Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/395/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109226964
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109226964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej

a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. 7, H., proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 67.693,89 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.01.2014, č. k.
19C/219/2009-251, v znení opravného uznesenia zo dňa 02.04.2014, č. k. 19C/219/2009-263, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.01.2014, č. k.
19C/219/2009-251 v znení opravného uznesenia zo dňa 02.04.2014 č. k. 19C 219/2009-263 v celom

rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Posúdiac vec podľa § 39, § 415, § 788 ods. 1, 3 a 4, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1 a 3, §
806, § 809 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), súd prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.10.2001 došlo medzi žalobcom a

žalovanou k uzatvoreniu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu a garáže na
V. ulici č. X v H. v rozsahu základného poistenia, typ poistenia „A“. Z poistnej zmluvy vyplynulo, že
rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1947, jeho prístavba v roku 1975. Poistenie bolo dojednané so
spoluúčasťou vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) osobitne na rodinný dom a osobitne na garáž, s ročným
poistným 981,- Sk (32,56 eur) - rodinný dom a 103,- Sk (3,42 eur) - garáž. Dodatkové ani doplnkové
poistenie dojednané nebolo. Poistený žalobca nesúhlasil s indexáciou poistnej sumy u poistených
budov a stavieb. Poistenie rodinného domu bolo dojednané na poistnú sumu 2,180.592,- Sk (72.382,39

eur) a garáže na poistnú sumu 162.754,- Sk (5.402,44 eur) s účinnosťou poistenia od 25.10.2001 na
dobu neurčitú. Žalobca v poistnej zmluve potvrdil, že poisťované veci sú v nepoškodenom a dobrom
technickom stave, že poistné sumy uvedené v poistnej zmluve zodpovedajú hodnote poisťovaných
vecí a poisťované budovy sú používané k svojmu účelu. Z obsahu poistnej zmluvy nevyplynul spôsob
stanovenia poistnej hodnoty poistených vecí.

3. Dňa 07.07.2006 došlo k poistnej udalosti - k poškodeniu poisteného rodinného domu následkom

výbuchu zemného plynu v objekte. Dňa 19.07.2006 bola vykonaná obhliadka škody na majetku
poisteného pracovníkmi G., o čom bol spísaný Zápis o obhliadke. V zápise sa konštatovalo, že prišlo
k vlámaniu do rodinného domu a k následnému výbuchu, pravdepodobnou príčinou výbuchu je plyn. V
dôsledku výbuchu prišlo k zrúteniu steny, povaly, k poškodeniu strechy, obvodového predného múru zulice, k poškodeniu vnútorných múrov, okien, dverí a celkovej statiky domu. Došlo tiež k poškodeniu
zariadenia domu a k poškodeniu - vypáčeniu garáže. V správe sa konštatovala nutnosť doobhliadky pre
určenie rozsahu poškodenia a zistenia presnej príčiny vzniku škody.

4. Dňa 23.02.2007 podal žalobca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý v čase okolo 14,00
hod. dňa 04.07.2006 v Bratislave na V. ul. č. X v rodinnom dome spôsobil únik zemného plynu, čím došlo
k výbuchu, čo malo za následok poškodenie rodinného domu. Žalobca vypovedal, že pred výbuchom
bol v dome niekedy v máji 2006, ale dovnútra sa nedostal, nakoľko nemohol otvoriť dvere. Následne

odcestoval do zahraničia, odkiaľ sa vrátil niekedy v júni 2006. Žalobca ohlásil žalovanej poistnú udalosť
dňa 17.07.2006, dňa 24.07.2006 bola vykonaná prvá obhliadka poškodenej nehnuteľnosti. Žalovaná
dňa 19.03.2008 poukázala na účet žalobcu sumu vo výške 9.958,18 eur ako primeraný preddavok a
opätovne ho požiadala o doloženie dokladov o oprave.

5. Z výsledkov trestného konania mal súd prvej inštancie ustálené, že poistený rodinný dom bol

opustený, neobývaný a v zimnom období sa v ňom schádzali bezdomovci. Bezdomovci prenikli do
vnútra domu, odcudzili alebo zničili hnuteľné veci a zrejme pri demontáži plynového kotla došlo k
dlhodobejšiemu úniku plynu, ktorý bol následne iniciovaný a spôsobil predmetné poškodenie objektu.
Výbuch plynu pravdepodobne spôsobili tiež bezdomovci, ktorí odlomili časť plynového potrubia, pričom
tento lom nemohol vzniknúť pri výbuchu, ale pred výbuchom. Príčinou výbuchu bola iniciácia výbušnej

zmesi zemného plynu so vzduchom od otvoreného ohňa, tlejúceho predmetu, prípadne elektrostatickou
energiou na oblečení, k čomu došlo pri manipulácii v dome. V čase výbuchu sa v dome zdržiavali dve
osoby - K. Y. a C. W., ktoré následkom výbuchu utrpeli popáleniny, boli hospitalizovaní vo FNsP Ružinov.
Ďalej bolo zistené, že na dom je vedené exekučné konanie - exekučné záložné právo v prospech
Bratislavských tlačiarní podľa EX 130/01.

