Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230386
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113230386.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu INSPO spol. s r.o., so sídlom
Sovietskej armády 195, Hraň, IČO: 36 208 981, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 274.484,69 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 7. decembra 2015, č.k. 41C 450/2013-65, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 7.12.2015,
č.k. 41C 450/2013-65 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10C
459/2011 si INSPO spol. s .r.o. uplatnil proti Železniciam Slovenskej republiky protinávrhom sumu vo
výške 274.484,69 € s príslušenstvom. Okresný súd vylúčil protinávrh na samostatné konanie, ktoré sa
vedie pod sp.zn. 41C 450/2013. V tomto konaní sa žalobca domáha proti žalovanej náhrady nákladov
na stavebné úpravy nebytového priestoru.

3. Súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16.469 € podľa položky č. 1 písm. a/
sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí (neoddeliteľnú) súčasť zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Podaním zo dňa
25.6.2015 požiadal žalobca o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov dôvodiac, že nemá žiaden
majetok,nedisponujefinančnýmiprostriedkamianemázamestnancov.ZpredloženéhoTlačivasúdzistil,
že žalobca nemá žiadne peňažné záväzky, s ktorými je v omeškaní, že nemá peňažné účty v peňažných

ústavoch, a nie je vlastníkom majetku väčšej hodnoty. Podľa Potvrdenia o podaní daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 zistil, že žalobca uhradil daň 960 € a základ dane vyčíslil
sumou 6.300 €. Z účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2014 vyplýva, že výsledok hospodárenia
predstavoval - 7260 €.

4. Po citácii § 138 ods. 1 O.s.p. súd konštatoval, že pre oslobodenie od súdnych poplatkov sa vyžaduje

splnenie dvoch podmienok, že nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva a oslobodenie musia odôvodňovať pomery účastníka, ktorý o oslobodenie požiadal. Po
citácii § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka súd uviedol, že podnikanie je treba chápať ako činnosť, pri
ktorej podnikateľ postupuje riziko, že na jednej strane môže byť jeho úsilie zavŕšené dosiahnutím zisku
alebo môže skončiť stratou. Okolnosť, že podnikateľ nie je úspešný pri svojej podnikateľskej činnosti,
nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Každý podnikateľský subjekt vstupuje

do oblasti vzťahov, ktoré nutne so sebou nesú riziko neúspechu a strát, prípadne iných nepriaznivých
následkov. Dôsledky tohto rizika nemožno prenášať na štát formou úľav z poplatkovej povinnosti atakto neúspešných podnikateľov zvýhodňovať voči úspešným podnikateľom. Pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca je zastúpený
advokátom, ktorý poskytuje právne služby za odmenu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uviedol, že obchodná
spoločnosť sa nedostala do platobnej neschopnosti neúspešným podnikaním, ale z dôvodu, že štatutár
žalobcu bol dlhšiu dobu vo vyšetrovacej väzbe pre trestný čin, ktorý nespáchal a z ktorého bol

neskôr právoplatne oslobodený. V tomto prípade štát už dostatočne znevýhodnil obchodnú spoločnosť
žalobcu, a preto v žiadnom prípade nie je toho názoru, aby obchodná spoločnosť INSPO spol. s
r.o., bola akýmkoľvek spôsobom oslobodením od zaplatenia súdneho poplatku zvýhodnená oproti
žalovanej. Obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá
zamestnancov.Firemnýúčetbolzrušený,lebovsúčasnostinemáobchodnáspoločnosťnijakýobchodný
vzťah, a s prihliadnutím k bankovým poplatkom, nie je pre spoločnosť rentabilné vedenie nulového účtu.

Prílohu odvolania tvorí rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2010, č.k. 3T 18/2003-2091 v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.3.2011, sp.zn. 1 To 27/2010, ktorými
bol obžalovaný Y. M., narodený XX.X.XXXX, bytom M., prechodne M. XX, O., oslobodený spod skutku
obžaloby krajského prokurátora podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, popísaného vo
výrokoch uvedených rozhodnutí.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 CSP a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

8. Stručné, no vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo doručené okresnému súdu za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. do 30. júna 2016.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavuexistujúcehovčaseodvolania,tedapodľapríslušnýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku.

13. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o

spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

14. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval
rozhodovanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v § 138 O.s.p.

15. Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov,
ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú
účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (§ 138 ods. 1 O.s.p.).

