Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/191/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117215518
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117215518.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň:
JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia a. s. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251

336, zastúpený splnomocnencom: HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35
885 459, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Ján Gajan, advokát, proti žalovanej: S. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytomM.XX,Y.-E.,zastúpenásplnomocnencom:AdvokátskakanceláriaJUDr.JánŠofranko,sosídlom
Hraničná 2, Košice, IČO: 42 322 600, o zaplatenie sumy 164.088,88 eur s príslušenstvom, rozhodujúc
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 21. júna 2017, č.k. 16C/58/2017-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v
prospech žalobcu zriadil záložné právo k pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1749/11, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, zapísanému na LV č. XXXX, vedenému Okresným
úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec: Y., okres: Hlohovec, ktorý

je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej
vo výške 164.088,88 eur s príslušenstvom. Vo výroku II. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v
prospech žalobcu zriadil záložné právo k pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1749/19, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 206 m2, zapísanému na LV č. XXXX, vedenému Okresným
úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec: Y., okres: Hlohovec, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej

vo výške 164.088,88 eur s príslušenstvom. Vo výroku III. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v
prospech žalobcu zriadil záložné právo k pozemku parcely registra „C“, parc. č. 2694/24, druh pozemku:
orná pôda a nádvoria o výmere 393 m2, zapísanému na LV č. XXXX, vedenému Okresným úradom
Hlohovec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec: Y., okres: Hlohovec, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo
výške 164.088,88 eur s príslušenstvom. Vo výroku IV. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v

prospech žalobcu zriadil záložné právo k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenému
na pozemku parcela registra „C“, parc. č. 1749/19, o výmere 206 m2, zapísanému na LV č. XXXX,
vedenému Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec: Y.,
okres: Hlohovec, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu voči žalovanej vo výške 164.088,88 eur s príslušenstvom.2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 324 ods. 3, § 343 ods. 1, § 344 CSP, § 38 zákona
č. 162/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predloženými dôkazmi žalobca preukázal, že došlo k
výmene bankoviek žalovanou v žalovanej výške. Tiež predložil dôkazy o tom, že tieto boli vyhodnotené
ako falzifikát. Z predložených dôkazov tiež vyplýva, že je vedené trestné stíhanie pre zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí v súvislosti s falšovaním japonskej meny, boli zadržané

podozrivé osoby. Je potrebné uviesť, že sa nejedná o bežne zamieňanú menu /teda je veľmi malý
predpoklad, že by zo strany žalobcu boli zasielané iné ako žalovanou zamieňané bankovky vo väčšom
množstve/. Japonská národná banka bankovky vyhlásila za falošné, teda pokiaľ aj nebolo vykonané
celkové dokazovanie vo veci samej, predbežne treba považovať nárok za osvedčený. Z hľadiska
posúdenianávrhunazabezpečovacieopatrenieniejerozhodujúcisamotnývýsledoktrestnéhokonania/
uznanie zadržaných osôb vinnými/. Zabezpečovacie opatrenie má preventívny účinok tak, aby nenastal

nezvrátiteľný stav nemožnosti uspokojenia prípadnej priznanej pohľadávky veriteľa. Žalobca osvedčil
dôvodnosť svojho nároku a tiež obavy, že jeho pohľadávka v prípade úspechu nebude uspokojená.
V danom prípade sú splnené všetky podmienky pre nariadenie záložného práva - bol podaný návrh,
predmet je spôsobilý, žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku a je dôvodná obava, že jeho pohľadávka
nebude uspokojená. Žalobca osvedčil, že žalovanej uplatňovanú čiastku vyplatil na základe nepravých /

falošných/ bankoviek a nie je rozhodujúce, či nárok bude posudzovaný ako plnenie z neplatného
právneho úkonu alebo z nepoctivých zdrojov /ktoré dokazovanie súd v rámci tohto skráteného konania
nemá možnosť vykonať/. Podstatnou je skutočnosť, že sa jedná o vysokú čiastku, žalovaná na
výzvu žalobcu nereaguje, a teda je dôvodná obava, že uspokojenie jeho pohľadávky bude ohrozené.
Obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej do rozhodnutia vo veci samej nie je za daných okolností

neprimerané. S poukazom na uvedené súd teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
považoval za dôvodný a návrhu na jeho nariadenie vyhovel.

