Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/443/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227015
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1106227015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: X.. K. J., Z. E. XX, Z.,
zastúpenéhoadvokátomJUDr.PetromDobrovodským,sosídlomČeská7,Bratislava,protižalovanému:
V.. Y. V., M. S., S.G. Ú. Z., E. XX, Z., zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Hlivákom, so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 14.584,38 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č. k. 11C/181/2006-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č. k.
11C/181/2006-137 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím (druhým v poradí) posúdiac vec podľa § 17 ods. 1 a 2
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), § 36 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a 3, § 47 ods. 3, § 54 ods. 1 a 2,
§ 62, § 63 ods. 1, § 196 a § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
Zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.709,77 eur na účet právneho zástupcu

a zároveň ho zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 70,40 eur na účet Okresného súdu Bratislava I.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom
doručeným súdu dňa 22.08.2006 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.584,38 eur (439.369,-
Sk) s príslušenstvom titulom vrátenia neoprávnene zadržanej odmeny pri výkone exekučnej činnosti
žalovaného.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2009, č. k. 11C/181/2006-72, žalobný návrh v celom
rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania.

4. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 28.02.2011, č. k. 14Co/298/2009-100,
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd
prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, čím mu odňal možnosť (právo) konať pred
súdom.

5. Po opätovne vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 25.11.2004
spoločnosť AVANT, a.s. so sídlom v Lučenci a R.. arch. V. X. v notárskej zápisnici N 666/2004, Nz
84524/2004 uznali dlh vo výške 116.178,72 eur voči žalobcovi a zároveň súhlasili s exekúciou v zmysleust. § 41 Exekučného poriadku (v ďalšom len „exekučný titul“). Exekučný titul sa stal vykonateľným
dňa 02.10.2005. Dňa 10.10.2005 žalobca doručil na Exekútorský úrad V.. Y. V. návrh na vykonanie
exekúcie pre vymoženie sumy uvedenej v exekučnom titule. Dňa 07.10.2005 sporové strany uzavreli

zmluvu o výkone exekúcie, kde si v článku VI. dohodli, okrem iného, v bode 1. výšku zmluvnej odmeny
10% bez DPH z vymoženej čiastky, a v bode 4. tohto článku špecifikovali situáciu, že v prípade, ak
došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie,
vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň exekútor ešte nezačal s
vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku, tak nárok na zmluvnú odmenu zaniká.

6. Okresný súd Lučenec dňa 10.11.2005 vydal žalovanému poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 Exekučného poriadku. Žalovaný vykonal právne kroky k zisteniu majetku povinných. Následne
vydal príkazy na začatie exekúcie - adresované jednotlivým bankovým inštitúciám, v ktorých mali povinní
vedené peňažné účty - na zablokovanie sumy vo výške vymáhanej pohľadávky, príkaz na začatie
exekúcie adresovaný Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s., na pozastavenie nakladania

s cennými papiermi, príkaz na začatie exekúcie, v ktorom zisteným leasingovým spoločnostiam prikázal,
aby odo dňa doručenia príkazu nevydali povinným právo kúpy prenajatých motorových vozidiel.

7. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 20.12.2005 prevzal povinný v 2. rade písomné
prehlásenie žalovaného, ktorým žalovaný žiadal povinných, aby pohľadávku žalobcu uhradili na účet

vedený vo O., a.s. s tým, že ak pohľadávka žalobcu bude uhradená do 20.12.2005, povinný zaplatí
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V ten istý deň prebehlo
rokovanie medzi povinnými a žalovaným, na ktorom bola uzavretá dohoda, v ktorej boli dohodnuté trovy
exekútora vo výške 10% zo sumy 116.178,72 eur + DPH, dátum úhrady 16.02.2006 a dátum uvoľnenia
stanovený na rovnaký deň. Dňa 21.12.2005 povinný uhradil pohľadávku oprávneného čo do vymáhanej

