzí ľudia
negatívne vyjadrovali o žalobkyni. Najvypuklejším prípadom bol ten, keď v spomínanom bare brigádne
pracoval ako čašník, bola tam pani, ktorú nepoznal a táto navrhovateľku označovala vulgarizmami a
vyjadrovala sa, že navrhovateľka celý čas klamala a nabaľovala sa a teraz všetci uvidia, že O. mal

pravdu a musí sa ospravedlniť. Svedok sa nenápadne zamiešal do debaty a keď sa tá pani dozvedela
kto je, zahanbila sa a odišla.

Svedok Q. K. na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľkou sa spoznali, keď sa zakladalo združenie
občanov za tatrovácke byty a p. O. je bývalý primátor. Vie, že konanie sa týka článku, ktorý sa nachádza

aj v spise na č. l. 4. Keď si to prečítal trošku zainteresovaný človek, musel tým byť traumatizovaný,
pretože to bola sama klebeta a lož a nečuduje sa, že to pocítila aj p. N.. Odniesla si to, zle to znášala,
ľudia mali "blbé" reči, pomaly chodila po kanáloch, no štvanica. Bojovala za občanov ohľadne bytov a
určitým ľuďom sa to nemohlo páčiť. Traumatizujúcich situácií tak mala okolo seba bárskoľko a užívala si
ich naplno. Po zverejnení článku ľudia boli rozčarovaní. Pani N. urobila pre nich dobre, mesto neurobilo

nič. Teraz už asi aj zabudli aj na to, že im urobila dobre. Predtým ľudia vnímali žalobkyňu veľmi dobre,
pomáhala im, a preto ich aj štvalo to, ako niekto o nej môže niečo také rozprávať. Niektorí sa jej potom
otočili chrbtom a u niektorých sa zmenili nálady, keď dostali byty a boli zahojení. Na konkrétnych ľudí
si svedok nespomenul, niektorých pozná len z videnia a je to už aj dosť dlhá doba. Na otázku, či to
bolo zapríčinené len týmto článkom, svedok uviedol, že bolo toho vyše a bolo to aj týmto článkom.

Po zverejnení článku vysvetľoval ľuďom nie raz o čo ide. Chodí na námestie, kde sa stretávajú s
ďalšími dôchodcami, rozprávali sa o tom a pár krát vystúpil na obhajobu žalobkyne, no niektorých ani
vysvetľovanie nezaujíma. Článok by názor svedka na žalobkyňu zmenil ťažko, keď spolu pracovali v tej
bytovej komisii a bol vo veci zainteresovaný. Na otázku, čo v článku považuje svedok za lož, svedok
uviedol, že: "Takmer všetko, všetky tie vzťahy, nakoniec súd dosvedčil, že sme mali pravdu a vyhrali

sme.".

Z vykonaných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:Dňa 08.01.2010 podal žalovaný 2/ voči žalobkyni žalobu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti.
Konkrétne žiadal súd zaviazať žalobkyňu, aby sa mu ospravedlnila za verejne vyjadrené nepravdivé
tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečila,

aby bolo v televízií TA3 v čase pred hlavným spravodajstvom odvysielané požadované ospravedlnenie.
Ďalej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur. Konanie bolo vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 5C/3/2010 a vo veci bolo dňa 21.10.2010
rozhodnuté rozsudkom č. k. 5C/3/2010-112. Výrok rozsudku bol nasledovný: "Žalovaná je povinná
ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízií TA3 v čase pred
hlavným spravodajstvom odvysielané nasledujúce ospravedlnenie: "Ja, N.. Q. N. sa týmto verejne
ospravedlňujem bývalému primátorovi Mesta Bánovce nad Bebravou a súčasnému splnomocnencovi
vlády SR pre územnú samosprávu N.. Y. O. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla na jeho adresu
v rozhovore poskytnutom pre televíziu TA3 dňa 04.11.2009 v súvislosti s kauzou tzv. tatrováckych
bytov." Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do

osobnosti žalobcu vo výške 3 000,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamieta. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania v sume 910,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.". Žalovanou bola žalobkyňa v tomto
konaní a voči uvedenému rozsudku podala odvolanie. Rozsudok bol vo vyhovujúcej časti a v časti o
náhrade trov konania zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/21/2011-147 zo dňa

26.10.2011 a vec bola v tejto časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 05.01.2012 zobral
žalovaný 2/ žalobu späť a uvedené konanie bolo zastavené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.06.2012.

