Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010591
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra

Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému I. A. a spol., pre pokračovací zločin
podielníctva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák. v časti spáchaný v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 1. júna 2017, o odvolaniach obžalovaných I. A., O.
C. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.2.2017, sp.zn. 2T/174/2015 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok u
obžalovaných I. A. a R. J. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku sa obžalovaní I. A. a R. J. uznávajú za vinných a odsudzujú
nasledovne:

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o vine, treste a náhrade škody rozsudku
Okresného súdu Prešov sp.zn. 5T 53/2016 zo dňa 17.6.2016, právoplatný dňa 17.6.2016, ktorým bol
obžalovaný I. A. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú

dobu18 (osemnásť) mesiacov a výrok o vine, treste a náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava III. sp.zn. 3T 100/2016 zo dňa 15.6.2016, právoplatný dňa 1.7.2016, ktorým bol obžalovaný R.
J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Obžalovaní: I. A. - nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom D. XXX, toho
času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,

R. J. - nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom G., toho
času bytom J., T. XXXX/XA

s ú v i n n í, ž e:

1.) I. A. po vzájomnej dohode s K. J. v priebehu mesiaca jún a júl 2009 predali obytné kontajnery vo

vlastníctve spoločnosti Fagus SK, s. r. o., Hliník nad Váhom 428 získané trestným činom podvodu podľa
§ 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spáchaným I. D., a to obytný kontajner č. Z-503 v mieste
bydliska R. E. v L. D. č. XXX, za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.000 Eur a obytný kontajner
č. Z-156 v M. nad L. I. C., za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.050 Eur,

2.) I. A. sám v priebehu mesiacov február až jún 2009 predal obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti
Fagus SK, s. r. o., Hliník nad Váhom 428 získané trestným činom podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek

2 Trestného zákona spáchaným W.. O. T., I. D., O. C. a G. C., a to obytný kontajner č. F-105 v mieste
bydliska C. T. v K. L. E. č. XX, za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 830 Eur, obytné kontajnery č.F-129, Z-491 v mieste bydliska C. T. v K. L. E.- E. č. XXX, za ktorých predaj získal hotovosť vo výške
2.000 Eur, obytné kontajnery č. Z-415 a Z-058 v podnikateľských priestoroch spol. Beny-stav, s. r. o.
Prievidza, Necpalská 30, W. G., za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 3.984 Eur, obytný kontajner

č. Z-456 v mieste podnikania C. Y. v Q. - J. XXX za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 1.300 Eur,
čím v prípade skutkov pod bodom 1 a 2 získal neoprávnený prospech vo výške 10.164 eur,

3.) I. A. spoločne s R. J. a O. C. v úmysle za dodaný tovar nezaplatiť potom ako na jar 2010 na
výstave v Brne spoločne kontaktovali poškodenú spoločnosť dňa 10.5.2010 v Prievidzi pod zámienkou

dodávky betónových výrobkov na stavbu diaľnice v okolí Nitry podpísal R. J. ako konateľ spoločnosti
D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza, Hviezdoslavova 5 so spoločnosťou Best-Beta, a. s. rámcovú kúpnu
zmluvu, pričom na požiadanie poškodenej spoločnosti a pokyn I. A. jej predložil ako podmienku dodania
betónovej dlažby potvrdenie vystavené ČSOB bankou a. s., pobočka Benešov zo dňa 17.6.2010, ktorým
potvrdzoval povolenie inkasa v prospech poškodenej spoločnosti do výšky 700.000 CZK hoci vedeli, že
na účte nie sú žiadne peniaze, na čo poškodená spoločnosť zrealizovala od 19.6.2010 do 25.6.2010

prepravu tovaru v hodnote 390.666 CZK, ktorý doviezla do areálu v Tesárskych Mlyňanoch, ktorý
zabezpečil O. C., za dodaný tovar nezaplatili, tento z časti rozpredali, s ostatkom naložili nezisteným
spôsobom, čím poškodenej spoločnosti BEST-BETA, a. s., Ostrava- Hrabová, Paskovská 181/227, IČ:
45192308, Česká republika spôsobili škodu 14.003,06 Eur,

4.) I. A. potom ako ústne dohodol obchodnú spoluprácu so spoločnosťou CS-Beton, s. r. o. po
vzájomnej dohode s R. J. a O. C. dňa 4.6.2010 v úmysle vylákať výrobky z betónu a za tieto nezaplatiť
prostredníctvom e-mailu O. C. a R. J. ako konateľ spoločnosti D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza,
Hviezdoslavova 5 od spoločnosti CS-Beton, s. r. o., Veľké Žarnoseky č. 184, IČ:36011819, Česká
republika objednali zámkovú dlažbu o objeme minimálne 4.500 m2 v hodnote 35.000 Eur, pričom na

základe falošného potvrdenia o úhrade faktúry z účtu spoločnosti D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza z
prievidzskej pobočky UniCreditBanky, a. s. v prospech poškodenej spoločnosti, ktorý vypracoval O.
C. došlo k dodaniu dlažby o objeme 725,76 m2 v hodnote 5.565,65 Eur do skladu v Tesárskych
Mlyňanoch, ktorý zabezpečil O. C., čím poškodenej spoločnosti CS-Beton, s. r. o. spôsobili škodu
5.565,65 Eur, pričom ak by nedošlo k zastaveniu dodávky ostatku objednaného tovaru, vznikla by

poškodenej spoločnosti škoda vo výške 35.000 €

X.) I. A. dňa 27. 09. 2010 z neznámeho miesta sa ako podnikateľský subjekt pod názvom I. A., T. XX,
M., IČO: 755 67 318, DIČ: CZ 605918271 prostredníctvom G. Y., nar. XX. 6. XXXX z emailovej adresy
c. s. [email protected] a tel. XXXX XXX XXX dohodol na zabezpečení viacerých prepráv tvárnic so spoločnosťou

Eluma Trans, s.r.o. Volgogradská 13, Prešov, IČO: 364 661115 s tým, že po zaplatení prvej prepravy
vopred sa uskutočnia aj následne, ktoré uhradia na základe vystavených faktúr, kde G. Y. vložil na účet
spoločnosti Eluma Trans, s.r.o.sumu 370,- Eur za prepravu tvárnic z Odry, čR do Žiaru nad Hronom,
kde následne si I. A. prostredníctvom objednávok z emailovej adresy [email protected] objednal dňa 8. 10. 2010
prepravu v hodnote 700,- Eur (fa č. 50100089), 400,- Eur (fa č. 501 000095) a dňa 14. 10. 2010 prepravy

v hodnote 400,- Eur (fa č. 501000098) a 800,- Eur (fa č. 50100099), kde však už pri prvotnej dohode
vedel, že tieto ďalšie prepravy neuhradí, čím svojím konaním spoločnosti Eluma Trans, s.r.o. Prešov
spôsobil škodu vo výške 3150,- Eur,

