Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/496/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209192
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813209192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G. M., a.s. IČO: XX XXX XXX,
so sídlom T., P. XX, zastúpeného U. & H., s.r.o., so sídlom XXX XX T., R. XX proti žalovanej H. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom H., Na P. XXX/XX, o zaplatenie 2.099,76 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júla 2016 č. k. 6C/12/2016- 206 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 6. júla 2016 č. k. 6C/12/2016- 206 súd prvej inštancie konanie v časti o

zaplatenie istiny vo výške 1.585,20 eur, v časti riadneho úroku 17,70% ročne z istiny 656,65 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 142,09 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia, z dôvodu späťvzatia zastavil a žalobu proti žalovanej, voči ktorej sa
žalobca domáhal zaplatenia 2.099,76 EUR s príslušenstvom, zamietol. Žalovanej právo na náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázaniaaktívnejlegitimácie žalobcuvkonaní.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalovaná
uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu -bankou J. zmluvu o úvere. Tá je na jednej strane tzv.

absolútnym obchodom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade
táto zmluva bola svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Podľa názoru súdu prvej
inštancie, právny predchodca žalobcu v postavení banky mohol postúpiť svoju splatnú pohľadávku (časť
záväzku po jeho splatnosti) len za splnenia podmienky písomnej výzvy adresovanej žalovanej a po
uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé
splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Hoci súd
považoval za preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní,
nebolozároveňpreukázanélistinnýmidôkazmi,žeprávnypredchodcažalobcupísomnevyzvalžalovanú
na plnenie dlžných splátok. Podľa názoru súdu teda postúpenie pohľadávky na žalobcu nemohlo byť
platnéažalobcavtejtočastiuplatnenéhonárokunemáaktívnuvecnúlegitimáciu.Vzhľadomnauvedené
dôvody súd žalobu žalobcu zamietol.O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaná mala v konaní plný úspech, trovy konania si neuplatnila, preto rozhodol, že jej náhradu trov
konania nepriznal.2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že

súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho vyjadrením zo dňa 7.6.2016. V odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci, odňatie možnosti konať pred súdom, ako i nepredvídateľnosť rozhodnutia.
Vychádzajúc z § 1 ods. 8, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je uvedený odkaz na
zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zákon č. 483/2001
Z. z. upravuje len vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením podnikania a so zánikom

bánk na území Slovenskej republiky. Poukázal, že zákon o bankách, ani zákon o spotrebiteľských
úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako dôvod neplatnosti
právneho úkonu neuvádza. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pripúšťa postúpenie
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, posudzuje sa podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu (7)
je týmto predpisom § 524 Občianskeho zákonníka. Namietal, že existuje skupina iných úverov ako
spotrebiteľských, poskytovaných bankami - viď znenie § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch,

§ 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP v obdobných veciach.
Zároveň uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola pri vzniku zmluvného
vzťahu dohodnutá úprava postúpenia pohľadávky na tretiu osobu (bod 18.14 VOP).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej

platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).12. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

13. Zo spisu vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalovanú bol pred
postúpením pohľadávky vyzval na úhradu dlhu uplatňovaného v predmetnom konaní.

14. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného

predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu
správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej
časti potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietavej časti potvrdiť.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení § 255 ods.1 a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Preto
odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania priznáva.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).