16. Podľa § 138 ods. 2 O.s.p., v návrhu musia byť pomery účastníka dokladovanéa/vyplnenýmtlačivom,ktoréhovzoruverejníMinisterstvospravodlivostinasvojomwebovomsídle,alebo
b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

17. Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa
do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne
neodôvodňovali (§ 138 ods. 5 O.s.p.).

18.Zvyššiecitovanýchustanovenívyplýva,žeakuplatňovaniealebobránenieprávaniejeanisvojvoľné,

ani zrejme bezúspešné, umožňuje citované zákonné ustanovenie vyhovieť žiadosti o oslobodenie od
súdnych poplatkov pod podmienkou, že to odôvodňujú pomery účastníka. Zákon nevysvetľuje bližší
obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je žiadateľom
fyzická osoba, tak aj rodinné a zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej,
či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že žiadateľ celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú
povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Je potrebné prihliadať aj na výšku

súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu a zistené pomery žiadateľa posudzovať aj z týchto
hľadísk.

19. Podnikanie je treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie
môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti

úspešný a nedosahuje zisk, že má dlhy alebo že v dôsledku neúspešného podnikania sa ocitol v
nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť podľa ustálenej súdnej praxe dôvodmi pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.

20. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát. Vyššie uvádzané okolnosti sú dané takmer

vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako strany sporu podnikatelia vykazujúci stratu namiesto
zisku ako jedného zo základných pojmov i znakov podnikania a pokiaľ by zákonodarca okolnostiam
takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to
legislatívne zaradením týchto konaní, či strán sporu do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné
oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1,2 zákona č. 71/1992 Zb. Ako však vyplýva z obsahu

týchto právnych noriem, zákonodarca týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno nepriaznivé výsledky podnikateľskej činnosti, ktoré sa
prejavujú v nepriaznivej finančnej situácii žalobcu, uznať ako dôvody pre hoci len čiastočné oslobodenie
žalobcu od súdnych poplatkov.

22. Málo presvedčivá je argumentácia žalobcu, že do platobnej neschopnosti sa nedostal neúspešným
podnikaním, ale z toho dôvodu, že štatutár žalobcu bol dlhšiu dobu vo vyšetrovacej väzbe pre trestný
čin podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., lebo vo väzbe bol iba necelých 6 (šesť) mesiacov a obchodná
spoločnosť nemá žiaden majetok, nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá ani zamestnancov.

23. Za podstatné totiž odvolací súd považuje, že celá nepriaznivá situácia vznikla v súvislosti s
podnikaním žalobcu a má v podnikaní žalobcu svoj pôvod.

24. Každý podnikateľský subjekt, bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to, s

akým majetkom podniká, vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré nutne so sebou prinášajú riziko neúspechu,
strát a ďalších nepriaznivých dôsledkov. Preto u všetkých podnikateľských subjektov je treba, pokiaľ ide
o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať, či nepriaznivá situácia
podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, a nie je tu dôležité, či postupoval pri tejto činnosti
riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie pod vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne

a sám si túto svoju situáciu zavinil, pretože to všetko je treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika.

25. Správne tu súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno dôsledky tohto rizika prenášať formou
úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Je treba sa zmieniť i o tom, že takto by neúspešní podnikatelia
boli zvýhodnení voči podnikateľom úspešným, a preto nemožno v tomto prípade zásadne oslobodenie

priznať.26. Odvolací súd konštatuje, že zo zistenia súdu prvej inštancie, ako aj z prehľadu predloženého
odvolateľomspolusodvolanímvysvitá,žežalobcasanachádzapreukázateľnevplatobnejneschopnosti
a jeho podnikateľská činnosť vykazuje za posledné obdobie stratu.

27. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na vyčíslené „investičné náklady“, ktoré sa nachádzajú
na č.l. 44 spisu, ktoré nie sú doložené faktúrami, a inými účtovnými dokladmi, a ktoré v podstatnej
miere ovplyvňujú aj výšku súdneho poplatku zo žaloby. Uplatnený nárok žalobcu má svoj základ v
podnikateľskej činnosti žalobcu. Odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe aj konanie

vedené na Okresnom súde Trebišove pod sp.zn. 13C 321/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré taktiež súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

28. Žalobca ako podnikateľ musí rátať aj s rizikami, ktoré podnikanie prináša, vrátane súdnych sporov,
a preto pokiaľ naďalej vyvíja podnikateľskú činnosť, jeho finančná situácia nie je natoľko nepriaznivá, že
by odôvodňovala priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).