Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivica Hanusková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/541/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220711
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114220711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným :
1/ R. M., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ R.. G. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja žalovaní bytom W. XX, XXX XX Z.
Z., v konaní o zaplatenie 5 975,77 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10 C/60/2015-107 zo dňa 28. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3 724,70 € s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), p o t v
r d z u j e .

II. Vo zvyšku (výrok II.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3
724,70 € spolu s príslušenstvom, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok

v poradí I.). Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci posudzoval
dlh zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi a právnym predchodcom
žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá bola uzavretá dňa 02. 05. 2008. V zmysle tejto
zmluvy boli žalovaní povinní platiť pôvodnému veriteľovi (Slovenskej sporiteľni, a. s.) splátky úveru po
106,42€mesačne.Zmluvouopostúpenípohľadávoksprílohouzodňa27.06.2013všakpôvodnýveriteľ

Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila pohľadávku z úveru žalobcovi, ktorá skutočnosť bola dňa 09. 07.
2013 žalovaným 1/ a 2/ oznámená. Až následne listom zo dňa 19. 07. 2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru pre jeho nesplácanie a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu celého dlhu z úveru.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ boli povinní
platiť pôvodnému veriteľovi splátky úveru po 106,42 € mesačne s tým, že žaloba nie je dôvodná v celom
požadovanom rozsahu. Okresný súd totiž poukázal na to, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými

1/ a 2/ došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa a žalovaní 1/ a 2/ v postavení
spotrebiteľov. Podmienky pre uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh, ktorý sa má plniť v splátkach
v zmysle §-u 565 Občianskeho zákonníka, sú v spotrebiteľských zmluvách sprísnené v §-e 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a veriteľ môže toto právo uplatniť, len ak spotrebiteľa na možnosť jeho
uplatnenia vopred upozornil, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z výzvy k úhrade a oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na plnenie a súčasne

im oznámil rozhodnutie o zosplatnení úveru. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že k
zosplatneniu dlhu žalovaných 1/ a 2/ nedošlo v súlade so zákonom. Napriek tomu ich dlh je naďalej
splatný v pôvodne dohodnutých splátkach vždy k 20.-temu dňu v mesiaci. Keďže pre súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku, mohol okresný súd žalobcovi priznať len splátky v deň vyhlásenia
rozsudku (28. 06. 2016) splatné. Ide o 35 splátok splatných od najskôr požadovanej splátky splatnej dňa

20. 08. 2013 do 20. 07. 2016 v sume 3 724,70 €. Pretože žalovaní 1/ a 2/ zaplatenie týchto splátok v
konaní netvrdili, uložil im okresný súd zaplatiť ich. Vo zvyšku považoval návrh za podaný predčasne,
nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nie sú povinní splátky splatné od 20. 07. 2016 do 20. 04. 2018 splniť. V tejto
časti preto okresný súd žalobu zamietol.

4. O príslušenstve istiny rozhodol okresný súd v zmysle ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Namietala, že podáva
odvolanie vo veci priznania úrokov z omeškania žalobcovi EOS KSI Slovensko. Uviedla, že okresný súd
rozhodol, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., nepostupoval v zmysle zákona pri vypovedaní zmluvy a
zmluva je naďalej v platnosti. Tým, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., neoprávnene vypovedal zmluvu
o úvere, a predal pohľadávku žalobcovi, znemožnil jej de facto aj de iure ďalšie splácanie úveru v zmysle

zmluvy. Podľa nej z výrokovej časti rozsudku vyplýva, že žalobca nemá za uvedené obdobie ani právo
nárokovať si úroky z omeškania. Na záver zdôraznila, že má záujem splatiť úver v zmysle platnej zmluvy
(svoj dlh) voči Slovenskej sporiteľni, a. s.. Priznáva, že momentálne je schopná úver splácať, ale veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a. s., jej to musí umožniť.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná 1/ vo svojom odvolaní neuviedla
žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala žalovaný nárok, trvá preto na podanej žalobe a žiada
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Žalovaná 1/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

10. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 28. 06. 2016 s tým, že odvolanie voči tomuto rozhodnutiu
podala žalovaná 1/ dňa 13. 08. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovanej 1/ a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 724,70 € s príslušenstvom (výrok I.) a vo
výroku o náhrade trov konania (výrok III.), podľa §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo

zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.), ktorý nebol odvolaním
žalovanej 1/ napadnutý, zostáva podľa §-u 367 ods. 2 CSP nedotknutý.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa §-u 191 ods. 1 CSP a svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantnáskutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

13. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej 1/ za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi.

14. Žalovaná 1/ síce v odvolaní v úvode uviedla, že sa odvoláva voči rozsudku okresného súdu vo

veci priznania úrokov z omeškania, ak okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a. s. nepostupovala v zmysle zákona pri vypovedaní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a zmluva je naďalej v platnosti. Sama v odvolaní uznáva, že má záujem splatiť úver v zmysle tejto
platnejzmluvy,avšaktým,ževeriteľSlovenskásporiteľňa,a.s.,neoprávnenevypovedalzmluvuapredal
pohľadávku žalobcovi, jej znemožnil ďalšie splácanie tohto úveru. Z uvedeného preto možno vyvodiť,
že okrem toho, že namieta ,,predaj“ pohľadávky žalobcovi v súvislosti s úrokmi z omeškania, teda

príslušenstvom pohľadávky, vytýka pôvodnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a. s., aby jej umožnil dlh
ďalej splácať, teda nepovažuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú.

