Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114218984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: B. N. F., a.s., so sídlom Z.
XXXX/XXX, P., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi F.
republiky, bytom F. XX/XX-X, O. Y., zastúpenému JUDr. R. N., advokátom so sídlom J. M. X/A, G., za
účasti K. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zastúpeného JUDr.
R.N.,advokátomsosídlomJ.M.X/A,G.,ozaplatenie1.676,61eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2014, č. k. 16C/130/2014-62 v spojitosti
s opravným uznesením zo dňa 17. marca 2016, č. k. 16C/130/2014-96, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a K. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) p r i z n á
v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením, súd prvej
inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.676,61 eur

spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 267,28 eur a 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.676,61 eur od 07.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
nesplateného revolvingového úveru dôvodiac, že so žalovaným uzavrel dňa 06.12.2007 úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Súčasťou
tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej
zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Na základe riadneho plnenia

si povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalovaným, zaslal žalobca žalovanému podľa ustanovenia
hlavy 9 úverových zmluvných podmienok úverovú kartu spolu s metodickou príručkou, ktorá obsahovala
okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty v prípade, že žalovaný prejaví
vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom úvere stala účinnou a bola viazaná právami a povinnosťami
z nich plynúcimi. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky bol sadzobník poplatkov, ktorý upravoval
okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním
revolvingového úveru. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil,

že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej
súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý
revolvingový úver spolu vo výške 2.653,87 eur. Žalobca považoval zmluvu o revolvingovom úvere za
celistvú, uzavretú v písomnej forme určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Žalovanýsvoju vôľu byť viazaný touto zmluvou o revolvingovom úvere a jej súčasťami potvrdil jednak podpisom
úverovej zmluvy a jednak následnou aktiváciou úverovej karty. Poukázal na to, že písomná forma
právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny a dôležité je, aby

obsahlistinybolprístupnýľudskémuvnímaniu,pretodoúvahyprichádzajúpísomnezachytenépísmená,
značky a čísla, pričom vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným spôsobom. Písomnosť
musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými
časťami. Poukázal na skutočnosť, že žiadny právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v
jednej písomnej zmluve a rovnako neurčuje, kde má byť na listine zachytávajúcej písomný prejav vôle,

umiestnený podpis. Žalobca ďalej uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný
úver.Držiteľrevolvingovéhoúverumákdispozíciifinančnéprostriedkyvovýškedohodnutéhoúverového
rámca. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou
klient „sporí čiastku“, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, a to bez akýchkoľvek zbytočných
„papierovačiek“. V tomto prípade bola výška úverového rámca pôvodne 1.500,- eur. Povinnosť splácať
čerpaný revolvingový úver formou pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá v hlave 10 a

nasledujúcich úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.
Zmluvný úrok ako cena za poskytnutie revolvingového úveru bol dohodnutý v úverových zmluvných
podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou dotknutej úverovej zmluvy. Žalovaný porušil zmluvne
dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal
sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, z

ktorého vyplýva prehľad platieb žalovaného. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý
revolvingový úver spolu vo výške 2.653,87 eur a žalobcovi vrátil iba čiastku 1.413,89 eur. Žalobca
opakovane vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak žalovaný svoju povinnosť riadne a včas
splatiť úver nesplnil, preto žalovaného v zmysle hlavy 7 písm. a) úverových zmluvných podmienok vyzval
listom zo dňa 25.09.2012 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.692,24 eur do pätnástich dní

odo dňa odoslania výzvy. Žalovaný po zosplatnení úveru žalobcovi nezaplatil žiadnu čiastku z dlžnej
sumy. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh spočívajúci v istine vo výške 1.413,89 eur, úroku vo výške
0,01 eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 8,94 eur, poplatku za poistenie vo výške 18,03 eur, úroku
za hotovostné transakcie vo výške 233,88 eur, úroku za poistné vo výške 1,54 eur a úroku za nevyužitú
G P - poistne vo výške 0,32 eur, čo spolu predstavuje dlh vo výške 1.676,61 eur a vyčíslený úrok z

omeškania vo výške 267,28 eur.