istiny a úrokov z omeškania, neuhradil však trovy exekúcie. Žalovaný vydal dňa 21.12.2005 príkazy
na odblokovanie účtov, ktorými prikázal bankám odblokovať všetky účty povinných len do výšky istiny
a úrokov z omeškania spolu vo výške 118.017,20 eur (3.555.386,30 Sk) z dôvodu dohody uzavretej
medzi oprávneným a povinným, zároveň žiadal, aby účty povinných zostali zablokované do výšky 50%
predbežných trov exekúcie a 19% DPH z trov exekúcie. Dňa 23.12.2005 vydal žalovaný upovedomenie

o spôsobe vykonania exekúcie, ktorým upovedomil povinných, že exekúciu na vymoženie príslušenstva
pohľadávky vo výške 11.817,04 eur vykoná prikázaním pohľadávky z účtu, nakoľko povinní uhradili len
pohľadávku vo výške 116.178,72 eur, úroky z omeškania vo výške 1.991,27 eur. Upovedomenie bolo
povinným doručené dňa 18.01.2006. Dňa 23.12.2005 vydal žalovaný exekučný príkaz, ktorým prikázal
R.., po doručení tohto exekučného príkazu odpísať príslušenstvo pohľadávky vo výške 14.584,39 eur

z účtov povinných.

8. Dňa 09.01.2006 zaslal žalovaný žalobcovi vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uviedol, že
trovy exekúcie vo výške 12.255,79 eur a 19% DPH mu do dnešného dňa neboli uhradené povinným.
Dňa 18.01.2006 povinný v 2. rade oznámil žalovanému, že odmenu exekútora a hotové výdavky bude

realizovať z účtu v G., a.s., a preto žiadal žalovaného, aby pri ostatných účtoch v iných bankách uvoľnil
blokáciu účtov povinných. Toho istého dňa žalovaný vydal príkazy na odblokovanie účtov vo O., a.s.,
J., a.s.. v R., a.s. a Tatra banke, a.s. až dňa 16.3.2006. Dňa 16.03.2006 požiadal žalovaný Okresný
dopravný inšpektorát Lučenec o odblokovanie všetkých vozidiel povinných.

9. Listom zo dňa 23.03.2006 právny zástupca žalobcu konštatoval, že podmienky k zaplateniu zmluvnej
odmeny podľa zmluvy o vykonaní exekúcie neboli v celom rozsahu naplnené, a tak žalovanému
nevznikol nárok na zmluvnú odmenu. Súčasne žalovanému navrhol mimosúdne riešenie sporu tak,
že mu žalobca vyplatí odmenu vo výške 3.319,39 eur. Právny zástupca nespochybňoval právne kroky
a úkony, ktoré boli žalovaným v danej veci vykonané, ani pričinenie vedúce k zaplateniu záväzku

povinného, na základe čoho bola ponúknutá odmena vo výške 3.319,39 eur. Podľa jeho tvrdenia sa však
názor žalobcu v danej veci neopieral o pričinenie žalovaného, ale o obojstranne zmluvne dohodnutú
podmienku vzniku nároku na zmluvnú 10%-nú odmenu. Žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil.
Uviedol, že po stretnutí s povinným v 2. rade tento navrhol, že pohľadávku žalobcu okamžite vyplatí s
podmienkou, že odmena žalovaného bude polovičná, t.j. 10% z vymoženej pohľadávky. S prihliadnutím

na osobu žalobcu a okolnosti, za ktorých sa exekúcia vykonávala, žalovaný s návrhom povinného
súhlasil. Toto konanie malo byť dôkazom toho, že žalovanému išlo o uspokojenie pohľadávky žalobcu.

10. Dňa 11.04.2006 žalovaný vrátil Okresnému súdu v Lučenci poverenie na vykonanie exekúcie.11. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z., z obsahu ktorých vyplýva, že oprávnený a súdny exekútor sa môžu dohodnúť vopred aj na

zmluvnej odmene za výkon exekučnej činnosti. Túto odmenu uhrádza oprávnený, pričom dohodnutím
zmluvnej odmeny nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou (zákonná
odmena). Zákon viaže platnosť takto dojednanej odmeny na písomnú formu zmluvy, ktorá bola v
prejednávanej veci dodržaná. V zmysle článku VI. bod 4 zmluvy predmetnej zmluvy na zánik nároku
exekútora na zmluvnú odmenu sa vyžadovalo splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to, že

došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie,
vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň, že exekútor ešte
nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku.

