Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228381
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113228381.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľky: W.. R. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX, L. Y., zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o.,
so sídlom Farská č. 25, Nitra, proti odporcom: 1. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, 2. E. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, obaja zast. JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 24,
Nitra, o odstránenie časti strechy a oplotenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o odstránenie oplotenia zastavuje.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania na účet jej

právnej zástupkyne vo výške 100%.

Súd návrh vo zvyšku, týkajúceho sa odstránenia časti strechy zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu vo
výške 100%.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 212,16 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 26.8.2013 domáhala
odstránenia časti strešnej konštrukcie vrátane klampiarskych prvkov domu č.60 na CKN parc.č. XXX/X
v kat.úz. B., ktorá sa nachádza nad CKN parc.č.XXX/X v kat.úz. B. a odstránenia časti oplotenia.

Po odstránení oplotenia v priebehu konania, zobrala navrhovateľka návrh v časti späť a navrhla konanie
zastaviť. Z dôvodu, že odporcovia súhlasili so späťvzatím návrhu v časti, súd konanie zastavil podľa §

96 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Nakoľko odporcovia zavinili zastavenie konania v časti odstránenia oplotenia, priznal súd navrhovateľke
náhradu trov konania v zmysle § 146 ods.2 O.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods.7 O.s.p..

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že v konaní bolo znaleckým dokazovaním

jednoznačne preukázané, že vybudovaním novej strechy na dome odporcov súp č.62 v Ladiciach
vrátane jej klampiarskych konštrukcií došlo k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky tým, že nová
strecha odporcov vrátane ríny previsuje jednoznačne nad pozemok navrhovateľky minimálne o 32
cm. Pôvodná vzdialenosť hranice pozemkov a aj previsu strechy bola 40 cm, tak ako to vyplýva aj zpredložených starých fotografií a ani vydržaním teda nemohlo dôjsť k posunutiu tejto hranice. Nie je
sporné, že aj vzdušný priestor nad pozemkom tvorí súčasť pozemku. Stavba nesmie v žiadnom prípade
zasahovať do vlastníckeho práva iného a preto nie je rozhodujúce, či nad pozemok zasahuje stavba

svojim konštrukčným riešením alebo iba jej nevyhnutnou súčasťou, keďže aj časť strechy ako súčasť
stavby sa považuje podľa stavebného zákona za stavbu (rozhodnutie NS SR č.6SŽp/21/2011). Uložiť
povinnosť odstrániť takýto zasahujúci stav do vlastníctva možno najmä v prípade, ak stavebník nebol
pri stavbe dobromyseľný. Odporcovia už v priebehu stavby boli upozorňovaní na zásah do vlastníctva
navrhovateľky, v zásahu vedome a nedobromyseľne pokračovali. Požiadavku navrhovateľky na ochranu

jej vlastníckeho práva nemožno považovať za šikanóznu, pretože nejde o zneužitie jej vlastníckeho
práva, ale naopak k porušeniu zákona došlo vedome na strane odporcov.

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že dom zdedila pred 10 rokmi, nebýva v ňom,
plánuje sa tam nasťahovať na staré kolená. Vlastní poschodový dom. Podala sťažnosť na stavebný
úrad, pretože odporcovia vymieňali strechu bez stavebného povolenia. Medzi jej domom a pozemkom

odporcov je úzky priestor, chce tam vybudovať nové oplotenie. Nákladné vozidlo, ktoré by jej napr.
doviezlo drevo by sa tam nezmestilo. Keby na streche nebola rína, bol by to taký stav ako pred
vybudovaním novej strechy a tak by to bolo dobre. Roky jej nevadilo, že dažďová voda stekala zo strechy
na pozemok.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol že z vykonaných dôkazov bolo nad akúkoľvek
pochybnosť preukázané, že strešná konštrukcia je postavená v takých istých rozmeroch a v takom
istom odstupe od múru odporcov, ako tam stála cca od roku 1920. S týmto korešponduje aj vykonané
dokazovanie znalcom, pretože vzdialenosť múru domu odporcov po hranicu je 40 cm. Podľa znaleckého
posudku strecha domu presahuje do pozemku navrhovateľky šírkou 15 cm, čo súhlasí s rozmermi,