6.) R. J. ako konateľ spoločnosti D.C.S. Desing, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 5, 971 01

Prievidza, IČO: 36011819 podpísal dňa 4. 1. 2010 rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou H+H
Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Poľná 1967/4, 903 01 Senec, IČO: 36708381, ktorej predmetom
boladodávkastavebnýchmateriálov,následnebolakoplatobnýnástrojzadanýtovardohodnutýinkasný
súhlas, ktorý bol doručený do spoločnosti H+H Slovenská republika, s.r.o. a následne na základe tejto
zmluvy bola od spoločnosti D.C.S Desing, s.r.o. doručená do spoločnosti H+H Slovenská republika,

s.r.o. objednávka na stavebný materiál, pričom dňa 22. 4. 2010, dňa 23. 4. 2010 a dňa 4. 5. 2010 v
obci Y. na ulici Zš C. T., tento stavebný materiál R. J. ako konateľ spoločností D.C.S. Desing, s.r.o.
prevzal na troch dodacích listoch, konkrétne na dodacom liste na faktúru č. 40000352 tovar v sume
2362,69 Eur, na dodacom liste na faktúru č. 40000353 tovar v sume 2362,69 Eur a na dodacom liste
na faktúru č. 40000375 tovar v sume 2362,69 Eur, kde svojím podpisom potvrdil prevzatie predmetného

stavebného materiálu, pričom obsahom každého dodacieho listu bol materiál H+H CLAS.PDK.P2d/š/
v 625x 250x250 v počte 25,00 pal a H+H paleta ( PL) 1200x 750 mm, následne za uvedený tovar
nezaplatil, pričom uviedol, že o detaily sa nestaral, že to nevybavoval on a že iba prišiel na miesto
určenia za účelom podpísania dodacích listov, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti H+H Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Poľná č. 1967 /4, Senec (v súčasnosti APSALAR, s.r.o. so
sídlom Drieňová ul. č. 1H/ II. 16 940, 821 01 Bratislava) škodu v celkovej výške 7088,07 Eur,

t e d a:

obžalovaný I. A. v bode 1

- spoločným konaním na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou

osobou,

obžalovaný I. A. v bode 2

- na iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre

seba a pre iného väčší prospech,

obžalovaný I. A. v bode 3, 4, 5 a obžalovaný R. J. v bode 3, 4 , 6

- v časti spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu

a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, v časti sa spoločným konaním dopustili konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle na škodu cudzieho
majetkusebaobohatiťtým,žeuvedúniekohodoomyluaspôsobiataknacudzommajetkuznačnúškodu
a k dokonaniu činu nedošlo, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný I. A. v bode 1, 2

- pokračovací zločin podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v časti
spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný I. A. v bode 3, 4, 5 a obžalovaný R. J. v bode 3, 4 ,6

- pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm.j) Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j ú:

Obžalovaný I. A.

Podľa § 221 ods. 3, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona k spoločnému
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný R. J.

Podľa § 221 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona k spoločnému
trestu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného

zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému R. J. obmedzenie spočívajúce
v zákaze styku so spoluobžalovanými I. A., nar. X.XX.XXXX v J., a O. C., nar. X.X.XXXX v L. J..Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní I. A., O. C. a R. J. sú povinní uhradiť spoločne a
nerozdielne Spoločnosti CS-BETON, s. r. o., so sídlom Veľké Žernoseky 184, 412 01, IČO: 47287586

škodu vo výške 5 565,65 €.

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. sa poškodená obchodná spoločnosť Eluma Trans, s.r.o. Prešov, Volgogradská
13, Prešov, IČO: 36466115 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. sa obžalovanému R. J. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
APSALAR, s.r.o. so sídlom Drieňová ul. č. 1H/II. 16940, 821 01 Bratislava, škodu vo výške 7.088,07 €.

II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaných Júliusa Uríka a Radoslava Mihálika z a m i e t a j
ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom zo dňa 1.2.2017, sp. zn. 2T/174/2015 podľa § 41 ods. 3 Trestného
zákona zrušil výrok o vine a o treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 5T 53/2016, zo dňa
17.6.2016, právoplatný dňa 17.6.2016, ktorým bol obžalovaný I. A. uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 18 (osemnásť)
mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu18 (osemnásť) mesiacov a výrok o vine a treste

trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III. č. 3T 100/2016 zo dňa 15.6.2016, právoplatný dňa
1.7.2016, ktorým bol obžalovaný R. J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestnéhozákonaabolmuuloženýtrestodňatiaslobody12(dvanásť)mesiacov,podmienečneodložený
na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a obžalovaného I. A. uznal za vinného v bode 1 a 2
rozsudku pre pokračovací zločin podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného

zákona v časti spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaného I. A. v bode
3, 4, 5 rozsudku, obžalovaného O. C. v bode 3, 4 rozsudku a obžalovaného R. J. v bode 3, 4 ,6 rozsudku
pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

1.) I. A. po vzájomnej dohode s K. J. v priebehu mesiaca jún a júl 2009 predali obytné kontajnery vo
vlastníctve spoločnosti Fagus SK, s. r. o., Hliník nad Váhom 428 získané trestným činom podvodu podľa
§ 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spáchaným I. D., a to obytný kontajner č. Z-503 v mieste
bydliska R. E. v Nitrianskych D. č. XXX, za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.000 Eur a obytný

kontajner č. Z-156 v M. nad L. I. C., za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.050 Eur,

2.) I. A. sám v priebehu mesiacov február až jún 2009 predal obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti
Fagus SK, s. r. o., Hliník nad Váhom 428 získané trestným činom podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona spáchaným W.. O. T., I. D., O. C. a G. C., a to obytný kontajner č. F-105 v mieste

bydliska C. T. v K. L. E. č. XX, za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 830 Eur, obytné kontajnery č.
F-129, Z-491 v mieste bydliska C. T. v K. L. E.- E. č. XXX, za ktorých predaj získal hotovosť vo výške
2.000 Eur, obytné kontajnery č. Z-415 a Z-058 v podnikateľských priestoroch spol. Beny-stav, s. r. o.
Prievidza, Necpalská 30, W. G., za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 3.984 Eur, obytný kontajner
č. Z-456 v mieste podnikania C. Y. v Q. - J. XXX za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 1.300 Eur,

