Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214202746.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, v konaní zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej F. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., č. d. XXX, občan SR o zaplatenie 1682,34 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 23,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
23,37 Eur od 21.2.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 1 378,53 Eur, riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne z istiny 1 472,63 Eur od

23.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 168,82 Eur od
22.12.2010 do zaplatenia súd konanie zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 1682,34 eur spolu s riadnym úrokom 17,30% ročne zo sumy 1472,63 Eur od 22.12.2010 do

zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1472,63 Eur od 22.12.2010 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) dňa 10.3.2006 uzavrela Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212176737,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu jej poskytol úver vo 25500,-Sk (846,44 Eur). Žalovaná si
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010 žalobca nadobudol voči žalovanej žalovanú pohľadávku.

2. Tunajší súd dňa 6.7.2015 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 23a ods.1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 31. 03. 2006,
§ 52 ods. 1, 2, 3,4, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods.
1,2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 účinného od 1.6.2014.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením č. 7Co/31/2016-191 zo
dňa 31.1.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s tým, že nebolo rozhodnuté o späťvzatí žaloby zo
dňa 3.7.2015 v časti zaplatenia istiny 1378,53 Eur, riadneho úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy

1472,63 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1168,82 eura od 22.12.2010 do zaplatenia. Predmetom konania potom zostala suma 303,81 Eur (13
splátok po 26,49 Eur splatných v období od 20.2.2010 do 20.2.2011 ) s príslušenstvom.3. Podľa § 144 CSP (Civilný sporový poriadok) žalobca môže vziať žalobu späť. Dňa 3.7.2015 žalobca
zobral podanú žalobu čiastočne späť (v časti zaplatenia istiny 1378,53 Eur, riadneho úrokom vo výške
17,30 % ročne zo sumy 1472,63 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 1168,82 eura od 22.12.2010 do zaplatenia) a konanie žiadal v tejto časti zastaviť,
preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania potom zostala suma
303,81 Eur ( 13 splátok po 26,49 Eur splatných v období od 20.2.2010 do 20.2.2011 ) s príslušenstvom.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou zo dňa 10.3.2006, všeobecnými

podmienkami, počítačovým výstupom žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou,
čiastočným späťvzatím ostatnými listinami v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

5. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212176737 mal súd preukázané, že ju žalovaná uzavrela
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 10.3.20106. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 25500,- Sk (846,44 EUR), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť veriteľovi

59 -timi splátkami po 704,- Sk splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti poslednej splátky
dňa 20.2.2011. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli úverové podmienky a všeobecné obchodné
podmienky. Dňa 21.12.2010 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č.1424/2010/CE na žalobcu.

6. Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

7. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.

Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.
258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

10. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007) účinného od 1.6.2014: Orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniťalebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

11. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.Podľa§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času,

v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba
sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne
vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok titulom úveru,
ktorý žalovanej poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v zmluve. Súd poukazuje na
rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák., podľa ktorého všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny

obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §

1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností)
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

15. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje 13 splátok po 26,49 Eur splatných v období od 20.2.2010 do
20.2.2011. Žaloba bola podaná dňa 12.2.2014 mínus 3 roky = 12.2.2011, teda splátky od 20.2.2010
do 20.1.2011 súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené za premlčané, pretože neboli uplatnené do
12.2.2011 a v tejto časti súd žalobu zamietol. Dôvodnú považoval len jednu splátku a to splatnú dňa
20.2.2011 a tak túto priznal žalobcovi ako aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka. Pretože žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca ako aj
žalovaná boli čiastočne úspešní.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.