12. Pod prvou z kumulatívnych podmienok, ktorou sa vyžadovalo preukázateľné pričinenie oprávneného
(žalobcu), súd prvej inštancie rozumel vyššiu formu súčinnosti oprávneného smerujúcu k uspokojeniu

pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Za bežnú súčinnosť označil samotnú povinnosť
oprávneného k dosiahnutiu účelu exekúcie (§54 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie uviedol,
že pod preukázateľným pričinením sa oprávneného treba rozumieť situáciu, že zo strany povinného by
nebolo došlo k plneniu dlhu s príslušenstvom, keby sa oprávnený voči povinnému určitým dohodnutým
spôsobom nesprával (t.j. niečo konal, zdržal sa určitého konania, niečo strpel, alebo opomenul

konať). Inak povedané, k plneniu povinného by došlo len v dôsledku určitého konania (správania sa)
oprávneného. Ak by totiž išlo o akúkoľvek súčinnosť oprávneného pri vymáhaní dlhu, tak by predmetné
ustanovenie zmluvy „postrádalo“ zmysel a účel, pre ktorý bolo dohodnuté. Z vykonaného dokazovania
malsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalovanývykonalvčaseoddoručeniapoverenianavykonanie
exekúcie do uzavretia dohody zo dňa 29.11.2005 o tom, že povinní uhradia dlžnú pohľadávku do

15.12.2005 (čo však ani nesplnili, nakoľko istinu a úroky uhradili až 21.12.2005 a trovy exekúcie až
15.3.2006) potrebné úkony (najmä blokácia účtov v bankách, blokácia motorových vozidiel, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie), ktoré primäli povinných dňa 29.11.2005 sadnúť si za spoločný stôl
a uzavrieť dohodu o čase a spôsobe úhrady dlžnej pohľadávky s príslušenstvom (čo pripustil vo svojej
výpovedi aj samotný žalobca). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že k takémuto stretnutiu došlo v

priestoroch žalovaného. V prípade, ak by oprávnený a povinní chceli uzavrieť dohodu o splnení dlhu (bez
súčinnosti exekútora), tak by sa ich stretnutie neodohrávalo na exekútorskom úrade, ale by jednoducho
uzavreli dohodu, ktorú by následne iba predložili exekútorovi, ktorý by ju musel akceptovať. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že návrh dohody o tom, že povinný splní pohľadávku do 15.12.2005
sformuloval a vypracoval samotný žalovaný.

13. Súd prvej inštancie považoval za dôveryhodnú a pravdivú časť vyjadrenia žalovaného, v ktorom
uviedol, že mu povinný sľúbil, že pohľadávku oprávneného (žalobcu) okamžite vyplatí pod podmienkou,
že odmena žalovaného bude polovičná, t.j. 10% z vymoženej pohľadávky a že týmto konaním sa
vlastne žalovaný dobrovoľne vzdal polovice svojej zákonnej odmeny v záujme včasného a riadneho

uspokojenia pohľadávky žalobcu. Aj toto je skutočnosť preukazujúca, že k splneniu dlhu povinným došlo
v dôsledku pričinenia žalovaného, a nie žalobcu. Žalobca sa podľa vykonaného dokazovania pričinil o
uspokojenie svojej pohľadávky iba tým, že sa dostavil na stretnutie, ktoré sa konalo u žalovaného dňa
29.11.2005 a uzavrel s povinným dohodu (ktorú rovnako pripravil žalovaný) o tom, že tento zaplatí dlh
do 15.12.2005. Uvedené konanie však súd prvej inštancie nevyhodnotil ako preukázateľné pričinenie

sa o uspokojenie svojej pohľadávky v dôsledku svojho konania, ale len za všeobecnú súčinnosť, ktorá
bola v jeho záujme a na ktorú by bol povinný za každých okolností. Súd prvej inštancie mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že práve konanie žalovaného (blokovanie účtov povinných v bankách a
pod.) primälo povinného v 2. rade (B. uhradiť vymáhaný dlh (rovnako tak uzavrieť dohodu, že dlh splní
do 15.12.2005). Samotná hrozba exekúciou bola spúšťačom toho, že sa povinný v 2. rade dostavil