čím v prípade skutkov pod bodom 1 a 2 získal neoprávnený prospech vo výške 10.164 eur,

3.) I. A. spoločne s R. J. a O. C. v úmysle za dodaný tovar nezaplatiť potom ako na jar 2010 na
výstave v Brne spoločne kontaktovali poškodenú spoločnosť dňa 10.5.2010 v Prievidzi pod zámienkou
dodávky betónových výrobkov na stavbu diaľnice v okolí Nitry podpísal R. J. ako konateľ spoločnosti

D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza, Hviezdoslavova 5 so spoločnosťou Best-Beta, a. s. rámcovú kúpnu
zmluvu, pričom na požiadanie poškodenej spoločnosti a pokyn I. A. jej predložil ako podmienku dodania
betónovej dlažby potvrdenie vystavené ČSOB bankou a. s., pobočka Benešov zo dňa 17.6.2010, ktorým
potvrdzoval povolenie inkasa v prospech poškodenej spoločnosti do výšky 700.000 CZK hoci vedeli, že
na účte nie sú žiadne peniaze, na čo poškodená spoločnosť zrealizovala od 19.6.2010 do 25.6.2010

prepravu tovaru v hodnote 390.666 CZK, ktorý doviezla do areálu v P. C., ktorý zabezpečil O. C.,za dodaný tovar nezaplatili, tento z časti rozpredali, s ostatkom naložili nezisteným spôsobom, čím
poškodenejspoločnostiBEST-BETA,a.s.,Ostrava-Hrabová,Paskovská181/227,IČ:45192308,Česká
republika spôsobili škodu 14.003,06 Eur,

4.) I. A. potom ako ústne dohodol obchodnú spoluprácu so spoločnosťou CS-Beton, s. r. o. po
vzájomnej dohode s R. J. a O. C. dňa 4.6.2010 v úmysle vylákať výrobky z betónu a za tieto nezaplatiť
prostredníctvom e-mailu O. C. a R. J. ako konateľ spoločnosti D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza,
Hviezdoslavova 5 od spoločnosti CS-Beton, s. r. o., Veľké Žarnoseky č. 184, IČ:36011819, Česká

republika objednali zámkovú dlažbu o objeme minimálne 4.500 m2 v hodnote 35.000 Eur, pričom na
základe falošného potvrdenia o úhrade faktúry z účtu spoločnosti D.C.S. Design, s. r. o., Prievidza z
prievidzskej pobočky UniCreditBanky, a. s. v prospech poškodenej spoločnosti, ktorý vypracoval O. C.
došlo k dodaniu dlažby o objeme 725,76 m2 v hodnote 5.565,65 Eur do skladu v P. C., ktorý zabezpečil
O. C., čím poškodenej spoločnosti CS-Beton, s. r. o. spôsobili škodu 5.565,65 Eur, pričom ak by nedošlo
k zastaveniu dodávky

5.) I. A. dňa 27. 09. 2010 z neznámeho miesta sa ako podnikateľský subjekt pod názvom I. A., T. XX,
M., IČO: 755 67 318, DIČ: CZ 605918271 prostredníctvom G. Y., nar. XX. 6. XXXX z emailovej adresy
c. s. [email protected] a tel. XXXX XXX XXX dohodol na zabezpečení viacerých prepráv tvárnic so spoločnosťou
Eluma Trans, s.r.o. Volgogradská 13, Prešov, IČO: 364 661115 s tým, že po zaplatení prvej prepravy

vopred sa uskutočnia aj následne, ktoré uhradia na základe vystavených faktúr, kde G. Y. vložil na účet
spoločnosti Eluma Trans, s.r.o.sumu 370,- Eur za prepravu tvárnic z Odry, čR do Žiaru nad Hronom,
kde následne si I. A. prostredníctvom objednávok z emailovej adresy [email protected] objednal dňa 8. 10. 2010
prepravu v hodnote 700,- Eur (fa č. 50100089), 400,- Eur (fa č. 501 000095) a dňa 14. 10. 2010 prepravy
v hodnote 400,- Eur (fa č. 501000098) a 800,- Eur (fa č. 50100099), kde však už pri prvotnej dohode

vedel, že tieto ďalšie prepravy neuhradí, čím svojím konaním spoločnosti Eluma Trans, s.r.o. Prešov
spôsobil škodu vo výške 3150,- Eur,

6.) R. J. ako konateľ spoločnosti D.C.S. Desing, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 5, 971 01
Prievidza, IČO: 36011819 podpísal dňa 4. 1. 2010 rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou H+H

Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Poľná 1967/4, 903 01 Senec, IČO: 36708381, ktorej predmetom
boladodávkastavebnýchmateriálov,následnebolakoplatobnýnástrojzadanýtovardohodnutýinkasný
súhlas, ktorý bol doručený do spoločnosti H+H Slovenská republika, s.r.o. a následne na základe tejto
zmluvy bola od spoločnosti D.C.S Desing, s.r.o. doručená do spoločnosti H+H Slovenská republika,
s.r.o. objednávka na stavebný materiál, pričom dňa 22. 4. 2010, dňa 23. 4. 2010 a dňa 4. 5. 2010 v

obci Y. na ulici Zš C. T. , tento stavebný materiál R. J. ako konateľ spoločností D.C.S. Desing, s.r.o.
prevzal na troch dodacích listoch, konkrétne na dodacom liste na faktúru č. 40000352 tovar v sume
2362,69 Eur, na dodacom liste na faktúru č. 40000353 tovar v sume 2362,69 Eur a na dodacom liste
na faktúru č. 40000375 tovar v sume 2362,69 Eur, kde svojím podpisom potvrdil prevzatie predmetného
stavebného materiálu, pričom obsahom každého dodacieho listu bol materiál H+H CLAS.PDK.P2d/š/

v 625x 250x250 v počte 25,00 pal a H+H paleta ( PL) 1200x 750 mm, následne za uvedený tovar
nezaplatil, pričom uviedol, že o detaily sa nestaral, že to nevybavoval on a že iba prišiel na miesto
určenia za účelom podpísania dodacích listov, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti H
+H Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Poľná č. 1967 /4, Senec (v súčasnosti APSALAR, s.r.o. so
sídlom Drieňová ul. č. 1H/ II. 16 940, 821 01 Bratislava) škodu v celkovej výške 7088,07 Eur,

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný I. A. podľa § 221 ods. 3, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného
zákona k spoločnému úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný O. C. podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 37 písm. h), m) Trestného
zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov, 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol
uložený obžalovanému O. C. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/47/2013 zo dňa 12.6.2013,
právoplatný dňa 12.6.2013, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Obžalovaný R. J. podľa § 221 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného
zákona k spoločnému trestu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa §

51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Podľa § 51 ods. 3
písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanému R. J. obmedzenie spočívajúce v zákaze styku so
spoluobžalovanými I. A., nar. X.XX.XXXX v J. a O. C., nar. X.X.XXXX v L. J..

