Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213818
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715213818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa: S. Q., C..

XX.X.XXXX, S. M., O. XXXX/XX, M.. H.. M., O. &. M. O..U..L.., I. XX, XXX XX I., proti odporcovi: M. J.
O., O..U..L.., O. O. M. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXXX, M.. H.. X. I. W.. X. J., O..U..L.., I. XX, XXX XX
S., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8XXXXXXXXX zo dňa 20.5.2011 uzavretá medzi
S. Q., C.. XX.X.XXXX, S. O. XXXX/XX, M. X. O. M. J. O., O..U..L.. O. O. M. XX, S., O., Y.: XX XX XX
XX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 22160/B j e
n e p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi uhradiť trovy konania v sume 397,03 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu
99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 4.12.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.5.2011 uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. Svoj návrh odôvodnil

tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mal navrhovateľovi poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Spolu s úverovou zmluvou
bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými
formulárovými zmluvami, ktorých obsah navrhovateľ ovplyvniť nemohol. Dohoda o zrážkach musí
obsahovať označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodu vykonať a výšku dohodnutých
zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody
jej vzniku. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka

presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku
veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore
s ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej
zrážky v čl. II dohody v sume 80,37 eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané
zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, a to bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená

nad dohodnutú sumu mesačnej zrážky. Takéto dojednanie je neurčité, obchádza zákon a je neplatné
podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Z dlhodobej praxe odporcu a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o
úvere, je zrejmé, že navrhovateľ zasielal svoju vyplnenú žiadosť o úver priamo odporcovi spoločne s
predpripravenými formulárovými prílohami, pričom jednou z nich bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.Navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah formulárových dojednaní. Navyše, nebol
poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zo strany odporcu v zmysle § 5a ods.
1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo

mzdy ako zabezpečovací inštitút neprípustná. V tomto poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR v
rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.5.2015 k spätnej účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z.z. s
účinnosťou k 1.5.2014, hoci vo vzťahu k § 5b cit. zákona, avšak podľa jeho názoru platí aj vo vzťahu
k ust. § 5a ods. 1, písm. a/ cit. zákona. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/517/2013

zo dňa 1.10.2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Copr/5/2015 zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, rozhodnutie ESD vo veci C-106/77 Simmenthal a na
stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík pôsobiacej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem
na podaní tohto návrhu odôvodnil tým, že splnomocnenec odporcu žiadosťou zo dňa 10.11.2015
vyzval zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad na vykonávanie zrážok

zo mzdy navrhovateľa vo výške 80,37 eur mesačne. Na základe toho zamestnávateľ navrhovateľa
vykonáva zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa z neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Tento stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu, čím je splnená
podmienka naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené aj v rozsudku
Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 25Copr/5/2015.

Spolu s návrhom podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd rozhodol
uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 14.12.2015 a s právoplatnosťou k 17.3.2016 tak, že
uložil zamestnávateľovi navrhovateľa povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa až do
právoplatnosti skončenia konania vo veci samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo

mzdy, neplatnosť ktorej je predmetom tohto konania.

Na pojednávaní uviedol, že v roku 2011 si potreboval požičať určité finančné prostriedky. Navštívil
kamennú pobočku odporcu, kde požiadal o úver vo výške 1.000,- eur. Pracovník odporcu mu dal
podpísať 10 papierov, podpis nemusel byť overený na matrike. Od odporcu mu bolo v minulosti

poskytnutých viacero úverov. V danom prípade mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, avšak
reálne mu na účet bola od odporcu zaslaná iba suma 1.132,51 eur a ďalšiu sumu si odporca stiahol
ako odplatu za poskytnutý úver. Od odporcu dostal kópie dokladov - zmluvy a dohody. Dokumenty však
neprečítal a nebolo mu zároveň ani nič vysvetlené k jednotlivým dokumentom. Úver spočiatku riadne
splácal v mesačných splátkach, avšak keď zistil, že úver je úročený vysokou úrokovou sadzbou, prestal

splátky plniť. Následne ho odporca začal vyzývať na pokračovanie v platení najskôr SMS správami a
následne zaslal zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie zrážok. Preto
sa obrátil na súd. Dohodu o zrážkach zo mzdy si nakoniec prečítal, ale nevie uviesť, k čomu všetkému
sa tam zaviazal.

Prostredníctvom právneho zástupcu sa navrhovateľ na pojednávaní pridržal doterajších písomných
vyjadrení. Dohoda je neurčitý právny úkon, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti, nevyplýva z nej
označenie zabezpečovanej pohľadávky, ako aj výška zrážok s tým, že odporca môže túto výšku zrážky
zo mzdy aj bez dohody s navrhovateľom, resp. s jeho súhlasom zvyšovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je tiež v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Navrhovateľ ani nebol poučený o dôsledkoch

uzavretia takejto dohody, nemal možnosť odmietnuť uzavrieť dohodu.