4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd toto uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v celom rozsahu zamietne. Vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že žaloba žalobcu
je po právnej a skutkovej stránke v celom rozsahu neopodstatnená a napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je nevykonateľné z dôvodu, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností uvedených
v I. až IV. výroku tohto rozhodnutia a súd prvej inštancie si túto skutočnosť neoveril a vydal vyššie

uvedené uznesenie. Je toho názoru, že žalobcom nespôsobila žiadnu škodu, ktorá je uplatnená v tomto
konaní, pretože ako ona, tak aj žalobca bol uvedený do omylu neznámym páchateľom, ktorý veľmi
precíznym spôsobom uviedol do peňažného obehu veľmi presvedčivé falzifikáty japonských jenov. V
tejto veci prebieha prípravné trestné konanie, ktorého výsledok ešte nie je známy, čiže nie je zrejmé,
kto reálne spôsobil škodu, ak vôbec nejaká škoda vznikla podľa okolností, ktoré boli žalobcom v tejto

žalobe opísané. Žalovaná sa vo vzťahu k žalobcovi vôbec nedopustila bezdôvodného obohatenia a
preto považujú podanie tejto žaloby vo vzťahu k nej za predčasné a po právnej a skutkovej stránke za
neopodstatnené.

5. K odvolaniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol že žiadajú, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.06.2017 ako vecne správne potvrdil, keď na LV
č. XXXX ako v čase podania návrhu, tak aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zabezpečovacom
opatrení, žalovaná bola uvedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, ktorých sa toto
zabezpečovacie opatrenie týka. Z uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že bolo vydané dňa
21.06.2017 a dátum vkladu č. 1204/2017 je zo dňa 22.06.2017, keď žalovaná po vydaní predmetného

uznesenia darovacou zmluvou účelovo previedla na dcéry vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.
Na takto opísané špekulatívne správanie sa žalovanej následne reagoval žalobca podaním odporovacej
žaloby prostredníctvom ktorej sa domáha neúčinnosti právneho úkonu žalovanej, ktoré konanie je
vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2017.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 470 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127a § 363 CSP), preskúmal napadnutérozhodnutie v medziach daných rozsahom ( 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovanej nie je možné priznať úspech, z dôvodu ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedenej pod sp.zn. 16C/58/2017 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 164.088,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 04.11.2016 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým v prospech žalobcu
zriadil záložné právo k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 1749/11, parc. č. 1749/19, parc. č. 1749/24,
zapísané na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre kat. úz.

E., obec Y., okres Hlohovec, zriadil záložné právo k rodinnému domu so súp. č. XXXX postaveného na
pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1749/19 o výmere 206 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre kat. úz. E., obec Y., okres Hlohovec a to za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 164.088,88 eur s príslušenstvom.

9. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods.2
CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP
vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380
ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadol z
úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

10. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
12. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že novou
procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Cieľom

zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie
zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná.
13. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v ustanovení § 324 ods.
3 CSP, ktorý možno hodnotiť ako vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu

opatreniu. Z citovaného ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Súd
túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované
zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z
takéhoto dôvodu. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia a to zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí existovať
spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ďalej
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a taktiež tu musí byť existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

14. Aj zabezpečovacie opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím
konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a
existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom

záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v
spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva
a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje
skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý samávzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie
opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku

za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný z hľadiska osvedčovania. Všetky
základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný
osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ/žalobca
poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci.

Základné predpoklady musia byť splnené súčasne.
15. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v priebehu konania vo veci samej,
keď konanie o tejto veci začalo podaním žaloby na Okresný súd Trnava sp. zn. 16C/58/2017 v spore
žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 164.088,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
04.11.2016 do zaplatenia. Žalobca domáha zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že žalovaná
na pobočke žalobcu predložila postupne od 10. 10. 2016 do 3. 11. 2016 japonské jeny za účelom

ich konverzie na menu EURO, spolu 19 740.000 JPY, za ktoré jej bola vyplatená čiastka 164.088,88
eur. Žalobcom nakúpená hotovosť bola následne expedovaná spoločnosti CREDIT SUISSE /Schweiz/
AG a táto spoločnosť oznámila, že bankovky sú nepravé a postúpila ich Národnej banke Japonska,
ktorá ich rovnako označila za falzifikáty. Následne žalobca listom zo dňa 19. 5. 2017 vyzval žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 164.088,88 eur, výzvu prevzala 6. 6. 2017, na túto

však nereagovala. Vo veci skutku je vedené trestné stíhanie Národnou kriminálnou agentúrou, národná
jednotka finančnej polície prezídia PZ, Expozitúra Zápas, ČVS: PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017. Ak by aj
nebolo preukázané spáchanie trestného činu zo strany žalovanej, zámenná zmluva, predmetom ktorej
bola zámena valút medzi žalobcom a žalovanou, je neplatná, nakoľko žalobca konal v omyle. Spolu
so žalobou sa domáhal žalobca aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné