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní I. A., O. C. a R. J. boli zaviazaní uhradiť spoločne a

nerozdielne Spoločnosti CS-BETON, s. r. o., so sídlom Veľké Žernoseky 184, 412 01, IČO: 47287586
škodu vo výške 5 565,65 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podali odvolania obžalovaní I. A., O. C. a
prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaných I. A. a R. J..

Obžalovaný I. A. v písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom obhajcu namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho osobe vo všetkých jeho výrokoch s poukazom
na to, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 3 a 4 sa sám
považuje za osobu, ktorá konala v omyle vyvolanom u neho spoluobžalovanými O. C. a R. J.. Vo
vzťahu k skutkom označeným v napadnutom rozsudku pod bodmi 1) a 2) je presvedčený o tom,

že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by v čase, keď sprostredkovával predaj niektorých
z predmetných kontajnerov v roku 2009 v okrese Prievidza mal vedomosť o tom, že sa jedná o
kontajnery, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. On mal len záujem sprostredkovaním predaja privyrobiť
si nejaké peniaze, ale nezískal neoprávnený prospech v rozsahu 10.164 Eur tak, ako je to uvedené v
odôvodnenínapadnutéhorozsudku. Priamonahlavnompojednávaníhožiadnyzosvedkovneoznačilza

osobu, ktorá od nich prevzala peniaze za kontajnery. Vykonaným dokazovaním sa obžalobe nepodarilo
preukázať, že by sa s K. J. dohodol na predaji odcudzených obytných kontajnerov. Výpoveď svedkyne
T., bývalej priateľky K. J. považuje v tejto súvislosti za účelovú, v snahe poškodiť práve K. J., s ktorým
sa zle rozišla. Prečo tvrdil práve svedok C., že on mal byť jednou z osôb, ktoré mu mali predať
kontajner, k tomu sa on vyjadriť nevie. V súvislosti s výpoveďou svedka T. uviedol, že ten sa na hlavnom

pojednávaní vyjadril, že ho vidí prvýkrát a priamo do očí mu nepovedal, že on je osobou, s ktorou prišiel
do styku v súvislosti s predajom kontajnerov. Pri trestnom čine podielnictva je potrebné preukázať jednak
to, že páchateľ mal v čase prevodu veci vedomosť o tom, že táto vec bola získaná trestným činom
spáchaným inou osobou a jednak, že mal z tejto trestnej činnosti nejaký prospech. Tieto skutočnosti
však vo vzťahu k jeho osobe objektívne preukázané neboli a vôbec nie v takom rozsahu, ako to má

vyplývať z odôvodnenia rozsudku. V konaní nebola objektívnym spôsobom preukázaná ani výška tzv.
neoprávneného prospechu, ktorá má pritom vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu. Vo vzťahu
k skutkom označených v napadnutom rozsudku pod bodmi 3 a 4 je z vykonaného dokazovania zrejmé,
že v čase objednania tovaru (zámkovej dlažby) bola dodávka tohto tovaru na stavbu rýchlostnej cesty v
okolí Nitry reálna a že obžalovaný C. sa mal následne na tejto stavbe spolupodieľať ako subdodávateľ,

to znamená, že sa malo jednať o reálny a nie fiktívny obchod, keď pritom on ozrejmil okolnosti, za ktorých
sa zúčastnil predmetných obchodov s tým, že vopred nebol so spoluobžalovanými dohodnutý na tom,
že po odobratí tovaru sa kúpna cena nezaplatí. Skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol obžalovaný
J. považuje z jeho strany za účelovú obranu v snahe preniesť spoluzodpovednosť aj na jeho osobu,
ako aj z dôvodu, že spoluobžalovaný J. si myslel, že na územie SR sa už nevráti. Obžalovaný J. sa

pritom postavil do pozície osoby, ktorú mal on spoločne s obžalovaným C. na trestnú činnosť zneužiť
ako tzv. „bieleho koňa,“ čo sa však v konaní nepreukázalo. Jednoznačne prehlasuje, že v predmetných
obchodoch nekonal v úmysle spáchať trestný čin a sám sa zo strany obžalovaných J. a C. cíti byť
oklamaný. Vo vzťahu k uloženému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov uvádza,
že za predpokladu, že by bol uznaný vinným zo všetkých skutkov obžaloby, tak tento trest považuje

za neprimerane prísny, pretože prvostupňový súd pri ukladaní trestu neprihliadol na všetky okolnosti
týkajúce sa jeho osoby, tiež na okolnosti, za ktorých sa mal dopustiť tohto konania, ako aj neprihliadol na
skutočnosť, že z časti sa jedná o pokus trestného činu podvodu a že od spáchania jednotlivých skutkov
uplynula doba viac ako 7 rokov. Tieto okolnosti vo vzájomnej súvislosti odôvodňujú pri ukladaní trestu
jeho osobe použitie ustanovenia Trestného zákona upravujúce mimoriadne zníženie trestu. Pokiaľ by

ho odvolací súd vzhľadom na výpoveď obžalovaného J. predsa len uznal vinným zo spáchania skutkov
označených v rozsudku pod bodmi 3 a 4, nemôže ho uznať vinným zo skutkov označených v rozsudku
pod bodmi 1 a 2, pretože týchto skutkov sa nedopustil a jeho vina nebola riadne preukázaná. V tejto
súvislosti navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak zruší výrok o vine u skutkov pod bodmi 1 a 2, zároveňzrušil aj spoločný úhrnný trest, uložený mu prvostupňovým súdom, pretože v danom prípade by z
dôvodu,žebymunemohlabyťpriznanápriťažujúcaokolnosť(§37písm.h)Trestnéhozákona),nemohol
uložiť trest odňatia slobody pri zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 pri

aplikácii § 38 ods. 4 Trestného zákona. V danom prípade by mal byť uložený trest v zákonnom rozpätí
trestnej sadzby uvedenej pri § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Podľa jeho názoru sa prvostupňový
súd s uvedenými okolnosťami riadne nevyporiadal a neprihliadol na dôkazy, ktoré boli vykonané v jeho
prospech a preto navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku a to v celom
rozsahu a aby po jeho preskúmaní zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch týkajúcich sa

jeho osoby a aby vec po zrušení rozsudku podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný O. C. v písomnom odôvodnení svojho odvolania namietal správnosť napadnutého rozsudku
vo vzťahu k jeho osobe (ďalej len obžalovaný) v celom rozsahu, keďže je nesprávny, nakoľko sa cíti
byť nevinný, pretože skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa nedopustil, ako aj z dôvodu, že skutok nie

je trestným činom uvedeným vo vynesenom rozsudku. So závermi prvostupňového súdu sa nemôže
rozhodne stotožniť, nesúhlasí so spôsobom akým sa tento vyporiadal nielen s dôkazmi vykonanými v
rámci hlavného pojednávania, ale aj s otázkou skutkového stavu ako takého. Za zmätočné a nejasné
považuje aj odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého mal byť zo spáchania predmetného trestného činu
usvedčený, keďže okresný súd pri odôvodnení svojho rozsudku nevychádzal pri svojom rozhodovaní

