Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010355
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616010355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného K. X., pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 2T/99/2016-184 zo dňa 20.03.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa

22. augusta 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 2T/99/2016-184 zo dňa 20.03.2017 bol obžalovaný K. X.
uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že

dňa 17.08.2016 v čase od 21.30 h do 18.08.2016 do 07.00 h vošiel bez povolenia jeho sestry a nájomcu
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., P. XXXX/XX, do bytu č. X na P. ulici č. XXXX/XX v U. tým
spôsobom, že vykopol uzamknuté vstupné vchodové dvere bytu a vošiel do bytu, kde zotrval až do dňa
18.08.2016 do 07.00 h do príchodu Q. K., ktorá ho v byte našla ležiaceho na matraci.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
c/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,§ 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona okresný súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie,
ktoré podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej Q.
K., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom P. č. XXXX/XX, U. škodu vo výške 50,- €.

Samosudkyňa okresného súdu rozsudok zdôvodnil v rozsahu č.l. 184-193.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe výsledkov dokazovania vykonaného na
hlavnompojednávaníokresnýsúduznalobžalovanéhoK.X.zavinnéhozozločinuporušovaniadomovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol
do obydlia svojej sestry Q. K. a to tak, že prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiudo obydlia, teda obžalovaný vykopol uzamknuté vchodové dvere sestrinho bytu a následne v byte bez
vedomia a súhlasu svojej sestry zotrval až do rána nasledujúceho dňa. Vinu obžalovaného mal okresný
súd preukázanú najmä výpoveďou svedkyne a poškodenej Q. K. a výpoveďou svedka L. P., ako aj vo

veci zadováženými listinnými dôkazmi. Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel a
tvrdil, že vchodové dvere sestrinho bytu už boli otvorené, resp. vykopnuté, keď tam prišiel, v konaní bolo
preukázané, že obžalovaný bol v čase skutku pod značným vplyvom alkoholu a keďže sa v stave opitosti
správa agresívne, je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu dverí a následnému neoprávnenému
vzniknutiu do bytu došlo práve jeho konaním a pričinením. Taktiež skutočnosť, že si obžalovaný

nepamätá, či boli dvere v čase jeho príchodu otvorené alebo vykopnuté (vykopnutie by bolo jednoznačne
viditeľné) nasvedčuje podľa názoru okresného súdu tomu, že obžalovaný nebol v stave spôsobilom
reálne posúdiť situáciu, a navyše v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania ani nemohol kvôli
opitosti svoje konanie v čase skutku ovládať, čo v spojení s jeho agresivitou bez pochybností nasvedčuje
násilnému vniknutiu obžalovaného do sestrinho bytu. Pokiaľ by navyše obžalovaný dvere bytu svojej
sestry nepoškodil, je podľa okresného súdu minimálne na zamyslenie, prečo by chcel sestre vzniknutú

škodu na dverách uhradiť.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný súd preukázanú skutkovú podstatu uvedeného
trestného činu, keďže je zjavné, že obžalovaný vošiel bez povolenia jeho sestry a nájomcu Q. K., do
bytu č. X na P. ulici č. XXXX/XX v U. tým spôsobom, že vykopol uzamknuté vstupné vchodové dvere

bytu a vošiel do bytu, kde zotrval až do dňa 18.08.2016 do 07.00 h do príchodu Q. K., ktorá ho v byte
našla ležiaceho na matraci.

Pri výmere výšky a druhu trestu okresný súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a
zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti

s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - závislosti od alkoholu, a existenciu jednej priťažujúcej
okolnosti, a to že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností okresný súd vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere tri
roky až osem rokov, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - tri roky.
Pri ukladaní trestu okresný súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy, pričom okresný súd prihliadol na násilné, agresívne správanie sa obžalovaného namierené
predovšetkým(alenielen)protiblízkymosobámarodine,ktorésprávanieniejelenojedinelýmprípadom,
ale naopak neustále sa opakujúcim javom vyplývajúcim z alkoholovej závislosti obžalovaného, s tým,
že vzhľadom na benevolentný postoj obžalovaného k závislosti tu neexistuje reálny predpoklad, že by

obžalovaný bez cudzej pomoci a pôsobenia vonkajších faktorov (vrátane prevýchovného vplyvu trestu)
mohol tento svoj stav a správanie sa zmeniť. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania vo veci Okresného
súdu Malacky sp. zn. 0T/89/2015, súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
okresný súd rozhodol o uložení obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody, so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný
nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Súčasne okresný súd
uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že obžalovaný je od alkoholu závislý a spáchanie predmetného skutku je dôsledkom práve

tejto závislosti, pričom vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k závislosti sa výkon ochranného
liečenia v ambulantných podmienkach nejaví byť dostatočným a účelným.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný ihneď na hlavnom pojednávaní do zápisnice zahlásil odvolanie, ktoré
doplnil prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 200-202 spisu.