Žalovaný 1/ bol od 01.08.2009, a to aj dňa 01.11.2010, vydavateľom týždenníka BIN - Bánovské

informačné noviny. Šlo o inzertné, reklamné noviny. V čísle 15, ročník VII, vydanom dňa 01.11.2010, bol
zverejnený článok s názvom "Neboli potrestaní, ba naopak, požívajú priazeň najvyšších predstaviteľov
nášho štátu." s podtitulom "Za šírenie neprávd verejné ospravedlnenie". Na pravej strane článku je
fotografia žalovaného 2/, vedľa nej a pod ňou je nasledovný text:

" "Predsedníčka občianskeho združenia dnes obvinila z celej kauzy bývalého primátora a vtedajšie
vedenie mesta, ktoré vraj umožnilo pochybný prevod týchto nehnuteľností na firmu T., a nevylúčila
ani vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.". Aj táto veta, ktorá odznela v reportáži televízie TA3 po
"odklepnutí" súdom posledných 13 tatrováckych bytov súčasným nájomníkom, viedla k podaniu žaloby
N.. Y. O. na predsedníčku združenia nájomníkov N.. Q. N.. Redaktorka televízie TA3 sa totiž pri natáčaní

reportáže (zo 4. novembra 2009) odvolala na odporkyňu nasledovne: "Predsedníčka občianskeho
združenia ale tvrdí, že celá záležitosť ešte nekončí, podľa nej za podozrivým predajom stálo vtedajšie
vedenie mesta na čele s bývalým primátorom Y. O., ktorý je dnes splnomocnencom vlády, a tak nie je
vylúčené, že podajú opäť trestné oznámenie.". Tieto silné vyjadrenia autorky príspevku, po vyhranom
súdnom spore, na Y. O. zapôsobili dosť silne, a preto sa rozhodol podať žalobu na ochranu osobnosti,

v ktorej od Q. N. žiada verejné ospravedlnenie (ako sa uvádza v rozsudku). Navrhovateľ sa pokúsil aj o
zmier, pred súdnym pojednávaním, na čo odporkyňa reagovala negatívne: "Kategoricky návrh odmietam
a ospravedlniť sa nemienim!" Po poslednom stretnutí oboch zainteresovaných strán na súde bude
musieť odporkyňa svoje stanovisko prehodnotiť, keďže súd rozhodol v prospech žalobcu Y. O.. Spýtali
sme sa na jeho stanovisko k tomuto sporu a nepravdivým vyjadreniam prezentovaným Q. N. na jeho

adresu: "Nepochybne na jednej strane som rád, že súdny spor o tatrovácke byty skončil v prospech ich
nájomníkov, a tým sa ukončil ich niekoľkoročný boj. Zároveň ma však mrzí, že pani Q. N. ma v súvislosti
s touto kauzou obviňuje za nesprávne rozhodovanie. Súpisné čísla boli týmto domom pridelené oveľa
skôr, ako som sa stal primátorom, o čom svedčí aj jej zmarený pokus o podanie žaloby na mňa / mesto.
Ako som sa už vyjadril pre iné noviny, som spokojný s rozsudkom prvostupňového súdu." " Pod článkom

je značka "-km-".