„najmä z výpovede obžalovaného J.", ale podľa jeho názoru „výlučne z výpovede obžalovaného J.."
Obžalovaný J. nie je podľa jeho názoru dôveryhodnou osobou a nemožno jeho výpovedi bez iných
objektívnych a jednoznačných dôkazov brať na zreteľ a na jej podklade rozhodnúť, tak ako sa uvádza vo
výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku, keďže okresný súd si v tomto prípade len mechanicky osvojil
výpoveď obžalovaného J. a to bez ohľadu na dôkazy a okolnosti prípadu, keď predovšetkým pri kúpe

obchodného podielu spoločnosti D.C.S. Design s.r.o. on nebol súčinný, ani inak aktívny. Výpoveďou
nielen obžalovaného J., ale aj výpoveďou obžalovaného A. je vyvrátené tvrdenie okresného súdu, že
by on akýmkoľvek spôsobom využil skutočnosť, že obžalovaný J. bol vo finančných problémoch a že
ho nahovoril na kúpu obchodného podielu označenej spoločnosti a absentuje tu akákoľvek príčinná
súvislosť medzi kúpou obchodného podielu spoločnosti D.C.S. Design, s.r.o. zo strany obžalovaného J.

a ním sprostredkovaného obchodu súvisiace s výstavbou diaľnice. Poukázal na to, že
mal reálne dohodnutú zákazku v súvislosti s výstavbou diaľnice, čo bolo potvrdené svedkom Y.. Hoci
k uzatvoreniu zmluvy súvisiacej s výstavbou diaľnice nedošlo, svedok Y. žiadnym spôsobom nepoprel,
že mal záujem reálne takúto zákazku dohodnúť. Naviac podľa jeho názoru nebol žiadnym relevantným
dôkazom v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom preukázaný jeho úmysel za dodaný tovar

nezaplatiť, nebola preukázaná existencia takejto dohody medzi jeho osobou a ďalšími obžalovanými a
rovnako nebolo preukázané, že by poškodené spoločnosti uviedol do omylu, alebo využil ich omyl, alebo
že takýmto konaním chcel spôsobiť na ich majetku škodu a súčasne chcel seba alebo iného obohatiť.
Má za to, že predmetná dohoda nevyplýva ani z výpovede samotného obžalovaného J. a neexistenciu
dohody potvrdil aj obžalovaný A.. On nepodpísal žiadne rámcové ani iné zmluvy s poškodenými

stranami, nebol majiteľom bankových účtov, nemal žiadne dispozičné práva k takýmto účtom, nezhotovil
a ani nepredložil poškodenej spoločnosti Best Beta, a.s. potvrdenie vystavené ČSOB bankou a ani sa
nezúčastnil žiadnych rokovaní so zamestnancami ČSOB, a.s. Benešov. Jeho osoba nebola konateľom
spoločnosti D.C.S. Design, s.r.o. a nebol ani osobou oprávnenou na vykonávanie akéhokoľvek právneho
úkonu za túto spoločnosť a preto nemohol ani vedieť, či spoločnosť D.C.S. Design, s.r.o. si splnila

svoje záväzky z tohto (alebo aj iného) obchodno- záväzkového vzťahu a aj v tejto súvislosti poukázal na
výpovede svedkov C., W.. C., J. i právneho zástupcu poškodenej spoločnosti Best Beta, a.s. Y.. Na záver
poukázal aj na to, že obžalovaný J. vypovedal, že za trestnou činnosťou je obžalovaný A. a jeho osoba,
pričom keď uvádzal vo svojej výpovedi konkrétnosti, podstatné skutočnosti súviseli s obžalovaným
A.. Obžalovaný A. zase vypovedal, že za trestnou činnosťou je obžalovaný J. a jeho osoba, pričom

keď uvádzal vo svojej výpovedi podstatné skutočnosti, tieto súviseli len s obžalovaným J.. Z výpovedí
svedkov a z listinných dôkazov je zrejmé, že výlučnú komunikáciu (vrátane osobných rokovaní) ohľadne
objednávky a dodania tovaru realizovali zástupcovia poškodených spoločností s obžalovanými A. a J., s
výnimkou komunikácie jeho osoby so svedkom C. za účelom naskladnenia tovaru. Ďalej je tiež zrejmé,
že obžalovaní J. a A. založili účet pre spoločnosť D.C.S. Design a tiež, že vykonali falošné bankové

operácie a v súvislosti so skutkami 3 a 4 boli obidvaja zadržaní českou políciou. Z uvedených skutočností
je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie má výrazné chyby, najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových
zistení,pričomsúdsariadnenevyporiadalsovšetkýmiokolnosťamirozhodujúcimiprerozhodnutie,resp.
ich nesprávne posúdil. Poukázal ďalej na to, že trestné právo má naviac charakter ultima ratia, z ktoréhovyplýva, že trestné právo má sekundárny charakter, čiže závisí od ďalších odvetví práva. Formulácia, že
trestné právo je „ultima ratio" znamená, že nielen zákonodarca, ale aj právna prax má používať trestné
právo v prípade, keď ostatné prostriedky nestačia. Trestné právo teda nesmie pohlcovať iné právne

odvetvia, nahrádzať ich a pôsobiť ako primárna ochrana tam, kde ochrana porušenia práva je doménou
hlavne iných právnych odvetví. Súčasne sa tiež domnieva, že v prípravnom konaní ako aj v konaní pred
prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci došlo v jeho neprospech k porušeniu
ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku, teda jednej zo základných zásad trestného konania, čo vidí v tom,
že ani vyšetrovateľ ani prvostupňový súd neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace

proti nemu a v jeho prospech nevykonali ani dôkazy dokonca ani po tom ako ich vykonanie on navrhol.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, na margo predmetného prebiehajúceho trestného konania poukázal
tiež na to, že dĺžka tohto konania neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach a
preto zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaných z
tohto dôvodu, čo v predmetnom konaní - odhliadnuc od tej skutočnosti, že je nevinný - nebolo zo strany
súdu zohľadnené. On pritom v súčasnej dobe vedie riadny a sporadický život, má družku, riadne sa

stará o svoje mal. dieťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matky, riadne a včas platí výživné vo
výške 120 EUR mesačne, pričom jediným riadnym zdrojom príjmov na výchovu a výživu mal. dieťaťa -
vzhľadom na tú skutočnosť, že matka mal. je t.č. v režime osobného bankrotu - je jeho mesačný plat a v
prípade jeho straty sa jednoznačne matka s dcérou dostanú do stavu hmotnej núdze. Podľa jeho názoru
výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