6. Znaleckým dokazovaním boli určené náklady na opravu vo výške 603.952,- Sk (20.047,53 eur), a
znalec v posudku určil novú cenu poisteného objektu tesne pred poruchou na sumu 2,593.323,- Sk
(86.082,55 eur) vrátane DPH, časovú cenu objektu na sumu 1,172.475,- Sk (38.919,04 eur) vrátane
DPH.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol platný poistno-právny
vzťah, na základe ktorého došlo k poisteniu rodinného domu a garáže na V. ulici č. X v H. s účinnosťou
od 25.10.2001 na dobu neurčitú. Zmluvné dojednania pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve

fyzických osôb stanovili výluku z poistenia, ktorá sa vzťahuje na škody vzniknuté na opustených a
neobývaných objektoch. Súd prvej inštancie mal za to, že postup žalovanej pri definovaní zmluvných
dojednaní bol v súlade s § 788 ods. 4 OZ, pretože v zmluvných dojednaniach došlo k rozšíreniu výluk
z poistného plnenia v prípade, ktorý bol určený a predpokladaný v čl. VIII bod 3 VPP pre poistenie
majetku. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že predmetný rodinný dom nebol

trvalo obývaný, čo potvrdil aj sám žalobca pri podávaní trestného oznámenia, keď orgánom činným v
trestnom konaní uviedol, že v dome bol naposledy v máji 2006, pričom sa nedostal ani dovnútra domu.
Hoci žalobca pred súdom trval na tom, že objekt bol v čase vzniku škodovej udalosti obývaný, a k
výbuchu došlo počas jeho pobytu v zahraničí, svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal a v tomto
smere nenavrhol vykonať ani žiadne ďalšie dokazovanie.

8. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaná postupovala v súlade s ustanoveniami OZ a znením poistnej
zmluvy, keď odmietla doplatiť plnenie žalobcovi z dôvodu, že popísaná škodová udalosť nie je poistením
krytá.

9. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ak by bolo možné prijať právny záver, že výluka z poistenia
pre neobývané a opustené objekty nebola platne dojednaná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ v
spojení s § 788 ods. 4 OZ (predtým § 788 ods. 3 OZ), porušenie zákonných povinností žalobcu vo
vzťahu k poistenej veci je takej intenzity, ktorá podstatou mierou prispela k vzniku škodovej udalosti, a
preto je namieste krátenie poistného plnenia až do výšky 300.000,- Sk, t. j. nad rámec už plnenej čiastky

9.958,18 eur. Žalobca totižto
svojou nečinnosťou a nezáujmom o predmet poistenia prispel v podstatnej miere k vzniku poistnej
udalosti. Svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 415 OZ, ukladajúce mu všeobecnú prevenčnú
povinnosť spočívajúcu v predchádzaní škodám, čím konal protiprávne. Preto bolo krátenie poistnéhoplnenia do výšky poskytnutého preddavku 300.000,- Sk s odkazom na znenie §§ 799 ods. 3 OZ a 809
ods. 2 OZ, primerané a spravodlivé.

10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte uviedol, že predmetom poistenia bola aj garáž, ktorú
žalovaná pri výpočte výšky škody nezohľadnila, nakoľko zo správy z obhliadky vyplynulo, že z garáže
boli poškodené len dvere, a to ich vypáčením. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci,
že škoda na dverách by prevýšila hodnotu dojednanej spoluúčasti 2.000,- Sk (66,39 eur), resp. že
vznikla v dôsledku výbuchu plynu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná
nedôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením §
142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Plne procesne úspešná
žalovaná si trovy konania neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal.

12. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 07.03.2014 a žalovanej dňa 14.02.2014 (č.l. 255 spisu).

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote, dňa 24.03.2014, odvolanie žalobca (č.l.
256, 267 spisu). Uviedol, že v čase vykonania obhliadky poškodenej nehnuteľnosti bolo žalovanou
prostredníctvom INSERVISu Slovakia s.r.o., ktorá vykonala obhliadku, konštatované, že išlo o značné

poškodenie, stavba mala narušenú statiku a opraviť sa nedala. Preto žalobcu po rokoch prekvapila
správa, že škoda je v tej najnižšej cenovej výmere a že budova sa dá opraviť. Žalobcovi bolo vyčítané
„podpoistenie“ nehnuteľností, s čím sa nestotožňuje, keďže v čase uzatvorenia poistnej zmluvy budova
nemala väčšiu hodnotu, čo dokazujú aj posudky realitných kancelárií. Preto mal žalobca za to, že
žalovaná znížila plnenie bezdôvodne. Pri uzatváraní poistnej zmluvy pracovníčka žalovanej uviedla, že