Odporca sa mi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia k samotnému návrhu nevyjadril.
Pojednávania súdu sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a
navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti s tým, že návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov, a
to Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300038715 uzavretou medzi účastníkmi dňa
24.5.2011 a žiadosťou navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 10.11.2015, zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500, - eur. Súčasne dňa 24.5.2011 bola
medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“) podľa § 551 OZako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. V zmysle článku I. Dohody bude mať
odporca voči navrhovateľovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že odporca mu poskytne na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej

„Zmluva“) čiastku vo výške 1.500,- eur. Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi ako dlžníkovi
zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
navrhovateľovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči navrhovateľovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo

v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej „Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto
špecifikovanejPohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovibolavzmyslečl.II.Dohodydojednanádohodao
zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ poberá od svojho zamestnávateľa (nijako
neuvedeného) s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 80,37 eur. Strany výslovne
súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške
(a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných

Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby
úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Podľa článku III. sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy budú
vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než odporca zamestnávateľovi písomne ohlási, že

všetky jej Pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov
sú splatené. Podľa článku V. poslednej vety navrhovateľ ako dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred
splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

Následne odporca zastúpený svojím splnomocnencom dňa 10.11.2015 požiadal zamestnávateľa

navrhovateľa O.T. O. O..U..L.., M. o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 2.176,62 eur k 10.11.2015.

Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,súčinnosťouod1.5.2014,neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,ibažetátodohodabola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
Dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom.

Na zabezpečenie pohľadávok odporcu zo Zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi nepochybne uzavretá,
účastníci uzavreli samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 24.5.2011. Dohoda okrem označenia
veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku
dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej

konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom
zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane prípadných všetkých
revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči
navrhovateľovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú
na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov súd považuje za neurčité, a teda

v zmysle § 37 OZ za neplatné.

Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa
Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške
(a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných

Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do
doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku.

Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že tento si Zmluvu a Dohodu ani neprečítal a dokonca ani po
následnom prečítaní Dohody navrhovateľom nevedel, čo bolo jej predmetom. Súd podotýka, že v
danom prípade je navrhovateľ v postavení spotrebiteľa, teda ako slabšej strany zmluvného vzťahu. V
prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech spotrebiteľa. Súd
preto nemohol opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania. Aj z toho

dôvodu má súd za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda jasne upravená,
nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení.

Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky odporcu, ktorá má byť
zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 6 mesiacov po uzavretí Dohody odporca požiadal

zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 2.176,62 eur ku dňu 10.11.2015,
hoci navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.500,- eur. Pokiaľ teda dňa 10.11.2015 odporca
zamestnávateľovi navrhovateľa oznámil dlh vo výške 2.176,62 eur, už táto skutočnosť sama o sebe
potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená.

Navyše súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ktorá doplnila ust. § 5a a § 5b novelou č. 102/2014, ktoré však vo
vzťahu k ustanoveniam § 5a ods. 1, písm. a/ a § 5b neupravila žiadne prechodné ustanovenia. V zmysle
§ 5a ods. 1, písm. a/ je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda v tejto veci neobsahuje náležitosti v
zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda bola síce uzavretá dňa 24.5.2011, súd však
poukazuje na názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015.
V uvedenom prípade sa vyslovený názor týkal inštitútu premlčania v nadväznosti na ust. § 5b, avšak jeho

závery sú analogicky aplikovateľné aj na daný prípad, čím vyvstáva ďalší dôvod na vyslovenie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Najvyšší súd SR uzavrel, že súd ako orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1.5.2014, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Obe tieto ustanovenia nadobudli
účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To

znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané,
že navrhovateľovi boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovinavrhovateľa. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu,
pretože Dohoda nemohla byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním,
ani iným jednostranným spôsobom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci

tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 397,03 eur. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a § 15, § 16 ods. 3,
§ 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vrátane zmien. Odmenu súd priznal v sume 228,06 eur za 4 úkony právnej služby
po 64,53 eur za úkony právnej služby v roku 2015 a po 66,- eur za úkony právnej služby v roku 2016
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia a účasť na meritórnom pojednávaní súdu); k odmene patrí režijný
paušál v sume 33,94 eur, z toho 2-krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 2-krát po 8,58 eur za úkony v
roku 2016. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 25,96 eur
(s použitím motorového vozidla zn. S. XXXd F. za cestu na pojednávanie súdu dňa 23.5.2016 z Košíc do
Popradu a späť v počte spolu 225 km, pri cene PHM vo výške 1,06 eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM

4,5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1 km) s tým, že cestovné činí spolu 51,92 eur, avšak bola
uplatnená len polovica týchto nákladov z dôvodu účasti aj na ďalšom pojednávaní súdu na tomto súde.
Priznaná náhrada za stratu času činí 42,90 za 6 začatých polhodín po 14,30 eur za každú polhodinu, čo
je 85,80 eur, avšak navrhovateľ si aj náhradu za stratu času uplatnil vo výške polovice z dôvodu účasti na
ďalšom pojednávaní súdu v Poprade. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času činí spolu 405,44 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 81,09 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi
uplatnenú odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 66,- eur, ale len v sume 33,- eur, keďže za
tento úkon patrí odmena v zmysle § 13a ods. 2, písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z vo výške polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2, písm. a/, veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení
účinnom do 31.12.2015, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Pretože navrhovateľ bol v tomto konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2,
písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, súd 3. výrokom tohto
rozsudku zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur podľa položky
1 a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.