Pod týmto textom je v rámčeku pod nadpisom "Rozsudok" uvedený text: " "Žalovaná je povinná
ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízií TA3 v čase pred

hlavným spravodajstvom odvysielané nasledujúce ospravedlnenie: "Ja, N.. Q. N. sa týmto verejne
ospravedlňujem bývalému primátorovi Mesta Bánovce nad Bebravou a splnomocnencovi vlády SR pre
územnú samosprávu N.. Y. O. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla na jeho adresu v rozhovore
poskytnutom pre televíziu TA3 dňa 04.11.2009 v súvislosti s kauzou tzv. tatrováckych bytov.". Okremtoho je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy a uhradiť súdne trovy v sume, ako bude
vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti. "

Uvedenýčlánoksiakoinzerciuužalovaného1/objednalžalovaný2/azainzerciužalovanému1/zaplatil.
Bolo to v čase predvolebnej kampane pred voľbami do orgánov samosprávy obcí, v ktorých žalovaný 2/
kandidoval na funkciu primátora Mesta Bánovce nad Bebravou.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlačový zákon) inzercia na účely tohto
zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj

reklama podľa osobitného predpisu zverejnená v periodickej tlači bezodplatne.

Podľa § 5 ods. 3 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá za pravdivosť informácie
zverejnenej v oprave, odpovedi, dodatočnom oznámení, inzercii a za klamlivú reklamu alebo
porovnávaciu reklamu; to sa nevzťahuje na inzerciu, ktorou vydavateľ periodickej tlače propaguje svoju

osobu, aktivity, služby alebo produkty.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala ochrany osobnosti, konkrétne náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch za podľa nej nepravdivé, poškodzujúce a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa jej osoby, ktoré

boli zverejnené v týždenníku vydávanom žalovaným 1/. Osoba, ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných
práv neoprávneným spôsobom, má okrem iného právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za
podmienky, že zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa nezdalo za postačujúce
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Tento právny prostriedok ochrany osobnosti možno uplatniť žalobou voči tomu, kto za neoprávnený

zásah do osobnostných práv zodpovedá, t. j. voči osobe, ktorej zodpovednosť vyplýva z hmotného
práva. V prejednávanej veci mal súd za nesporne preukázané, že zverejnený článok, ktorý mal podľa
tvrdení žalobkyne zasiahnuť do jej osobnostných práv, bol oznámením uverejneným v tlači za odplatu,
t. j. inzerciou. Za pravdivosť informácii zverejnených v uvedenom článku žalovaný 1/ v zmysle § 5
ods. 3 Tlačového zákona nezodpovedá, keďže šlo o inzerciu. Uvedené zákonné ustanovenie tak

vylučuje akúkoľvek zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače, a to aj zodpovednosť z titulu zásahov do
osobnostných práv. Keďže uvedený zverejnený článok bol inzerciou, žalovaný 1/ nenesie zodpovednosť
za pravdivosť informácii v ňom obsiahnutých, a preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaným a
žalobkyňa sa od neho nemôže domáhať náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do jej
osobnosti v dôsledku nepravdivých, zavádzajúcich a pravdu skresľujúcich informácii obsiahnutých v

uvedenom článku, ktorý bol inzerciou. Podľa citovaného zákonného ustanovenia inzerciou na účely
tlačového zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo za inú protihodnotu.
Inzerciou je aj reklama podľa osobitného predpisu zverejnená v periodickej tlači bezodplatne. Polemika
žalobkyne o tom, či v danej veci sporný článok možno považovať za inzerciu alebo nie, je právne
bezvýznamná,nakoľkotentopojemjejasneapresnedefinovanýzákonom.Vovzťahukžalovanému1/je

rozhodujúce, či sporný článok, uverejnený v inzertných novinách vydávaných žalovaným 1/, spĺňa znaky
inzercie uvedené v § 2 ods. 6 tlačového zákona. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
sporný článok pojmové znaky inzercie uvedené v citovanom zákonnom ustanovení napĺňa. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že sporný článok uverejnený v týždenníku BIN, vydávanom žalovaným1/, bol zverejnený ako platená inzercia objednaná žalovaným 2/, a to za odplatu. Táto skutočnosť bola
preukázaná výpoveďami žalovaných v spojení s faktúrou a príjmovým dokladom o jej úhrade a napokon
ju nerozporovala ani žalobkyňa. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/ tak