3. Žalovaný uviedol, že si chcel kúpiť televízor a nevedel o tom, že k úverovej zmluve bude daná aj
karta, na základe ktorej bude môcť čerpať revolvingový úver. Poukázal na to, že dodatok k zmluve zo
dňa 06.12.2007 je absolútne nečitateľný. Uviedol, že všetko splatil a platil to roky. Nevedel povedať,

ako to bolo s kartou, túto mu však žalobca určite nedal pri podpise zmluvy. Kartu používal obdobne ako
bankomatovú kartu, keď žalobca mu posielal šeky, ktoré on splácal. Pripustil, že z karty vybral 2.653,87
eur a splatil žalobcovi 2.794,04 eur.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na prvotný právny titul - na zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 451,17 eur (13.592,- Sk). Úver mal žalovaný splatiť v 15 mesačných splátkach po 34,59 eur
(1.042,- Sk). Konečná výška úveru tak predstavovala sumu 518,82 eur (15.630,- Sk). Nepochybne došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy. V rámci tejto úverovej zmluvy malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s
úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových
podmienok žalobcu. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo žalovanému právo na poskytnutie
revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11

úverových podmienok žalobcu a právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej
karty za podmienok stanovených v hlave 13 úverových podmienok žalobcu. Vedľajší účastník na strane
žalovaného mal za to, že žalobca ako dodávateľ touto praktikou vnútil žalovanému ako spotrebiteľovi
aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére záujmu žalovaného ako spotrebiteľa.
Ako totiž vyplýva z predtlače predmetnej úverovej zmluvy, podpisom úverovej zmluvy sa žalovaný ako

spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným,
voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má
vzniknúť až v budúcnosti. Uvedený spôsob, ktorým sa žalobca pokúša uzatvoriť zmluvu o revolvingovom
úvere, považoval za zavádzanie spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal,je možné prijať záver o tom, že žalovaný nemal v úmysle okrem predmetnej úverovej zmluvy uzatvoriť
aj zmluvu o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre
nedostatok vôle žalovaného. Pretože žalovaný ako spotrebiteľ chcel získať úver na zakúpenie tovaru,

čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal podľa názoru
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na výber, a musel podpísať predloženú predtlač listiny,
ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné
podriadiť režimu zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy. Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru považoval za neplatnú z dôvodu nedostatku jej

písomnej formy a z dôvodu nenaplnenia základných náležitostí právneho úkonu týkajúcich sa vôle a
prejavu vôle. Na základe splátkového kalendára boli zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 2.653,87 eur, ktoré mu mali byť poskytnuté na základe absolútne neplatných
právnych úkonov. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil
žalobcovi sumu 2.794,04 eur. Poukázal i na skutočnosť, že v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy
o revolvingovom úvere, nemá žalobca nárok na zaplatenie jednotlivých nárokov uplatnených v žalobe

ako zmluvný úrok a poplatky za výber z bankomatu a zmluvnú pokutu. Dodal, že ak žalovaný reálne
čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.653,87 eur a reálne žalobcovi na daný úverový rámec už
zaplatil sumu 2.794,04 eur, žalobca už nemá nárok na zaplatenie ním uplatnenej sumy 1.676,61 eur.
Tento nárok žalobcu pokladal za neoprávnený a nedôvodný. Namietal formálnu nedostupnosť úverovej
zmluvy spôsobenú drobným a s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom

neprehľadných povinností ukladaných žalovanému, ako úverovému dlžníkovi. Na podporu svojich
tvrdenípoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.7Co/115/2012zodňa28.02.2013, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/176/2012 zo dňa 28.11.2012 a rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 6Co/176/2013 zo dňa 20.06.2013.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že vychádzajúc zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXzodňa06.12.2007 žalovanýpožiadalžalobcuoposkytnutieúveruvovýške451,17
eur (13.592,- Sk) na zakúpenie tovaru - TV F., ktorého predajná cena bola vo výške 563,96 eur (16.990,-
Sk), pričom v hotovosti zaplatil 112,79 eur (3.398,- Sk) a zaviazal sa zvyšok kúpnej ceny zaplatiť v 15
mesačných splátkach po 34,59 eur (1.042,- Sk) splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná výška