do kancelárie žalovaného, kde bola spísaná dohoda o plnení dlhu do 15.12.2005. Žalobca v konaní
nepreukázal, že k splneniu dlhu došlo jeho preukázateľným pričinením, keďže v tomto smere nepredložil
žiaden dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Sám žalobca nemal ani vedomosť o tom, že žalovaný a
povinný uzavreli dohodu, kde sa žalovaný vzdal časti svojej zákonnej odmeny v prospech urýchlenia
splnenia dlhu povinným.

14. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na čl. VI bod 4 Zmluvu o výkone exekúcie, kde z písomného
prejavu vôle je zrejmé, že nárok na zmluvnú odmenu zanikne za splnenia dvoch podmienok (nie jednej),
a to podmienky, že k uspokojeniu pohľadávky došlo preukázateľným pričinením žalobcu a súčasne, žeexekútor nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Nenaplnením čo i
jednej z týchto kumulatívnych podmienok nárok na zmluvnú odmenu exekútorovi vznikol (a contrario).
Uviedol, ak by mal nárok na zmluvnú odmenu zaniknúť len za predpokladu, že exekútor ešte nepristúpil

k samotnému speňažovaniu majetku povinného (ako sa domnieval žalobca), tak tento úmysel by musel
korešpondovaťajsobsahom,anajmäjazykovým(slovným)vyjadrenímtohtoúmysluvsamotnejdohode
o zmluvnej odmene, a nebolo by potrebné v zmluve dohadovať aj prvú z kumulatívnych podmienok. Súd
prvej inštancie mal za to, že v tomto smere k vzniku samotného sporu došlo preto, že žalobca sa mylne
domnieval, že nárok na odmenu vzniká len vtedy, ak exekútor pristúpi ku skutočnému (reálnemu) výkonu

exekúcie. V tomto smere však súd prvej inštancie poukázal na to, že na zakomponovaní uvedeného
ustanovenia o dojednaní podmienok zániku nároku na zmluvnú odmenu do zmluvy trval práve žalobca,
toznamená,žetentovýraz„preukázateľnépričineniežalobcu“vzmluvepoužilžalobca,apretovprípade
pochybností ho treba vykladať na jeho ťarchu.

15. V konaní žalobca nepreukázal, že by boli naplnené podmienky pre zánik takto vzniknutého nároku

na zmluvnú odmenu, a teda súd prvej inštancie nemal za preukázanú prvú z dvoch kumulatívnych
podmienok pre zánik nároku žalovaného na dojednanú zmluvnú odmenu.

16. Podľa druhej kumulatívnej podmienky, nárok žalovaného na zmluvnú odmenu zaniká, ak exekútor
ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Poverenie na

vykonávanie exekúcie bolo žalovanému udelené dňa 10.11.2005. Od tohto okamihu bol exekútor
oprávnený a zároveň povinný začať vykonávať exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v
označenom ustanovení. Žalovaný dňa 21.11.2005 začal vykonávať úkony smerujúce k dosiahnutiu
uspokojenia pohľadávky žalobcu tým, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti pri
vykonávaní exekúcie zisťovaním platiteľa mzdy povinného v 2. rade, požiadal o súčinnosť Okresný

dopravný inšpektorát Lučenec, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., vydal príkazy na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v jednotlivých peňažných ústavoch v SR, vyzval na poskytnutie
súčinnostiajsamotnýchpovinnýchapod.Súdprvejinštanciesanestotožnilsargumentácioužalobcu,že
až na základe exekučného príkazu (§ 52 Exekučného poriadku) mohol žalovaný relevantným spôsobom
pristúpiť k samotnému výkonu exekúcie, a keďže k jeho vydaniu nedošlo, nevznikol mu ani nárok na