V odôvodnení odvolania najskôr zhrnul rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol, že v jeho prípade boli
však naplnené dve poľahčujúce okolnosti, a to okrem priznanej poľahčujúcej okolnosti okresným súdom
podľa § 36 písm. c/ Tr. zák. (spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby -
závislostiodalkoholu),ajpoľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.l/Tr.zák.,tedažesapriznalkspáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Počas celého trestného konania sa k skutku v plnom
rozsahu priznal a to ako v prípravnom konaní počas výsluchoch (18.08.2016 a 14.09.2016), tak aj na
hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2017, kde zhodne uviedol, že v byte svojej sestry Q. K. prespal v noci zo
dňa 17.08.2016 na deň 18.08.2016. skutok kladený mu za vinu nenapĺňa skutkovú podstatu trestnéhočinu a preto na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku že je nevinný. Poukazuje pritom na skutočnosti z minulosti, kedy viackrát prespal u svojej
matky a sestra proti tomu nič nenamietala a z tohto dôvodu sa domnieval, že by nič nemala proti tomu

keby u nej prespal. Zároveň poukázal na zanedbateľné následky jeho činu, keď jeho sestre nevznikla
žiadna ujma tým, že u nej prespal v jej byte počas jej neprítomnosti. Predmetný skutok jeho ojedinelého
prespania v byte jeho sestry je tak svojou závažnosťou natoľko nepatrný a zanedbateľný, že nie je ani
prečinom, ale mohol by byť nanajvýš priestupkom proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu aby predmetnú trestnú vec podľa

§ 320 odsek 1 Trestného poriadku zrušil a veci postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku,
alternatívne, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ a § 321 odsek 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok v jeho výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil mu
miernejší trest, ktorá by mu dal reálnu šancu postaviť sa na nohy.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,

obžalovaného a obhajcu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného

odvolania, pričom nad rámec uviedol, že sa jednalo o nešťastnú zhodu okolností, keď obžalovaný
oslavoval svoje narodeniny nemal kde ísť spať, tak išiel spať k svojej sestre. Trest uložený rozsudkom
okresného súdu považuje za neprimerane prísny a z tohto dôvodu žiada odvolací súd o zváženie
možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona pod dolnú hranicu trestnej
sadzby.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol jeho obhajca a záverom dodal, že žiadny trestný
čin nespáchal.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek

1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

- dňa 08.12.2016 prokurátor okresnej prokuratúry podal podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu
na obžalovaného K. X., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

- na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného K. X., výsluchom

svedkyne a poškodenej Q. K., prečítaním výpovede svedka L. P. z prípravného konania, prečítaním
znaleckého posudku č. 44/2016 zo dňa 18.9.2016 vypracovaného MUDr. Ľubicou Ondrisovou,
znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, oboznámením listinných dôkazov a
to zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 18.8.2016 o 10.23 hod., zápisu o dychovej skúške
obžalovaného zo dňa 18.8.2016 o 21.08 hod., záznamu Okresného riaditeľstva PZ Senica, odboru

kriminálnej polície k dychovej skúške zo dňa 18.8.2016 o 21.08 hod., záznamu o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci obžalovanému zo dňa 18.8.2016, lekárskej správy psychiatričky MUDr. G. W. zo dňa
18.8.2016, lekárskej správy Psychiatrickej nemocnice P. Pinela Pezinok zo dňa 18.8.2016, potvrdenia -
odmietnutiaústavnejpsychiatrickejliečbyzodňa18.8.2016,zápisniceotrestnomoznámeníapotvrdenia
o podaní trestného oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Senica, odboru kriminálnej polície zo dňa