úveru bola 518,82 eur (15.630,- Sk), RPMN bola vo výške 22,4 %, dátum prvej splátky bol 06.01.2008.
V dolnej časti formulárovej zmluvy za prvou vetou týkajúcou sa platobných podmienok sa nachádza
text ktorý možno označiť ako zhluk drobných veľmi ťažko čitateľných písmen, pričom v strede tohto
textu sa nachádza uvedené: „ Klient poloč sť H me Cred Slo n podpis m t o U j
mluvy suč sne uz tváraju mlu p skytnutí my rev lvingového uv ru čiž Zmluv RU “, za ktorým

pokračuje obdobne ťažko čitateľný text. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o revolvingovom
úvere, resp. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007 v čitateľnej forme, žalobca predložil
originál úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej účastníkmi konania dňa 28.12.2011. Podľa
hlavy 9 § 1 Úverových zmluvných podmienok žalobcu sa zmluvné strany, klient a spoločnosť, popri
úverovej zmluve dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o

revolvingovom úvere I. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru (ďalej len RÚ I.) a spoločnosti povinnosť RÚ I. za dohodnutých podmienok
poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovanie, prostredníctvom úverovej karty (ďalej
len ÚK) za podmienok stanovených v týchto ÚP a to vždy maximálne do výšky nevyčerpaného zostatku
dohodnutého úverového rámca RÚ I. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške

15.000,- Sk. Klient sa uzatvorením zmluvy o RÚ I. zaväzuje poskytnutý RÚ I. spoločnosti vrátiť a
zaplatiť jej za poskytnutie RÚ I. úroky. Z výpisu karty klienta - žalovaného vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanému celkovo sumu 2.653,87 eur, keď žalovaný čerpal výbermi z bankomatov rôzne sumy v
období od 01.09.2008 do 22.12.2011 a žalovaný vrátil žalobcovi celkovo sumu 2.794,04 eur s tým,
že poslednú úhradu vykonal dňa 28.03.2012 a k zosplatneniu úveru malo dôjsť dňa 25.09.2012, keď

podaním z tohto dňa žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1.692,24 eur
do 15 dní od odoslania výzvy. Predmetná výzva bola žalobcom odoslaná dňa 28.09.2012 .

6. Súd zmluvný vzťah posúdil v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu
06.12.2007 a za aplikácie ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4

ods. 1 a 2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná. Úver, ktorý žalobca poskytolžalovanému dňa 06.12.2007 v sume 13.592,- Sk na kúpu tovaru - TV F. nie je predmetom tohto
konania, a preto sa ním súd nezaoberal. Rovnako predmetom konania nie úver, ktorý žalobca poskytol
žalovanému dňa 28.11.2011 vo výške 995,- eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú

žalobca predložil na výzvu súdu. Predmetom konania je tvrdený dlh žalovaného z revolvingového úveru,
ktorý mal žalobca poskytnúť žalovanému v podobe úverovej karty s úverovým rámcom dohodnutým v
hlave 9 úverových podmienok t.j. RU I., vo výške 1.500,- eur. Napriek výzve súdu žalobca nepredložil
v čitateľnej forme zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú mal žalovaný so žalobcom uzavrieť dňa
06.12.2007 ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca za účelom preukázania existencie

tohto záväzkového vzťahu nepredložil žiadne iné listinné dôkazy t.j. zmluvu, na základe ktorej došlo
k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere v čitateľnej forme. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že
so žalovaným dňa 06.12.2007 uzavrel v súlade s § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o úvere
a súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Žalovaný tvrdil, že úverovú zmluvu uzavrel dňa 06.12.2007
z dôvodu, že si chcel kúpiť televízor a nevedel o tom, že k zmluve mu žalobca poskytne aj kartu,