ktoré udávali odporcovia a aj svedkovia, že pôvodná strecha bola od múru odporcov vzdialená 52 až
55 cm. Rína je nový prvok, ktorý podľa posudku presahuje cca 20 cm nad pozemok navrhovateľky.
Tým, že strecha bola postavená na pôvodné miesto, aj keď 15 cm nad pozemok navrhovateľky, došlo
k vydržaniu práva vecného bremena, na základe ktorého je navrhovateľka povinná strpieť tento previs
strechy nad nepatrnou časťou jej pozemku, pretože takto to bolo zaužívané cca 90 až 95 rokov. Strešnou

konštrukciou nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky tak, ako to má
na mysli § 126 Obč.zák., pretože odporcovia konali dobromyseľne, strechu postavili na to isté miesto,
na ktorom už 95 rokov pôvodne stála stará strecha. Dôkazné bremeno je na navrhovateľke a táto
opak nepreukázala. Práve naopak, odporcovia preukázali, že strecha stojí tak ako tam stála. Žaloba je
šikanózna. Osadením ríny sa zvýšil komfort bývania, pretože voda zbytočne nesteká na jej pozemok.

Odporca v 1. rade uviedol, že ich dom bol postavený ako prvý. Stará strecha presahovala vpredu 55
cm, vzadu o niečo viac. Rozmery dodržali aj pri novej streche. Kým nedali ríny, všetko bolo v poriadku.
Problémy začali až po osadení rín. Dom sa staval na tri etapy a každá časť domu mala trošku inú strechu.
Novou strechou sa to vyrovnalo, preto sa opticky javí, že strecha je väčšia. Dodatočne po upozornení

starostom si podali stavebné povolenie.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že bola pri zameriavaní strechy. Nová strecha je rovnaká ako pôvodná.
Navyše sú len ríny. Snažili sa všetko dodržať, aby nezasahovali do susedov, všetky odtoky z rín
vybudovali pod zemou, aby voda netiekla k susednému domu.

Svedok I. T. uviedol, že pred začatím búracích prác strechu odmerali a na základe výsledkov merania
objednali krytinu rovnakých rozmerov. Drevený krov sa postavil rovnako. Strecha presahuje obvodový
múr domu 50 až 52 cm, pretože steny sú krivé, v zadnej časti domu je presah 60 cm. Na pôvodnej
streche ríny neboli.

Svedok G. C. uviedol, že strecha je taká istá ako bola voľakedy. Odporca sa pred ním vyjadril, že nemá
zmysel nič meniť, pretože najjednoduchšie je strechu zhotoviť tak, ako bola aj pôvodne zhotovená. Stará
strecha ríny nemala. Bol pri tom, keď sa strecha rozoberala. Vnútro strechy - drevá, hranoly, sú rovnako
uložené, ako na starej streche.

SvedokE.J.uviedol,žerobilnastrecheakopomocník,strechurozoberalajpomáhalsjejstavbou.Podľa
starej strechy merali strešnú krytinu, pretože ju objednávali ešte predtým ako dali dolu starú strechu.
Stále sa na stavbe rozprávalo, že strecha sa bude robiť podľa starej pôvodnej. Nevie sa vyjadriť k tomu,či sa menil sklon trámov. Stena je krivá, preto rozmer od steny po koniec škridly bol 52 cm až 60 cm.
Stará strecha ríny nemala.

Svedok M. Q. uviedol, že pomáhal pri rozoberaní starého krovu. Bol pri premeriavaní strechy. Nová
strecha sa stavala rovnako ako stará, pretože ide o áčkový typ strechy. Stará strecha ríny nemala.
Vzdialenosť od obvodového múru po koniec strechy bola 60 cm, 52 cm, 54 cm.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z LV č.XXX, č.XXX,