18.8.2016, kópie lekárskej správy z ambulancie urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou
Skalica zo dňa 17.8.2016, rozhodnutia Mesta Senica o pridelení bytu zo dňa 11.11.2015, zmluvy o
nájme bytu zo dňa 21.1.2016, náčrtu miesta činu zo dňa 18.8.2016, zápisnice o obhliadke miesta činu a
fotodokumentácie miesta činu zo dňa 18.8.2016, odborného vyjadrenia k výške škody zo dňa 30.9.2016,
záznamuObvodnéhooddeleniaPZSenicazodňa18.8.2016,hodnotiacejsprávyobžalovanéhozústavu

na výkon väzby, správy o povesti, odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
obžalovaného.- Z odpise registra trestov obžalovaného je zrejmé, že má vykázaných šesť záznamov, pričom na päť z
nich sa hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený. Posledný záznam je trestný rozkaz Okresného
súdu Malacky sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 30.10.2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

odsek 1, odsek 2 písmeno b/ trestného zákona za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
na 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 30.10.2017.

- okresný súd rozsudkom č.k. 2T/99/2016-184 zo dňa 20.03.2017 uznal obžalovaného K. X. za vinného
zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

K výroku o vine:

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na
obhajobu.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní takže z hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku
správne vyhodnotil jednotlivo v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov, najmä, ak si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona : Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa§194odsek3Trestnéhozákona:Odňatímslobodynatrirokyažosemrokovsapáchateľpotrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.

Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona : Chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný K. X. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný svojim priznaním k spáchanej
trestnej činnosti ako aj výpoveďami svedkyne poškodenej Q. K., výpoveďou svedka L. P. a listinnými
dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie miesta činu zo dňa 18.08.2016.

Odvolací súd si všetky závery I. stupňového súdu osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu
ako na správne odkazuje.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade
s § 36 písmeno c) Trestného zákona (spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby - závislosti od alkoholu), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už

za trestný čin odsúdený). Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 194 odsek 3
Trestného zákona je 3 roky až 8 rokov. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, teda na spodnej hranici trestnej sadzby.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za
úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/89/2015
správne postupoval s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona okresný súd, keď
rozhodol o uložení obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody, so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Nepochybil ani tým postupom, keď uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou, nakoľko bolo v konaní preukázané, že obžalovaný je od alkoholu závislý a spáchanie

predmetného skutku je dôsledkom práve tejto závislosti, pričom vzhľadom na nekritický postoj
obžalovaného k závislosti sa výkon ochranného liečenia v ambulantných podmienkach nejaví byť
dostatočným a účelným.K námietke obžalovaného, že mu nebola súdom I. stupňa priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l/ Tr. zák., (že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), odvolací súd
uvádza: požiadavkou, aby ľútosť páchateľa bola úprimná, sa kladie dôraz na skutočnosť, že nebude

stačiť iba formálny prejav. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.02.2017
nevyplýva, že by obžalovaný prejavil úprimnú ľútosť nad svojim správaním. Správne teda rozhodol súd
I. stupňa, keď nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona.

K námietke obžalovaného, aby mu odvolací súd mimoriadne znížil trest uložený súdom I. stupňa,

odvolací súd uvádza:

Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Vzhľadom na okolnosti prípadu a ani vzhľadom na pomery páchateľa neboli splnené podmienky
na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú

znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. V danej trestnej veci je potrebné uviesť, že v prípade
obžalovaného nejde o ojedinelé vybočenie z noriem spoločenského správania. Obžalovaný sa dopustil
protiprávneho konania pod vplyvom alkoholu aj napriek tomu, že alkohol mu spôsobil už v minulosti

negatívne následky (strata rodiny, práce, trestné stíhanie). Ani v okolnosti prípadu odvolací súd
nevzhliadol dôvody, ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu neboli splnené.

K námietke obžalovaného, aby mu odvolací súd predmetnú trestnú vec postúpil príslušnému orgánu
na prejednanie priestupku, odvolací súd uvádza:

Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný
čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich
na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Objektívna stránka spočíva v dvoch formách, ktoré sa líšia spôsobom konania: a) neoprávnene vniknutie
a b) neoprávnené zotrvanie.

Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný súd mal po objektívnej ako aj subjektívnej stránke
preukázanú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, keďže je zjavné, že obžalovaný neoprávnene
vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin
spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.