súd považoval žalobu voči žalovanému 1/ za nedôvodnú. Právnu argumentáciu žalobkyne ohľadne
prípadného porušenia zákona o reklame, resp. volebného zákonodarstva, vyhodnotil súd ako právne
bezvýznamnú. Pokiaľ by aj uvedeným článkom došlo k porušeniu týchto právnych predpisov, malo by to
význam iba z hľadiska správneho práva (napr. uloženie sankcií príslušným orgánom dozoru), no nie z
hľadiska občianskoprávneho sporu a zodpovednosti vydavateľa týždenníka BIN vo vzťahu k žalobkyni.

V konaní sa však na podklade uvedeného článku domáhala žalobkyňa ochrany osobnosti aj voči
žalovanému 2/, ktorý uvedený článok pripravil a na základe jeho objednávky ho žalovaný 1/ zverejnil.
Žalovaný 2/ tak bol v spore pasívne legitimovaný a ako autor článku zodpovedný za jeho obsah
a prípadné neoprávnené zásahy, ktoré by jeho obsahom boli spôsobené. Súd sa preto zaoberal aj
okolnosťami a časom zverejnenia článku a tým, či v uvedenom článku uvedené informácie boli pravdivé,

a či boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a či boli spôsobilé privodiť
ujmu v osobnostnej sfére žalobkyne takého rozsahu, že by nebolo postačujúce morálne zadosťučinenie.
Po preskúmaní článku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani po vecnej stránke
nie je žaloba dôvodná z dôvodov uvedených nižšie, pričom tieto platia rovnako vo vzťahu k obom
žalovaným, hoc súd by sa nimi nemusel zaoberať vo vzťahu k žalovanému 1/.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že zverejneným článkom došlo k neoprávnenému zásahu do jej
osobnostných práv a už vôbec v tom, že článkom v týždenníku BIN došlo k zásahu do jej osobnostných
práv v takom rozsahu, že bola značne znížená jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Zverejnený
článok sa týka súdneho konania, ktoré bolo na tunajšom súde vedené pod spis. zn. 5C/3/2010. V tom

konaní sa žalovaný 2/ skutočne domáhal voči žalobkyni ochrany osobnosti za jej vyjadrenia v televízii
TA3,ktoréonpovažovalzanepravdivéazazásahdojehoosobnostnýchpráv,skutočnevňomžalobkyňa
uviedla vetu, ktorá je v nadpise článku v úvodzovkách a skutočne v tom konaní bol vynesený rozsudok,
ktorého podstatná časť je v orámovanej časti článku. Článok sa nedotýka intímnej sféry žalobkyne a
nie je v ňom uvedené nič, čo by bolo nepravdivé alebo zavádzajúce. Takýmto nie je ani hodnotiaci

úsudok - komentár žalovaného 2/ k uvedenému sporu. Článok popisuje uvedený súdny spor žalobkyne
a žalovaného 2/, a to pravdivo v danom čase a z článku je zrejmé, že rozsudok bol prvostupňový,
teda nie právoplatný, nie definitívny. Toto vyplýva priamo z komentára žalovaného 2/, konkrétne z
poslednej vety článku. Žalobkyňa poukázala v žalobe na jednotlivé časti článku, ku ktorým uviedla že
práve tieto mali zasiahnuť do jej osobnostných práv a sú nepravdivé. Takýto postup je však účelový,