z ktorej bude môcť čerpať finančné prostriedky. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 3
ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. prijal od žalobcu ako dodávateľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z.z. finančnú službu, a teda právny vzťah založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
06.12.2007 je vzťahom spotrebiteľským. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007 v
časti týkajúcej sa poskytnutia úveru vo výške 13.592,- Sk na kúpu tovaru - TV F. je dostatočne čitateľná

a zrozumiteľná, avšak táto časť listiny označenej ako úverová zmluva nie je predmetom tohto konania.
Spodná časť listiny označenej ako úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007 obsahuje
predtlačený text, v ktorom za vetou týkajúcu sa platobných podmienok úverovej zmluvy sa nachádza
text, ktorý je písaný drobným písmom a ktorý nie je možné označiť inak ako zhluk písmen, ktorých
obsah je úplne nezrozumiteľný, nakoľko je nečitateľný pre chýbajúce množstvo písmen v jednotlivých

slovách tohto textu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že text: " Klient poloč sť H me Cred Slo n
podpis m t o U j mluvy suč sne uz tváraju mlu p skytnutí my rev lvingového uv
ru čiž Zmluv RU “ je písomným prejavom vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu o revolvingovom
úvere, a že tento je dostatočne prístupný ľudskému vnímaniu, je zrozumiteľný a dostatočne určitý,
tak s uvedeným tvrdením sa súd nemohol stotožniť. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho

adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu,
prípadne aj pomocou prekladu, alebo prevodu do spisovného jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda
nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave. Stačí, že takýto prejav je
vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený,
resp. objasniteľný alebo vysvetlený, resp. vysvetliteľný primerane povahe právneho úkonu (relatívna

povaha zrozumiteľnosti). Obsah textu, ktorým podľa žalobcu mala byť prejavená vôľa zmluvných
strán uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, si je možné v danom prípade iba domyslieť, a to
s veľkou predstavivosťou. Uvedený písomný text preto súd nepovažoval za prejav vôle účastníkov
konania ako zmluvných strán za vyjadrený zrozumiteľným spôsobom. Súd preto dospel k záveru, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný uzavrel so žalobcom písomne zmluvu

o revolvingovom úvere. Súd ďalej konštatoval, že žalobca ako poskytovateľ finančných služieb sa
pokúšal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere spôsobom, ktorý možno označiť za
zavádzanie spotrebiteľa. Textom v úverovej zmluve, ktorý je písaný drobným písmom s tým, že v
slovách chýbajú mnohé písmená, čo spôsobuje úplnú nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť tohto textu,
sa žalobca pokúsil podsunúť v samom závere úverovej zmluvy žalovanému ďalší zmluvný vzťah -

zmluvu o revolvingovom úvere. Takýto spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere považoval
súd za neprípustný a vzbudzujúci vážne pochybnosť o skutočnej vôli žalovaného vstúpiť uzavretím
úverovej zmluvy do ďalšieho záväzkového vzťahu. Zmluva o revolvingovom úvere nielen že je vo
svojom písomnom vyhotovení úplne nezrozumiteľná, ale nemá ani povahu osobitnej písomnej zmluvy,
nebola zmluvnými stranami dostatočne individualizovaná a neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods.

2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Súd tak mal pochybnosti o vôli žalovaného ako spotrebiteľa, byť viazaný
zmluvou o revolvingovom úvere. Napriek tomu, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať
záver o tom, že žalovaný nemal v úmysle okrem úverovej zmluvy uzavrieť aj zmluvu o revolvingovom
úvere (o čom svedčí aj jeho výpoveď na pojednávaní), preto súd dospel k záveru, že zmluva o
revolvingovom úvere je neplatná, a to nielen pre nedostatok písomnej formy s poukazom na § 4 ods.

