Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316010103
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5316010103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca, samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, v trestnej veci proti obžalovanému P. U.,

O.. XX.XX.XXXX X. Č., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 v Čadci, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. U., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Y.
O. M. XX, adresa na doručovanie
písomností K., F. XXX, okres
Č.,

j e v i n n ý ,ž e

ako otec maloletého syna U. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vo výchove a starostlivosti u svojej matky
R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O. M. XX, okres Č., úmyselne riadne na toto dieťa neplatil
výživnévdobeod26.11.2013najmenejdo19.10.2016,pričomkvyživovacejpovinnostibolajzaviazaný
rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 16P/73/2013-44 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa
26.11.2013 a to prispievať na maloletého syna U. U. mesačne 120,- €, čím mu takto na výživnom za

obdobie od 01. 12. 2013 do 19.10.2016 vznikol dlh v sume 4.080,- €.
Obžalovaný v období, keď neplatil výživné, nebol evidovaný na príslušnom úrade práce sociálnych vecí
a rodiny, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ako
ani dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom nemocenských dávok a počas obdobia, kedy
nepracoval, nesnažil sa nájsť si zamestnanie, aby si zabezpečil príjem za účelom plnenia si vyživovacej
povinnosti, nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Čadci, kde nebol evidovaný, hoci tento úrad evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých
si obžalovaný mohol vybrať zamestnanie, pretože vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
nepodmienečne vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, Tr. zák., sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.3.2016 bola súdu doručená obžaloba na obž. P. U. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Samosudca po preskúmaní obsahu spisového materiálu na vec sa viažúceho vydal dňa 08.03.2016
podľa § 353 ods. 1 Tr. por. trestný rozkaz č.k. 1T/18/2016 - 75, ktorým uložil obv. P. U. trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor /č.l. 89/, pri výsluchu, pričom uviedol,

že nemá finančné prostriedky na uhradenie zameškaného výživného. Táto suma je pre neho vysoká.
Pracuje bez zmluvy, peniaze ešte nedostal.

Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul
obžalovaného, svedkyňu R. U., prečítal ostatné listinné dôkazy.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov
dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti vinný. Je otcom maloletého U. U., nar.

XX.XX.XXXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Nevedel však, že je povinný platiť
výživné 120,-€ mesačne, pretože stratil papier od súdu. Od rozvodu manželke nič neplatil, nakoľko je už
4 roky nezamestnaný, živil sa tak, sem tam mal nejakú brigádu, pričom peniaze ktoré zarobil mu ledva
vystačili na obživu. Na úrad práce sa neprihlásil, nepožiadal o sociálne dávky. Dlh na výživnom chce
uhradiť v splátkach. Alkoholické nápoje nepožíva, vzdal sa toho. Roboty je dosť, nikto však nechce platiť.

Prácu si hľadal cez kamarátov. Od 1.11. má byť zamestnaný nastálo v Bratislave. Načierno zarábal 5,-
€ na hodinu,

dostával zálohu 10,-€ na deň. Na dieťa nijakým spôsobom neprispieval, nič mu nekupoval.

Svedkyňa R. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletý U. U. jej bol zverený do výchovy, pričom
obžalovaný bol podľa rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 16P 73/2013 zo dňa 11.10.2013
zaviazaný povinnosťou platiť výživné v sume 120,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Od
právoplatnosti rozhodnutia výživné neplatí. O syna sa vôbec nezaujíma, ani ho nenavštevuje, nič mu
neposiala, žiadne darčeky ani hračky. Náklady na U. sú vo výške spolu cca 60 - 70€ mesačne a

to na obedy, cestovné, stravu, oblečenie, školské pomôcky. Obžalovaný jej dlhuje viac ako 3.000,-€.
S obžalovaným má ešte druhé dieťa - mal. P., na ktorého platí obžalovanému výživné v sume 30,-
€ mesačne, toto platí matke obžalovaného. Poberá náhradné výživné v sume 108,50 € mesačne.
Obžalovaný sa o syna vôbec nezaujíma, maloletý núdzou netrpí, zvláda ho vyživovať sama. Je
evidovaná na Úrade práce, hľadá si robotu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal
preukázané nasledovné:

Rozhodnutím č. CA3/OPHN/SOC/2014/45468-0002 (č.l. 21) ÚPSVAR Čadca, odbor sociálnych vecí a

rodiny rozhodol o nároku na náhradné výživné pre mal. U. U. nar. XX.XX.XXXX vo výške 108,50 €
mesačne počnúc dňom 01.04.2014.

Podľa vyjadrenia školy (č.l. 22) U. U. je žiakom 5. C triedy Základnej školy Z. - V., do školy chodí
primerane upravený, hygiena dostatočná, domáce úlohy si viac zabúda ako plní, vymeškané hodiny má

riadne ospravedlnené.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 11.10.2013, sp. zn. 16P/73/2013 (č.l. 23) bol maloletý U.
U. zverený do osobnej starostlivosti matky R.U., otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého U. sumou 120,-€ mesačne vždy do
15. Dňa v mesiaci do rúk matky R. U.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2013.