nemožno ho akceptovať a nemožno posudzovať časť článku (jednu - dve vety) vytrhnutú z kontextu,
ale článok ako celok. Žalobkyňa v žalobe dôvodí, že skutkové tvrdenie o tom, že žalobkyňa uviedla
pre TA3 vetu: "Predsedníčka občianskeho združenia dnes obvinila z celej kauzy bývalého primátora a
vtedajšie vedenie mesta, ktoré vraj umožnilo prevod týchto nehnuteľností na firmu T., a nevylúčila ani
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti." je nepravdivé a zasahuje do jej osobnostných práv. Táto veta

však nie je skutkovým tvrdením žalovaných, ale v uvedenom článku je v úvodzovkách a nasleduje za
ňou veta, že táto veta odznela v reportáži TA3. Nejde o tvrdenie ani jedného zo žalovaných, ale uvedená
veta v reportáži TA3 skutočne odznela, uviedla ju redaktorka a uviedla ju ako tvrdenie žalobkyne. V
tomto konaní nie je podstatné skúmať, či redaktorka televízie vložila uvedené slová do úst žalobkyne
alebo ich žalobkyňa skutočne vyriekla a redaktorka ich len reprodukovala. Uvedené slová jednoznačne

odzneli, boli redaktorkou prezentované ako vyjadrenie žalobkyne, žalovaného 2/ sa zjavne dotkli, keď
aj v dôsledku týchto slov sa v konaní 5C/3/2010 domáhal ochrany osobnosti. Článok v týždenníku BIN
o tomto informuje pravdivo.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že skutkové tvrdenie "Po poslednom stretnutí oboch zainteresovaných strán

na súde bude musieť odporkyňa svoje stanovisko prehodnotiť, keďže súd rozhodol v prospech žalobcu
Y. O." je zavádzajúce v tom, že spor bol rozhodnutý na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou a skončil
v prospech navrhovateľa Y. O., pretože nie je ďalej uvedené, že ide iba o rozhodnutie prvostupňového
súdu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe tejto neúplnej informácie a
polopravdy je toto skutkové tvrdenie vo vzťahu k žalobkyni difamačné a je objektívne spôsobilé ohroziť

dobré meno žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti. Takéto tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti,
pretože v článku je jasne uvedené, že rozsudok je prvostupňový. V súvislosti s ďalším obsahom článku
nie je možné vyjadrenie "bude musieť svoje stanovisko prehodnotiť" vykladať izolovane tak, že rozsudok
je konečný, keď v ďalšom texte je uvedené, že rozsudok je prvostupňový.Žalobkyňa ďalej namieta komentár žalovaného 2/, no v tejto časti je článok iba hodnotiacim úsudkom
žalovaného 2/ k uvedenému súdnemu sporu a pokiaľ sa žalovaný 2/ vyslovil, že ho mrzí to, že žalobkyňa

ho obviňuje za nesprávne rozhodovanie a v tej súvislosti spomína súpisné čísla a žalobu na mesto, tak
ani v tomto nie je článok nepravdivý. Vo veci 5C/3/2010 na pojednávaní dňa 22.04.2010 (č. l. 49 spisu)
priamo žalobkyňa poukazovala na nesprávne rozhodovanie v súvislosti s prideľovaním súpisných čísiel
a práve žalovaného 2/ vyzývala k zodpovednosti a k ospravedlneniu sa ľuďom. Je potom namieste, aby
si nielen žalovaný 2/, ale aj ktokoľvek iný vysvetlil jej vyjadrenia tým spôsobom, že žalobkyňa žalovaného

2/ skutočne obviňovala z nesprávneho rozhodovania, no nie v zmysle obvinenia v trestnoprávnej
terminológii, ale v zmysle toho, že ho považovala za zodpovedného za rozhodovanie, ktoré považovala
za nesprávne. Na hodnotení žalovaného 2/, že ho takýto postup žalobkyne mrzí, a že sa nepovažuje za
prípadné nesprávne rozhodnutie zodpovedný a v tejto súvislosti vysvetľuje akým spôsobom sa čo udialo
(aj keď veľmi stručne), nie je nič, čo by neoprávnene zasahovalo do osobnostných práv žalobkyne a bolo
spôsobilé privodiť jej v tejto sfére ujmu. Okrem toho uvedené vyjadrenie žalobkyne bolo uskutočnené

na verejnom pojednávaní súdu a verejnosť sa tohto pojednávania aj zúčastnila.