1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je
zároveň absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok
vôle. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému v období od 01.09.2008 do
22.12.2011 peňažné prostriedky vo výške 2.653,87 eur. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, žežalovaný zaplatil žalobcovi v období od 21.10.2008 do 28.03.2012 spolu sumu 2.794,04 eur. Občiansky
zákonník v ustanoveniach § 451 a nasledujúcich upravuje otázku bezdôvodného obohatenia, ktoré
vychádza zo základnej zásady občianskeho práva, a to zákazu obohacovať sa na úkor iného. Ak k

vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny aplikujú a
ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu, nastupuje medzi účastníkmi povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom na vznik bezdôvodného obohatenia je ujma
jedného účastníka v dôsledku obohatenia druhého účastníka, u ktorého majetkových pomerov sa

táto zmena negatívne prejavila. Jednou zo zákonom upravených skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia je plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi
účastníkmi konania bola uzavretá ako neplatná pre nedostatok vôle. V zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka sú v tomto prípade žalobca a žalovaný povinní vrátiť jeden druhému všetko, čo podľa
zmluvy dostali. Odčerpaním neoprávnene získaných majetkových hodnôt sa má dosiahnuť obnovenie
predošlého stavu. Povinnosťou obohateného je vydať plnenie, ktoré bezdôvodne získal. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe neplatnej zmluvy
peňažné prostriedky v období od 01.09.2008 do 22.12.2011 v sume 2.653,87 eur. Ďalej mal súd z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi v období od 21.10.2008 do
28.03.2012 celkovo sumu 2.794,04 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcovi plnenie, ktoré od
neho bezdôvodne získal, vrátil v celej výške (dokonca vo vyššej sume o 140,17 eur), a tak žalovaný už

nie je povinný poskytnúť žalobcovi žiadne peňažné plnenie, ktoré by vyplývalo z tohto vzťahu. Vzhľadom
na absolútne neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, nemá žalobca nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, ani poplatkov. Žalovaný uhradil žalobcovi všetky peňažné prostriedky ešte pred zosplatnením
úveru, preto s vydaním bezdôvodného obohatenia nebol žalovaný v omeškaní a žalobcovi tak nepatrí
ani úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 151 ods. 7 OSP žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov konania v podiele 100 %, s tým, že si vymienil, že o výške náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný bol v konaní
tým účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada

trov konania v celom rozsahu. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má v konaní vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník podporoval v konaní žalovaného, ktorý bol v konaní
účastníkom s plným úspechom vo veci, preto mu prináleží právo na náhradu trov konania v rovnakom
rozsahu, v akom prináleží žalovanému. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v
konanívzniklitrovykonaniaspočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia,pretoimsúdpriznalichnáhradu

proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatňujúc
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (nesprávnosť
skutkových a právnych záverov) namietal, že účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola
uzatvorená spolu so spotrebiteľskou zmluvou, bola odložená do momentu prvého čerpania prostriedkov
z úverovej karty, nie aktiváciou karty, čo potvrdzujú ustanovenia hlavy 9 § 3 úverových zmluvných
podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná

rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou má žalovaný k dispozícii čiastku, ktorú si v prípade
potreby môže opätovne požičať. Vzhľadom na charakter tohto úveru nie je možné presne stanoviť výšku
poskytnutého úveru, pretože sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola
497,90 eur. Nesúhlasil s vyjadrením vedľajšieho účastníka pokiaľ tento tvrdil, že zmluva o revolvingovom
úvere je neplatná, nakoľko nebola prejavená dostatočná vôľa žalovaného s jej uzatvorením. Ak žalovaný

nesúhlasil so zmluvou v tejto časti, nemal predmetný úver čerpať. Rozhodol sa tak na základe svojej
slobodnej vôle, a preto nemôže byť pravdou, že tu bol na jeho strane nedostatok vôle. Okrem čerpania
úverutomutopredchádzalaaktiváciakarty,prektorúsatiežnazákladeslobodnéhorozhodnutiarozhodol
žalovaný. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že nebol účastníkmi v úverovej zmluve zo dňa 09.07.2004
dojednaný údaj o počte termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čím neboli dodržané obsahové