zmluvnú odmenu. Zdôraznil, že účastníci si v zmluve dohodli, že nárok na zmluvnú odmenu zaniká, ak
exekútor nezačal s vykonávaním exekúcie a nie ak nepristúpil k samotnému výkonu exekúcie podľa §
52 Exekučného poriadku. Poukázal na potrebu tieto situácie od seba odlišovať, keďže exekútor môže
začať vykonávať exekúciu už udelením poverenia súdu na jej vykonanie, avšak vydať exekučný príkaz
(t.j. príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom) môže až po

uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, čo však v zmluve o výkone exekúcie
dohodnuté nebolo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nemal za preukázané splnenie ani
druhej kumulatívnej podmienky na zánik nároku žalovaného na dojednanú zmluvnú odmenu.

17. S námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti samotnej zmluvy o vykonaní exekúcie z dôvodu, že
zmluva o vykonaní exekúcie bola podpísaná skôr ako bol žalovanému doručený samotný návrh na
začatie exekúcie, sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, sa môžu súdny exekútor a oprávnený dohodnúť vopred aj
o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na

odmenu určenú touto vyhláškou. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a
oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.

18. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok je
nedôvodný, a preto žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania a trovách štátu rozhodol

podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v
znení neskorších predpisov (ďalej len OSP).

19. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.07.2012 a právnemu zástupcovi
žalovaného dňa 09.07.2012.

20. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 24.07.2012, odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. 155 spisu). Namietol, že v konaní opakovane
poukazoval na Zmluvu o výkone exekúcie zo dňa 07.10.2005 ako absolútne neplatný právny úkon,nakoľko dňa 03.10.2005 zo strany žalobcu nebol žalovanému doručený žiadny návrh na vykonanie
exekúcie. V priebehu súdneho konania bolo svedeckými výpoveďami preukázané,
že žalovaný sa domáhal uzavretia predmetnej zmluvy, ktorou požadoval mimo svojej zákonnej 20 %-

nej odmeny zaplatenie ďalšej - zmluvnej odmeny vo výške 10 % z vymoženej čiastky. Jej uzavretím
podmieňoval prijatie návrhu na začatie exekučného konania. Právny poradca žalobcu sa snažil zmierniť
nadštandardné požiadavky žalovaného tým, že návrh zmluvy doplnil o ustanovenie, ktorým podmieňoval
vznik nároku preukázaním pričinenia žalobcu v danej veci. Žalovaná istina, ako zmluvná odmena
žalovaného, bola ním zadržaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nakoľko, ako už

bolo uvedené vyššie, jej predmetom bol návrh zo dňa 03.10.2005, pričom exekučné konanie bolo
vykonané na základe návrhu zo dňa 07.10.2005, doručené žalovanému dňa 10.10.2005. Jej uzavretie
bolo vykonané v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenie článku VI.
bod 4 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého, ak došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu
pohľadávky preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň exekútor ešte nezačal s vykonávaním
exekúcia podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku, nárok na zmluvnú odmenu zaniká. Súd prvej

inštancie vo svojom rozhodnutí popieral pričinenie žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky. V priebehu
prvoinštančného konania bol opakovane predvolaný Ing. arch. X., ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
dlhodobým pracovným pobytom mimo územia SR. Po doručení prvoinštančného rozsudku sa žalobca
stretol s R.. arch. X. osobne a tento vyhlásil, že je pripravený v odvolacom konaní podať k veci svedeckú
výpoveď. Z čestného vyhlásenia R.. arch. V. X. zo dňa 20.07.2012 vyplýva, že žalobca s povinným

priebežne intenzívne rokoval o vrátení dlhu, o prípadných alternatívnych možnostiach riešenia veci,
pričom žalovaný sa týchto rokovaní nikdy nezúčastnil. Z vyhlásenia vyplýva aj tá skutočnosť, že povinný
pristúpil k zaplateniu dlhu na základe jeho osobnej vôle uspokojiť žalobcu, ktorému bol zaviazaný i
z dôvodov iných zmluvných vzťahov. Dohoda o vykonaní úhrady záväzku bola dňa 29.11.2005, t.j.
počas plynutia lehoty na dobrovoľné splnenie záväzku, s termínom úhrady do 15.12.2005, spísaná