Podľa informácie exekútorského úradu JUDr. U. M. (č.l. 26 - 28) je vedené exekučné konanie voči
obžalovanému na vymoženie zameškaného výživného v sume 620,-€ a bežného výživného na mal.
U. počnúc mesiacom máj 2014 po 120,-€ mesačne naďalej. Obžalovaný neuhradil žiadne peňažné
prostriedky.
Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Čadca (č.l. 29) vyplýva, že obžalovaný nepoberá ani nepoberal

dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dôchodok.

Dňa 22.08.2014 ÚPSVAR Čadca vyplatil R. U. náhradné výživné v sume 434,-€. (č.l. 31)

Zo správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 32) vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Naposledy bol v evidencii v období od 18.09.2000 do 24.09.2000. Dňa 25.09.2000 bol

vyradený z evidencie z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Obžalovaný nie je poberateľom pomoci
v hmotnej núdzi. Je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 23,52 €. Od 28.05.2015 bol ustanovený
osobitný príjemca prídavku na dieťa - Obecný úrad K.. Obžalovanému mohli byť poskytnuté 3 pracovné
miesta.

Podľa oznámenie ÚPSVaR Čadca (č.l. 50) R. U. bolo vyplácané náhradné výživné od 1.4.2014 do
31.12.2015, rodinné prídavky od 01.05.2004 naďalej.

TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduČadcasp.zn.1T/1/2014zodňa30.01.2014(č.l.55)bolobžalovaný
právoplatne uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorého
výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Zo správ o povesti (č.l. 65 - 66) mal súd preukázané, že obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov,
žije v obci Zákopčie, kde má prenajatý byt.

Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 67) obžalovaný bol dvakrát právoplatne odsúdený, v jednom prípade
sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Prokurátor v záverečnej reči, navrhol obžalovaného uznať za vinného podľa obžaloby a uložiť mu trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že sa bude snažiť zameškané výživné zaplatiť, nechce ísť do

vezenia.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2
ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku kvalifikovaný
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa stal, že ho

spáchal obžalovaný P. U. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči
obžalovanému.

Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 od.s 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spácha ten kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším
spôsobom konania.Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.

Ustálená súdna prax považuje páchanie trestného po dlhší čas v prípade prečinu zanedbania povinnej
výživy dobu najmenej 2 roky.

Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
obžalovaný úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. U., napriek tomu, že

mal možnosť toto maloleté dieťa živiť, či už osobnou starostlivosťou alebo aspoň vo forme peňažnej.
Obžalovaný miesto toho, aby sa snažil nájsť si vhodné zamestnanie aby aspoň čiastočne plnil svoju
vyživovaciu povinnosť, žije neusporiadaným spôsobom života, požíva alkoholické nápoje, o čom svedčí
správa ÚPSVaR Čadca (č.l. 32), podľa ktorej od 28.05.2015 bol ustanovený osobitný príjemca prídavku
na dieťa - Obecný úrad K.. Obžalovaný neuviedol, ani nepreukázal žiadne prekážky (zlý zdravotný
stav a pod.) pre ktoré by nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že obžalovaný nemá

zamestnanie, nie je dôvodom na oslobodenie spod obžaloby. Naopak, obžalovaný spôsobom svojho
života, ani nepreukázal snahu nájsť si zamestnanie a aspoň čiastočne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Pokiaľ uvádza obžalovaný, že má prisľúbenú prácu a výživné dodatočne uhradí, súd poukazuje na
skutočnosti uvádzané obžalovaným v podanom odpore a tiež pri výsluchu pred samosudkyňou dňa
24.9.2016, kedy uvádzala, že pracuje bez zmluvy, avšak do hlavného pojednávania ani čiastočne

neuhradil zameškané výživné, a súd tvrdenia obžalovaného považuje iba za snahu oddialiť výrok súdu
o spáchaní trestného činu.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku

sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný skutok páchal po dlhší
čas od 26.11.2013 do 19.10.2016 (takmer tri roky).

Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovaného P. U. uznal za vinného zo spáchania prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery ako i
možnosť nápravy.

Súd mal v konaní zistenú jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný skutok priznal a oľutoval. Pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností bol teda 1:1 . Súd teda ukladal trest v zákonnej trestnej sadzbe od 1 do 3 rokov.

Súd v danom prípade uložil obžalovanému P. U. pri zhodnotení všetkých dostupných informácií
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, nakoľko však obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon
ktorého, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pre úplnosť súd dodáva, že obžalovaný až do doby, kedy sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu môže dodatočne splniť svoju povinnosť a to v sume 4.080 €, čím využije inštitút účinnej ľútosti
s následkom zániku trestnosti činu a bude spod obžaloby oslobodený.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.