15. K vyššie uvedeným námietkam žalovanej 1/ v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné :

16. Prioritne okresný súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého
došlo dňa 02. 05. 2008 medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovanými 1/ a
2/ k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Stotožňuje sa
aj s tým právnym záverom, podľa ktorého k zosplatneniu dlhu žalovaných 1/ a 2/ nedošlo v súlade
so zákonom, v dôsledku čoho je naďalej podľa okresného súdu splatný dlh v pôvodne dohodnutých

splátkach. Žalovaná 1/ však z uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne vyvodila,
že k nezákonnému vypovedaniu zmluvy došlo zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.
s.. Uvedené však z vykonaného dokazovania nevyplýva, ak okresný súd na str. 3, prvý odsek výslovne
konštatoval, že k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., voči žalovaným
1/ a 2/ došlo zmluvou zo dňa 27. 06. 2013, ktorá skutočnosť bola žalovaným 1/ a 2/ oznámená, a to

listom zo dňa 09. 07. 2013. Od uvedenej doby mali žalovaní 1/ a 2/ povinnosť plniť dlh zo zmluvy o
úvere žalobcovi, ktorý až následne dňa 19. 07. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že
žalovaní1/a2/svojdlhvočinemuneplnili.Vyzvalpretožalovaných1/a2/naúhraduceléhodlhuzúveru.
Pokiaľ teda pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok aj
pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu, predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.

06. 2013 nebola zo strany okresného súdu vyhodnotená ako zmluva uzavretá v rozpore so zákonom. K
postúpeniu pohľadávky preto došlo platne a od dňa, kedy boli žalovaní 1/ a 2/ oboznámení o tom, voči
komu majú svoj dlh plniť, teda voči žalobcovi, v zmysle oznámenia zo dňa 09. 07. 2013, boli povinní
svoj dlh plniť jemu, a nie pôvodnému veriteľovi. V tomto rozsahu je preto rozhodnutie okresného súdu
vecne správne, v dôsledku čoho má žalobca nielen nárok na ďalšie splátky, teda žalovaní 1/ a 2/ sú

povinní svoj dlh splatiť žalobcovi, a nie pôvodnému veriteľovi, vrátane úrokov z omeškania zo splátok,
ktoré už splatné sú.

17. Okresný súd teda považoval v rozpore so zákonom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného
dlhu, zosplatnenie dlhu žalobcom, ku ktorému došlo dňa 19. 07. 2013, a nie zmluvu o postúpení

pohľadávky zo dňa 27. 06. 2013. Žalovaná 1/, preto pokiaľ sama uviedla, že má záujem splatiť úver v
zmysle platnej zmluvy, je potom povinná v zmysle rozhodnutia okresného súdu predmetný dlh hradiť,
avšak nie pôvodnému veriteľovi, ale žalobcovi, na ktorého prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013. Okresný súd preto
dôvode priznal žalobcovi i úroky z omeškania k istine už od 21. 08. 2013, ak zaviazal žalovaných 1/

a 2/ na zaplatenie 35 splátok splatných od najskôr požadovanej splátky splatnej dňa 20. 08. 2013 do
20. 07. 2016 v celkovej sume 3 724,70 €. Žalovaní 1/ a 2/ pohľadávku vo výške 3 724,70 € riadne a
včas žalobcovi neuhradili, preto mu dôvodne vznikol i nárok na jej príslušenstvo v zmysle §-u 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
18.

19. Podľa §-u 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť zmluvou (písomnou) inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky
na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom adlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil.
Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu
uzaviera pôvodný veriteľ a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Čas,

miesto, predmet plnenia, ako i ďalšie podmienky, však zostávajú nezmenené. Postupník s postúpenou
pohľadávkou získava všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv
požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej
pohľadávky. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným zákonom, mení len v tom, že miesto pôvodnému

veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi, teda v tomto prejednávanom prípade žalobcovi. Je totiž len vecou
dohody pôvodného veriteľa a žalobcu, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, pričom
z vykonaného dokazovania je preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo žalovaným 1/ a 2/ oznámené
dňa 09. 07. 2013. K platnosti o postúpení pohľadávky sa totiž súhlas dlžníka nevyžaduje.

20. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - okresný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery preto odvolací súd uvádza, že posúdiac odvolacie

dôvody žalovanej 1/ tieto nie sú dôvodné, nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne
správny.

22. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodol

podľa§-u142ods.2OSP,ktorúskutočnosťodvolacísúduvádzanapriektomu,žerozhodnutieonáhrade
trov konania nebolo výslovne žalovanou 1/ v odvolaní konkrétnymi dôvodmi napadnuté, avšak ide o
výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej 1/ v celom rozsahu. Odvolací súd tak v zmysle §-u 262
ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v
celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.