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže
výška splátky neobsahuje údaj, aká časť splátky sa vzťahuje na istinu, úroky a poplatky, tak uviedol,
že treba vziať na zreteľ, že jednotlivé splátky sa pri tomto type úveru nedajú uviesť, nakoľko čerpanie
z úverového rámca nevedia zmluvné strany pri podpise zmluvy do budúcnosti určiť. Jednotlivé splátkyúveru môžu byť rôzne a nemusia byť súladné s dohodnutými splátkami v zmluve. Všetko záleží od
spotrebiteľa, ktorý úver čerpá. Ostatné skutočnosti sú uvedené v metodickej príručke a sadzobníku
poplatkov, ktoré boli žalovanému doručené s úverovou kartou. Z uvedených dôvodov pokladá zákonnú

podmienku uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. za splnenú. S odkazom na
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.01.2011, pod sp. zn. 6Co/95/2010 uviedol, že neuvedenie
RPMN je v súlade so zákonom platným v čase uzatvorenia revolvingového úveru. Pokiaľ ide o trovy
konania namietal ich správnosť z hľadiska toho, že súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, resp. jeho
právnemu zástupcovi náhradu trov konania, napriek tomu, že tieto podľa jeho názoru neboli vynaložené

účelne. Vedľajší účastník podal jedno predtlačené a neustále sa opakujúce podanie a nezúčastnil
sa na pojednávaní. Súd by mal preto účelnosť trov právneho zastúpenia skúmať. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva poskytuje dotácie spotrebiteľským združeniam, konkrétne
Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.02.2012 udelená dotácia vo výške 4.000,- eur.

9. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť im trovy odvolacieho konania. Podľa ich názoru v
danom prípade nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi
žalobcom a žalovaným, čím sa identifikovali s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Žalobca v postavení dodávateľa spôsobom, akým malo dôjsť k uzatvoreniu

zmluvy o revolvingovom úvere vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu
zmluvy vo sfére jeho záujmu. Ako vyplýva z predtlače úverovej zmluvy podpisom tejto sa žalovaný
spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy, drobným,
voľným okom takmer nečitateľným písmom, kde chýba množstvo písmen, čo robí tento text absolútne
nezrozumiteľným a nečitateľným, keď aj podľa názoru súdu si obsah textu možno len domyslieť, aj to

len s veľkou predstavivosťou. Správne teda súd prvej inštancie túto skutočnosť posúdil ako zavádzanie
spotrebiteľa. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 28.11.2014 uviedol, že jeho primárnym záujmom
bolo uzatvorenie úverovej zmluvy na kúpu TV, pričom nevedel, že uzatvára aj iný zmluvný vzťah a toto
ani v úmysle nemal. Uvedená skutočnosť, teda svedčí o nedostatku vôle konajúcej osoby žalovaného
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Zásadne

nesúhlasili s tým, že žalovaný aktiváciou karty prejavil slobodne a vážne svoju vôľu uzatvoriť zmluvu
o revolvingovom úvere, pretože absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a teda
urobiťhoplatným.Správnetedasúdprvejinštanciezmluvuorevolvingovomúvereposúdilakoabsolútne
neplatný právny úkon. Ak žalovaný reálne čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.653,87 eur a reálne
žalobcovi na daný úverový rámec zaplatil už 2.794,04 eur, nemal už žalobca nárok na zaplatenie ním

uplatnenej sumy 1.676,61 eur, teda súd prvej inštancie správne žalobu v celom rozsahu zamietol. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre 7Co/115/2012, Krajského
súdu v Banskej Bystrici 17Co/176/2012, Krajského súdu v Žiline 6Co/176/2013. Poukázal tiež na to, že
v konaní pred súdom prvej inštancie namietal aj formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú
drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných

povinností ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi, ktorá zmluva s takýmto nedostatkami
vykazuje znaky nekalej praktiky v zmysle smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda nemôže požívať právnu ochranu. Za neprijateľnosť drobného
textuspotrebiteľskýchzmluvách,ktorýspôsobujeneprehľadnosťacelkovúnezrozumiteľnosťzmluvného
dojednania sa už v súdnej praxi vyslovila judikatúra, čo sa premietlo aj do obsahu ustanovenia § 53c