pri poškodení stavby je plná poistná suma, ktorú je poisťovňa povinná vyplatiť, mínus spoluúčasť. Za
účelové a neopodstatnené označil žalobca tvrdenie žalovanej o doručení výzvy na predloženie faktúry
za opravu zo dňa 26.01.2007. Táto výzva nebola žalobcovi doručená, hoci poisťovňa mala možnosť
urobiť tak krátkou cestou pri jeho osobných návštevách na pobočke, čo však neurobila. Žalobca oznámil
žalovanej novú adresa na doručovanie, na ktorú však predmetná výzva neprišla. Žalovaná porušila OZ,

keď neplnila v lehote 15 dní potom, čo skončila vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
plniť. Vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, ak ho nemožno skončiť do jedného
mesiaca, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok. Žalovaná odmietla plniť v zákonnej lehote a čiastočné plnenie bolo až po termíne,
dňa 19.03.2008. Žalovaná oznámila žalobcovi, že zatiaľ môže plniť len 9.958,18 eur, ale uistila ho, že

časomvyplatízostávajúcupoistnúsumu,čosavšaknestalo.Včasepoistnejudalostižalobcapredmetné
nehnuteľnosti riadne používal, neboli žiadnou opustenou stavbou s rozbitými oknami, či dverami. V čase
jeho asi dvojtýždňovej neprítomnosti, dňa 04.07.2006, prišli zlodeji do budovy za účelom obohatiť sa,
odniesli mnohé komodity (plynový kotol, práčku, elektrické spotrebiče z kuchyne, PC, nové sedacie
súpravy, starožitný nábytok, ...). Žalovaná skonštatovala, že objekt bol neobývaný, aby nemusela plniť.

Tvrdil to pracovník žalovanej, ktorý prišiel až mesiac po výbuchu na obhliadku dňa 02.08.2006, čo
svedčí o nečinnosti žalovanej a porušení základných povinností. Z dôvodu konfliktu záujmov žalobca
od začiatku namietal znalca V.. V., ktorý s poisťovňou dlhodobo spolupracuje. Preto celú tzv. expertnú
správu žalobca považuje za účelovú a žiadal súd o ustanovenie nezávislého znalca, ktorý by určil výšku
škody a rozsah poškodenia stavby. Súd prvej inštancie žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal.

Žalobca v priebehu konania uviedol, že nemohol otvoriť hlavnú bránu domu, kde sa často zasekával
zámok. Dom ale skontroloval, všetko bolo v poriadku, žiadne „závadové“ osoby v dome nenašiel.
Požiadavku žalovanej, že sa mal viac zdržiavať v dome, čím by zabránil vniknutiu zlodejov, považuje
žalobca za absurdnú, keďže potom by poistenec nemohol pracovať, športovať, vzdelávať sa. Žalovaná
sa zjavne účelovo chcela zbaviť zodpovednosti a odmietla plniť, dala si vypracovať posudok, ktorý nie je

hodnoverný už len z toho dôvodu, že je neúplný (poškodená garáž nebola začlenená) a vyčíslenie škody
je irelevantné. Znalec nemohol v posudku správne určiť novú cenu poisteného objektu, keďže v jeho
správeabsentovalináležitostipotrebnépreurčenieškody.Žalobcanesúhlasískonštatovanímsúdu,žev
danomprípadeišlooopustenústavbu,keďžejeotázne,kedysaznehnuteľnostistávaopustenábudova.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému

zisteniu, a zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz
neboli vykonané, a to konkrétne už navrhnutí svedkovia z oblasti stavebníctva a statiky. Vzhľadom na
tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania.14. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 30.05.2014 (č.l. 274 spisu).

15. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa
24.06.2014.

16. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.07.2014 (č.l.
277 spisu). Uviedla v ňom, že žalobcom uvádzané argumenty boli prejednávané už v priebehu

prvoinštančného konania, a so zamietnutím výsluchu svedka N.. V. Q. sa súd prvej inštancie vysporiadal
v napadnutom rozsudku. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o spolupráci žalovanej s V.. I. V..
Jedná sa o nezávislého súdneho znalca, odborníka na statiku. Súdny znalec bol oslovený spoločnosťou
INSERVIS Slovakia, a.s., ktorá na podnet žalovanej, a z dôvodu nečinnosti žalobcu predložiť akékoľvek
doklady preukazujúce náklady na opravu, stanovila výšku škody na poistenom objekte, poškodenom

výbuchom dňa 04.07.2006. Žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, počas súdneho konania
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by osvedčoval, že postup žalovanej nebol legitímny. Zo strany
žalobcu neboli predložené žiadne doklady o zrealizovaní opravy poškodeného objektu, aj keď na ten
účel bol žalobcovi poskytnutý preddavok vo výške 9.958,18 eur. Žalovaná je presvedčená, že súd prvej
inštancie objektívne posúdil uplatnený nárok žalobcu, vykonané dôkazy posúdil samostatne, a aj v

ich vzájomnej súvislosti na prejednávaný prípad, na základe čoho následne žalobný návrh zamietol
ako nedôvodný. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila.

18. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo opakovane zaslané odvolacím súdom žalobcovi na jeho

adresu, na ktorej riadne prevzal rozsudok súdu prvej inštancie, a ktorú aj v odvolaní označil za adresu
pre doručovanie. Obe súdne zásielky sa vrátili odvolaciemu súdu ako neprevzaté v odbernej lehote, a
preto podľa § 112 CSP sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t.j. dňom
24.03.2017 a dňom 25.05.2017 (č.l. 282, 283 spisu).

19. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

20. Vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a preto odvolací súd prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania,doručenúsúdudňa12.06.2017(č.l.286spisu),považovalodvolacísúdzabezpredmetnú,
a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil
dňa 13.06.2017.

21. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre
neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva a žalobca ani nepreukázal, že by bol dôvodný
aspoň jeden odvolací dôvod, ktorými odvolanie odôvodňoval.

22. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie totižto zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z

riadne vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam,
ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu
a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. §
132 O.s.p. (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medziskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom

posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne právne posúdil, keď
na prejednávaný prípad aplikoval príslušné ustanovenia OZ. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj
riadnym spôsobom vysvetlil, pretože v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení
platnom a účinnom do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti

výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc
správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore.

24. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody

na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza odvolací súd už len nasledovné:

25. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považuje za podstatné pre posúdenie a rozhodnutie
vo veci to, či škodová udalosť, ku ktorej došlo dňa 04.07.2006, je alebo nie je v zmysle poistných

podmienok dojednaných medzi žalobcom a žalovanou, krytá poistením.

26. Žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že v čase škodovej udalosti poistenú nehnuteľnosť riadne
užíval, nešlo o opustenú stavbu, pričom v čase jeho dvojtýždňovej neprítomnosti sa do nej vlámali
bezdomovci a došlo k poistnej udalosti.

27. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie však jednoznačne vyplýva, že poistený dom
žalobcu bol v čase vzniku škodovej udalosti neobývaný, neudržiavaný, opustený, a dokonca sa v ňom
dlhodobo schádzali bezdomovci. Vyplýva to najmä z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Bratislave III, ČVS
ORP-2291/2-OSV-B3-2006 a aj z tvrdenia samotného žalobcu pri podávaní trestného oznámenia (č.l.

5, 8, 9, 11, 45 vyšetrovacieho spisu). Aj z expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. zo
dňa 19.03.2007 (č.l. 53 spisu) vyplýva, že samotný žalobca uviedol zástupcovi uvedenej spoločnosti, že
„objekt bol dlhší čas neobývaný a najskôr bezdomovci prenikli do vnútra, odcudzili alebo zničili hnuteľné
veci a pri demontáži plynového kotla asi došlo k dlhodobejšiemu úniku plynu, ktorý bol následne niekým
alebo niečím iniciovaný a spôsobil predmetné poškodenie objektu.“

28. Pretože v zmysle čl. III Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických
osôb, sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby,
a predmetná nehnuteľnosť žalobcu takouto v čase škodovej udalosti preukázateľne bola, súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že škodová udalosť zo dňa 04.07.2006 nie je poistením krytá

(na prípad danej škodovej udalosti sa vzťahuje výluka z poistenia žalovanej). Správne preto súd prvej
inštancie aj zamietol ako nedôvodný nárok žalobcu na úhradu zvyšnej časti poistnej sumy.

29. Žalobca v konaní navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom JUDr. V. Q., ako odborníka na poistné

právo, ďalej výsluchom znalca, ktorého si určí sám, ako aj doplniť znalecké dokazovanie za účelom
posúdenia správnosti postupu žalovanej pri výpočte výšky škody. Súd prvej inštancie všetky tieto návrhy
na vykonanie dokazovania zamietol ako nadbytočné, resp. ako bez právnej relevancie. Aj s týmito
dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, lebo nadväzne na záver o výluke z poistenia bolo nepodstatné
zaoberať sa ďalej napr. tým, či žalovaná postupovala správne pri výpočte výšky škody.

30. K žiadnemu porušeniu ústavného práva žalobcu na riadne a spravodlivé súdne konanie a
rozhodnutie nedošlo.

31. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Aj keď žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).