5To 8/2011 zo dňa 8.2.2011 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/47/2013 zo dňa 12.6.2013
(40 mesiacov nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, pričom prepustený bol po odpykaní 26
mesiacov nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody) mal na neho dostatočný výchovný vplyv,
keďže sa riadne zaradil do bežného života a od tejto doby nepácha žiadnu trestnú činnosť. Z uvedeného
dôvodu má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil aj možnosť jeho nápravy titulom vyššie

uvedeného odpykania nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody. Odhliadnuc od toho, že sa cíti
byť nevinný, uložený trest sa mu javí ako prísny a neprimeraný a to so zreteľom na všetky okolnosti
predmetnej veci ako aj na samotnú dĺžku predmetného trestného stíhania. Záverom poukázal aj na
zásadu in dubio pro reo, podľa ktorej, ak existujú pochybnosti v otázke viny obžalovaného a nie je možné
tieto pochybnosti rozptýliť ďalším dokazovaním, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného,

čo v tomto prípade konajúci súd neaplikoval. Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, právnu kvalifikáciu
predmetného skutku a správnosť postupu konania prvostupňového súdu a aby ho v celom rozsahu
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm.c) Trestného poriadku, eventuálne, aby napadnutý rozsudok z
dôvodov podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec prvostupňovému

súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len prokurátor) namietal správnosť napadnutého
rozsudku len vo vzťahu k obžalovaným I. A. a R. J. a to ohľadom výrokov a vine a treste v neprospech
obidvoch obžalovaných s poukazom na nesprávnu právnu kvalifikáciu pokračovacej trestnej činnosti,

ako aj pochybenie v súvislosti s ukladaním spoločného trestu obžalovaným I. A. a R. J.. Okresný súd v
prejednávanej trestnej veci postupoval nesprávne, keď konanie obžalovaných I. A. a R. J. právne posúdil
ako zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a) Tr.zák. v spolupáchateľstve, keď tak obžalovaný
I. A. v prípade trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.
5T/53/2016, ako aj obžalovaný R. J. v prípade trestného činu, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/100/2016, spáchali predmetný dielčí (správne čiastkový - pozn.
predsedu senátu) útok ako samotní páchatelia a nie ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr.zák. Podľa
odvolateľa z dikcie § 41 ods.3 Tr.zák. zároveň vyplýva, že pri ukladaní spoločného trestu súd zrušuje
okrem výroku o vine aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Podľa § 164
písm.a) Tr.por. v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol

nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného
pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods.1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby
ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Výrokom majúcim podklad vo výroku o
vine je teda aj výrok o náhrade škody, ktorý je obsiahnutý tak v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.
5T/53/2016, ako aj v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/100/2016. Prvostupňový

súd teda nepostupoval správne, keď v prípade vyššie uvedených odsudzujúcich rozhodnutí nezrušil
aj výroky o náhrade škody a tieto následne neprevzal do napadnutého rozsudku zo dňa 1.2.2017. Z
vykonaného dokazovania v prejednávanej trestnej veci je rovnako zrejmé, že tak obžalovaný I. A., ako aj
obžalovaný R. J. sa teraz stíhaného zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a) Tr.zák. dopustilina troch poškodených osobách, teda obaja obžalovaní sa stíhaného zločinu dopustili na viacerých
osobách, závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm.j) Tr.zák. a preto malo byť konanie každého
znichsprávneprávnekvalifikovanéakozločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a),písm.c)Tr.zák.

v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a v časti spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr.zák. Na podklade uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.d)
Tr.por. zrušil výroky o vine, treste a náhrade škody v napadnutom rozsudku vo vzťahu k obžalovaným
I. A. a R. J. a sám ich v zmysle § 322 ods.1, ods.2 Tr.por. po tom, čo v zmysle § 41 ods.3 Tr.zák. zruší
výroky aj o náhrade škody z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 5T/53/2016 a trestného rozkazu

Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/100/2016, uzná vinnými na skutkovom základe uvedenom v
rozsudku okresného súdu a to zo zločinu podvodu § 221 ods.1, ods.3 písm.a), písm.c) Tr.zák. v časti
spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a v časti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a
uloží im trest podľa rozsudku okresného súdu a zároveň prevezme výroky o náhrade škody z citovaných
rozsudkov Okresného súdu Prešov a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných I. A.,
O. C. a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 1. júna 2017 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu
spolu so spisom boli predložené dňa 25. apríla 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom a obžalovanými I. A. a O. C. napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste a

spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaných I. A. a R. J.. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a napriek tomu, že tieto správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr.
por., z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 41 ods.3 Tr.zák., týkajúceho sa ustanovení o
ukladaní spoločného trestu za pokračovací trestný čin a nesprávnemu právnemu posúdeniu skutkov pod

bodom 3 a 4 vždy u obžalovaných I. A. a R. J., keď nevzal do úvahy, že zločinu podvodu podľa § 221
ods.1, ods.3 písm.a) Tr.zák. sa obidvaja obžalovaní naviac dopustili na troch poškodených osobách -
teda na viacerých osobách závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm.j) Tr.zák., v dôsledku
uvedených pochybení u oboch označených obžalovaných dospel nesprávnym právnym záverom.

Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaných I. A., O. C. a R.
J., ale predovšetkým aj o nižšie uvedené svedecké výpovede, tiež výpovede poškodených v procesnom
postavení svedkov a listinné dôkazy. Aj keď obžalovaný I. A. spáchanie všetkých skutkov na hlavnom
pojednávaní poprel s tým, že podľa jeho názoru za celou trestnou činnosťou treba vidieť predovšetkým
osoby obžalovaného O. C. a tiež R. J., ktorí využili situáciu, že sa dlhodobo nachádza mimo územia

republiky a vypovedali v jeho neprospech, trestná činnosť kladená mu za vinu bola preukázaná okrem
jeho čiastočných priznaní najmä vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1 a 2 z prípravného konania, keď
zmenu svojich výpovedí na hlavných pojednávaniach nevedel logicky odôvodniť, ale predovšetkým u
skutku pod bodom 1 predovšetkým usvedčujúcou výpoveďou svedka C., ktorý obžalovaného aj spoznal
ako jednu z osôb, ktoré mu predali kontajner, u skutku pod bodom 2 výpoveďami svedkov T., T., G.

i Y. a u oboch skutkov pod bodmi 1 a 2 výpoveďami svedkov B., E. a T. - ten spoznal obžalovaného
ako jedného z mužov, ktorému odovzdával utŕžené peniaze za predaj kontajnerov - tiež svedkyňou
T., svedkom D. i listinnými dôkazmi, na ktoré v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa poukázal,
pokiaľ sa týka skutkov pod bodmi 3 a 4, obžalovaný I. A. i O. C. boli v týchto bodoch zo spáchania
skutkov usvedčení predovšetkým výpoveďami spoluobžalovaného R. J., ktorý vo svojich výpovediach

podrobne popísal, ako bol obidvoma spoluobžalovanými použitý na páchanie tam označenej trestnej
činnosti ako tzv. „biely kôň“ po tom, ako sa v čase, keď bol vo vážnych finančných problémoch, stal
konateľom spoločnosti D.C.S. Design, keď v tejto pozícii za označenú spoločnosť podpisoval doklady
súvisiace s podvodným konaním spoluobžalovaných I. A. a O. C., ktorí od poškodených spoločností
vylákali tovar predstierajúc solventnosť, čo sa však nezakladalo na pravde, ale aj výpoveďami svedkov

O., W.. C., J., splnomocnených zástupcov poškodených strán C.. Y., C. i B. i na skutky pod bodom 3
a 4 sa vzťahujúcimi konkrétnymi listinnými dôkazmi, na ktoré tiež okresný súd v napadnutom rozsudku
podrobnejšie poukázal, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom
spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia vecne správne, presvedčivo a aj veľmi podrobneodôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný I. A. spáchal skutky
pod bodom 1 až 4 (skutok pod bodom 5 pritom ako súčasť ďalšieho čiastkového útoku, ktorý tvorí
súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol Okresným súdom Prešov

sp.zn. 5T/53/2016 zo dňa 17.6.2016, kedy nadobudol aj právoplatnosť, správne prevzal do svojho
rozhodnutia súc viazaný skutkovými zisteniami v citovanom zrušenom rozsudku a znova rozhodol o vine
za pokračovací trestný čin vrátane tohto nového čiastkového útoku), že obžalovaný O. C. spáchal skutky
pod bodom 3 a 4 a že obžalovaný R. J. spáchal skutky pod bodom 3 a 4 (skutok pod bodom 6 pritom
ako súčasť ďalšieho čiastkového útoku, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého

iný čiastkový útok bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/100/2016 zo dňa
15.6.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2016, tiež správne prevzal do svojho rozsudku súc
viazaný skutkovými zisteniami v citovanom zrušenom rozsudku a znova rozhodol o vine za pokračovací
trestný čin vrátane tohto nového čiastkového útoku) spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku. Okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných I. A. a O.
C., keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými

okresným súdom. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým
skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne
poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne
a nepochybne usvedčujú obžalovaných I. A., O. C. a R. J. zo spáchania žalovaných skutkov tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaných I. A. a O. C. uvedené v

ich odvolaniach neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. Odvolací súd preto vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku a
okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval aj pri ukladaní trestu obžalovanému O.
C..Posplneníprieskumnejpovinnostiodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňapriukladanítrestuodňatia

slobody obžalovanému O. C., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu postupoval
v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému O. C. podľa § 221
ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 37 písm. h), m) Trestného zákona ako trest súhrnný podľa § 42
ods.1 Tr.zák. vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov (na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia) za súčasného

zrušenia výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému O. C. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.
4T 47/2013 zo dňa 12.6.2013, právoplatný dňa 12.6.2013, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento
výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad,
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti obžalovaným spáchaných
trestných činov (vzhľadom na ustanovenie § 38 ods.5 Tr.zák. správne pri ukladaní trestu nepoužil

napriek prevahe priťažujúcich okolností ustanovenie § 38 ods.4 Tr.zák.) a pomery obžalovaného O. C.
tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Uložený trest odňatia slobody
v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako
vecnesprávnyavsúladesustanovením§48ods.2písm.b/Tr.zák.jeajvýrokozaradeníobžalovaného

O. C. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.Odvolacísúdtedanezistilžiadnezákonnédôvodynazmenunapadnutéhorozsudkuvovzťahu
k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o zrušení výroku o treste vyššie citovaného
rozsudku Okresného súdu Nitra (je v súlade s ustanovením § 42 ods.2 Tr.zák.), preto ani v tomto smere
neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného O. C..

Krajský súd teda vzhľadom k vyššie uvedenému dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam vo
vzťahu k všetkým trom obžalovaným, ale vo vzťahu k obžalovanému O. C. aj k úplne totožným právnym
záverom ako okresný súd a rovnako si v celom rozsahu osvojil tiež dôvody a úvahy, ktorými ten
rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery a keďže odvolacie námietky obžalovaného O. C. boli

v podstate zhodné s jeho obhajobnými prejavmi v štádiu konania pred súdom prvého stupňa a okresný
súd sa s nimi vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozsudku, krajský súd preto v podrobnostiach
len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd napokon len
dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku,
alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a
preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právnezávery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obžalovaného O. C. sa súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Okresný súd však pochybil pri právnom posúdení konania obžalovaných I. A. a R. J. a to u obžalovaného
I. A. vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 3, 4, a 5 a u obžalovaného R. J. vo vzťahu ku skutkom pod bodom
3, 4 a 6, keď konanie každého z nich v označených bodoch síce správne právne posúdil u každého
z nich ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a) Tr.zák., nie však aj podľa §

221 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.j) Tr.zák. napriek tomu, že obžalovaní I. A.
aj R. J. spáchali stíhaný pokračovací zločin podvodu (obžalovaný I. A. u skutkov pod bodom 3, 4 a 5
a obžalovaný R. J. u skutkov pod bodom 3, 4 a 6) na troch poškodených osobách, teda na viacerých
osobách, čo ustanovenie § 138 písm.j) Tr.zák. vyjadruje ako osobitný kvalifikačný pojem spáchania
trestného činu závažnejším spôsobom konania, ktoré pochybenie krajský súd postupom v súlade s
ustanovením § 321 ods.1 písm.d), ods.3 Tr.por. napravil.