To, že v spore 5C/3/2010 žalovaný 2/ mal záujem ukončiť konanie zmierom a žalobkyňa kategoricky
odmietla zmier a ospravedlnenie, je tak isto pravdou, čo vyplýva z vyjadrení na pojednávaní dňa
22.04.2010 (č. l. 48 spisu 5C/3/2010).

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebol žiaden dôvod informovať verejnosť o spore dvoch súkromných
osôb, tak s týmto sa súd nestotožňuje. Spor vedený na tunajšom súde pod spis. zn. 5C/3/2010 nebol
iba sporom dvoch súkromných osôb, ale sporom dvoch verejne činných osôb (a takou nie je iba
politik) a priamo sa týkal predchádzajúceho sporu o určenie vlastníckeho práva k viacerým bytom

v Bánovciach nad Bebravou. Určenie vlastníckeho práva k bytom pútalo na seba širokú pozornosť
verejnosti predovšetkým v meste Bánovce nad Bebravou, ale aj na celoštátnej úrovni, keď mu pozornosť
venovali média s celoštátnou pôsobnosťou, o čom svedčí aj reportáž v televízii TA3 dňa 04.11.2009,
v ktorej sa vyjadrovala tak žalobkyňa, ako aj žalovaný 2/. Žalobkyňa aktívne vystupovala na verejnosti
ako zástupkyňa nespokojných občanov v pozícii lídra občianskeho združenia a nie je podstatné, či toto

združenie malo alebo nemalo právnu subjektivitu. V každom prípade článok zverejnený v týždenníku
BIN, bez ohľadu na to, či šlo o inzerciu, kampaň, alebo by to bol spravodajský článok priamo žalovaného
1/, bol zverejnený v krátkej dobe po tom, čo bolo rozhodnuté vo veci určenia vlastníckeho práva k bytom
(Krajský súd v Trenčíne rozhodoval v marci 2010, resp. apríli 2010 ako vyplýva zo spisu 5C/3/2010),
informoval o spore, ktorý nadväzoval na spor o určenie vlastníctva k bytom, ktorý bol sledovaný

širokou verejnosťou a na televíznu reportáž po rozhodnutí v takom spore, v ktorej sa verejne vyjadrila
aj žalobkyňa. Preto článok nemožno považovať za zverejnený neoprávnene, naopak vo všetkých
uvedených súvislostiach možno skonštatovať, že sa oprávnene týkal vecí verejného záujmu. Keďže
sa článok týkal vecí verejného záujmu, nemožno ho považovať za neoprávnený zásah do osobnosti
žalobkyne ani z hľadiska času, okolností a spôsobu jeho zverejnenia, teda že k zverejneniu došlo v čase

predvolebnej kampane volieb do orgánov samosprávy obcí, v ktorých žalovaný 2/ kandidoval na funkciu
primátora mesta a článok tak mohol byť súčasťou jeho kampane. Z tohto hľadiska by článok mohol byť
neoprávneným zásahom do osobnostných práv inej osoby napr. v prípade, ak by bez jej súhlasu bolo z
neho akýmkoľvek spôsobom zrejmé, že tretia osoba podporuje kandidáta vo voľbách, hoc by tomu tak
nebolo. O tom, že článok oprávnene informuje o veciach verejného záujmu, svedčí aj záujem verejnosti

a účasť verejnosti na pojednávaniach v konaní 5C/3/2010.

