Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218421
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913218421.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému B. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XX, XXX XX I., za účasti občianskeho

združenia - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, (do
30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016
právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, o
zaplatenie 382,41 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 14C/525/2013-44 zo dňa 04. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému)

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 72,52 Eur, (tretí výrok), p o t
v r d z u j e.

Občianske združenie Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica,
(do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom
zo dňa 04. 06. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(druhý výrok) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného trovy konania vo výške 72,52 Eur (tretí výrok).
1. 2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), s tým, že žalovaný bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli
a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie konštatoval, že (pôvodný) vedľajší
účastník na strane žalovaného, (ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2014 namietal bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, vzniesol námietku premlčania a poukázal aj na iné nedostatky návrhu), si
právo na náhradu trov konania uplatnil a trovy konania vyčíslil spolu vo výške 72,52 Eur (2 x 28,22 Eur

- tarifná odmena za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd + 2 x režijný
paušál za úkony v roku 2014 po 8,04 Eur). Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal žalobcu, ktorý
bol v konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur, nakoľko ich považoval za účelne
vynaložené a priznal ich v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 17
ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z.(ďalej len „vyhláška“).2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného (tretí výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a

(pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to,
že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Zdôraznil, že (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného
sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva
osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Ak už raz zákonodarca priznal

nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal
z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na
vykonávanie svojej činnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uviedol, že združenie v tomto
prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa a vystupovalo prostredníctvom svojich odborne
vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom. Na

záver konštatoval, že súd prvej inštancie priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nezákonne aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka,
nakoľkojesúčinnosťouod01.01.2015jeprekaždýtakýtosubjektstanovenápovinnosťpredložiťsúhlas
toho, na koho strane má vystupovať v konaní, inak sa na takýto subjekt neprihliada, pričom vedľajší
účastník uvedené nesplnil.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý
uviedol, že sa k doručenému návrhu vyjadril v rozsahu, v akom to považoval za účelné tak, aby boli
dôsledne bránené práva žalovaného ako spotrebiteľa a bol v konaní úspešný, tým, že konanie bolo
voči spotrebiteľovi zastavené a nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne

vynaložené, ale viedli k úspechu žalovaného ako spotrebiteľa v spore.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 21. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny

kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v
zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,

zostávajú zachované.“

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu - Združenie

spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2013 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 382,41 Eur s príslušenstvom. Dňa 06. 10 2014 bolo prvoinštančnému

súdu doručené oznámenie subjektu - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej
Bystrici, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici
(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemuselo preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane

žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného
konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili
len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv

podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
akoúčastník,ztohomožnovyvodiťlenjedenzáverato,ževedľajšíúčastníkmal(rovnakoakoakýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p.
bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní

vystupoval.

10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady
trov konania (aplikáciou právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za

ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval
výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

11. Pretože žalovaný a (pôvodný) vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mal plný úspech v
konaní, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho správne uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (ktorý zdieľal
procesný úspech žalovaného v tomto súdnom spore) trovy konania. Odvolací súd preto konštatuje, že
prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho

účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku
potvrdil.

12. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym

spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a
účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté

(§ 367 ods. 3 CSP).

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomtoprípadebolovodvolacomkonaníplneúspešnéZdruženiespotrebiteľovSlovenska,o.z.,sosídlom
v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného),
preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).