Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204875
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716204875.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795,
proti žalovanému F. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., štátny občan SR, o zaplatenie 367,51 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 254,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 254,- € od 11.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.4.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Consumer Finance Holding
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130) zo dňa 19.4.2016, ktorou sa
žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 367,51 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 20.5.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 7.12.2012 zmluvu o pôžičke

evid.č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 555,- €. Podľa
zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 21 mesačných splátkach v sume 20,58
€. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 135,- €. Vzhľadom na to,
že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne
a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 11.5.2013 listom - predžalobná
upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný do dňa
spísania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje

sumu 367,51 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil
zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žaloby
mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 502,51 €, ktorú žalobca ponížil o už uhradenú čiastku 135,- € a to
predstavuje rozdiel vo výške žalovanej sumy 367,51 €.

2. Na návrh vydal súd dňa 7.10.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/97/2016-19, ktorý však musel v zmysle
§ 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/97/2016-41 zo dňa

15.2.2017 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

3. Dňa 28.11.2016 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu a zároveň súhlas zo
vstupom do konania.O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp.zn.10C/97/2016-33
zo dňa 14.12.2016, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil
žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a do konania na jeho miesto vstúpil Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v
tomto uznesení.

4. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej

republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na
adresu uvedenú v žalobe a v Registri obyvateľov SR má žalovaný ako trvalý pobyt evidovanú len

Obec Zvolen, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Zo správy OO PZ
Zvolen súd zistil, že žalovaný na adrese uvedenej v žalobe nebýva. Tiež bolo zistené, že nie je vo
väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Súd tiež zistil, že nie je evidovaný v registri poistencov
Sociálnej poisťovne. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa

dňom 8.3.2017 považuje za doručenú žalovanému.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.8.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.8.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 18.8.2017, z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
Zároveň navrhli, aby súd rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa tiež na
pojednávanie nedostavil, s tým, že doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané v súlade s §
106 ods. 3 C.s.p.. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania resp. ktoré si obstaral súd ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor a to: zmluvu o pôžičke zo dňa
7.12.2012 z č.l.3 vrátane všeobecných obchodných podmienok z č.l.4, predžalobnú upomienku z č.l.5
vrátane poštovej doručenky z č.l.6-7, prehľad splátok a úhrad z č.l.8, oznámenie o postúpení pohľadávky

zo dňa 30.9.2016 z č.l.30 vrátane poštovej doručenky, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých
v eurách, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 7.12.2012 súd zistil,
že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovaným
ako klientom, pričom predmetom financovania pôžičky bola čierna technika - toshiba - c855-12h, kde

ako kúpna cena je uvedená suma 449,- €, celková suma pôžičky 432,18 €, celková suma pôžičky bez
poistenia 420,- €, akontácia 135,- €, akontácia 30 %, počet splátok 21, splátka 20,- €, splátka s poistením
20,58 €, ročná úroková sadzba 39,46 %, priemerná hodnota RPMN 46,35 %, RPMN (X): 39,46 %,
pôžička (finančné plnenie) 314,- €, celkové náklady spotrebiteľa 106,- €, termín konečnej splatnosti
september 2014. Klient prehlásil, že sa podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými

obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich,
súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať.
Zo Všeobecných obchodných podmienok firmy právneho predchodcu žalobcu platných od 1.1.2009 súd
okreminéhozistil,ževčlánkuVI.Podmienkysplácaniavbode6.1.jeuvedené,žeklientjepovinnýriadne
a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch

určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach
a/alebo VOP. V bode 6.2. je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo
podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. V bode 6.3. je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok,príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. V bode 6.4. je uvedené, že prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 5.11.2013 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu

žalovanému, v ktorej mu oznámili, že napriek ich predchádzajúcim upozorneniam týkajúcich sa
zmluvy č.XXXXXXXX, ktorými mu poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tieto
nerešpektoval a preto ho vyzvali k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žiadali uhradiť celkovú istinu vo výške 438,36 €,
najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej

doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaný,
s tým, že zásielka bola vrátená späť dňa 16.5.2013 s poznámkou „adresát neznámy“.
Z prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovaného evid.č./VS:20337172 súd okrem iného zistil,
že v kolónke splátka je uvedená akontácia 7.12.2012 135,- €, potom v dňoch 20.1.2013, 20.2.2013,
20.3.2013, 20.4.2013, 20.5.2013 sú uvedené splátky vo výške 20,58 € a dňa 20.6.2013 je uvedená
splátka 264,61 € spolu splátky 502,51 € a v kolónke úhrada je uvedená len čiastka 135,- € dňa 7.12.2012

