Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010096
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214010096.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného L. L., nar. XX.X.XXXX v
X. M., pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 1T/26/2014-218 zo dňa 26.4.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2017 v

Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného L. L., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

ého prospechu, zvážiac pritom aj právny názor odvolacieho súdu na čl. 211, v zmysle ktorého z
vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená a obžalovaný sa zhodli, že potrebujú peniaze na
rekonštrukciu domu a dohodli sa, že poškodená pôjde vykonávať prostitúciu na Panónsku ulicu v

Bratislave, kde ju vozieval osobne obžalovaný a peniaze, ktoré zarobila prostitúciou si obžalovaný
od poškodenej sám vypýtal a k tomuto dochádzalo aj počas jej tehotenstva, okresný súd uvedené
skutočnosti vyhodnotil v neprospech obžalovaného a tohto uznal vinným zo zločinu kupliarstva podľa §
367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. b) Trestného zákona.

Objektom tohto trestného činu je ochrana občianskeho spolužitia na úseku mravne nerušeného vývoja

a slobodného rozhodovania človeka.

Objektívna stránka spočíva v dvoch formách, ktoré sa líšia spôsobom konania: a) Iného zjednanie,
pohnutie, zvedenie, využitie, získanie alebo ponúkanie na vykonávanie prostitúcie, b) Koristenie z
prostitúcie vykonávanej iným alebo umožnenie jej vykonávanie.

Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný súd mal po objektívnej ako aj subjektívnej stránke
preukázanú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, keďže je zjavné, že obžalovaný poškodenú
zjednal, zviedol, využil, získal na vykonávanie prostitúcie a toto vykonával na chránenej osobe - na

tehotnej žene.

Pri výmere výšky a druhu trestu súd I. stupňa vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl.
a dospel k záveru, že aj vzhľadom na to, že medzičasom sa poškodená odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, pričom spoločné maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a opatery obžalovaného, čo
je určitý kontrast v predmetnej veci, najmä aj vzhľadom na osobu poškodenej, dospel k záveru

berúc do úvahy poľahčujúcu okolnosť a to bezúhonnosť obžalovaného, že uložený podmienečný trest
odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou spoločne s probačným dohľadom a uloženou primeranoupovinnosťou - nepriblížiť sa k poškodenej a nezdržiavať sa v jej blízkosti, postačí na nápravu
a prevýchovu obžalovaného a dostatočným spôsobom vystihuje aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný ihneď na hlavnom pojednávaní do zápisnice zahlásil odvolanie, ktoré
doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne v rozsahu č.l. 223-226 spisu.

V odôvodnení odvolania najskôr zhrnul rozsudok súdu prvého stupňa. Nikdy v živote sa nedopustil

zločinu kupliarstva, nikdy nikoho nenútil na vykonávanie prostitúcie a žiadnym spôsobom nikdy nekoristil
z prostitúcie.

V danej veci je preukázaná skutočnosť, že sa v roku 2012 zoznámil s X. B., ktorá mu sama porozprávala,
že od 15 rokov svojho veku sa živí prostitúciou. Priviedol ju do jeho domu a prosil matku a starú matku,
aby jej dovolili u nich bývať a žiť, pretože presviedčal svoju rodinu, že X. B. sa má záujem zmeniť. Prvé

problémy nastali keď odchádzala z domu a neprišla domov ani v noci, keď sa jej dotazoval, že prečo
odchádza z domu aj na noc a kde chodila, tak sa s ním hádala a prehlásila, že je gravidná. Hneď jej
uveril, že je gravidná od neho a chcel ju všade sprevádzať. Keď nebol v zamestnaní a požiadala ho, aby
ju odviezol k priateľkám a k známym tak ju odviezol.

Vôbec nie je pravdou, že by bola čo i len zmienka v dome o tom, že chce v prostitúcii pokračovať a
absolútne vylučuje niečo také, že by ju nahováral, aby pokračovala v prostitúcii a aby od nej žiadal
peniaze. Po jednom veľmi nevhodnom jej výstupe jej povedal, že ak mieni pokračovať v doterajšom
živote nebude s ňou pokračovať v spolužití. Vtedy všetko okolo seba rozbíjala, fyzicky ho napádala a
vykrikovala, že ho zničí. Bola to ona kto volala políciu, a keď polícia videla výsledok jej výtržností, tak

nakoniec polícia odišla a X. B. z ich domácnosti odišla.
X. B. zo začiatku konania veci 10 P 56/2013 chodila na pojednávanie s novým partnerom z adresy v
E.. Úplne náhodou mal obžalovaný možnosť v televízii byť svedkom programu, kde televízia uvádzala,
že v období od 5.2.2014 bola odhalená trestná činnosť týkajúca sa prevádzkovania prostitúcie predaja
omamných látok, kde ako prostitútky boli zadržané X. B. nar. XX.X.XXXX ako aj Z. W. nar. X.X.XXXX obe

pod vplyvom omamných látok a vlastník nehnuteľnosti bol zadržaný a X. B. aj o ňom tvrdila, že ju nútil
k prostitúcii a koristil z ňou vykonávanej prostitúcie. Pokúsila sa ho kontaktovať manželka uvedeného
muža, pretože od X. B. počula, že táto sa chválila, že ešte každý muž ktorého ona takto obvinila sa
z toho nedostal. X. B. voči nemu vypovedala účelovo s jasným zámerom a ako sama zdôraznila pred
rozhodnutím súdu v civilnej veci, že už nemôže meniť svoje oznámenie, lebo by bola sama stíhaná.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry
a obžalovaného. Obžalovaný žiadal vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obhajkyne, ktorá
sa zároveň písomne ospravedlnila a žiadala, aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jej
neprítomnosti.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný L. L. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že on nie je žiadny pasák, ak by
bol, nikdy by nedostal dcéru do opatery. Žiadal, aby bol oslobodený, je riadne zamestnaný a stará sa

o svoju dcéru.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek
1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote

ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :
· dňa 6.2.2014 prokurátor okresnej prokuratúry podal podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu
na obžalovaného L. L. pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
· na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie vypočutím poškodenej X. B., čítaním výpovede
obžalovaného na č.l. 12-17 a na č.l. 146, svedkov L. L. na č.l. 35-38 a na č.l. 146, G. K. na č.l. 39-41 a
č.l. 146, Y. H. na č.l. 42-44 a č.l. 146, čítaním uznesenia na č.l. 96-98, návrhu na č.l. 99-101, uzneseniač.l. 101A-101C, oznámenia na č.l. 104-107, RT na č.l. 108, záznamu na č.l. 111A-111B, návrhu na
č.l. 112-113 a podstatného obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 10P/56/2013 najmä
uznesenia na č.l. 64.

· okresný súd rozsudkom zo dňa 11.12016 sp.zn.1T/26/2014 obžalovaného podľa § 285 písmeno a)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil
· rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 28.2.2017 sp.zn.3To/4/2017
zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Okresný súd, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

K výroku o vine:

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

Otázkou viny obžalovaného sa odvolací súd zaoberal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa
28.2.2017 sp.zn.3To /4/2017, na ktoré poukazuje bez potreby ich ďalšieho opakovania.Krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že bol to práve
obžalovaný, ktorý pripustil, že niekoľkokrát odviezol poškodenú na Panónsku ulicu v Bratislave.

Z výpovede obžalovaného L. L. z prípravného konania na č.l. 17 čítanej na hlavnom pojednávaní zo dňa
26.4.2017 na č. l. 214 v citovanom znení „Napriek tomu ma viackrát požiadala aby som ju odviezol na
Panónsku cestu, lebo s kamarátkami musí niečo ešte doriešiť, upozorňovala ma, že tam chodia aj rôzny
nebezpeční ľudia, a keďže som o ňu bál tak som na ňu počkal. Vylučujem taký prípad, že by mi bola
povedala, že vybavovala zákazníkov a zarobila peniaze.“

Z výpovede poškodenej X. B. na hlavnom pojednávaní zo dňa 26.4.2017 na č.l. 215 na otázku súdu,
či je pravdou, že tu prítomný obžalovaný ju prehovoril a dovážal s osobným motorovým vozozidlom
na parkovisko na Panónskej ulici v Bratislave za účelom vykonávania prostitúcie a či preberal všetky
získané peňažné prostriedky a takto konal aj počas jej tehotenstva v citovanom znení „spolovice je to
pravda, najskôr to bolo dobrovoľne a potom v 4. alebo 5. mesiaci tehotenstva to už nebolo dobrovoľne.“

a na otázku súdu prečo vznikali medzi ňou a matkou obžalovaného problémy v citovanom znení „že
nechodím do práce no a potom sme s L. hento robili a všetky peniaze išli L. a jeho matke a deťom.“

Z uvedených výpovedí je teda zrejmé, že obžalovaný viackrát doviezol poškodenú na Panónsku ulicu v
Bratislave, počkal ju tam a doviezol ju naspäť. Výpovede poškodenej a obžalovaného sa rozchádzajú v

tej časti, ktorá sa týka dôvodu prítomnosti poškodenej na Panónskej ulici v Bratislave a odovzdávanie
peňazí. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný poškodenú viackrát čakal z dôvodu, že tam chodia aj
rôzny nebezpeční ľudia, musel určite viackrát sledovať poškodenú, pričom pri takomto sledovaní musel
mať určite poznatok o tom, že poškodená vykonáva prostitúciu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že v
spornej časti je nevierohodná výpoveď obžalovaného a vierohodná je výpoveď poškodenej.

Podľa § 367 odsek 1 Trestného zákona : Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo
ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej
vykonávanie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa§367odsek3Trestnéhozákona:Odňatímslobodynatrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona : Chránenou osobou sa rozumie tehotná žena.

Z hľadiska objektívnej stránky vyššie uvedené dôkazy preukazujú, že obžalovaný v inkriminovanom
období najskôr koristil z prostitúcie vykonávanej poškodenou, nakoľko peniaze zarobené prostitúciou si
obžalovaný sám od poškodenej vypýtal, a neskôr dotlačil poškodenú v čase tehotenstva k pokračovaniu
vo vykonávaní prostitúcie, keď ju presviedčal, že potrebujú nejaké peniaze, čím naplnil objektívnu
stránku trestného činu - zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Čo sa týka dokazovania skutočného úmyslu, je potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného
činu, teda zo samotného spôsobu konania a ďalších okolností prípadu.

Z hľadiska subjektívnej stránky výsledky vykonaného dokazovania preukazujú priamy úmysel
obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný viackrát osobným motorovým
vozidlom doviezol poškodenú na Panónsku ulicu v Bratislave, počkal ju tam na parkovisku, prevzal od
nej peniaze získané prostitúciou a doviezol ju naspäť do G. č. XXX, pričom neskôr obžalovaný aj dotlačil
poškodenú k pokračovaniu vo vykonávaní prostitúcie, keď ju presviedčal, že potrebujú nejaké peniaze,

čím porušil spôsobom uvedeným v tomto zákone záujem na ochrane pred kupliarstvom.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.Správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade
s § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúcu

okolnosť nezistil. Správne vyhodnotil prevyšujúce poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 38
odsek 3 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 367 odsek 3 Trestného zákona
je 3 roky až 10 rokov. Po úprave za použitia § 38 odsek 3 Trestného poriadku (ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)
je trestná sadzba 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému

uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 49 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 2 (dva) roky,
nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného nie je nevyhnutný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.