na exekútorskom úrade žalovaného najmä z iniciatívy žalobcu a povinného, a tento ju aj s malým
omeškaním splnil. Následne podpísaná dohoda o znížení zákonnej odmeny exekútora podpísaná bez
prítomnosti a vedomia oprávneného (žalobcu) na zaplatenie nemala žiaden vplyv, nakoľko žalobca s
povinným už viac dní vyjednával, v akej mene mu bude dlh zaplatený. O tom, že k úhrade dlhu došlo
na základe preukázateľného pričinenia žalobcu, svedčí aj jeho vlastná korešpondencia voči bankám -

príkazy na odblokovanie účtov, v ktorých ako dôvod sám žalovaný uvádza dohodu medzi povinným a
oprávneným. Táto dohoda bola uzavretá v čase, kedy žalovaný zo zákona nemohol vykonávať úkony
podľa Exekučného poriadku, a ak ich vykonal, tak v rozpore so zákonom. Na takto vykonané úkony
nie je možné prihliadať. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal

žalovaného k náhrade trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania žalobcu. Alternatívne žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 06.08.2012 (č.l. 169 spisu).

22. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 11.09.2012 (č.l. 179 spisu) s tým, že odvolanie je neodôvodnené a účelové. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého zaujal správny právny názor
a správne vo veci rozhodol. Žalobca tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone exekúcie nijakým
relevantným spôsobom neodôvodnil. Vyhláška č. 288/2005 Z. z. umožňuje exekútorovi a oprávnenému

dohodnúť vopred aj zmluvnú odmenu. Podmienka písomného uzatvorenia zmluvy bola splnená.
Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
Vynútenie uzatvorenia predmetnej zmluvy žalovaným nebolo v prvoinštančnom konaní preukázané.
Ide len o účelové tvrdenie žalobcu v záujme neoprávnene si týmto postupom privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Nie je možné označiť konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keď takéto

konanie umožňuje právny poriadok SR, a už vôbec nie, keď toto konanie predpokladá súhlasný prejav
vôle oprávneného na základe osobitnej písomnej zmluvy. Žalobca mal možnosť ovplyvňovať obsah
vzájomnej dohody, ako aj urobil. Navyše žalobcovi nič nebránilo v tom, aby predmetnú zmluvu neuzavrel
a uskutočnil výkon exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek iného súdneho exekútora zapísaného v
zozname exekútorov. V odvolaní žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými

bysasúdprvejinštancievrámciodôvodnenianapadnutéhorozhodnutianevyporiadal.Vďalšomžalobca
nesprávne posúdenie podmienok súdom prvej inštancie videl v tom, že súd popiera pričinenie žalobcu
na zaplatení záväzku povinného. Žalobca v odvolaní neprípustným a účelovým spôsobom redukuje
odôvodnenie nesplnenia podmienok čl. VI bodu 4 Zmluvy o výkone exekúcie. Súd prvej inštancie okremskutočnosti, že k stretnutiu zúčastnených strán došlo v priestoroch žalovaného, nesplnenie uvedenej
podmienky odôvodnil i ďalšími skutočnosťami, najmä úkonmi vykonanými žalovaným v čase od 21.
do 23.11.2005, ktoré v konečnom dôsledku viedli k uskutočneniu uvedeného stretnutia, výsledkom

ktorého bola dohoda s povinným o zaplatení pohľadávky, sformulovanej a vypracovanej žalovaným, a
ďalšie úkony vykonané žalovaným potom, ako opätovne ani na základe uvedenej dohody nedošlo k
úhrade pohľadávok, ktoré viedli k okamžitej úhrade pohľadávok žalobcu. Účasť žalobcu na rokovaniach
bola potrebná a nevyhnutná na uzatvorenie dohody s povinným. Vzhľadom na množstvo zaisťovacích
úkonov vykonaných žalovaným došlo k úhrade pohľadávky, a nie preukázateľným konaním žalobcu,