OZ, účinného od 01.06.2010.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade

s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1,
2, § 457 Občianskeho zákonníka žalobe nevyhovel a žalobcu, ako neúspešnú stranu za aplikácie ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal na náhradu trov konania úspešnému žalovanému a K. (do 30.06.2016 v
postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne
a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

17. Odvolací súd predovšetkým za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo

rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods.1písm.a/ab/CSP. Postupomsúduprvejinštancienedošlokodňatiumožnostistranámsporukonať
pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a nebola zistená ani existencia tzv. inej vady konania, spôsobilej mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

18. Vychádzajúc z obsahu odvolania predovšetkým odvolací súd konštatuje, že prevažná časť
odvolacích námietok nemá pôvod v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k preskúmavanej

veci sú bez relevancie. Pokiaľ takto odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s
odôvodnením, že nebol účastníkmi v úverovej zmluve dojednaný údaj o počte termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čím neboli dodržané obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže výška splátky neobsahuje údaj, aká časť
splátky sa vzťahuje na istinu, úroky a poplatky, tiež že nebola v zmluve uvedená celková výška úveru,

ktoré však on považuje vzhľadom na charakter úveru (revolvingový) za dodržanú a s odkazom na
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.01.2011, pod sp. zn. 6Co/95/2010 namietal tiež nesprávnosť
záveru súdu o následkoch absencie RPMN v zmluve, nedostatok ktorých náležitostí podľa neho mal
viesť súd k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, uvedené skutočnosti nemajú
súvis s preskúmavanou vecou, pretože na nich súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie

nezaložil.19. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania, považoval odvolací súd za podstatné odvolacie
námietky žalobcu a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku
(ne)platnosti zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcuvyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené, bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Tieto odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalobca prezentoval už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne a podrobne vysporiadal v odôvodnení

svojho rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje.

21. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie primárne považoval zmluvu
o revolvingovom úvere za neperfektnú z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom
a túto posúdil ako neplatnú (§ 40 ods. 1 OZ cit. „Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je

neplatný“), správnosť ktorých záverov nebola žalobcom v odvolaní skutkovo ani právne namietaná, v
dôsledku čoho už len vychádzajúc z uvedeného záveru (bez ohľadu na ďalší naviac súdom vzhliadnutý
dôvod neplatnosti zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ) je zrejmá vecná správnosť napadnutého
zamietajúceho rozhodnutia, keď súd prvej inštancie vychádzajúc následne zo zásad o vyporiadaní
bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2, § 457 ) zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi väčší objem

finančných prostriedkov, ako mu bol zo strany žalobcu poskytnutý. Keďže podpisom primárnej zmluvy
nedošloautomatickykvznikuparalelnéhoúverovéhovzťahuavzájomnéprávaipovinnostiztejtozmluvy
zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného, nezostávalo súdu prvej inštancie iné, ako
žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť.

22. Ako vecne správne vyhodnotil odvolací súd tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou
tento rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu, keď za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
vychádzajúc zo zásady úspechu, zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu v spore k povinnosti nahradiť
úspešnému žalovanému, ako aj občianskemu združeniu vystupujúcemu v postavení vedľajšieho
účastníka na jeho strane k náhrade trov konania, pričom si vymienil, že o ich výške rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom s dôvodmi takéhoto postupu sa rovnako dostatočným
spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd
poukazuje. Niet udržateľného dôvodu, pre ktorý by občianske združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľa nemohlo byť zastúpené v konaní advokátom a nemalo by mať právo na náhradu trov
konania. Takýto názor je v rozpore s prevažujúcou judikatúrou a aj v rozpore so základným ústavným

právom na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 Ústavy SR). Vzniknuté mu trovy v princípe nemožno
považovať za neúčelne vynaložené, z hľadiska účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby bude tieto
preskúmavať súd prvej inštancie pri následnom rozhodovaní o ich výške.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v oboch výrokoch vecne správny, preto bolo potrebné tento

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné, presvedčivé
a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu identifikuje.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti súvisiace s danou
vecou, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa B. (do 30.06.2016
v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) ako úspešným v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).