Rovnakým postupom odvolací súd napravil v prokurátorom podanom odvolaní správne namietané
nesprávne aplikovanie ustanovenia § 41 ods.3 Tr.zák. pri postupe vo vzťahu k odsúdeniu páchateľa
za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový
útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, keď

pri zákonnom postupe v takomto prípade je potrebné zrušiť v rozsudku nielen skorší výrok o vine, o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ale aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, teda jednoznačne
aj výrok o náhrade škody, ktorý má vo výroku o vine svoj podklad. Uvedené pochybenie okresného
súdu preto krajský súd tiež napravil vo svojom rozsudku. K odvolacím námietkam prokurátora týkajúcim

sa právneho posúdenia konania obžalovaných I. A. a R. J. - okrem krajským súdom už spomenutého
napravenia pochybenia okresného súdu pri právnom posúdení konania obžalovaných I. A. a R. J. vo
vzťahu k pokračovaciemu zločinu podvodu podľa § 221 Tr.zák. aj s kvalifikovanou skutkovou podstatou
podľa odseku 3 aj písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.j) Tr.zák. - podľa ktorého sa každý z
obžalovaných označeného zločinu nedopustili len ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr.zák., ale každý z

nich (a to obžalovaný I. A. v bode 5 a obžalovaný R. J. v bode 6) aj samostatným konaním, krajský súd
poukazujelennaprokurátoromzrejmenesprávnepochopenýgramatickývýkladvovzťahukukaždémuz
oboch obžalovaných slovným spojením „v časti spoločným konaním,“ ktoré vyjadruje aj záver o spáchaní
predmetného čiastkového útoku (u obžalovaného I. A. pod bodom 5 a u obžalovaného R. J. pod bodom
6) nielen formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ale aj samostatným konaním.

Vzhľadom na takto uvedené dôvody a na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaných I. A. a R. J. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1
písm. d/, ods.3 Tr.por. vo vzťahu k týmto dvom obžalovaným v celom rozsahu a pochybenie okresného
súdu napravil tak, že podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku obžalovaných I. A. a R. J. uznal za vinných

a odsúdil ich nasledovne:

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona krajský súd zrušil výroky o vine, treste a náhrade škody rozsudku
Okresného súdu Prešov sp.zn. 5T 53/2016 zo dňa 17.6.2016, právoplatný dňa 17.6.2016, ktorým bol
obžalovaný I. A. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol

mu uložený trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu18
(osemnásť) mesiacov a výroky o vine, treste a náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava III. sp.zn. 3T 100/2016 zo dňa 15.6.2016, právoplatný dňa 1.7.2016, ktorým bol obžalovaný R.
J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov

a obžalovaného I. A. uznal za vinného pod bodom 1 a 2 zo spáchania pokračovacieho zločinu
podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v časti spáchaného
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a pod bodmi 3, 4 a 5 zo spáchania pokračovacieho

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm.j) Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákonaaobžalovanéhoR.J.podbodmi3,4a6uznalzavinnéhozospáchaniapokračovaciehozločinupodvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.j) Trestného
zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona a odsúdil ich nasledovne:

Obžalovaného I. A. podľa § 221 ods. 3, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h)
Trestného zákona na spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého
obžalovaného I. A. podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin

a obžalovaného R. J. podľa § 221 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného
zákona na spoločný trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého
obžalovanému R. J. podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v

trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona obžalovanému R. J. uložil aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze styku so spoluobžalovanými I. A., nar. X.XX.XXXX v J. a O. C., nar. X.X.XXXX
v L. J..

Takto stanovené tresty odňatia slobody a to u obžalovaného I. A. vo výmere 6 (šesť) rokov ako trest

spoločný a úhrnný, uložený tomuto obžalovanému podľa § 221 ods. 3, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, §
38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a u obžalovaného R.
J. ako podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky tiež ako trest spoločný za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správaním tohto obžalovaného so skúšobnou 3 - ročnou dobou v

zmysle § § 221 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona a
s uloženým obmedzením podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona spočívajúcom v zákaze styku
so spoluobžalovanými I. A., nar. X.XX.XXXX v J. a O. C., nar. X.X.XXXX v L. J., podľa odvolacieho
súdu zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods.
1, 2, 3, 4 a 5 písm. c/ Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného, resp. u obžalovaného I.

A. spáchaných trestných činov, vyplývajúcej z jeho (ich) povahy, spôsobu spáchania a spôsobeného
následku, zistenej priťažujúcej okolnosti u obžalovaného I. A. (§ 37 písm.h) Tr.zák.) a dvom zisteným
poľahčujúcim okolnostiam (§ 36 písm.l), písm.n) Tr.zák.) u obžalovaného R. J., ako aj pomerom
obidvoch obžalovaných a možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, ich individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody v takto stanovenej výmere (u obžalovaného R. J. s jeho

podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe spolu s uloženým obmedzením) sú dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaných spoločnosťou.

Krajský súd napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaným I. A., O. C. a R. J. uložil

povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne spoločnosti CS-BETON, s. r. o., so sídlom Veľké Žernoseky
184, 412 01, IČO: 47287586 škodu vo výške 5 565,65 € a obžalovanému R. J. uložil povinnosť nahradiť
poškodenej spoločnosti APSALAR, s.r.o. so sídlom Drieňová ul. č. 1H/II. 16940, 821 01 Bratislava,
škodu vo výške 7.088,07 €, pretože poškodené strany si svoj nárok na náhradu škody uplatnili riadne
a včas a vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bola dôvodnosť ich nárokov a tiež aj ich

výška jednoznačne preukázaná a napokon podľa § 288 ods.1 Tr.por. a v súlade s týmto zákonným
ustanovením poškodenú obchodnú spoločnosť Eluma Trans, s.r.o. Prešov, Volgogradská 13, Prešov,
IČO: 36466115 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, keď pri správnom
postupe mal v tomto smere v rámci adhézneho konania rozhodnúť už súd prvého stupňa.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov, na podklade ktorých odvolací súd rozhodol v neprospech
obžalovaných I. A. a R. J. je zrejmé, že odvolacie námietky obžalovaného O. C. ani obžalovaného
I. A. nepovažoval za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o
vine a treste v prospech týchto obžalovaných na podklade nimi podaných odvolaní a preto odvolania
obžalovaných I. A. a O. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (výrok pod bodom II.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.