geometrickým plánom, konaním o dodatočnom povolení stavby, listom z Krajského stavebného
úradu v Nitre, rozhodnutím Obvodného úradu Nitra, písomným vyjadrením odporcov, navrhovateľky,
fotografiami, znaleckým posudkom č. 6/2015, vyjadreniami účastníkov konania k ZP, stanoviskom
znalca, čiastočným späťvzatím návrhu, výsluchom účastníkov konania a svedkov, vykonal obhliadku a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností registra "C" v kat. úz. B., zapísaných v LV č.
XXX ako parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X a odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci susediacich
nehnuteľností, ktoré sú zapísané v LV č. XXX ako parc.č. XXX/X dom s.č. XX a parc.č. XXX/X.
Odporcovia na dome s.č.XX, ktorý je vo vzdialenosti 40 cm od hranice pozemku susediaceho s
navrhovateľkou vybudovali novú strechu. Navrhovateľka sa domáha odstránenia časti strechy, ktorá

presahuje na jej časť pozemku parc.č. XXX/X. Nová strecha bola postavená bez stavebného povolenia
a má podľa nej väčšie rozmery.

Odporcovia sa v konaní bránili tým, že strechu skonštruovali podľa starých rozmerov. Rozšírili ju len o
rozmery ríny, ktorú stará strecha nemala.

Zo znaleckého posudku č.6/2015 súd zistil, že rína spolu s časťou strechy odporcov zasahuje do
pozemku navrhovateľky spolu v šírke 35 cm, z toho strecha domu presahuje časťou o šírke 15
cm. Presah strechy predstavuje 10 m2. Vzdialenosť domu odporcov od hranice, ktorá delí pozemky
účastníkov konania je 40 cm (č.l.132).

Na obhliadke vypočutí svedkovia X. V. a S. C. uviedli, že strecha je rovnaká, len rína na starej streche
nebola.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd
za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.Podľa § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa§26ods.1vyhláškyč.532/2002Z.z.MinisterstvaživotnéhoprostrediaSlovenskejrepubliky,ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové
vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a
účastníkov cestnej premávky. Povrchová úprava strechy stavby musí spĺňať požiadavky na zabránenie
šírenia prelietavého ohňa a ohňa po povrchu.

Z ustanovenia § 135c OZ vyplýva, že nie možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné.
Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím
ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd
prihliadať k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odst. 1 OZ). Prihliada

hlavne k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník
stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že
stavia na cudzom pozemku či naopak, staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až potom dodatočne
podľa geodetického zamerania a podľa prevedenej opravy zistil opak. Súd musí v týchto prípadoch
porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom

využití stavby. Tiež je treba prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie. Nie je možné predvídať všetky okolnosti, ktoré bude nutné
pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd musí starostlivo prihliadnuť ku všetkému,
čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu komplexne zhodnotiť (R 23/2003).

V konaní nebolo sporné, že strecha odporcov presahuje časťou (celkovo 35 cm, z toho rínou 20 cm)
do pozemku navrhovateľky. Celkový presah strechy bol 10 m2. Sporné bolo, či je presah vybudovaním
novej strechy väčší ako bol pri starej streche. Výsluchom svedkov I. T.. G. C., E. J., M. Q., X. V. a S. C.
bolo preukázané, že samotná strecha má rovnaké rozmery ako mala stará strecha. K streche pribudla
rína, ktorá na starej streche nebola, čo potvrdili odporcovia, svedkovia a aj samotná navrhovateľka na

č.l.130 keď uviedla, "keby tam rína nebola, bol by to taký stav, aký tam bol predtým a bolo by to dobre".
Navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že samotná novopostavená strecha bez ríny má väčšie
rozmery ako mala stará strecha.

A preto v časti strechy, ktorá presahovala nad pozemok navrhovateľky šírkou 15 cm, mal súd za to že

došlo k vydržaniu práva vecného bremena zo strany odporcov a ich predchodcov, nakoľko stará strecha
bola postavená okolo roku 1920, čo nespochybňovala ani navrhovateľka.Čo sa týka časti presahu ríny, ktorá presahuje 20 cm nad pozemkom navrhovateľky, zaoberal sa
súd najmä účelnosťou jej odstránenia. Je nepochybné, že jej umiestnením odporcovia zasahujú do
vlastníckeho práva navrhovateľky, nakoľko súčasťou pozemkov je aj vzdušný priestor v kolmej časti nad