Ak by čo len teoreticky prichádzalo do úvahy, že článok bol zverejnený neoprávnene, alebo že obsahuje
nepravdivé a difamačné tvrdenia vo vzťahu k žalobkyni, bola by žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy z
titulu ochrany osobnosti dôvodná iba za predpokladu, že článkom bolo zasiahnuté do osobnostných práv

žalobkyne takým spôsobom, že by sa zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo
zapostačujúce,atonajmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťžalobkynealebojejvážnosť
v spoločnosti. Žalobkyňa však nepreukázala ani tvrdenie, že by sa v prípade neoprávneného zásahu
morálne zadosťučinenie nezdalo za postačujúce. V tomto smere žalobkyňa okrem svojej výpovede
a výpovedí svedkov K. a jej syna neponúkla žiadny ďalší dôkaz. Obaja svedkovia pritom zhodne

uviedli, že pokiaľ ide o nich, u nich vzhľadom na predmetný článok vážnosť prípadne dôstojnosť
žalobkyne nijako neutrpela. Dopad týchto článkov mal byť na iné osoby, z ktorých ani jediná nebola
konkretizovaná a ani jediná nebola navrhnutá ako svedok. Výpovede svedkov boli z väčšej časti
len veľmi všeobecné (každý v meste, x-y ľudí a pod.), bez konkrétneho opisu skutočností, ktoré byzdôvodňovali záver o nepostačujúcom morálnom zadosťučinení. Vyjadrenia svedkov v časti ani neboli
svedeckými výpoveďami svedkov v pravom slova zmysle, teda o tom, čo svedok vlastnými zmyslami
vnímal (videl, počul), ale ich názormi a hodnotením, ako napríklad: "keď sa aj s niekým rozprávam,

v duchu si myslí, že N. je zlá". Okrem toho je z výpovede svedka K. zjavné, že okrem uvedeného
článku boli aj ďalšie okolnosti, ktoré žalobkyňu traumatizovali. Súd nevidí absolútne žiaden súvis s
vyjadrením kamarátov svedka N., že "mama má nakradnuté" a zverejneným článkom. Dokonca aj
samotný svedok N. dáva toto vyjadrenie do širších súvislostí. Z uvedeného je jednoznačný záver aj
v tom, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani príčinná súvislosti medzi publikovaným

článkom a prípadnou ujmou na osobnostných právach žalobkyne, že by bolo namieste priznanie
finančného zadosťučinenia. Tvrdenie, že prípadné morálne zadosťučinenie napr. vo forme verejného
ospravedlnenia by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k žalobkyni, považoval súd za neopodstatnené,
účelové a zjavne v logickom rozpore v nadväznosti na jej ďalšiu argumentáciu o závažnosti ujmy, ktorá
jej mala byť spôsobená v spoločnosti a v širokom okolí jej bydliska. Veď práve zadosťučinenie vo forme
napr. verejného ospravedlnenia je v takom prípade na prvom mieste a len toto pôsobí v širšom okolí

žalobkyne a v spoločnosti, než iba finančné zadosťučinenie, o ktorom sa môže dozvedieť podstatne
menej ľudí.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté
účastníkmi s výnimkou oboznámenia spisu tunajšieho súdu 5C/158/2011, v ktorom sa žalobkyňa

domáhala ochrany osobnosti voči inému subjektu na základe článku obdobného tomu, ako bol
zverejnený v týždenníku BIN. Tento dôkaz navrhol žalovaný 2/ a malo ním byť preukazované, že v inej
veci neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno o tom, že zverejnením článku bola znížená jej vážnosť a
dôstojnosť v spoločnosti. Tento dôkaz považoval súd za nadbytočný a pre toto konanie nepodstatný.
To či v inej, hoc podobnej veci, žalobkyňa niečo preukázala alebo nie, nemá význam z hľadiska tejto

veci a preukazovania dôvodnosti uplatneného nároku v tejto veci. Pokiaľ ide o článok zverejnený dňa
09.09.2013 v periodiku EuroProfit, tak tento je pre toto konanie irelevantný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaní tak mali plný úspech vo veci, a preto rozhodol súd o
náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalovaným náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Na rozhodnutie o trovách nemá vplyv ani čiastočné späťvzatie žaloby,