z titulu akontácie.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny
predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že ako postupca k 19.9.2016 postúpili svoju
pohľadávku zo zmluvy č.20337172, uzavretej dňa 7.12.2012 medzi nimi ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom vo výške 441,32 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením

zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 ako
postupníka,stým,žeoddátumuprevzatiatohtooznámeniajepovinnýplniťvšetkysvojepovinnostipodľa
predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového
podacieho hárka č.EPH007851051 súd zistil, že dňa 3.10.2016 pod podacím číslom RF179868963SK
bola zasielaná poštová zásielka žalovanému.

Z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové
obchody) súd okrem iného zistil, že v IV. štvrťroku 2012 pre domácnosti vo vzťahu k spotrebiteľským a
ostatným úverom s výnimkou úverov na nehnuteľnosti pre domácnosti bola začiatočná fixácia úrokovej
sadzby pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 11,19 %.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj
zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § l ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len „ citovaný právny predpis“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods.2 citovaného právneho predpisu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu zmluva, o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného právneho predpisu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.l.2013.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere dňa 7.12.2012, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerýchprípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez
možnosti modifikácie. Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie

dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu
aj posudzoval.
V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 7.12.2012 mal byť žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
314,- €, ktorý sa zaviazal splatiť 21 mesačnými splátkami vo výške 20,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
420,- € (bez poistenia). Ročná úroková sadzba v zmluve bola dojednaná vo výške 39,46 %.

Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade
ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na
ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery
v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je

plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam
inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená

jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme
platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom

toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi

ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické

tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Úrokzúveruplnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky.Jehovýškapretomusízodpovedať
danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Z predložených štatistických
informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo
sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva,

že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov
so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 11,19 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto
sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje.
Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške
39,46 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve
o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 3 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s
ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania,
t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.

Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí
sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je
možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o
dohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanieoúrokuzaneplatné
v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej

nižšej výške, než vo výške 39,46 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na
zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere,
keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľskýúver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,
t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z
dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný uhradiť
žalobcovi len čiastku, ktorú mu právny predchodca žalobcu reálne poskytol, čiže finančné plnenie vo
výške 314,- €, keď túto sumu mal splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € počnúc mesiacom
január 2013, vždy najneskôr do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný však v
prospech tohto úverového vzťahu neuhradil žiadnu splátku. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu,

ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti
žalovanýrozporoval,atočiužideovýškusumyposkytnutejprávnympredchodcomžalobcužalovanému
z titulu predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu, ktorá mala byť zo strany žalovaného uhradená v
prospech žalobcu. Súd však prisúdil žalobcovi len sumu 254,- €, keď od sumy 314,- € odčítal čiastku 60,-
€ z titulu 3 splátok splatných v mesiacoch január až marec 2013, keďže s poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bol súd povinný aj napriek absencii

akejkoľvek obrany zo strany žalovaného v konaní ex offo posúdiť otázku prípadného premlčania nároku
uplatneného žalobcom v tomto konaní, pričom dospel k záveru, že táto pohľadávka žalobcu je v časti
premlčaná, keďže podľa došlej pečiatky tunajšieho súdu bola žaloba na tunajšom súde podaná až dňa
21.4.2016, čiže v čase podania žaloby na súd už uplynula trojročná premlčacia doba za predmetné 3
splátky.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal až od 11.11.2013 (žalobca požadoval
úrok z omeškania od 20.5.2013), keď z dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že k
zosplatneniu úveru došlo až listom zo dňa 5.11.2013 označeným ako Predžalobná upomienka, s tým,
že predmetnú požadovanú čiastku žiadali uhradiť do 3 dní od doručenia tejto upomienky, a teda podľa
názoru súdu, že žalovaný odo dňa nasledujúceho je v omeškaní s vrátením sumy, ktorú súd prisúdil

žalobcovi v súdenej veci. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 8,5 % ročne,
tak ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková
sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporovéhoporiadkutak,ženakoľkobolžalobcalenvčastiúspešnývtomtokonaní,súdvyhodnotilpomer
úspechu strán konania v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 38 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma
367,51 €, žalovaný bol zaviazaný na sumu 254,- €, teda úspech žalobcu bol 69 % a úspech žalovaného
31 %, čiže rozdiel predstavuje 38 % v prospech žalobcu s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.