ktorý v odvolaní nijakým spôsobom neodôvodnil, v čom vidí nesprávne právne posúdenie nesplnenia
spomínanej podmienky. Namiesto toho uviedol prostredníctvom predloženého čestného prehlásenia
nové skutkové okolnosti, ktorými sa snaží dodatočne preukázať splnenie tejto podmienky pre zánik
nároku žalovaného na odmenu podľa Zmluvy o výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na §
120 a § 205a OSP a na skutočnosť, že žalobca sám v odvolaní uviedol, že na výpovedi povinného
v konaní netrval. Žalobca nepovažoval výpoveď povinného za podstatnú, resp. považoval skutkový

stav zistený súdom prvej inštancie za dostatočný na riadne skutkové a právne posúdenie a prijatie
rozhodnutia vo veci. V prípade, že si žalobca nesplní svoju povinnosť svoje tvrdenia náležite preukázať,
musí niesť za takéto konanie zodpovednosť. Neexistovali objektívne prekážky, pre ktoré nebolo možné
tento dôkaz vykonať, len subjektívny dôvod, keď žalobca považoval dlhší pobyt povinného v zahraničí
za neprekonateľnú prekážku. Predmetný dôkaz nespĺňa ani žiadnu inú z podmienok ustanovenia

§ 205a OSP. Navyše, povinného nie je možné v prejednávanej veci považovať za dôveryhodného
svedka s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný ako súdny exekútor vedie v súčasnosti, resp. v
minulosti viedol, voči povinnému a/alebo iným právnickým osobách, v ktorých vystupuje povinný, viacero
exekučných konaní. Správny je záver súdu prvej inštancie, že nebola splnená podmienka celkového
alebo čiastočného uspokojenia pohľadávky na základe preukázateľného pričinenia sa žalobcu. Žalobca

túto skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Práve na základe početných úkonov žalovaného
smerujúcich k vymoženiu záväzku povinného došlo k jeho splneniu. S argumentáciou žalobcu, že úkony
smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalovaným boli v rozpore s Exekučným poriadkom, sa nemožno
stotožniť. Žalobca si zamieňa pojmy „príkaz na začatie exekúcie“ a „exekučný príkaz“, z čoho vyvodzuje
nesprávny záver o nezákonnosti konania žalovaného. Úkony, na ktoré sa žalobca odvoláva, vykonané v

dňoch 21.11.2005 až 23.11.2005 boli práve príkazy na začatie exekúcie, vydané v súlade s Exekučným
poriadkom, ktorý nestanovuje žiadne ďalšie podmienky, teda ani podmienku uplynutia lehoty 14 dní po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Preto sa na tieto úkony riadne prihliada ako na
úkony, ktorými žalovaný vykonával exekúciu. S uvedeným sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré si zároveň vyčíslil.

23. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 13.09.2012.

24. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu právnemu zástupcovi žalobcu dňa

16.11.2012 (č.l. 194 spisu). Žalobca sa k nemu v stanovenej lehote, ani do vyhlásenia rozsudku
odvolacím súdom, nevyjadril.

25. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2
CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu
dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie
rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací
súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení

s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 25.04.2017.

27. Odvolacie námietky žalovaného nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový
stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonalnáležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (účinnom do 30.06.2016) dospel k správnym skutkovým
zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval

zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu
aj náležite a vyčerpávajúco odôvodnil. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Súdprvejinštancieichposúdilsúhrnne,aajpodrobnevyhodnotil.Prihliadnuc
na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci, odvolací súd nezistil
v postupe súdu prvej inštancie ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP, účinný do 30.06.2016).

28. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol súd prvej inštancie presvedčivý,
odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP (účinnom
do 30.06.2016)<. Súd prvej inštancie v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o nedôvodnosti uplatneného
nároku žalobcu na vrátenie zadržanej odmeny pri výkone exekučnej činnosti žalovaného.

29. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z
konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody
na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa preto len nasledovné:

30. Čo sa týka žalobcom tvrdenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu -Zmluvy o výkone exekúcie,

súd prvej inštancie správne uviedol, že oprávnený z exekúcie a exekútor môžu uzavrieť zmluvu o
vykonaní exekúcie, kde zákon ako jedinú podmienku požaduje písomnú formu, a tá bola dodržaná.
Zmluva môže byť uzatvorená v časovom predstihu, predtým, ako je exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. V rámci zmluvnej voľnosti si môžu zmluvné strany mimo zákonnú odmenu
exekútora (tá mu prináleží po vykonaní exekúcie a vždy ju platí povinný) dohodnúť aj zmluvnú odmenu

(tu má byť exekútor motivovaný aj zo strany oprávneného na rýchle a včasné konanie), výšku je opäť
možné dohodnúť.

31. Odvolací súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že bol na neho vyvíjaný tlak zo strany exekútora, aby
predmetnú zmluvu podpísal. Žalobcovi nič nebránilo pre prípad, že nesúhlasil so stanovením zmluvnej

odmeny, aby sa s návrhom na vykonanie exekúcie obrátil na iného exekútora.

32. Je zrejmé, že žalobca si mýli pojem príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, tak ako to
konštatuje aj súd prvej inštancie. Exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu vydaním oprávnenia na
jej vykonanie príslušným súdom. Následne exekútor prijíma opatrenia, aby nedošlo k znemožneniu

vymáhania pohľadávky, predovšetkým deponáciou finančných prostriedkov na účtoch, mzdy u
zamestnávateľa, príp. nakladania s hmotnými predmetmi. Exekútor vyvinul svoje maximálne úsilie na
uspokojenie pohľadávky, dokonca privolením zníženia jeho zákonnej odmeny o 50 %, čo tak, ako
tvrdí súd prvej inštancie, bolo impulzom pre povinného, aby dobrovoľne plnil. Jednoznačne bolo v
konaní preukázané, že exekútor začal s výkonom exekúcie, čiže nebola splnená druhá podmienka na

nepriznanie nároku na zmluvnú odmenu žalovaného.

33. Žalobca až k odvolaniu priložil čestné prehlásenie povinného - Ing. arch. X. na preukázanie,
že medzi nimi prebehli rokovania, ktoré mali predstavovať „preukázateľné pričinenie žalobcu“ na
vymáhaní pohľadávky. Odvolací súd však neprihliadol na tento listinný dôkaz, lebo žalobca žiadnym

hodnoverným spôsobom nepreukázal, že ho nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Pokiaľ žalobca považoval čestné prehlásenie za smerodajný dôkaz preukazujúci jeho pričinenie na
vymáhaní pohľadávky, mohol a mal tento dôkaz v tejto podobe doručiť súdu už v rámci prvoinštančného
konania.

34. Ako totižto vyplýva z obsahu spisu, Ing. arch. X. bol súdom prvej inštancie predvolaný ako svedok
na pojednávanie nariadené na deň 01.02.2012. Súdna zásielka s jeho predvolaním bola síce z dôvodu
neúspešného pokusu o doručenie do vlastných rúk od 12.01.2012 uložená na pošte, ale dňa 30.01.2012
ju riadne osobne prevzal (doručenka na č.l. 112 spisu). Z pojednávania sa ospravedlnil až písomnýmpodaním zo dňa 06.02.2012 s tým, že v čase pojednávania sa zúčastnil ako svedok iného pojednávania
na Okresnom súde Bratislava II (č.l. 121 spisu). Je tak zrejmé, že v tomto období sa zdržiaval na
území SR. Až predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 06.06.2012, vyexpedované zo súdu dňa

10.04.2012 (č.l. 132 spisu), si svedok neprevzal v odbernej lehote, a ani sa na pojednávanie nedostavil.
Hoci bol žalobca súdom prvej inštancie riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP na pojednávaní
konanom dňa 06.06.2012 na povinnosť predloženia a oznámenia všetkých dôkazov a skutočností
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, výslovne uviedol, že na výsluchu
svedka R.. arch. X. netrvá, a nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd konštatuje, že listinný dôkaz priložený k odvolaniu, nie je dôkazom v zmysle § 205a ods.
1 písm. d) OSP (účinného do 30.06.2016), teraz § 366 písm. d) CSP).

35. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalovanému, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).