keďže žalobkyňa v priebehu konania znížila iba požadovanú náhradu ujmy, no toto je bezvýznamné
z hľadiska výšky trov právneho zastúpenia a aj preto, že súd považoval nárok za nedôvodný už v
samotnom základe. Súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania žalovanému 1/ v celkovej výške
839,33 eur, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia, keďže v konaní bol zastúpený advokátom.
Súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania žalovanému 2/ v celkovej výške 694,34 eur, ktoré

mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia, keďže v konaní bol zastúpený advokátom. Trovy právneho
zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, ods. 8, § 14 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Trovy právneho zastúpenia žalovaného 1/

pozostávajú z nasledovných položiek:
- suma 118,70 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom dňa 06.11.2012, z režijného paušálu 7,63 eur a DPH 20 %,
- suma 118,70 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
13.11.2012, z režijného paušálu 7,63 eur a DPH 20 %,

- suma 228,47 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
06.06.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur a DPH 20 % (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako
štyri hodiny),
- suma 228,47 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
12.09.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur a DPH 20 % (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako

dve hodiny),
- náhrada 52,04 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 06.06.2013
z Trenčína do Bánoviec nad Bebravou a späť (v sume 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu),- náhrada 52,04 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 12.09.2013
z Trenčína do Bánoviec nad Bebravou a späť (v sume 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu),
- cestovné náhrady v sume 20,31 eur za cestu na pojednávanie dňa 06.06.2013 z Trenčína do Bánoviec

nad Bebravou a späť (základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné
látky pri spotrebe 10,6 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,364 eur za 1 l pohonných látok a 62
prejdených kilometroch),
- cestovné náhrady v sume 20,60 eur za cestu na pojednávanie dňa 12.09.2013 z Trenčína do Bánoviec
nad Bebravou a späť (základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné

látky pri spotrebe 10,6 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,409 eur za 1 l pohonných látok a 62
prejdených kilometroch).

Súd žalovanému 1/ nepriznal odmenu vo výške trojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za
zastupovanie žalovaného 1/ pred súdom na pojednávaní dňa 06.06.2013, ale iba vo výške dvojnásobku.
Pojednávanie síce trvalo viac, ako štyri hodiny, no pokiaľ úkon trvá viac ako štyri hodiny, tak advokátovi

v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Pojednávanie
však netrvalo celých 6 hodín. Pokiaľ úkon trvá menej ako štyri hodiny a viac ako dve hodiny, tak len
v tom prípade patrí advokátovi odmena za každé dve začaté hodiny (napr. za pojednávanie trvajúce 2
hod. 10 min.). Súd žalovanému 1/ nepriznal ani dva resp. viac režijných paušálov k zastupovaniam na
pojednávaniach, ktoré presiahli dve hodiny, pretože režijný paušál patrí za každý úkon právnej služby

a úkon právnej služby je len jeden, a to zastupovanie na pojednávaní (resp. konanie pred súdom) bez
ohľadu na jeho dĺžku. V závislosti od dĺžky konania pred súdom sa odvíja iba odmena, nie paušál.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/pozostávajú z nasledovných položiek:
- odmena 91,29 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 06.07.2012

a režijný paušál 7,63 eur,
- odmena 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.09.2012 a režijný paušál 7,63 eur,
- suma 190,39 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
06.06.2013 a z režijného paušálu 1 x 7,81 eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako štyri hodiny),
- suma 190,39 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa

12.09.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny),
- suma 115,72 eur predstavujúca 20 % DPH z uvedených odmien a náhrad právneho zástupcu
žalovaného 2/.

Povinnosť na náhradu trov konania uloženú žalobkyni týmto rozsudkom je žalobkyňa povinná splniť do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (prvá časť prvej vety), pričom náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám
advokátov žalovaných v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.