nimi a aj pod nimi. Vyplýva to aj z ust. § 127 ods.1 OZ, ktorý v určitých prípadoch obmedzuje vlastníka
pozemku odstrániť napríklad vetvy stromu, ktoré presahujú do vzdušného priestoru nad pozemok.
Presah do vlastníctva navrhovateľky túto nijakým závažným spôsobom neobmedzuje. Navrhovateľka
uviedla, že presah narúša jej užívanie pozemku tým, že by sa na pozemok nedalo ísť nákladným autom
a chce si vybudovať nové oplotenie, odporca jej nič nepovedal keď staval strechu, má na to ústavné

právo (č.l.129). Navrhovateľka bola toho názoru, že netreba preukazovať prečo jej takýto stav vadí.
Jednoducho odporcovia zasahujú do jej vlastníckeho práva a preto sa domáha odstránenia strechy. Súd
sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky a mal za to, že odstránenie časti strechy, ktorá presahovala,
či už v časti presahu 15 cm, alebo v časti celého presahu 35 cm, ktorý zahrňuje strechu spolu s rínou
pokladal za neúčelný, nakoľko hospodárska strata, ktorá by vznikla odporcom odstránením časti strechy
a ríny by bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa týmto odstránením dosiahlo, keďže navrhovateľka

vôbec neuviedla prečo jej zásah vadí, v čom narúša užívanie jej pozemku, ako ju v užívaní obmedzuje.
Naviac navrhovateľka na predmetnom pozemku nebýva, neužíva ho, čo ani nepopierala. Po odstránení
časti oplotenia odporcami, o tejto skutočnosti nevedela, lebo tam dlhšiu dobu nebola. Zásah presahu
strechy nad pozemok navrhovateľky ju nijakým spôsobom neobmedzuje v jeho užívaní.

V zmysle §26 ods.1 vyhláška č. 535/2002 Z.z. musí strešná konštrukcia chrániť stavbu pred účinkami
vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií. Nielenže
sa osadením ríny nijako neobmedzilo užívanie pozemku navrhovateľkou, ale sa podľa názoru súdu
dokonca skvalitnilo tým, že voda nesteká na pozemok navrhovateľky, pretože ako sama uvádzala na
pozemku bol jarok.

Je pravdou, že navrhovatelia mali postupovať v zmysle stavebného zákona a stavbu ohlásiť stavebnému
úradu, čo následne aj spravili, keď dňa 5.9.2012 požiadali stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby .

Súd návrhu navrhovateľky nevyhovel, nakoľko z vyššie uvedených dôvodov nie je účelné nariadiť

odstránenie presahujúcej časti strechy nad pozemok navrhovateľky a naviac v časti presahu týkajúceho
sa šírky 15 cm, navrhovateľka neuniesla ani dôkazné bremeno, že pôvodná strecha zasahovala do jej
vlastníckeho práva menšími rozmermi alebo že vôbec nezasahovala a preto došlo v časti jej presahu k
vydržaniu práva vecného bremena, pretože svedkovia potvrdili, že nová strecha je rozmermi totožná so
starou, líši sa len rínami, ktoré na starej streche neboli

V konaní bol vyhotovený znalecký posudok za účelom posúdenia presahu časti strechy. Navrhovateľka
a odporcovia zložili preddavok vo výške 300 eur. Znalcovi bolo priznané znalečné v sume 812,16 eur.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v konaní o odstránenie časti strechy neúspešná a nie sú u nej
predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd ju zaviazal uhradiť trovy štátu podľa §

148 ods.1 O.s.p., ktoré štát hradil z rozpočtových prostriedkov súdu v sume 212,16 eur.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Úspešným odporcom v časti odstránenia časti strechy priznal súd náhradu trov konania vo výške 100%,

ktorú je povinná zaplatiť navrhovateľka. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil súd ust. § 142 ods.1 O.s.p. a nie odsek 2, pretože
odporcovia uhradili aj preddavok v sume 300 eur za účelom vyhotovenia znaleckého posudku a tento

bol vyhotovený v časti návrhu týkajúceho sa odstránenia časti strechy, v ktorej bola navrhovateľka
neúspešná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.