právo na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalovanej. Tento návrh zdôvodnil zhodne s dôvodmi
žaloby vo veci samej, keď nárok považuje za preukázaný a osvedčený. Samotná výška pohľadávky
vzbudzujeobavu,žedlžnásumazmajetkužalovanejnebudeuhradená,keďjejpatriacenehnuteľnostisú
zaťažené záložným právom v prospech PSS a.s. Bratislava podľa zmluvy V 1048/11 zo dňa 28. 7. 2011,
neodkladná potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplýva z udalostí posledného mesiaca -

policajný zásah NAKA vo veci spáchania skutku, ktorý spočíva na tom istom základe ako žalobcovo
právo, odignorovanie výzvy žalobcu žalovanou, čím preukazuje nezáujem riešiť vec mimosúdne.

16. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 CSP

potvrdiť. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Odvolateľka vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je nevykonateľné z dôvodu, že už nie je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v I. až IV. výroku
tohto rozhodnutia a súd prvej inštancie si túto skutočnosť neoveril.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

19. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné
pravidlo,podľaktoréhojeprerozhodnutierelevantnýstavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.
Zhľadiskarozhodnutiaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatomožnoodvodiťajzprimeranej

aplikácie ustanovenia § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP.

20. S poukazom na ust. § 329 ods.2 CSP v spojení s ust. § 344 CSP, súd prvej inštancie je teda
viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť ajzmeny, ku ktorým došlo od podania v návrhu. Osobitný význam má ustanovenie § 329 ods. 2 CSP
pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v
zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali
až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase

vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. ku dňu 21. júna 2017, vyhodnotil túto odvolaciu námietku
žalovanej ako nedôvodnú, nakoľko z LV č. XXXX kat.úz. E., vyplýva, že ako v čase podania návrhu
na súd, tak aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení, žalovaná bola
uvedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 21.06.2017

a dátum vkladu č. 1204/2017 ohľadne predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaná darovacou zmluvou
zo dňa 12.06.2017 previedla na B. a C. M. je zo dňa 22.06.2017, t.j. až po vydaní napadnutého
rozhodnutia a práve z dôvodu podaného návrhu na vklad na OÚ Hlohovec dňa 12.06.2017 bola od
nasledujúceho dňa t.j. od 13.6.2017 a teda aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na predmetnom
liste vlastníctva zapísaná plomba, ktorá preukazovala tú skutočnosť, že ohľadom týchto nehnuteľností

prebiehavkladovékonanie,čímbolaosvedčenápotrebaneodkladnejúpravypomerovvdôsledkuhrozby
zmarenia exekúcie.

23. Odvolací súd tak aj napriek nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaná už
nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností je viazaný pri svojom rozhodovaní ust. § 329 ods. 2 CSP

a preto musel vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a teda, že
žalovaná bola ku dňu 21.06.2017 vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

24. Ďalej odvolateľka namietala, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, ktorá je uplatnená v tomto
konaní, pretože tak ako ona, aj žalobca bol uvedený do omylu neznámym páchateľom, ktorý uviedol

do peňažného obehu veľmi presvedčivé falzifikáty japonských jenov. Je toho názoru, že vo vzťahu k
žalobcovi sa nedopustila bezdôvodného obohatenia a preto považuje podanie tejto žaloby vo vzťahu k
nej za predčasné a po právnej a skutkovej stránke za neopodstatnené.

25. Odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovanej považoval za neopodstatnenú nakoľko rovnako

ako uviedol súd prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca osvedčil, že žalovanej
uplatňovanú čiastku vyplatil na základe nepravých/falošných bankoviek a nie je rozhodujúce, či nárok
bude posudzovaný ako plnenie z neplatného právneho úkonu alebo z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ teda
ide o odvolaciu námietku, že žalobca neosvedčil základ nároku, odvolací súd uvádza, že riešenie
sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku ako predbežných otázok pri skúmaní

predpokladov v rámci procesnej ochrany nezodpovedá účelu tejto ochrany a ako také budú riešené v
súdnom konaní vo veci samej.
26. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie je žalobcom osvedčená. Skutočnosť, že žalovaná na výzvy žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia nereagovala vyplýva, že nemá žiaden záujem riešiť spornú vec

mimosúdnou cestou, resp. ani záujem uhradiť svoju pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale
zabránenie zhoršenia jeho pozície.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

28. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).